Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21T-93-2017.pdf
PDF · 175.23 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich sudcov Mgr. Zuzany Zorádovej a Mgr. Richarda Greguša, v trestnej veci obžalovanej E. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), odsek 2 písmeno a), písmeno b), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona, § 138 písmeno b) Trestného zákona a § 140 písmeno f) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 13.09.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaná
E. J., rodená J.,
narodená dňa XX.XX.XXXX v U. K., trvale bytom R. H., S. XX/XXX,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e :
1/ od presne nezisteného dňa mesiaca február XXXX až do XX.XX.XXXX po tom, ako v januári XXXX poškodená J. J. v strachu o svoj život a zdravie opustila miesto svojho bydliska v obci J. a ušla pred švagrinou S. J. (ktorá je samostatne trestne stíhaná vo veci vedenej na V. súde R. pod sp. zn. XXT/XX/ XXXX) a pred nepriaznivými životnými okolnosťami k príbuzným do obce R. H., v rodinnom dome na S. ulici č. XX/XXX, v ktorom s ňou žila v spoločnej domácnosti, poznajúc dôvody úteku poškodenej ako aj jej zlé osobné a majetkové pomery, vydávala poškodenej príkazy a pokyny smerujúce k vykonávaniu prác v dome a okolo domu, najmä chodiť po vodu a nosiť ju z veľkej vzdialenosti vo veľkých bandaskách, zbierať a píliť drevo, obsluhovať v dome a tiež vykonávať práce mimo domu pre iných, bránila jej v oddychu po práci sústavným nútením k posluhovaniu a sledovaním jej príchodov zo zamestnania, nedovolila poškodenej umyť sa, keď to potrebovala, zobrať si jedlo, keď bola hladná, nedovolila jej užívať lekárom predpísané lieky, pričom dodržiavanie pokynov a plnenie príkazov si na poškodenej vynucovala vyhrážkami ujmou na zdraví a na živote a tiež fyzickými trestami, kedy ju udierala, sácala, dávala jej facky a ťahala za vlasy, nadávala jej do psov, špín a „bielych chrapúnok“, zdôrazňujúc tým skutočnosť, že poškodená nepatrí k cigánskemu etniku a donútila ju odovzdávať peniaze, ktoré poškodená zarobila v zamestnaní v celkovej výške X.XXX,XX eura, keď jednotliví zamestnávatelia poškodenej - spoločnosť X. R. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, spoločnosť IN I., s.r.o., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a spoločnosť K. I., a.s., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na základe dohôd o vykonaní práce zasielali mzdu na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v T. banke, a. s. na meno maloletej I. J., ku ktorému poškodená nemala prístup a peniaze, ktoré poškodená získala vo výške XXX,XX eura od I. poisťovne, a. s. za obdobie jej práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom týmto konaním u poškodenej rozvinula syndróm týranej osoby, prejavujúci sa jej veľmi nízkou telesnou hmotnosťou a vyčerpanosťou, posttraumatickou stresovou poruchou s trvalými následkami, pretrvávajúcou zmenou osobnosti a vznikom depresívnej poruchy s nutnosťou psychiatrickej liečby pre stredne ťažkú depresiu,
2/ poznajúc nepriaznivé osobné pomery a životné okolnosti poškodenej J. J., v ktorých sa poškodená nachádzala po opustení svojho bydliska v obci J., odkiaľ ušla v strachu o svoj život a zdravie a pred švagrinou S. J. a po prijatí poškodenej do spoločnej domácnosti v rodinnom dome na S. ulici č. XX/XXX v obci R. H., kam poškodená prišla prosiť o pomoc v januári XXXX, podmienila ďalšie zotrvanie poškodenej v tomto dome tým, že jej prikázala, aby vo svojej bezmocnosti a pod vplyvom silného psychického nátlaku v dňoch:
- XX.XX.XXXX podpísala úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť H. P. I., a.s., poskytla poškodenej bezúčelový revolvingový úver na nákup tovaru v sume XXX eur,
- XX.XX.XXXX podpísala úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť H. P. I., a.s., poskytla poškodenej úver na nákup televízora zn. Q. TV I. v sume XXX eur,
- XX.XX.XXXX podpísala zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Y. F. dom, P. F. H., a.s., na základe ktorej bola poškodenej poskytnutá pôžička vo výške XXX eur,
- XX.XX.XXXX podpísala zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť N., s.r.o., poskytla poškodenej úver vo výške XXX eur a
- XX.XX.XXXX podpísala zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť P. I., a.s., poskytla poškodenej revolvingový úver na nákup notebooku v sume XXX,XX eura, peniaze z poskytnutých úverov ako aj nakúpený tovar poškodenej vzala a keďže jej bránila v možnosti disponovať vlastnými finančnými prostriedkami, poškodená ako úverový dlžník neuhrádzala mesačné splátky a neplnila tak riadne a včas záväzky vyplývajúce jej z jednotlivých úverových zmlúv spolu vo výške X.XXX,XX eura,
t e d a :
v bode 1/
týrala blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, nevyhnutnej hygieny, zdravotnej starostlivosti, nútením k vykonávaniu činností vyžadujúcich neúmernú fyzickú záťaž vzhľadom na jej zdravotný stav, neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať a činom spôsobila ťažkú ujmu na zdraví - poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas a čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
v bode 2/
nútila iného, aby niečo konal a trpel zneužívajúc jeho tieseň vyvolanú jeho nepriaznivými osobnými pomermi,
t ý m s p á c h a l a :
v bode 1/
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek X písmeno a), písmeno b), písmeno c), písmeno e), odsek X písmeno a), písmeno d) T. zákona s poukazom na § 127 odsek X Trestného zákona a § 123 odsek 3 písmeno i) Trestného zákona a § 138 písmeno b) Trestného zákona č. 174/2015 Z. z. a
v bode 2/
pokračovací prečin nátlaku podľa § 192 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona jej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň jej ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona jej ustanovuje skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom výchovnému programu alebo sociálnemu výcviku, zameranému predovšetkým na dosiahnutie zrelých foriem správania, rozvinutie schopnosti sebaregulácie, podporovanie úcty k iným, osobnej a spoločenskej zodpovednosti a vedenie k rešpektovaniu noriem spoločnosti.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej J. J., narodenej XX.XX.XXXX, zastúpenej splnomocnenkyňou S.. I. Z., škodu vo výške X.XXX,XX eura.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená J. J. narodená XX.XX.XXXX so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby V. prokurátora v R. prejednal V. súd R. trestnú vec proti obžalovanej E. J. a na hlavnom pojednávaní v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vykonal rozsiahle dokazovanie.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
V. E. J. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX nevypovedala. I. podľa § 258 odsek X T. poriadku prečítal výpovede obžalovanej z prípravného konania a takto zistil, že obžalovaná nevypovedala ani dňa XX.XX.XXXX a až následne, dňa XX.XX.XXXX uviedla, že sa necíti byť vinná a že nechápe, prečo poškodená proti nej takto vypovedala. N., že poškodená k nim do H. prišla bývať niekedy v januári preto, že ušla od J., ktorá s ňou nezaobchádzala dobre. N., že poškodená bola zamestnaná cez pracovnú agentúru R. a že jej výplata chodila na účet I. J., mala tiež vedomosť, že poškodená brigádovala s C. J., T. J., D. W. a aj s ňou a tiež skutočnosť, že poškodená chodievala k lekárovi v spoločnosti U. J., konkrétne k K.. K. S. ale tiež k psychiatrovi K.. D.. N., že by sa dopustila akéhokoľvek konania, ktoré je jej kladené za vinu.
Z prečítaných výpovedí poškodenej J. J. (ktorej výsluch na súde nebol možný z dôvodu, že táto ochorela na chorobu, ktorá jej natrvalo znemožňuje výsluch), čítaných na súde podľa § 26X odsek 3 písmeno a) T. poriadku, súd zistil, že poškodená opustila svojho prvého manžela a deti a vydala sa za muža z cigánskeho etnika, ku ktorému sama nepatrila. Po smrti manžela, s ktorým bývala v obci J., sa nachádzala v ťaživej životnej situácii, bez príjmu a bez úspor a v dôsledku toho stratila nehnuteľnosť, ktorú nadobudla po smrti manžela do výlučného vlastníctva. R. konfliktov, opakovaných nezhôd a dlhší čas trvajúceho trápenia, ktoré jej mala spôsobovať jej švagriná S. J., sa rozhodla z tejto situácie ujsť a požiadať o pomoc iných príbuzných z manželovej strany, tiež z cigánskeho etnika a v mesiaci január XXXX prišla do obce R. H. k C. J. a jej deťom. T. jej poskytli pomoc, prichýlili ju, ubytovali u seba a poskytli jej uspokojenie základných životných potrieb, pričom takto tomu bolo len počas prvého mesiaca po nasťahovaní k nim. K. súd zistil, že situácia, pred ktorou poškodená ušla z obce J., sa začala opakovať aj v R. H., kedy jej mali aj títo príbuzní začať robiť zle, konkrétne nedávať jej jesť, neposkytovať jej oblečenie, nútiť ju vykonávať rôzne práce, zabraňovať jej v spánku, brať jej vlastné veci, pričom zo všetkého najviac jej ubližovala obžalovaná. N. však uviedla, že aj ostatní jej nadávali a vyhrážali sa jej a ponižovali ju. N. sa tiež vyjadrila, že sa za toto všetko hanbila a až kolegyne v práci a tiež E. A. ju presvedčili, aby sa im priznala, prečo vyberá jedlo zo smetných košov, prečo je stále taká unavená a utrápená. Až po zásahu z ich strany uviedla podrobne, čo sa jej dialo u S. J. a následne aj v dome obžalovanej. N. tiež podrobne popísala, že musela vykonávať sústavne nejaké práce v dome, okolo domu a že obžalovaná spoločne s jej rodinou nástojili na tom, aby bola nepretržite zamestnaná, pričom obžalovaná
jej prikázala, aby podľa už vopred pripravených podkladov požiadala rôzne spoločnosti o poskytnutie krátkodobých úverov, ale tiež o výber a nákup televízora a prenosného počítača (notebook), ako aj mobilných telefónov, ktoré jej obžalovaná odňala a z ktorých peniaze jej nikdy neposkytla. K. za vykonanú prácu jej bola poukazovaná na účet I. J., ktorá bola neterou obžalovanej, v dôsledku čoho nemala možnosť disponovať vlastným príjmom. I. tiež zistil, že poškodená sa podrobne vyjadrila k utrpeniu, ktorému bola vystavená zo strany obžalovanej, keď ju táto ťahala za vlasy, udierala a vyhrážala sa jej ďalším fyzickým násilím v prípadoch, kedy by nesplnila ňou vydané príkazy a pokyny, vyvolávala v nej strach a obavy, pretože obžalovaná vedela, že by už nemala možnosť získať iné ubytovanie, prípadne si zaobstarať základné životné potreby, pretože už nemala koho požiadať o pomoc. C. všetky nariadené práce podľa príkazov obžalovanej, trpela hladom a podriaďovala sa všetkým pokynom obžalovanej, ktorá jej neustále nadávala, že je „špina špinavá“, „pes rodiny“ a že je tiež „biela chrapúnka“, čím jej zdôrazňovala, že nepatrí k cigánom. I. C. A. vypovedala na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) a uviedla, že poškodenú pozná z obce J., bola jej susedou a potvrdila, že táto bola psychicky zničená v čase, keď žila u S. J.. Po odchode poškodenej z J. sa s ňou stretávala krátko a nie často, nič si na nej nevšimla, poškodená sa jej na nič nesťažovala avšak nikdy s ňou ani žiadnu debatu ohľadne života poškodenej neviedla a na nič sa poškodenej nepýtala. N. požičiavala peniaze, nepýtala sa na aké účely ich poškodená potrebuje a tá jej ich aj vždy vrátila.
I. K.. E. A. na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) vypovedala, že prípad poškodenej ňou otriasol a bola šokovaná zo skutočností o živote poškodenej, pretože napriek tomu, že táto nemala žiadne fyzické zranenia, bola pred fyzickým kolapsom, mala veľký strach z rodiny a prežívala ponižovanie ako aj psychické násilie, nedisponovala žiadnymi peniazmi a bola u nej prítomná posttraumatická stresová porucha. Vo svojej praxi takýto ťažký prípad ešte neriešila a zistila, že poškodená ako celkom finančne negramotná osoba nemala vlastný účet a ani prístup k výplate, absolútne sa podriaďovala požiadavkám okolia a nebola schopná namietať voči pokynom, ktoré dostávala, aj poskytnuté pôžičky vybavovala pod nátlakom, ktorému bola vystavená. I. tiež zistila, že poškodená bola tiež vystavená vyhrážkam pre prípad, že by tieto skutočnosti niekomu oznámila. N., že by poškodená nadmerne užívala alkohol, alebo bola na tomto závislá.
I. K. T., O. I., X. N. a Z. N. (kolegyne poškodenej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) bez podstatných rozdielov uviedli, že poškodená začala vo firme na F. brigádovať niekedy v roku XXXX, bola utiahnutá a utrápená. N. sa im len veľmi pomaly a opatrne začala zverovať, ako žije, s kým a kde, pričom hovorila, že nedostáva jesť, musí stále pracovať a že jej doma kážu vykonávať ťažké práce, najviac uvádzala obžalovanú. N. zistili, že poškodená nemá peniaze, pretože jej ich berú príbuzní, nemala ani lístok na autobus a ani kredit na karte, bola stále viac unavená, pretože ju doma nenechali spať. N., že poškodená mala obrovský strach z tej rodiny odísť pre vyhrážky, ktorými sa jej zastrájali, najviac obžalovaná a popisovali, že poškodená bola zúfalá, strácala chuť do života, vyberala jedlo z kontajnerov, nemala žiadne vlastné prostriedky. K. sa vyjadrili, že poškodenú v tej rodine ponižovali, nadávali jej, odobrali doklady, neustále ju kontrolovali a mali ju za otrokyňu, dávali jej rôzne príkazy a pokyny, vrátane rôznych nevýhodných úžerníckych pôžičiek. J. sa na toto príkorie poškodenej už nemohli dívať, odporučili jej vyhľadať nejaké krízové centrum. N., že by poškodená niekedy bola pod vplyvom alkoholu a potvrdili, že po umiestnení poškodenej do KC I. začala rodina obžalovanej ihneď po poškodenej pátrať.
I. S. J. (suseda obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) vypovedala, že poškodená prišla bývať do rodiny obžalovanej, pretože mala prísť o dom niekde v J. a zvykla ju stretnúť na dvore domu, alebo v záhrade a nič podozrivé alebo mimoriadne si na nej nevšimla. R. sa vyjadriť, kedy poškodená z rodiny obžalovanej odišla, nikdy ju nevidela opitú a ku skutku samotnému nič uviesť nevedela.
I. S. J. (sused obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) sa k obžalobe vyjadriť nevedel, bol z nej prekvapený.
I. O. S. na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) sa ku skutku vyjadriť nevedel, potvrdil iba, že obžalovaná pre neho za odmenu vykonávala práce, na ktoré si ju najal v dôsledku pozitívnych správ, ktoré na ňu získal v obci R. H..
I. K.. O. C. na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) sa ku skutku vyjadriť nevedela, svedkom konania, ktoré sa obžalovanej kládlo za vinu, nikdy nebola a potvrdila, že na rodinu J. v obci nikdy neboli žiadne sťažnosti.
I. U. J. (sestra obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) poprela skutočnosti uvedené v obžalobe, tieto označila za klamstvo a výmysly poškodenej. N., že poškodená k nim prišla bývať v januári XXXX, celá premočená a len v papučiach a prosila, aby ju prichýlili, lebo ušla od S. J. z J.. C. sa tiež, že poškodená sa s S. J. súdila o dom, ktorý mala poškodená zdediť po smrti manžela, kde ju zastupoval advokát K. a tiež uviedla, že výplata poškodenej chodila na účet maloletej I., pretože sa poškodená chcela vyhnúť exekúciám.
I. T. J. (sestra obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) vypovedala, že sa všetko už stalo dávno, pre odstup času si už veľa z obdobia, keď u nich poškodená bývala, nepamätá. N., že poškodená k nim prišla niekedy v januári v zlom stave a prosila, aby ju nechali u nich bývať, pretože s ňou J. v J. zle zaobchádzajú. N., že by obžalovaná spravila to, čo sa jej kladie za vinu a uviedla, že sama poškodená ju požiadala o možnosť dostávať výplatu na účet jej dcéry I..
I. C. J. (matka obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) označila obžalobu za nehorázne klamstvo a na adresu poškodenej uviedla, že nemala dobrú povesť, nebola dobrou manželkou, nebola čistotná a bola alkoholička. N. k nim prišla bývať v januári XXXX s odôvodnením, že v J. to už nemôže vydržať, tak ju prichýlili, vždy mala u nich čo jesť a poškodená sa určite nikdy nemala v živote lepšie, ako sa mala u nich.
I. H. K. na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) ku skutku vypovedala, že pracovala ako zdravotná sestra u K.. K. S. a nevedela vysvetliť, čo sa stalo so zdravotnou dokumentáciou poškodenej, ani komu túto vydala, prípadne kto ju v ordinácii bol vyzdvihnúť. B. tiež, že poškodenú nikdy nevidela pod vplyvom alkoholu a že k nim ani často nechodila, vážne chorá nebola, len si veľmi zriedka prišla nechať predpísať nejaké lieky. Ku skutku sa vyjadriť nevedela.
I. Z. J. (brat obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) vypovedal, že poškodenú pozná ešte z J., kde chodil po práci pomáhať strýkovi, kým ten ešte žil a že poškodená si všetko na obžalovanú vymyslela, nič z obžaloby nie je pravda. N., že k nim poškodená prišla bývať niekedy v zime, zostala u nich nejaké dva alebo tri roky a snažila sa znovu získať dom, ktorý darovala S. J.. N., že zdravotnú dokumentáciu poškodenej vyzdvihol v ordinácii K.. K. S. on a vyjadril sa, že túto nechal poškodenej na stolíku v izbe, v ktorej poškodená bývala.
I. D. W. (švagriná obžalovanej) na hlavnom pojednávaní (dňa XX.XX.XXXX) uviedla, že nič z obžaloby nie je pravda. N., že poškodená ušla z J. niekedy v zime pred S. J..
Z výpovedí svedkov U. H., S. A., K. J. a K.. K. S., ktoré boli čítané na hlavnom pojednávaní podľa § 263 odsek X T. poriadku súd zistil, že:
- U. H. (sestra S. J.) odoprela svedeckú výpoveď;
- S. A. sa ku skutku vôbec nevedel vyjadriť;
- K. J. sa vyjadroval len ku skutočnostiam, ktoré sa týkali obdobia, kedy žila poškodená u S. J. a k zažalovanému skutku potvrdil len toľko, že raz počas návštevy v R. H. zistil, že poškodená býva u obžalovanej a prezradil to S. J., naviac si nepamätal;
- K.. K. S. potvrdil, že bol obvodným lekárom poškodenej a nevedel vysvetliť, kedy a akým spôsobom prišlo k strate zdravotnej dokumentácie poškodenej.
U. N.. O. F., z odboru psychológia, vypracoval vo veci znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý osobne predniesol na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a v celom rozsahu zotrval na jeho záveroch, z ktorých vyplynulo, že poškodená má hypersenzitívnu povahu a je submisívna. C., že by z jej strany išlo o naučenú alebo pripravovanú výpoveď, sú u nej badateľné známky prežitia udalostí, ktoré popisovala a tieto vo svojom súhrne vyústili do syndrómu týranej ženy. J., ktorému bola vystavená na nej zanechalo následky, pričom je otvorenou otázkou, či aj trvalé, pretože tieto nastať nemusia, ak bude izolovaná od agresora a tiež v dôsledku plynutia času môžu byť na ústupe, ale môžu aj ostať. J. u poškodenej pretrváva panický strach z agresora, desivé predstavy z možného kontaktu a náhodného stretnutia s ním,
pričom poškodená tiež zvolila únik do sociálnej izolácie a je u nej nevyhnutná dlhodobá psychiatrická liečba, v dôsledku čoho ani neodporučil akúkoľvek konfrontáciu s agresorom, vrátane kontaktu na súde. U. taktiež uviedol, že slovo „cigán“ nie je hanlivým označením príslušníka takého etnika, ale ide o staršiu terminológiu aktuálneho ekvivalentu „róm“. U. na tom, že tento prípad má etnické pozadie, pretože vychádzal z dlhoročných poznatkov počas praxe zameranej na posudzovanie etnických skupín, odlišnosti a rozdielnosti od majoritnej skupiny obyvateľstva, pochádzajúcich priamo od viacerých cigánskych vajdov, zistených cigánskych zvyklostí, tradícií a pravidiel a potvrdil, že aj medzi cigánmi existujú kasty a poukázal na poznatky získané z východného I.. C. možnosť určenia miery účasti a podielu konania dvoch rozdielnych agresorov na výslednom stave poškodenej, pretože sám vychádzal len zo skutočností, ktoré mal k dispozícii z vyšetrovacieho spisu, a ktoré tiež získal bezprostredným vnímaním stavu poškodenej po jej izolovaní od agresora. C., že by poškodená bola závislá na alkohole ako aj to, že by ho nadmerne užívala.
I. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX postupom podľa § X68 odsek 2 T. poriadku prečítal znalecké posudky znalkýň K.. K. Q. č. X/XXXX a K.. S. D. č. XX/XXXX a zistil, že:
- U. K.. K. Q., z odboru psychológia, po vyšetrení obžalovanej konštatovala, že jej osobnosť je simplexná, slabšie diferencovaná, rigidná a kladie dôraz na jednoduché a neemociálne stránky života a má limitované zdroje zvládania záťaže a slabo rozvinutú záujmovú sféru. Z hľadiska intelektových schopností sa táto nachádza v mentálnej subnorme, jej P. nie je patologicky zmenená a netrpí ani psychózou. U. u nej nezistila patologické črty v zmysle špecifickej poruchy osobnosti a ani známky duševnej choroby, pričom konštatovala, že agresivita nepatrí k zvýrazneným črtám jej osobnosti. R. u nej ani žiadne patologické osobnostné črty, pre ktoré by mohla zámerne skresľovať svoju výpoveď. J., že obžalovaná má oslabenú schopnosť správne si zapamätať prežitý dej a následne ho reprodukovať, a to s poukazom na úroveň jej intelektových mnestických schopností. C. u obžalovanej kvalitatívnu poruchu pamäte v zmysle konfabulácie a tiež také osobnostné črty, ktoré by ju viedli k zámernému skresľovaniu výpovedí, ktoré podľa znalkyne nemohli byť naučené a preto ich považovala skôr za vierohodné. Za najpravdepodobnejší motív konania obžalovanej považovala heteromotiváciu v zmysle zmanipulovania osoby obžalovanej, alebo nátlaku zo strany iných ľudí ku konaniu, z ktorého je obžalovaná. U. konštatovala, že jej nepravdepodobné, že by sama obžalovaná bola iniciátorkou vyvíjania nátlaku, vydierania, či týrania druhej osoby, skôr by sa obžalovaná mohla pridať k trestnému činu pod vplyvom skupinovej atmosféry. Za nepravdepodobný tiež znalkyňa označila zištný motív;
- K.. S. D., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, po vyšetrení poškodenej zistila, že sa u tejto po prežitých udalostiach rozvinul syndróm týranej osoby, posttraumatická stresová porucha a táto prešla do trvalých následkov v zmysle pretrvávajúcej zmeny osobnosti a aj ku vzniku depresívnej poruchy. N. prežíva silné emócie strachu voči agresorom, chronický stav vnútorného napätia s pocitom ohrozenia, beznádeje, prázdnoty, smútku, vnútornej neistoty a obavy z budúcnosti, trpí nespavosťou a ani nedokáže dostatočne vyjadriť hnev alebo zlosť, má oslabené vôľové schopnosti a v sociálnych interakciách je inhibovaná. U poškodenej je prítomná zvýšená úzkostnosť, neovládateľná plačlivosť, depresívna nálada, obavy, emočná labilita, oslabená sebadôvera a sebaistota a somatopsychický diskomfort - únava, nespavosť, zvýšená úľakovosť a tiež „flashbacks“
- opätovné prežívanie traumy v spomienkach a extrémny strach z obžalovanej (aj z S. J.). U. ďalej konštatovala, že k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy prišlo u poškodenej po silných a dlhotrvajúcich psychotraumatizujúcich udalostiach, kde tento reaktívny stav bol vyvolaný extrémne silnou a dlhotrvajúcou psychotraumou a doplnila, že príznaky tejto poruchy môžu pretrvávať v rôznej intenzite po dobu jedného roka a následne nastáva prehodnotenie stavu. J. však, že po analýze zmien duševného stavu došlo u poškodenej k trvalým následkom v psychickej oblasti, teda k trvalým zmenám osobnosti (nedôvera voči okolitému svetu, sociálna izolácia, neustály pocit prázdnoty a beznádeje, permanentný strach a pocit ohrozenia, čo vedie k vnútornému napätiu). U. vyslovila u poškodenej predpoklad chronického priebehu ťažkostí, potrebu dlhodobej starostlivosti psychiatra ako aj užívania psychofarmák. U., že u poškodenej je prítomná snaha nevracať sa k traumatizujúcim udalostiam v rámci jej obranných mechanizmov, pretože pri vyšetrovaní bola vystavená potrebe vracať sa k týmto traumám, čo ju veľmi stresovalo a dostávalo do stavov silnej úzkosti a strachu, a preto vylúčila konfrontáciu alebo kontakt poškodenej s agresormi a neodporučila poškodenú v rámci trestného konania vystaviť znova takémuto príkoriu.
I. ďalej vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to správy zo spoločnosti N., dohody o zrážkach zo mzdy, zápisnice o pojednávaní na OS R. vo veci XXC/XX/XXXX, lekárskych správ a správ pre ošetrujúceho lekára, lekárskych nálezov,
záznamového hárku, vyjadrenia lekára, zápisnice o domovej prehliadke a o vrátení veci a o vydaní veci, správ zo spoločnosti X. R., dokladov z T. banky, dokladov zo spoločnosti T. a z H., a. s., a P., a. s., pracovnej zmluvy, potvrdenia o prevzatí hotovosti zo spoločnosti Y., dokladov zo spoločností P., T- mobile, správy z V. R. H., dokladov od exekútorov, správ o povesti obžalovanej a podstatného obsahu pripojeného spisu V. súdu R., vedeného pod sp. zn. XXT/XX/XXXX. Z týchto dôkazov súd zistil, že poškodená sa nachádza minimálne od mája XXXX v starostlivosti psychiatra, ktorého pravidelne navštevuje a trpí stredne ťažkou depresiou, pričom už v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola hospitalizovaná v N. nemocnici vo C. U. (pozri lekárske správy a nálezy). N. v sprievode svedkyne K. T., kolegyne zo zamestnania už XX.XX.XXXX navštívila poradňu J. centra I. a podrobne opísala príkorie, ktorému bola v rodine obžalovanej vystavená a následne jej bolo svedkyňou K.. E. A. poskytnuté poradenstvo a pomoc, čo vyplynulo zo záznamového hárku. K. súd zistil, že poškodená v ambulancii K.. K. S., v zmysle jeho písomného potvrdenia, mala predpisované od roku XXXX rôzne lieky na bolesť, na depresiu, na ukľudnenie ako aj antibiotiká. O. vyplynulo zo zápisnice o domovej prehliadke, v dome obžalovanej boli zaistené dňa XX.XX.XXXX rôzne písomnosti na meno poškodenej (doklady zo spoločnosti P., z pracovnej agentúry R., rôzne zmluvy a poštové poukážky, exekučné príkazy a pod., v celkovom počte XX listov) a tiež televízor zn. I. a výpisy z účtu na meno I. J. z T. banky v celkovom počte XX listov. T. zaistený televízor bol poškodenej vrátený dňa XX.XX.XXXX. U. X. R. s.r.o. potvrdil, že poškodenú zamestnávali v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo svojej dcérskej spoločnosti IN I., s.r.o., pričom poškodená v mesiacoch október a november XXXX nepracovala, inak vykonávala prácu manipulačného pracovníka a mzda jej bola zasielaná na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý poškodená uviedla pri uzatváraní dohody o vykonaní práce. V. iného zamestnávateľ tiež potvrdil, že v čase zamestnávania poškodenej zaznamenali viacero pokusov o získanie informácií ohľadom mzdy poškodenej a jej odoslania, ktoré žiadali osoby predstavujúce sa do telefónu ako rodinní príslušníci poškodenej a keďže zamestnávateľ nevedel posúdiť relevantnosť príbuzenského pomeru, tieto informácie neposkytol, avšak v spise sa nachádza celý rad listín preukazujúcich výkon dohodnutej práce poškodenou a aj poskytnutie odmeny za ňu. Zo správy spoločnosti T. banka, a.s. súd zistil, že táto listom zo dňa XX.XX.XXXX potvrdila, že účet č. XXXXXXXXXX bol zriadený na subjekt I. J. ako bežný dňa XX.XX.XXXX a prístup k nemu má len zákonná zástupkyňa jeho majiteľky T. J. a z výpisu z účtu v období od XX.XX.M. do 31.12.XXXX vyplynulo, že poškodenej vyplatila spoločnosť X. R., s.r.o. mzdu na tento účet v dňoch XX.XX.XXXX (XX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX,XX), XX.XX.XXXX (XX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX eur), XX.XX.XXXX (XXX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX,XX eura), odosielateľ I. R. dňa XX.XX.XXXX (XXX,XX eura) a spoločnosť IN I., s.r.o. v dňochXX.XX.XXXX (XXX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX,XX eura), XX.XX.XXXX (XXX,XX eura) a spoločnosť K. I. v dňoch XX.XX.XXXX (XXX,XX eura) a XX.XX.XXXX (XXX,XX eura), zvyšné operácie na účte sa týkali len výberov z bankomatov, prípadne platieb kartou a sťahovania mesačných poplatkov, pretože iný príjem na tento bežný účet bol zaznamenaný už len dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eura, dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX eur a XXX,XX eura, dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eura a v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX vždy vo výške XXX,XX eura ako nemocenská dávka. I. súd z výpisu z účtu zistil, že od XX.XX.XXXX sa na predmetnom bankovom účte až v čase do XX.XX.XXXX neuskutočnil už žiadny pohyb, pretože naň neboli pripísané žiadne finančné prostriedky a z toho dôvodu neboli vykonávané ani žiadne platby či výbery. Zo správy od spoločnosti N., s.r.o. vyplynulo, že poškodená uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa XX.XX.XXXX na úver vo výške XXX eur, ktorý sa zaviazala splatiť vo výške XXX eur aj s príslušným poplatkom a neuhradila žiadnu z mesačných splátok. I. T., a.s. potvrdila, že prostredníctvom spoločnosti H. P. I., a.s. bola dňa XX.XX.XXXX poškodenej v zmysle uzavretej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytnutá suma vo výške XXX eur na nákup televízora zn. I. a predtým dňa XX.XX.XXXX jej bol podobným spôsobom na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytnutý revolvingový úver cez platobnú kartu vo výške XXX eur. N. vyjadrenia spoločnosti P. F. H., a.s. poškodená dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s nimi zmluvu č. XXXXXXXXXX na poskytnutie najľahšej pôžičky vo výške XXX eur. I. P., a.s. v správe potvrdila, že dňa XX.XX.XXXX poskytli poškodenej spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXXXXXXX na nákup spotrebného tovaru vo výške XXX,XX eura na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. N. správ od exekútorov, poškodená ako úverový dlžník čelila exekučnému konaniu vedenému pod č. EX XXXXX/XXXX na OS R., kde bola v pozícii povinného oproti oprávnenému - spol. N., s.r.o., ale aj v exekučnom konaní vedenom na OS R. pod č. EX XXXX/XXXX, kde si K. R. ako oprávnený vymáhal pohľadávku vo výške XX eur, ktoré predstavovali pokutu uloženou K. políciou R. za porušenie zákazu fajčenia (pokuta nezaplatená na mieste, blok č. AB XXXXXX) a pod číslom EX XXX/XXXX, kde
oprávneným bolo znova K. R., vymáhajúce pohľadávku vo výške XX eur uloženou K. políciou R. (pokuta nezaplatená na mieste, blok č. A XXXXXXX - za vyberanie odpadu dňa XX.XX.XXXX). I. tiež zo správ o povesti zistil, že obžalovaná požíva v obci R. H. dobrú povesť, neboli na ňu podávané žiadne sťažnosti a ani nebola prejednávaná komisiou verejného poriadku, pričom bola vždy riadne evidovaná na M. práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, prípadne poberala dávky v hmotnej núdzi. V. nebola nikdy postihovaná za priestupok a ani za žiadny prejednávaná, pretože v M. evidencii priestupkov K. vnútra SR nemá žiadny záznam a pokiaľ ide o jej odpis registra trestov, hľadí sa na ňu toho času akoby nebola odsúdená, pretože jediný záznam má ešte z roku XXXX. Z pripojeného spisu V. súdu R. sp. zn. XXT/XX/XXXX vyplynulo, že už dňa XX.XX.XXXX bola na V. súd R. podaná obžaloba na obvinenú S. J. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 T. zákona a iné, pričom zo skutkovej vety obžaloby ako aj z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo možné zistiť, že poškodenou v tej trestnej veci je J. J. a že skutok sa mal stať v obci J. v čase od XX.XX.XXXX do presne nezisteného dňa mesiaca január XXXX, kedy mala poškodená ujsť do R. H. ku švagrinej C. J. po tom, čo jej obvinená S. J. okrem iného mala spôsobovať fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, nútením k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej neúmernú fyzickú záťaž vzhľadom na vek a zdravotný stav a spáchať čin z etnickej alebo rasovej nenávisti a po dlhší čas. N. trestná vec doposiaľ nebola rozhodnutá.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k záveru, že nie je možné stotožniť sa s obžalobou, pretože vykonané dokazovanie jej nezodpovedalo. Na podklade vykonaného dokazovania považoval súd za nevyhnutné nielen výrazne upraviť znenie skutkovej vety v bodoch 1/ a 3/ obžaloby, ale dokonca posúdiť zažalovaný skutok v bode 2/ obžaloby podľa odlišnej právnej kvalifikácie, v dôsledku čoho pri zachovaní totožnosti zažalovaných skutkov ustálil konanie obžalovanej rozsudkom tak, že táto sa dopustila dvoch samostatných úmyselných trestných činov, z ktorých súd skutok v bode X/ kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § X08 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), písmeno e), odsek X písmeno a), písmeno d) T. zákona s poukazom na § 127 odsek X T. zákona a § 12X odsek 3 písmeno i) T. zákona a § 138 písmeno b) T. zákona č. XXX/XXXX Z. z. a skutok v bode 2/ kvalifikoval ako pokračovací prečin nátlaku podľa § X92 odsek 1 T. zákona. I. osobitne v skutkovej vete v bode X/:
- spresnil obdobie, v ktorom obžalovaná páchala predmetný trestný čin, keď konkrétne jeho začiatok posunul na mesiac február XXXX (a nie ako to nesprávne prokurátor uvádzal od januára XXXX) tak, ako to zistil z výpovede poškodenej;
- doplnil skutočnosti, ktoré skutku bezprostredne predchádzali, konkrétne že poškodená mala byť vystavená zlému zaobchádzaniu a pociťovať ťažké príkorie ešte v čase pred začatím páchania zažalovaných skutkov, kedy v strachu o svoj život a zdravie opustila miesto svojho bydliska v obci J. a ušla pred švagrinou S. J. a pred nepriaznivými životnými okolnosťami, pričom súčasne doplnil aj fakt, že S. J. je samostatne trestne stíhaná vo veci vedenej na V. súde R. pod sp. zn. XXT/XX/XXXX a súd tak urobil preto, že potreba takejto úpravy jednoznačne vyplynula z výpovede poškodenej;
- zohľadnil skutočnosti, ktoré sa týkali spôsobu protiprávneho konania obžalovanej a ktoré vykazovali znaky skutkovej podstaty zažalovaného trestného činu a zároveň korešpondovali vykonanému dokazovaniu, pretože poškodená mala byť vystavená psychickému a fyzickému násiliu a prežívať ťažké príkorie aj v dôsledku konania iného páchateľa (nielen obžalovanej E. J.), a preto súd vypustil zo skutkovej vety konanie, ktoré nebolo prokurátorom už od začiatku dôsledne odlíšené od konania iného páchateľa a bolo obžalovanej kladené za vinu;
- precizoval konanie obžalovanej tak, že vypustil všetky nepreukázané formy týrania;
- zvolil určitý logický a chronologický postup pri popise preukázaných foriem týrania;
- prevzal a doplnil do skutkovej vety konanie zažalované v bode 2/ obžaloby tak, že toto upravil nielen z hľadiska znenia samotného textu, ale aj z hľadiska vyjadrenia pojmových znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § X08 odsek 2 písmeno e) T. zákona, pretože skutok v bode 2/ obžaloby nevykazoval všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania a súd mal za to, že skutok bolo potrebné podradiť pod skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby pre naplnenie znakov predpokladaných už vo vyššie označenom zákonnom ustanovení a
- upravil aj následok, ktorý týmto konaním obžalovaná spôsobila a ktorého vznik bol v príčinnej súvislosti s vykonaným trestným činom a zodpovedal výsledkom znaleckého dokazovania. Na základe rovnakých dôvodov postupoval súd aj pri úprave skutku v bode 3/ obžaloby, pretože tento nielenže obsahoval skutočnosti nepodstatné pre identifikáciu a nezameniteľnosť skutku (nadbytočné opakovanie skutočností, kladených obžalovanej už za vinu v skorších bodoch obžaloby), ale formuláciou nevystihoval obligatórne znaky skutkovej podstaty zažalovaného trestného činu, a preto tieto súd spresnil a upravil tak, aby zodpovedali vykonanému dokazovaniu a preukázaným skutočnostiam s plným rešpektom k potrebe zachovania totožnosti skutku a vystihnutia právnej kvalifikácie zažalovaného konania ako pokračovacieho prečinu nátlaku podľa § X92 odsek 1 T. zákona, pretože ani na tieto skutočnosti prokurátor nereflektoval napriek tomu, že sám v obžalobe rozdeľoval konanie obžalovanej na jednotlivé čiastkové útoky.
Vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré súdu umožnilo spoľahlivo a nado všetky pochybnosti ustáliť, že skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ tohto rozsudku sa stali, sú trestným činom a spáchala ich obžalovaná. K takto rozpísanému, pomerne rozsiahlemu zásahu do skutkových viet obžaloby a k následnej úprave až zmene právnej kvalifikácie bolo potrebné podľa názoru súdu pristúpiť s ohľadom na zistenie, že poškodená sa nachádzala v ťaživej životnej situácii a bola vystavená zlému zaobchádzaniu a pociťovala ťažké príkorie, ktoré jej malo byť v súhrne spôsobované inou osobou, odlišnou od obžalovanej, a to v období končiacom presne nezisteným dňom v mesiaci január XXXX. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v plnom rozsahu rešpektoval skutočnosť, že toto predchádzajúce obdobie a konanie páchateľa odlišného od obžalovanej voči poškodenej je stále predmetom iného trestného konania a že toto ešte nebolo právoplatne skončené. O., pri hodnotení výpovedí poškodenej a jednotlivých svedkov a vychádzajúc tiež z výsledkov znaleckého dokazovania dospel súd k záveru, že niet žiadnych pochybností o tom, že poškodená z obce J. ušla do R. H. do domu obžalovanej a žiadala tam o pomoc, pretože bola preukázateľne v zlom fyzickom i psychickom stave. T. závery rozhodne nie sú závermi o zavinenom konaní iného páchateľa, ale jednoznačne sú podstatnými a podľa názoru súdu aj preukázanými skutkovými okolnosťami, nasvedčujúcimi príčinám, ktoré podmienili spoločné bývanie poškodenej a obžalovanej. V konaní súd nemal žiadny dôvod na spochybnenie pravdivosti výpovedí poškodenej, ktoré vyhodnocoval en bloc (v celku) a teda neexistovala prekážka, ktorá by súdu bránila ustáliť, že k prisťahovaniu poškodenej do R. Hrnčiaroviec prišlo po jej úniku pred ťaživými a nepriaznivými životnými okolnosťami, v ktorých sa nachádzala a ktorým bola vystavená v obci J.. W. spôsobom ohľadne už uvedených skutočností vypovedala obžalovaná, ale aj svedkovia, konkrétne C. A., K. T., O. I., X. N. a Z. N., ale aj U. J., T. J., C. J. a tiež Z. J. a D. W.. V. toho, súd mohol tento záver vyvodiť aj zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne K.. S. D., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá po vyšetrení poškodenej jednoznačne konštatovala, že poškodená prežíva silné emócie strachu voči agresorom a opätovne aj traumy v spomienkach a extrémny strach z obžalovanej (a aj z S. J.) a že k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy prišlo po silných a dlhotrvajúcich psychotraumatizujúcich udalostiach, kde takýto reaktívny stav bol vyvolaný extrémne silnou a dlhotrvajúcou psychotraumou. I. prijatie takého záveru umožňoval súdu aj znalecký posudok č. XX/XXXX znalca N.. O. F., z odboru psychológia, ktorý po vyšetrení poškodenej vylúčil, že by z jej strany išlo o naučenú alebo pripravovanú výpoveď a zistil u nej badateľné známky prežitia udalostí, ktoré popisovala a ktoré vo svojom súhrne vyústili do syndrómu týranej ženy.
S poukazom na vyššie rozpísané skutočnosti dospel súd k záveru, že obrana obžalovanej, ktorá spáchanie skutkov celkom a kategoricky popierala, bola vyvrátená celým radom dôkazov. N., neexistovali dôvody na spochybnenie pravdivosti usvedčujúcich výpovedí poškodenej, ktorá navyše ani podľa znalca, ktorý ju vo veci vyšetroval, nebola schopná sa takú výpoveď naučiť alebo si ju vopred pripraviť. V. už uvedeného, na poškodenej boli podľa záverov znaleckého dokazovania badateľné známky prežitia udalostí, ktoré popisovala a ktoré aj vyústili do syndrómu týranej ženy, na základe čoho sa v prejednávanej veci nejednalo o vymyslený alebo predstieraný následok. N. ide o zistenú a diagnostikovanú ťažkú ujmu na zdraví poškodenej, podľa názoru súdu bolo nemenej významné, že poškodená sama z vlastnej vôle neurobila žiadne kroky smerujúce k zamedzeniu ďalšieho konania obžalovanej, trestný čin neoznámila a ani inak sa nebránila, pričom len v dôsledku empatie a ústretovosti zo strany kolegýň v práci sa postupne a pomaly týmto zdôverila, akému príkoriu je vystavená a o niektorých skutočnostiach nerozprávala vôbec, prípadne o nich kolegyniam v práci povedala až potom, ako už viac nemala možnosť ich zastierať alebo prijateľne vysvetliť (vyberanie odpadkov z kontajnerov, vyčerpanosť a únava počas pracovných hodín, nezakúpenie cestovného lístka, etc.).
I. súd považoval obranu obžalovanej za účelovú aj z dôvodu, že skutočnosti, o ktorých vypovedala poškodená, vyplynuli aj z výpovedí svedkýň K. T., O. I., X. N. a Z. N., ktoré všetky vlastnými zmyslami mohli pozorovať, akým spôsobom poškodená trpela, živorila, trápila sa a denno-denne strádala v dôsledku nepriaznivých podmienok, v ktorých žila a ktorým bola vystavená zo strany obžalovanej, s ktorou žila v spoločnej domácnosti od januára XXXX. I. tiež v tejto súvislosti vzal do úvahy, že uvedené svedkyne obžalovanú nepoznali a v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že by svedkyne boli pri výpovediach motivované snahou úmyselne uškodiť obžalovanej alebo privodiť jej z nejakého iného dôvodu trestné stíhanie, pretože reprodukovali iba vlastné poznatky zo života poškodenej, získané z obdobia, kedy poškodená s nimi bola denne na spoločnom pracovisku. C. zmieneným záverom korešpondovali aj zistenia svedkyne K.. E. A., ktorá potvrdila, že poškodená síce nemala žiadne fyzické zranenia, ale v čase, keď sa k nej v krízovom centre dostala, bola pred fyzickým kolapsom a mala veľký strach z rodiny, v ktorej prežívala ponižovanie, psychické násilie a tiež potvrdila, že poškodená nedisponovala žiadnymi peniazmi, bola celkom finančne negramotná, nemala vlastný účet a ani prístup k výplate a mala posttraumatickú stresovú poruchu, v rámci čoho sa absolútne podriaďovala požiadavkám okolia, nebola schopná namietať voči pokynom, ktoré dostávala a aj poskytnuté pôžičky vybavovala pod nátlakom, ktorému bola vystavená.
N. išlo o výpovede svedkov (v prevažnej miere príbuzných obžalovanej), ktorí sa v tomto prípade všetci snažili rovnako ako sama obžalovaná popierať obžalobné tvrdenia, označovali ich za klamstvá a výmysly a ktorí súčasne tvrdili, že poškodená vypovedala s úmyslom pomstiť sa, súd výpovediam týchto svedkov neuveril. C. na v konaní zistenú a viacerými dôkazmi potvrdenú pravdivosť výpovede poškodenej, považoval súd výpovede svedkov U. J., C. J., T. J., Z. J. a D. W. za účelové a vopred pripravené, učinené s cieľom pomôcť obžalovanej zbaviť sa viny. D. povšimnutia súd nemohol ponechať skutočnosť, že obžalovaná ako aj uvedení svedkovia sa okrem popierania skutočností kladených obžalovanej za vinu, všetci zhodne snažili popisovať poškodenú ako problémovú, nečistotnú a skazenú ženu, navyše závislú na alkohole. V tejto súvislosti bolo preto podstatné, že u poškodenej sa žiadnym vykonaným dôkazom nepreukázala závislosť na požívaní alkoholu a ani len jeho nadmerné užívanie, pričom zo žiadneho dôkazu tiež nevyplynulo, že by poškodená mala dôvod sa obžalovanej mstiť alebo že by jej osobnostná výbava umožňovala vymyslieť si udalosti, ktoré by sama aj skutočne neprežila.
N. išlo o výpovede svedkov - manželov J., prípadne svedkov A. W. alebo U. H., tieto súd pri ustaľovaní skutkových okolností a pri rozhodovaní o vine a treste nebral do úvahy, pretože pre vec neboli v žiadnom ohľade podstatné.
A predsa, podľa názoru súdu bolo potrebné dôsledne sa zaoberať tou časťou obrannej verzie obžalovanej, ktorej čiastočne zodpovedali aj iné vo veci vykonané dôkazy a ktoré podmienili potrebu upraviť obžalobu a prihliadnuť na skutočnosti, ktoré svedčili v prospech obžalovanej. K. nimi sa jednalo najmä o znalecký posudok znalkyne K.. K. Q., pretože táto po psychologickom vyšetrení obžalovanej konštatovala, že jej osobnosť sa nachádza v mentálnej subnorme a že agresivita nepatrí k zvýrazneným črtám jej osobnosti. I. bolo pre súd podstatné, že obžalovaná nie je spôsobilá zámerne skresľovať výpovede, nemohla sa ich naučiť a súd tiež prihliadol na to, že pri zisťovaní motívu jej konania znalkyňa poukázala na heteromotiváciu v zmysle zmanipulovania osoby obžalovanej, alebo nátlaku zo strany iných ľudí, pretože považovala za nepravdepodobné, že by sama obžalovaná bola iniciátorkou vyvíjania nátlaku, vydierania, či týrania druhej osoby a celkom vylúčila zištný motív jej konania. V tomto smere považoval súd za súladné tiež výpovede svedkov O. S. a K.. O. C., pretože obaja zhodne uviedli, že ani s obžalovanou a ani s jej príbuznými v obci nikdy nebol žiadny problém, práve naopak, boli pracovití a často oslovovaní na výkon pomocných prác rôzneho druhu.
V kontexte toho, akým spôsobom vypovedali vo veci svedkovia - príbuzní obžalovanej a súčasne v nadväznosti na skutočnosti, že aj sama poškodená popisovala, že príkorie, ktorému bola vystavená, jej spôsobovala rodina, ku ktorej ušla do R. H. a ktorá pri agresorovi v tejto súvislosti hovorila v množnom čísle s dôrazom na osobu obžalovanej (čo potvrdili zhodne aj svedkyne T., I., N. a N.), ustálil súd, že závery prijaté znalkyňou po psychologickom vyšetrení sa zhodujú s ostatnými výsledkami dokazovania, keď sa obžalovaná dopustila protiprávneho konania s výdatnou podporou najbližších príbuzných a v domácom prostredí, kde mala celkom zjavnú prevahu nad osobou poškodenej, ktorá sa už v čase prisťahovania do spoločnej domácnosti nachádzala v ťaživej situácii a nemala možnosti a ani osobnostnú výbavu na to, aby bola schopná brániť sa fyzickému a psychickému násiliu, prípadne
úspešne sa vysporiadať s pokynmi, príkazmi, požiadavkami a podmienkami, ktoré rodina obžalovanej a obžalovaná sama po uplynutí prvého mesiaca začala nastoľovať, pretože hoci už raz pred takýmto násilím unikla, tentokrát už nemala žiadnu inú alternatívu. I. pripomína, že týmto záverom korešponduje aj fakt, že poškodená sama z vlastnej vôle už viac nehľadala únik a nezvolila si žiadnu formu obrany, ale poddávala sa životnej situácii vzniknutej po príchode do rodiny obžalovanej a touto rodinou a predovšetkým samotnou obžalovanou udržiavanej po dobu troch rokov. V súvislostiach popísaných už vyššie v texte preto súd dal dôraz na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k ujme na zdraví a k rozvinutiu syndrómu týranej osoby došlo u poškodenej pôsobením viacerých príčin, ktoré sama poškodená vo výpovediach opakovane uvádzala a ktoré súd nemohol opomenúť, keď vyhodnocoval jej výpovede ako celok. C. z toho, že poškodená sa už predtým (teda pred januárom XXXX) stretla s príkorím, ktoré jej malo byť spôsobované inou osobou (nie obžalovanou) a tiež z toho, že k spôsobovaniu ťažkého príkoria prichádzalo zo strany obžalovanej v dôsledku toho, že obžalovaná bola významne ovplyvnená domácim prostredím a sýtená podporou, ktorú pri protiprávnom konaní čerpala a ktorú jej poskytovali najbližší príbuzní (matka C. J., sestry U. J. a T. J., brat Z. Kuruc a švagriná D. W.), konala v rozpore s § 208 odsek X T. zákona (v znení zákona číslo XXX/XXXX Z. z.), keď ohrozovala fyzické a psychické zdravie poškodenej, pretože: a) poškodenú bila a udierala (fyzicky ju trestala), ponižovala a pohŕdavo s ňou zaobchádzala (vydávala jej pokyny a príkazy, nútila ju obsluhovať v dome a vykonávať sústavne rôzne namáhavé práce ako slúžku a adresovala jej rôzne nadávky a hanlivo ju označovala); poškodenú neustále sledovala (odchody do práce a príchody domov), vyhrážala sa jej (ujmou na zdraví, fyzickými trestami) a vyvolávala u nej strach a stres (najmä tým, že ju udierala, sácala, dávala facky a ťahala za vlasy ako následok nesplnených príkazov a pokynov); b) poškodenej bezdôvodne odopierala stravu (nedovolila je vziať si jedlo, keď bola hladná) a bránila jej oddychovať a spať (zadávala jej neustále pokyny smerujúce k vykonávaniu rôznej práce v dome a okolo domu a k posluhovaniu) a tiež jej bránila v zdravotnej starostlivosti (nedovolila jej užívať lieky, ktoré poškodenej predpísal lekár) a súčasne jej bránila v dodržiavaní nevyhnutnej hygieny (nedovolila poškodenej umyť sa);
c) nútila poškodenú k opakovanému vykonávaniu činností vyžadujúcich neúmernú fyzickú záťaž vzhľadom na jej zdravotný stav (nosenie vody z väčšej vzdialenosti, narábanie s drevom na kúrenie vediac, že poškodená je útleho až vyziabnutého vzrastu a nie je vyspatá, najedená a oddýchnutá) a e) neodôvodnene obmedzovala poškodenú v prístupe k jej majetku, ktorý mala poškodená právo užívať (keď ju donútila odovzdávať peniaze, ktoré poškodená zarobila v zamestnaní, pretože nemala prístup k bankovému účtu a ani po výbere peňazí z účtu jej tieto neodovzdala a neumožnila nimi disponovať a keď jej rovnako tak neumožnila disponovať peniazmi, ktoré boli poškodenej vyplatené za obdobie práceneschopnosti zo I. poisťovne).
V. sa vyššie uvedeného konania súčasne dopustila spôsobom, ktorý bol v rozpore s § X08 odsek 2 T. zákona (v znení zákona číslo XXX/XXXX Z. z.), pretože vyššie popísaným konaním spôsobila poškodenej:
- ťažkú ujmu na zdraví, a to konkrétne poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, pretože u poškodenej prišlo k rozvinutiu syndrómu týranej osoby a posttraumatickej stresovej poruchy s trvalými následkami a depresívnej poruchy s nutnosťou psychiatrickej liečby pre stredne ťažkú depresiu, poškodená je stále v starostlivosti lekára (aj po oznámení veci naďalej trpí následkami, keď opätovne prežíva traumy v spomienkach a má extrémny strach z obžalovanej) a
- konala závažnejším spôsobom, pretože sa konania dopúšťala po dlhší čas, konkrétne od presne nezisteného dňa mesiaca február XXXX (pretože s konaním začala asi mesiac po tom, ako sa k nim poškodená v presne nezistený deň mesiaca január XXXX prisťahovala) a to až do XX.XX.XXXX, teda po dobu troch rokov, čo rozhodne zodpovedá naplneniu zákonom predpokladanej okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby.
I. tiež považuje za potrebné zdôvodniť, že v konaní nevyhovel obžalobe a neposúdil konanie obžalovanej aj ako konanie z osobitného motívu, ktorý mal spočívať v etnickej nenávisti, pretože skutočnosti, o ktorých sa zmieňoval znalec N.. O. F., sa v konaní nepreukázali (nevyplynuli zo žiadneho relevantného dôkazu) a to najmä preto, že znalec síce poukázal na etnické pozadie prípadu, avšak zároveň potvrdil, že aj medzi cigánmi existujú kasty. N. názoru súdu sa však v prípade obžalovanej a jej rodiny patriacej k cigánskemu etniku nepreukázali také ortodoxné prvky, na aké znalec poukazoval s ohľadom na jeho poznatky vo vzťahu k cigánom usídlených v iných častiach I. republiky, najmä na východe. R.,
nepreukázala sa ani tá skutočnosť, že by obžalovaná a jej rodina patrila k širšej skupine cigánov, podriaďujúcich sa pravidlám alebo zvykom, ktorých určovanie a dodržiavanie prináleží konkrétnemu cigánskemu vajdovi tak, ako to mal na mysli znalec. I. nepovažoval nadávku „biela chrapúnka“, ktorú obžalovaná adresovala poškodenej za jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o spáchaní skutku na báze etnickej nenávisti, ale len za jeden zo spôsobov, akým obžalovaná poškodenú ponižovala a pohŕdala ňou, pretože v konaní bolo preukázané, že obžalovaná používala na zneváženie poškodenej aj iné formy, keď ju napríklad prirovnávala k psovi alebo ju označovala za špinu.
Z rovnakých dôvodov a prihliadnuc tiež na celý rad vo veci zadovážených listinných dôkazov (zmluvy, bankové doklady, výpis z účtu a správy od nebankových spoločností) súd tiež ustálil, že obžalovaná donútila poškodenú, aby vo svojej bezmocnosti a pod vplyvom silného psychického nátlaku, ktorý na ňu vyvíjala, postupne v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX podpísala úverové zmluvy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvy o poskytnutí pôžičky so spoločnosťami P., H. P. I. a N. a Consumer F. H., pretože práve vykonaním týchto úkonov podmienila jej ďalšie zotrvanie v dome a konala tak vediac, v akej bezvýchodiskovej situácii sa poškodená nachádza, pričom peniaze z poskytnutých úverov ako aj nakúpený tovar poškodenej vzala. V nadväznosti na to, že poškodenej bránila v možnosti disponovať vlastnými finančnými prostriedkami, poškodená nemohla plniť riadne a včas záväzky vyplývajúce jej z jednotlivých úverových zmlúv a musela strpieť, že sa tak stala úverovým dlžníkom, kde jej nesplatené dlhy predstavovali sumu spolu vo výške X.XXX,XX eura. N. názoru súdu, prijatie vyššie uvedeného záveru umožňovali vykonané dôkazy, ktoré nasvedčovali tomu, že poškodená sa musela v domácnosti obžalovanej udržať (nemala možnosť voľby iného ubytovania) a z toho dôvodu ihneď ako sa zamestnala (XX.XX.XXXX v spoločnosti X. R.), donútila ju obžalovaná k tomu, aby disponujúc dokladmi preukazujúcimi existenciu jej pracovného pomeru, začala postupne a vo veľmi krátkom časovom rozhraní preberať na seba záväzky spojené s uzavretím vyššie uvedených úverových zmlúv. I. tiež dospel k záveru, že po zriadení bankového účtu, ktorým poškodená nemohla a nesmela žiadnym spôsobom disponovať a ktorý bol založený na príbuznú obžalovanej už dňa XX.XX.XXXX, si obžalovaná súčasne bola vedomá, že poškodená nebude môcť plniť zmluvné záväzky, pretože výplatu jej zamestnávatelia posielali vždy účet a súčasne z uzavretých zmlúv vyplývali povinnosti len poškodenej, ktorá ale úžitok zo žiadnej uzavretej zmluvy preukázateľne nemala. T. záverom nasvedčuje aj skutočnosť, že na bankovom účte č. XXXXXXXXXX, založenom v spoločnosti T. banka, a.s., na subjekt I. J., sa pravidelne v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX objavovali platby korešpondujúce výplatným termínom poškodenej a sumy zodpovedali výške jej mesačnej mzdy, pričom od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX sa na predmetnom bankovom účte neuskutočnil už žiadny pohyb (poškodená odišla z domácnosti obžalovanej XX.XX.XXXX) a prístup k účtu mala len zákonná zástupkyňa jeho majiteľky T. J..
Z hľadiska úmyslu obžalovaná konala v oboch prípadoch minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písmeno b) T. zákona, kedy vedela, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, tzn. záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb (§ 208 T. zákona) a záujem spoločnosti na ochrane slobody rozhodovania človeka (§ 192 T. zákona), a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bola s tým uzrozumená. T. záver vyvodil súd zo skutočnosti, že u obžalovanej aj vzhľadom na jej správanie ako aj vzhľadom na okolnosti prípadu nemohlo v žiadnom prípade prísť ku vzniku akýchkoľvek pochybností o protiprávnosti jej konania ako ani o následkoch, ktoré takým konaním môže spôsobiť. V. nepochybne vedela a vnímala, že vo vzťahu k inému členovi spoločnej domácnosti neprichádzalo k prejavom takého trýznenia a ponižovania, či iným formám ubližovania na fyzickom a psychickom zdraví ako tomu bolo u poškodenej a rovnako tak si bola obžalovaná vedomá, že u iného člena v spoločnej domácnosti sa jeho zotrvanie v nej nepodmieňovalo vykonávaním takých aktivít, ktoré by boli v rozpore so slobodou jeho vlastného rozhodovania ako tomu bolo u poškodenej.
V. tak ako trestne zodpovedný subjekt úmyselne spôsobovala utrpenie osobe, s ktorou žila v spoločnej domácnosti a nútila ju tiež, aby vstupovala do ňou neželaných a neplánovaných a teda aj nedobrovoľných zmluvných vzťahov, a to bez zjavného objasnenia motívu tohto činu, pričom úmysel a zámer spôsobiť takéto utrpenie bol jednoznačne preukázaný spôsobom a intenzitou ako aj dĺžkou času, po ktorý tak opakovane robila. V tejto súvislosti však súd dôsledne zohľadnil výsledky dokazovania a prihliadol na skutočnosť, že hoci bola obžalovaná priamym páchateľom takéhoto protiprávneho konania, nebola jeho iniciátorom a trestnej činnosti sa dopúšťala s výdatnou podporou ďalších členov domácnosti (matka, sestry, brat a švagriná obžalovanej), z ktorých niektorí ju k trestnej činnosti podnecovali a v podstate všetci
ju schvaľovali, pretože žiaden z nich takému konaniu obžalovanej nezamedzil a ani do jej konania nezasiahol s cieľom pomôcť poškodenej, práve naopak. Po tom, ako sa poškodená nevrátila domov z práce dňa XX.XX.XXXX, začali po nej intenzívne pátrať a hľadali ju s cieľom nestratiť pravidelný zdroj príjmov, ktorý im poškodená poberaním mzdy zabezpečovala ako aj s cieľom udržať si v domácnosti „slúžku“ v podobe lacnej pracovnej sily, osoby úplne odovzdanej a neschopnej sa brániť. U. konania obžalovanej bola teda daná nielen výraznou ochranou blízkych osôb ako aj slobody rozhodovania, ale tiež tou skutočnosťou, že obžalovaná sa tohto konania dopúšťala po dlhší čas a spôsobila ním ťažší následok.
N. ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 T. zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanej trest, pri ktorom zohľadnil všetky kritériá rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. N. náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral tiež do úvahy osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
I. pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri obžalovanej vychádzal zo skutočnosti, že ju odsudzoval za dva úmyselné trestné činy (zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a prečin nátlaku) a ukladal jej tak trest úhrnný podľa § 41 odsek X T. zákona. Z dvoch posudzovaných trestných činov bol prísnejšie trestný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § X08 odsek 2 T. zákona, kde je trestná sadzba zákonom určená vo výmere od X rokov do XX rokov, pretože pri prečine nátlaku podľa § X9X odsek 1 T. zákona je páchateľa možné potrestať trestom odňatia slobody vo výmere až na tri roky.
A. trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 208 odsek 2 T. zákona, kedy s poukazom na § 34 odsek X T. zákona nebolo možné obžalovanej uložiť iný druh trestu, než trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby zreteľne prevyšovala päť rokov (trestná sadzba určená výmerou na X rokov až XX rokov).
N. úvahách o výmere trestu prihliadol súd na spôsob vykonania činu a následok týmto činom spôsobený, pričom pozornosti súdu neuniklo, že v tejto veci nastal aj závažný následok (vznik syndrómu týranej osoby) a že k ďalším závažným poruchám zdravia neprišlo nie preto, že by obžalovaná dobrovoľne upustila od ďalšieho konania, ale práve naopak, vzniku ďalších závažných následkov aktívne zabránili svedkyne - kolegyne poškodenej, za významnej pomoci kvalifikovaných osôb. I. tiež zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu, teda ich význam a intenzitu, tiež spôsob, akým obžalovaná naplnila objektívnu stránku skutkovej podstaty posudzovaných trestných činov. N. aj na osobu obžalovanej, jej predošlý život a aktuálne osobné a rodinné pomery a dospel k záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda vo výmere X rokov, by bol pre obžalovanú neprimerane prísny a z hľadiska individuálnej prevencie (potreby jej nápravy) teda neúčelný. R. tomu, že obžalovaná sa ku spáchaniu skutkov nepriznala, stále u nej prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, nakoľko z trestnoprávneho hľadiska bola bezúhonnou osobou, keďže viedla pred spáchaním skutku riadny život (poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j/ T. zákona) a súd u nej nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
I. mal za to, že vzhľadom na presvedčivo pevné väzby obžalovanej na jej rodinu a skutočnosť, že k jej osobe získal len pozitívne správy o povesti, kedy jej trestná činnosť bola výrazne determinovaná pravidlami príznačnými pre cigánske etnikum a hierarchiu, ktorú sama so svojim obmedzeným osobnostným profilom dodržiavala, by nepodmienečný trest odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere pociťovala citeľnejšie ako iní páchatelia, a preto dospel k presvedčeniu, že všetky tieto okolnosti sú spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek X T. zákona a oprávňujú súd, aby obžalovanej mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby a zohľadnil tým aj zásadu gradujúcej príčinnej súvislosti (pretože na vzniku následku, ktorým bola už vyššie v texte zdôvodnená ťažká ujma na zdraví, sa podieľali aj iné príčiny, nielen konanie obžalovanej). N. týchto úvahách súd zároveň zvažoval a nevyhnutne vyhodnocoval možnosti, za akých bude najlepšie dosiahnutý účel trestu, pričom bol presvedčený, že v dôsledku mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody nebude bezprostredne nevyhnutné, aby obžalovaná uložený trest vykonala priamo v ústave na výkon trestu odňatia slobody, ale že na jej nápravu postačí a bude aj účelnejšie podmienečné odloženie trestu uloženého vo výmere troch rokov, a to za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním počas plynutia skúšobnej doby. I. tak rozhodol z dôvodu, že z hľadiska individuálnej prevencie a s prihliadnutím na osobnostný profil obžalovanej považoval za účelnejšie podrobiť ju v súčinnosti s probačným úradníkom takému programu,
ktorý bude zameraný na dosiahnutie zrelých foriem správania, rozvinutie schopnosti sebaregulácie a tiež podporovanie úcty k iným, osobnej a spoločenskej zodpovednosti a vedenie k rešpektovaniu noriem spoločnosti počas skúšobnej doby, ktorú na tento účel určil až na štyri roky. T. uložený trest je podľa názoru súdu zákonný, primeraný, spravodlivý a zároveň schopný splniť svoj účel aj z hľadiska generálnej prevencie, teda z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a odradenia iných osôb od páchania tohto druhu trestnej činnosti a že súčasne vyjadruje aj morálne odsúdenie obžalovanej.
I. súd v súlade s § 287 odsek X T. poriadku uložil obžalovanej povinnosť, aby poškodenej nahradila škodu, ktorú jej trestným činom spôsobila a ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila a ktorá vo svojom súhrne predstavovala jej čistú mzdu ako aj nemocenské dávky vyplácané v kritickom období na účet, ku ktorému nemala poškodená prístup a o ktoré ju obžalovaná trestným činom pripravila.
Vo vzťahu ku škode, ktorá bola poškodenej spôsobená titulom nezaplatených splatných záväzkov, vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv, k uzavretiu ktorých bola donútená obžalovanou, súd ju v tejto časti odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože s ohľadom na charakter zmlúv (spotrebiteľské úvery) a reálnu výšku úverového dlhu (istina, úroky a poplatky z omeškania) by k jej vyčísleniu bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by potreby trestného konania presiahlo a konanie by sa tým zbytočne predĺžilo.