Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. A., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, H. a otec neuvedený, v konaní o návrhu navrhovateľov - osvojiteľov: P. E., nar. XX. XX. XXXX a W. E., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom Ul. G.. XX, P., o osvojenie maloletého dieťaťa, o odvolaní navrhovateľky P. E. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 23. januára 2018 č. k. 12P/130/2017-88 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľov na osvojenie maloletého E. A., nar. XX. XX. XXXX zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 98, § 99 ods. 2 a § 100 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov a vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/262/2014 zo dňa 14. 04. 2015 maloletý bol zverený do pestúnskej starostlivosti navrhovateľky. Bola vyslovená osvojiteľnosť maloletého dieťaťa a zároveň obmedzené rodičovské práva a povinnosti matky maloletého dieťaťa v rozsahu zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa, zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku. Súd zároveň v tomto rozsahu ustanovil maloletému dieťaťu opatrovníka Obec Palárikovo. Následne rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/151/2016 zo dňa 12. 12. 2016 súd ustanovil za opatrovníka maloletého dieťaťa navrhovateľku, a to v rozsahu zabezpečenia osobnej starostlivosti o dieťa, zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/262/2014 zo dňa 14. 04. 2015 v časti o ustanovení Obce Palárikovo za opatrovníka maloletému dieťaťu. Zo správy ÚPSVaR Komárno zo dňa 01. 12. 2017 súd zistil, že maloletý spolu s navrhovateľmi a s maloletou L. D. býva v trojizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľov. V čase vykonaného šetrenia bola domácnosť riadne a účelne zariadená, čistota a poriadok domáceho prostredia boli na veľmi dobrej úrovni. Úrad uviedol, že maloletý v osobnej starostlivosti pestúnky riadne napreduje vo vývine, z pozorovania je zrejmé, že medzi pestúnkou maloletého a jej manželom a maloletým sú silné citové väzby, maloletý oboch žiadateľov vníma ako vlastných rodičov. Matka maloletého dieťaťa sa počas celej doby trvania pestúnskej starostlivosti nezaujímala o maloletého, otcovstvo u maloletého doposiaľ nie je určené. Úrad mal za to, že na strane maloletého dieťaťa sú splnené zákonné predpoklady na jeho osvojenie a osvojenie navrhovateľmi by bolo v jeho záujme, avšak navrhovatelia ako manželský pár nespĺňajú podmienku osvojenia uvedenú v § 98 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, nakoľko do zoznamu žiadateľov je zapísaná len navrhovateľka. Úrad poznamenal, že ani jeden z manželov nie je osamelou

osobou. Z výpisu z registra trestov navrhovateľov bolo zistené, že ani jeden z nich nemá v súčasnosti záznam. Ďalej z ich potvrdenia o zdravotnom stave vyplýva, že obidvaja navrhovatelia sú zdraví a psychicky spôsobilí. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 04. 04. 2018 súd zistil, že navrhovateľ nebol zapísaný do zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť, vzhľadom ku skutočnosti, že žiadateľkou o náhradnú rodinnú starostlivosť bola jeho manželka. Ďalej zo záverečnej správy ÚPSVaR Komárno o príprave na náhradnú rodinnú starostlivosť zo dňa 14. 11. 2014 bolo zistené, že úrad odporučil, aby navrhovatelia boli zapísaní do zoznamu žiadateľov o osvojenie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov na osvojenie maloletého dieťaťa nie je možné vyhovieť. V zákonnom ustanovení § 98 Zákona o rodine sú vymedzené všetky požiadavky, ktoré navrhovatelia musia súčasne spĺňať, aby si mohli osvojiť maloleté dieťa. Ak osvojitelia nespĺňajú čo i len jednu z podmienok uvedených v § 98 Zákona o rodine, súd návrh na osvojenie je povinný zamietnuť. Jednou z týchto podmienok je, že osvojitelia musia byť zapísaní do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu, pretože práve prostredníctvom procesu súvisiaceho so zápisom do zoznamu je možné preskúmať všetky predpoklady záujemcu o osvojenie a vysloviť jeho vhodnosť. Súd na základe tohto postupu môže získať potrebné informácie o pomeroch osvojiteľa. Pri rozhodovaní o osvojení je nevyhnutné, aby sa rozhodnutie o osvojení zakladalo na dôsledne osvedčenej skutočnosti, že ten, komu sa dieťa osvojením zveruje za „vlastné“, bude svoje práva a povinnosti vykonávať riadne a v záujme dieťaťa. Osvojiteľ totiž sa stáva rodičom maloletého dieťaťa so všetkými rodičovskými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi, a po rozhodnutí súdu nepodlieha ďalšiemu dohľadu súdom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí. Preto podľa názoru súdu pri skúmaní podmienok osvojenia je potrebné dôkladne prihliadať na to, aby boli splnené všetky zákonom určené podmienky. V danom prípade navrhovateľmi sú manželia, z ktorých ani jeden nie je rodičom maloletého dieťaťa. Preto súd má za to, že obaja navrhovatelia musia kumulatívne spĺňať všetky podmienky uvedené v § 98 Zákona o rodine. V danom prípade bolo zistené, že len navrhovateľka je zapísaná v zozname žiadateľov o osvojenie. Podľa udania navrhovateľov príslušný úrad nezapísal navrhovateľa do zoznamu žiadateľov, nakoľko navrhovateľ bol v minulosti trestne stíhaný a podmienečne odsúdený. To znamená, že navrhovateľ nespĺňa všetky zákonom ustanovené predpoklady. Z uvedeného dôvodu súd má za to, že aj napriek skutočnosti že navrhovatelia vedú usporiadaný spôsob života a osvojenie by bolo v záujme maloletého dieťaťa, nemohol návrhu vyhovieť. Súd poznamenáva, že aj keď na strane navrhovateľky sú splnené všetky podmienky uvedené v § 98 Zákona o rodine, súd nemohol rozhodnúť o osvojení maloletého dieťaťa len navrhovateľkou, nakoľko navrhovateľka nie je osamelou ženou. Podľa § 100 Zákona o rodine osvojiť si maloleté dieťa môžu manželia, manžel rodiča maloletého dieťaťa, pozostalý manžel alebo osamelá žena. Zákon nedovoľuje, aby si maloleté dieťa osvojil len jeden z manželov. Jedine vtedy je to možné, ak druhý manžel je rodičom maloletého dieťaťa. Tak tomu však v danom prípade nie je. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozsudku. Súd na záver poznamenal, že ak aj navrhovateľ bude zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie, navrhovateľom nič nebude brániť v tom, aby opätovne podali návrh na osvojenie maloletého dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

2. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodu, že ho považuje za nezákonné. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie ustanovením § 98 Zákona o rodine, pričom podľa nej zle posúdil fakt, že s navrhovateľom síce podávali jeden návrh v rámci zachovania hospodárnosti a rýchlosti konania, ale napriek tomu mal súd posudzovať podmienky každého jednotlivca zvlášť. W. E. z dôvodov opísaných v odôvodnení rozsudku nespĺňal v čase rozhodnutia Okresného súdu Komárno podmienky stanovené zákonom, avšak ako vyplýva zo správy kurately a aj ostatného dokazovania, dokonca aj z odôvodnenia rozsudku, nie je na správny vývin dieťaťa negatívnym vplyvom, ba opačne. Podieľa sa na výchove, zabezpečuje stabilné a dobré rodinné zázemie a je pri výchove a vývine maloletého pozitívnym vzorom. Súd tiež odôvodnil svoje rozhodnutie faktom, že sú v manželskom zväzku. Práve tento zväzok je jedným z faktorov, pre ktoré dokážu vytvárať harmonické prostredie a ktoré v nich prebudilo nutnosť osvojenia si maloletého E. A.. Zároveň však sa nejedná o vec bežnú, kde sa manželský pár má posudzovať ako jednoliaty celok, súd teda mal v časti osvojenia maloletého jej osobou rozhodnúť tak, že osvojenie povoľuje, keďže spĺňa podmienky vymedzené § 98 Zákona o rodine a nežije v jednej domácnosti s osobou, ktorá by mala na výchovu a vývin maloletého E. A. negatívny vplyv. To, že jej manžel bol tiež navrhovateľ by mal byť pre súd dostatočným dôkazom, že s osvojením E. A. v plnej miere súhlasí, aj keď v jeho časti súd návrh zamietol. Manžel si už podal na ÚPSVaR Nitra žiadosť o výnimku a bude sa snažiť o zápis do zoznamu žiadateľov na osvojenie. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a osvojenie maloletého E. A. navrhovateľke povolil.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa pridržiava svojho písomného stanoviska obsiahnutého v správe zo dňa 01. 12. 2017, ako aj vyjadrenia zástupcu úradu na pojednávaní dňa 23. 01. 2018.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 a § 34 , po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na odvolacom pojednávaní, s verejným vyhlásenom rozsudku, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky P. E. nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 potvrdil.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo konanie o osvojenie maloletého dieťaťa E. A., nar. XX. XX. XXXX navrhovateľmi P. E. a W. E.. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľov zamietol.

6. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh navrhovateľov na osvojenie zamietnutý podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 odkazuje. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa v konaní správne zaoberal tým, či navrhovatelia spĺňajú predpoklady a podmienky stanovené zákonom pre osvojenie a zo zistených skutočností urobil aj správny právny záver.

9. Aj keď v danej veci z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obaja navrhovatelia sú osobami, ktoré majú záujem si osvojiť maloletého E. A., pričom z ich doterajšieho správania a postoja sa javí, že sú osobami, u ktorých by v prípade úspešného osvojenia bolo osvojenie na prospech osvojenca, je nevyhnutné, aby spĺňali aj ďalšie podmienky stanovené zákonom, pričom v danom prípade tomu tak nie je, čo bolo dôvodom zamietnutia návrhu. Okrem iných podmienok (spôsobilosť na právne úkony, zdravotné, osobnostné a morálne predpoklady) zákon tiež vyžaduje, aby záujemcovia o osvojenie boli zapísaní v zozname žiadateľov o osvojenie (v zmysle zák. č. 305/2005 Z. z.), čo v danom prípade u navrhovateľa nebolo splnené a viedlo k zamietnutiu návrhu. Odvolanie podala len navrhovateľka, keďže ona aj túto podmienku osvojenia splnila a žiadala, aby bola posudzovaná samostatne, teda aby u nej súd osvojenie maloletého E. A. navrhovateľke povolil. Aj v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a len opakuje, že ani návrhu navrhovateľky samostatne nebolo možné vyhovieť, pretože ustanovenie § 98 Zákona o rodine umožňuje osvojenie maloletého dieťaťa manželmi, manželom rodiča maloletého dieťaťa, pozostalým manželom alebo osamelou ženou, pričom keďže je navrhovateľka manželkou navrhovateľa, je potrebné ich posudzovať spolu, a teda je možné vyhovieť návrhu v celom rozsahu alebo celý návrh zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .