Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-18-2018.pdf
PDF · 89.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľky G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX, dcéra rodičov matky C.. U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX a otca U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Z. XXXX/X, zastúpený JUDr. Petrom Baláškom, advokátom, Poprad, Hviezdoslavova 48, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca U. M. proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/215/2015-112 zo dňa 20.03.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom.
M e n í rozsudok vo výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok vo výške 3.100,- Eur k rukám Laury Kaprálovej v mesačných splátkach po 200,- Eur splatných spolu s bežným výživným vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zvýšil výživné zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 10P/6/2012 - 12 zo dňa 20.02.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 3CoP/49/2012-25 zo dňa 13.06.2012, na G. M., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 120,- Eur na sumu 220,- Eur mesačne, od 01.09.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám G. M., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred. II. Konštatoval, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2018 činí zo strany otca pre G. M. sumu 3.100,- Eur, ktorý zaväzuje otca zaplatiť do rúk G. M., nar.XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 78 Zákona o rodine. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10P/6/2012 - 12 zo dňa 20.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoP/49/2012 - 25 zo dňa 13.06.2012 bol otec zaviazaný prispievať na výživu vtedy mal. G. sumou 120,- Eur mesačne. Vychádzal zo skutočnosti, že príjem matky činil 472,72 Eur mesačne, otec bol dobrovoľne nezamestnaný, ako vtedy uviedol, hľadal si prácu v zahraničí a preto súd vychádzal z priemerného príjmu v národnom hospodárstve, ktorý predstavoval sumu 786,- Eur mesačne. V tom čase obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k G.. V súčasnosti otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. O., nar. XX.XX.XXXX, jeho priemerný čistý mesačný zárobok podľa potvrdenia činí 1900,- Eur mesačne, príjem matky je 700,- Eur mesačne. Vzhľadom k tomu ,že otec žije vo Švajčiarsku už sedem rokov, súd prvej inštancie neuveril jeho tvrdeniu, že jeho príjem predstavuje
1900,- Eur, keďže len podľa jeho tvrdenia za nájom platí 1200,- Eur mesačne. Navyše pri tak dlhej dobe, kedy žije vo Švajčiarsku sa javí nepravdepodobné, že pracuje na dohodu a to len a dobu 10 mesiacov. Splácanie leasingu alebo iných záväzkov nemá v žiadnom prípade prednosť pred výživným. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že počas poslednej úpravy výživného, bol otec dobrovoľne nezamestnaný, bez evidencie, teda bez reálneho príjmu, takže jeho nárast príjmu je podstatný. Rozhodujúcom je skutočnosť, že G. M. nadobudla plnoletosť, je študentkou strednej školy, dokonca umeleckého smeru, ktorý si vyžaduje zvýšené náklady a ide o dospelú osobu, ktorá potrebuje napĺňať nielen svoje základné potreby, ale aj kultúrne a športové potreby. Z tohto dôvodu preto súd zvýšil výživné na dnes už plnoletú G. a to od nástupu na strednú školu, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd prvej inštancie zobral do úvahy, že otec svojej dcére G. ani za minulé obdobie neposkytol iné plnenia nad rámec výživného a navyše dieťa nemôže úverovať bezúročne svojho rodiča, súd otca zaviazal uhradiť dlžnú sumu za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2018, ktorá vznikla súčtom rozdielu jednotlivých mesačných plnení medzi takto zvýšeným výživným a doposiaľ stanoveným výživným, to znamená 31 mesiacov á 100,- Eur, čo predstavuje práve uvedenú sumu. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP).
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhovateľky. Právne ho špecifikoval podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že na poslednom pojednávaní uviedol, že vykonáva príležitostnú prácu sadrokartonára a to na dohodu a v prepočte na mesiac v roku mu vychádza mesačný príjem 1.583,- Eur za predpokladu, že mu zamestnávateľ pravidelne vypláca mzdu, čo nie je pravdou, pretože v súčasnosti mu zamestnávateľ dlhuje 1, 5 nevyplatenej mzdy. Pre Slováka vo Švajčiarsku je príliš drahé poistenie, musí si každý platiť sám aj za deti a od sumy poistenia sa potom odvíja štandard pobytu v nemocnici. Minimálna suma je 180,- Eur. Sociálne zabezpečenia štát požičiava a potom, čo žiadateľ začne pracovať musí celú sumu vrátiť. Nájom na bývanie je veľmi vysoký. Platí sa za všetko. Náklady na stravu sú takisto veľmi vysoké. Teda aj keď zárobky vo Švajčiarsku sú vysoké, životné náklady sú asi trojnásobne vyššie ako na Slovensku. K rukám sudcu predložil na pojednávaní príjem, kde preukázal vyššie mesačne výdavky jeho rodiny o 327,- Eur ako sú jeho príjmy. Zároveň tvrdil skutočnosť, že otcova matka finančne vypomáha jeho súčasnej rodine mesačnou sumou v rozpätí od 50,- až do 150.- Eur podľa jej momentálnych možností. Dokáže vzhľadom na svoju finančnú situáciu zvládnuť zvýšenie výživného maximálne o 20,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne. Rozporoval príjem uvedený v rozsudku súdu prvej inštancie, teda 1.900,- Eur mesačne prepočítaný na 12 mesiacov jeho príjem do rodiny žijúcej vo Švajčiarsku je suma maximálne 1.583,- Eur. Zároveň otec rozporoval tvrdenie súdu prvej inštancie, keď matematicky dospel k záveru, že zvýšenie výživného na G. musí byť zo strany otca zo sumy 120,- Eur na sumu 220,- Eur mesačne, pretože jeho druhá O. má výdaje bez stravy asi 400,- Eur mesačne. Tu by bola poškodená jeho druhá dcéra, pretože životné náklady vo Švajčiarsku sú 3- násobne vyššie ako na Slovensku. Otec nemá voľné finančné prostriedky, aby dokázal túto nerovnováhu finančného zabezpečenia detí vyrovnať. Napríklad liter polotučného mlieka vo Švajčiarsku stojí 2,20 Eura.
4. K odvolaniu otca sa vyjadril bývalý kolízny opatrovník, ktorý zastupoval v čase podania návrhu ešte maloletú navrhovateľku G. M., ktorá v čase podania návrhu dňa 04.09.2015 mala 16 rokov. Uviedol, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane v čase podania návrhu ešte maloletého dieťaťa a výdavky, ktoré ma matka v súvislosti s výchovou a starostlivosťou majú stúpajúci charakter. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj navrhovateľka. Uviedla, že sú trápne nekonečné tvrdenia otca, ako sa vo Švajčiarsku žije v biede, ako mu musí rodina prispievať na živobytie a ako pracuje na dohodu a nemá z čoho platiť zvýšené výživné. Položila otázku prečo sa otec nevráti na Slovensko, keď je mu tam tak zle. Tu by mal podstatne nižšie náklady na živobytie a pri dnešnej nízkej nezamestnanosti by nemal problém nájsť si dobrú prácu. Keď tvrdí, že má príjem mesačne 1.500,- Eur, to by so svojou šikovnosťou mohol zarobiť aj tu. Načo potom žije 7 rokov vo Švajčiarsku. Má vedomosť, že otec chodí domov 4 a viackrát do roka. Taktiež chodí na dovolenku do Chorvátska poskytol financie svojej mame na prerobenie bytu v ktorom žije. Z SMS správy matky otca U. M. je zrejmé, že otec U. M. tam nepracuje iba na dohodu, ale na živnosť, pretože na otázku kedy pošle otec výživné za mesiac máj 2018 napísala, že otec čaká na vyplatenie faktúr. Doteraz bol zaviazaný platiť výživné vo výške 120,- Eur a ani to neuhradí,
iba keď je na neho podané trestné oznámenie. Okrem výživného nekúpi dcére ani cukríky. Ani na jeden jej sviatok si nespomenie a to ani len telefonicky. Preto navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.09.2017 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a konštatuje, že pri rozhodovaní súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky kritéria dané Zákonom o rodine. Odvolacie námietky otca sú iba zhrnutím jeho argumentácie predostretej v priebehu konania na súde prvej inštancie, pričom na tie súd prvej inštancie rozumným a primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval.
7. Zo strany otca v odvolaní neboli produkované ani žiadne novoty, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Otec sa niekoľkými potvrdeniami v priebehu konania preukazoval svoj príjem vo výške 1.900,- Eur mesačne. Zároveň tvrdil, že býva v podnájme za ktorý platí 1.200,- Eur mesačne. Má Škodu Superb na leazing rok výroby 2012, má ju 3 roky a tento leazing mu pomáha splácať jeho rodina. Na dcéru O. má výdaje 400,- Eur mesačne. Táto sa narodila 02.08.2013. Ide o výpoveď na pojednávaní dňa 20.03.2018, kde právny zástupca otca konštatoval, že otec pracuje len 10 mesiacov, teda jeho priemerný mesačný zárobok je 1.583,- Eur. Jeho priateľka zarobí 300,- Eur, teda rodina má spolu k dispozícii 1.883,- Eur a celkové hospodárenie rodiny je - 327,- Eur mesačne, pričom má otcovi pomáhať jeho matka sumou 50,- až 150,- Eur mesačne.
8. I odvolací súd má za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že keď otec 7 rokov žije v Švajčiarsku a situácia na trhu práce na Slovensku je taká, že je možné nájsť si zamestnanie, nemožno uveriť tomu, že pokiaľ by každý mesiac dosahoval v hospodárení výsledok - 327,- Eur ostal by naďalej žiť a pracovať vo Švajčiarsku. Zároveň sa i odvolaciemu súdu javí ako nepravdepodobne, že pracuje len na dohodu na dobu 10 mesiacov. Je správne i tvrdenie súdu prvej inštancie, že splácanie leazingu alebo iných záväzkov nemá v žiadnom prípade prednosť pred výživným. Výživné skutočne nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a ďalšie. Počas poslednej úpravy výživného bol otec dobrovoľne nezamestnaný, teda jeho nárast reálneho príjmu je podstatný, tak ako to zistil súd prvej inštancie. G. v priebehu konania nadobudla plnoletosť. Je študentkou strednej školy umeleckého smeru, ktorá si vyžaduje zvýšené náklady. Správne zistil súd prvej inštancie aj kedy sa zmenili pomery na strane teraz už plnoletej G. a to od nástupu na strednú školu. Správne vypočítal súd prvej inštancie i dlžné výživné za obdobie od 01.09.2015 do 31.03.2018.
9. Preto odvolací súd rozsudok okrem výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. Čo sa týka nedoplatku na výživnom odvolací súd zhodnotil schopnosti a možnosti otca i to, že musí poskytovať výživu aj svojej dcére narodenej v roku 2013. Preto zmenil rozsudok vo výroku o splatnosti nedoplatku na výživnom tak, že otec je povinný zaplatiť nedoplatok vo výške 3.100,- Eur k rukám G. M. v mesačných splátkach po 200,- Eur splatných spolu s bežným výživným vždy do 15-dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. V tejto časti odvolací súd rozsudok zmenil z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie podľa ust. § 388 CSP.
11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.