Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-52-2021.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12C/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobkyne: X. H., W.. X.X.XXXX, F. R.W. Q. XX, Y. W. F., zast. advokátkou JUDr. Janou Bajužikovou, so sídlom Štefánikova 8, Michalovce, proti žalovanému: S. H., W.. XX.X.XXXX, F. R. Q. XX, Y. W. F., zast. advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, so sídlom Floriánska 16, Košice, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo sporových strán - manželov X. H., C.. Y., W.. X.X.XXXXX E. S. H., C.. H., W.. XX.X.XXXX, vzniknuté uzavretím manželstva dňa 14.5.1994, zapísaného v knihe manželstiev Komárovce, Obvodný úrad Košice - vidiek, matrika Veľká Ida, vo zväzku IX, ročník 1994, na strane 49, pod poradovým číslom 6, a to ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej len „súd“) dňa 1.6.2021 domáhala, aby súd v zmysle ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (“BSM”) sporových strán. Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú manželmi od roku 1994. V začiatkoch spolužitia založili rodinnú firmu, kde spoločne začínali s fyzickými prácami, neskôr k tomu pribudlo účtovníctvo, marketing, personálna agenda, veľkoobchod, dobierková služba. Uviedla, že po 17 rokoch spolupodnikania so žalovaným si po úspešnom ukončení štúdia záhradnej a krajinnej architektúry otvorila od 1.3.2014 vlastnú živnosť ako začínajúci podnikateľ bez podpory žalovaného. Žalobu dôvodila tým, že pre riadny výkon podnikania obaja potrebujú uzatvárať zmluvy, pričom vzhľadom na nie dobrú situáciu v ekonomike sa nedá vylúčiť, že ktorémukoľvek z nich pri podnikaní vzniknú záväzky, ktoré by mohli upokojené aj z majetku, ktorý patrí do BSM. Poukázala pritom aj na postoj žalovaného, ktorý bráni žalobkyni v užívaní spoločného majetku pre jej podnikanie. Na preukázanie tvrdených skutočností predložila sobášny list sporových strán a výpisy zo živnostenského registra, preukazujúce živnostenské oprávnenie žalobkyne a žalovaného. Zároveň žiadala náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol svoje nesúhlasné stanovisko s prezentovanými skutočnosťami odôvodnenia žaloby. V prvom rade uviedol, že nie je kvalifikovane a zreteľne zrejmý právny základ podania žaloby a teda či sa žalobkyňa domáha zrušenia BSM za trvania manželstva v zmysle ust. § 148 ods. 2 alebo v zmysle ust. § 148a ods. 2 OZ. Označil za nepravdivé tvrdenia žalobkyne, že by v začiatkoch ich spolužitia alebo kedykoľvek počas spoločného manželstva spoločne založili akúkoľvek rodinnú firmu alebo, aby akýmkoľvek spôsobom majetkovo či personálne participovali na akejkoľvek podnikateľskej činnosti, ktorú skutočnosť potvrdzujú výpisy zo živnostenských listov žalovaného a žalobkyne, z ktorých je zrejmé, že žalovaný a žalobkyňa uskutočňujú podnikateľskú činnosť výlučne samostatne ako dve nezávislé samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO”). Uviedol, že ako SZČO uskutočňuje toho času podnikateľskú činnosť výlučne v rozsahu jedného predmetu podnikania :
Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod), ktorú činnosť vykonáva od 13.2.2008, teda k získaniu oprávnenia na túto podnikateľskú činnosť došlo pred vyše 13 rokmi, pričom svoje prvé živnostenské oprávnenie získal už dňa 12.7.1994 (približne dva mesiace po uzavretí manželstva so žalobkyňou), od získania oprávnenia ktorého uplynulo už vyše 27 rokov. V uvedených súvislostiach dal do pozornosti, že žalobkyňa dlhé roky rešpektovala výkon jeho podnikateľskej činnosti, s výkonom ktorého bola v celom rozsahu uzrozumená, a rovnako aj on bol počnúc dňom získania oprávnenia žalobkyne na podnikateľskú činnosť uzrozumený o podnikateľskom riziku vo vzťahu k BSM, tzn. získanie podnikateľského oprávnenia bolo rešpektovanou i ozrejmenou skutočnosťou a obaja manželia boli ochotní mieru podnikateľského rizika znášať spoločne a nerozdielne ako manželia s presahmi k BSM. S poukazom na celkovú nedôvodnosť podanej žaloby na základe skutkového a právneho stavu veci navrhol, aby ju súd zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. V replike žalobkyňa reagujúc na vyjadrenie žalovaného uviedla, že jej návrh je kumuláciou dôvodov pre zrušenie BSM za trvania manželstva, kde dôvodmi sú jednak existencia podnikateľskej činnosti žalovaného ako živnostníka a podnikateľskej činnosti žalobkyne ako živnostníčky a tiež existencia závažných dôvodov, v dôsledku ktorých by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom z dôvodu, že strany sporu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nepodieľajú sa na vytváraní spoločného majetku. Uviedla, že návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva možno podať, ak niektorý z manželov, prípadne obaja, získajú živnostenské oprávnenie na podnikateľskú činnosť, pričom je bezpredmetné, kedy bola živnosť získaná, keďže zákon nepodmieňuje a neobmedzuje túto možnosť uplynutím stanoveného času od vzniku živnostenského oprávnenia a z tohto dôvodu je irelevantná i skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť podať návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva pri vzniku živnostenského oprávnenia žalobkyne. Za bezpredmetné označila i vyjadrenie žalovaného o tom, že žalobkyňa dlhé roky rešpektovala výkon jeho podnikateľskej činnosti a bola uzrozumená s podnikateľským rizikom. K námietke žalovaného ohľadne tvrdení uvedených v žalobe, ktoré označil za zarážajúce, irelevantné a odporujúce si, uviedla, že jej vyjadrenia v žalobe boli použité pre celkové dokreslenie dôvodov, ktoré ju viedli k podaniu žalobného návrhu, kedy sa snažila vyjadriť svoj subjektívny postoj k spoločnému podnikaniu so žalovaným a následne k dôvodom, ktoré ju viedli k založeniu si vlastnej živnosti s rovnakým/podobným predmetom živnosti ako má žalovaný. Zotrvala na argumentácii, že podaná žaloba je dôvodná. 4. V duplike žalovaný uviedol, že nepopiera, že v prípade získania oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti má manžel legitimáciu na podanie žaloby o zrušenie BSM, avšak zotrval na svojom tvrdení, že kvalifikácia nároku žalobkyne v podanej žalobe je zmätočná a odstraňovanie vád žaloby prostredníctvom repliky je neprípustné. Argumentoval ďalej tým, že medzi stranami sporu od roku 2019 prebieha konanie o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností k maloletej, vedené Okresným súdom Košice
- okolie, pod sp. zn. 9P/142/2019, pričom zdôrazniac, že rozvodom manželstva BSM zaniká, vyslovil, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha následku, ktorý v sebe ex lege subsumuje prebiehajúce súdne konanie. Na základe uvedeného mal za to, že podanou žalobou žalobkyňa svoje právo uplatňuje šikanóznym spôsobom, neprimerane zaťažuje súd a žalovaného. Vyslovil tiež presvedčenie, že úmysel, kvôli ktorému sa žalobkyňa domáha zrušenia BSM je predstieraný, preto účel (ekonomická situácia), za ktorý skrýva dôvodnosť podanej žaloby, nie je možné rešpektovať a považovať za relevantný. Pokiaľ ide o dôvody, v dôsledku ktorých by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, tieto žalobkyňa žiadnym spôsobom nevysvetlila. Poprel tvrdenia, že by sa nepričiňoval o vytváranie spoločného majetku. Uviedol, že nepretržite vykonáva podnikateľskú činnosť, zamestnáva dcéru pochádzajúcu zo spoločného manželstva sporových strán, do dnešných dní uhrádza záväzky z hypotekárneho úveru k rodinnému domu, v ktorom sa zdržiava a býva žalobkyňa a pod. Dlhotrvajúce oprávnenie na podnikanie a samotný výkon podnikateľskej činnosti žalovaným za súčasnej akceptácie tejto skutočnosti žalobkyňou vylučuje naliehavosť a predpoklad ohrozenia, na ktorý poukazuje žalobkyňa, z ktorých dôvodov zotrval na tvrdení, že žaloba je nedôvodná. 5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a rozhodol za účasti žalobkyne, jej právnej zástupkyne a právnej zástupkyne žalovaného. 6. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na žalobe. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd v zmysle ust. § 148a ods. 2 OZ, zrušil BSM manželov za trvania manželstva, nakoľko sú splnené formálne predpoklady pre jeho zrušenie. 7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žaloba je zbytočná, zmätočná a šikanózna poukazom na skutočnosť, že dňa 15.4.2022 je nariadený rozvod manželstva účastníkov a ak by žalobkyňa v konaní o rozvod nerobila prieťahy, dávno by bolo manželstvo rozvedené a k dnešnému dňu by nebola splnená jedna z taxatívnych podmienok pre zrušenie BSM za trvania manželstva. Uviedla,
že ak by bola žaloba formulovaná ako návrh na zrušenie BSM počas manželstva v súlade s ust. § 148a ods. 2 OZ, bolo by jasné, že sa jedná o zrušenie BSM počas manželstva z dôvodu, že jeden z manželov podniká, kedy súd nemá na výber, pretože zákon hovorí o tom, že súd zruší BSM. Žalobkyňa však formulovala svoju žalobu tak, že sa domáha zrušenia BSM z dôvodu porušovania dobrých mravov, k čomu neuviedla ani jeden jediný dôkaz, z ktorého dôvodu žalovaný so žalobou nesúhlasil a až pojednávaní žalobkyňa uviedla, že ide o zrušenie BSM podľa § 148a ods. 2 OZ. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd rozhodol a zrušil BSM za trvania manželstva podľa ust. § 148a ods. 2 OZ a priznal žalovanému náhradu trov konania. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to sobášnym listom strán sporu, výpisom zo živnostenského registra č. 806-5260, výpisom zo živnostenského registra č. 830-12405. 9. Z kópie predloženého sobášneho listu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 14.5.1994 manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Komárovce, Obvodný úrad Košice - vidiek, matrika Veľká Ida, vo zväzku IX, ročník 1994, na strane 49, pod poradovým číslom 6. Manželstvo sporových strán stále trvá. 10. Z výpisu zo živnostenského registra č. 806-5260 vyplýva, že žalovanému bolo dňa 13.2.2008 udelené/vzniklo živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti: Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod). 11. Z výpisu zo živnostenského registra č. 830-12405 vyplýva, že žalobkyni bolo dňa 1.3.2014 udelené/ vzniklo živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti: 1/ Uskutočňovanie krajinno -architektonických sadovníckych diel, 2/ Poskytovanie služieb v poľnohospodárstve a záhradníctve, 3/ Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živností (veľkoobchod), 4/ Reklamné a marketingové služby a dňa 12.2.2018 jej vzniklo živnostenské oprávnenie na Sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, služieb, výroby. 12. Podľa ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. 13. Podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, návrh môže podať ktorýkoľvek z nich.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. 15. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
16. Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásadne viazané na trvanie manželstva. Výnimočne môže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniknúť už za trvania manželstva, rozhodnutím súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodov uvedených v § 148 ods. 2 a v § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 17. Zmyslom ust. § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vytvoriť podmienky na zabezpečenie ochrany jedného z manželov v situácii, keď inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyjadrujúci ich rovnoprávne postavenie v majetkovej oblasti, zo závažných dôvodov prestal plniť svoju funkciu. Súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. 18. Účelom ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká) voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ svojim návrhom podľa § 148a Občianskeho zákonníka skôr sleduje, aby preventívne zabránil eventuálnym neblahým dôsledkom podnikania žalovaného manžela. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v rámci inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že teda uvedená ochrana je vždy potrebná vtedy, ak jeden z nich na základe získaného oprávnenia na podnikateľskú činnosť má právnu možnosť do uvedenej majetkovej sféry takto zasahovať. Zákon možnosť negatívnych dopadov podnikateľskej činnosti jedného manžela na majetkové pomery druhého manžela považuje v každom prípade za tak významnú, že pri splnení ostatných podmienok
uvedených v § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka neponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, ale mu priamo ukladá, aby bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zrušil. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. 19. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov kumulatívne z dôvodov podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka založených na tvrdení existencie podnikateľskej činnosti žalovaného ako živnostníka a podnikateľskej činnosti žalobkyne ako živnostníčky a tiež podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka tvrdením existencie závažných dôvodov, v dôsledku ktorých by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom z dôvodu, že strany sporu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nepodieľajú sa na vytváraní spoločného majetku. ž 20. V konaní bola preukázaná existencia manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti oboma manželmi, pričom návrh podala oprávnená osoba, keďže na jej podanie bol oprávnený ktorýkoľvek z manželov.
21. Nakoľko bolo preukázané splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok vyžadovaných ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva bol povinný vyhovieť a bezpodielové spoluvlastníctvo strán vzniknuté uzavretím ich manželstva dňa 14.5.1994 zrušil, pretože rozhodnutie súdu v tomto prípade nezávisí od jeho úvahy, ale od naplnenia hmotnoprávnych podmienok.
22. Z týchto dôvodov nebolo (už) potrebné vykonávať dokazovanie vo vzťahu k argumentom uvádzaným žalobkyňou k preukázaniu existencie závažných dôvodov pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva sporových (aj) podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka a argumentácia žalovaného o nedôvodnosti podaného návrhu z uvedeného dôvodu pre právne posúdenie veci v tomto konaní je irelevantná.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol za použitia ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval súd charakter predmetného sporu a vzájomný vzťah sporových strán, keď ochrana majetkových práv manželov za trvania manželstva je v záujme oboch manželov, preto nezodpovedá zásade spravodlivého usporiadania pomerov ukladať jednému z manželov povinnosť nahradiť trovy druhému manželovi, z ktorého dôvodu súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 355 ods.1, § 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1 CSP).