Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12T-120-2017.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/120/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2018, vo Vranove nad Topľou, takto
rozhodol:
Obžalovaná:
L. P., nar. XX.XX.XXXX vo W. S. N., trvale bytom Q. č.XXX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaná,
u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e
v období od 02.09.2016 do 30.06.2017, v obci Q., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonný rodič maloletého dieťaťa O. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorej zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, spoločne s už právoplatne odsúdeným Z. P., úmyselne nezabezpečila riadnu dochádzku svojej maloletej dcéry O. P. do Základnej školy S. A., okr. Vranov nad Topľou, tým, že nedostatočne vplývala na svoju dcéru, aby si riadne plnila školskú dochádzku a so školou riadne nespolupracovala, čím spôsobila, že jej maloletá dcéra O. P. vymeškala celkovo 347 neospravedlnených vyučovacích hodín,
t e d a
vydala úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a spáchala čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l a
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanej L. P. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na to, že obžalovaná L. P. odpovedala na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené jej v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu obžalovanej, súd vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanou sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaná L. P. počas školského roka 2016/2017 spoločne s už právoplatne odsúdeným Z. P. úmyselne nezabezpečila riadnu dochádzku svojej maloletej dcéry O. P. do Základnej školy S. A., okres Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne vplývala na svoju dcéru v záujme jej riadneho plnenia školskej dochádzky a so školou riadne nespolupracovala a tým porušila svoju povinnosť uloženú jej Zákonom o rodine starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, čím spôsobila, že jeho mal. dcéra vymeškala v tomto školskom roku celkovo 347 neospravedlnených vyučovacích hodín. Obžalovaná tým po objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Tr. zákona, keďže uvedený čin bol páchaný po dlhší čas a teda závažnejším spôsobom konania.
Subjektívna stránka konania obžalovanej je daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaná vedela, že svojím konaním, teda nezabezpečením riadnej dochádzky svojej mal. dcéry O. P. do základnej školy môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bola s tým uzrozumená.
Objektom daného prečinu je pritom záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, keďže zástupca poškodeného príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny si nárok na náhradu škody neuplatnil a to výsluchom obžalovanej k výroku o treste, výsluchom svedkyne X.. H. M. ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaná L. P. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že má synov Z. P. vo veku 17 rokov, ktorý už ukončil povinnú školskú dochádzku; X. P. vo veku 25 rokov, ktorý je zas nemý, hluchý, navštevuje pritom aj psychiatrickú a neurologickú ambulanciu, Q. P. vo veku 18 rokov, ktorý nemá zdravotné problémy a dve dcéry a to X. P. vo veku 11 rokov trpiacu astmatickými záchvatmi, O.H. P. vo veku 14 rokov bez závažných zdravotných komplikácii, pričom obe tieto jej dcéry sú školopovinné a z predchádzajúceho vzťahu má ešte dcéru L. D. vo veku 30 rokov. Vyjadrila sa ďalej tiež, že dcéru O. ráno riadne posielala do školy a táto sa vrátila domov ako keby aj v škole bola a k svojej nespolupráci so školou zas uviedla, že predvolania do školy jej dcéra neukázala a že z tohto dôvodu túto školu navštívila len v čase preplácania jej cestovného. Doplnila, že jej manžel Z. P. dňa 4.4.2018 nastúpil do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý mu bol uložený v tejto trestnej veci trestným rozkazom zo dňa 8.12.2017. K zárobkovým a majetkovým pomerom obžalovaná zas uviedla, že mesačne poberá sumu 250,00 eur pozostávajúcu z opatrovateľského príspevku na syna X. a z rodinných prídavkov, s výnimkou rodinných prídavkov na dcéru O., ktorých osobitným príjemcom je obec a že pôvodne so svojou rodinou žila v chatrči, nedávno si však kúpila rodinný dom. K skutočnosti, že sa mala dopustiť predmetného žalovaného skutku v čase plynutia jej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 10T/121/2015, v ktorom bola právoplatne uznaná vinnou z totožného prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona a teda nevyhnutnosti ukladania jej nepodmienečného trestu odňatia slobody v predmetnej trestnej veci sa táto obžalovaná vyjadrila, že v prípade uloženia jej nepodmienečného trestu odňatia slobody by sa o jej maloleté deti dokázala postarať jej najstaršia dcéra L. D., ktorá v čase
rozhodovania súdu už so svojimi piatimi mal. deťmi ako aj otcom týchto svojich detí žila opätovne s ňou v spoločnej domácnosti.
Svedkyňa X.. H. M. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v školskom roku 2016/2017 bola triednou učiteľkou mal. O. P., avšak v školskom roku 2017/2018 a v školskom roku 2018/2019 bol jej triednym učiteľom E.. F. V., od ktorého táto svedkyňa mala vedomosť, že vyššie uvedená maloletá dcéra obžalovaného aj v školskom roku 2017/2018 nemala pravidelnú školskú dochádzku a z tohto dôvodu mala aj zníženú známku zo správania na stupeň 4 a v školskom roku 2018/2019, v ktorom si už toto mal. dieťa plní povinnú školskú dochádzku 9. rok, má opäť O. zaznamenané neospravedlnené vyučovacie hodiny. Táto svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že obžalovaná v školskom roku 2016/2017 so školou nespolupracovala, nezúčastňovala sa rodičovských združení, nedostavila sa ani na predvolania, do školy prišla celkovo len dvakrát do roka v čase vyplácania cestovného.
V prípravnom konaní boli takisto zabezpečené správa Obce Q. na mal. O. P. o jej evidencii ako záškoláčky, správa Základnej školy S. A., správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou o vedení obžalovanej v evidencii nezamestnaných, potvrdenia toho istého štátneho orgánu o poberaní prídavkov na dieťa, dávok v hmotnej núdzi a peňažného príspevku za opatrovanie nielen touto obžalovanou, ale vyplácané aj už právoplatne odsúdenému Z. P., správa Sociálnej poisťovne o neevidencii tejto obžalovanej v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ani ako poberateľky dôchodku, dávok v nezamestnanosti a ani inej štátnej sociálnej dávky vyplácanej týmto štátnym orgánom; opätovne správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou na mal. O. P.; odpis z Registra trestov na obžalovanú; výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR; správa Obce Q. na obžalovanú a trestné rozkazy Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/7/2014 a sp.zn. 10T/121/2015.
V konaní pred súdom boli na obžalovanú zabezpečené lustrácie v Registri priestupkov; v Registri obyvateľov; lustrácie v STA; lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry; lustrácia v evidencii zboru väzenskej stráže; lustrácia v Sociálnej poisťovni; odpis z Registra trestov ako aj opätovne lustrácia v Registri priestupkov MV SR; trestný rozkaz tohto súdu zo dňa 08.12.2017 sp.zn. 12T/120/2017; odpor obžalovanej voči tomuto trestnému rozkazu; hlásenie z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice týkajúce sa nástupu odsúdeného Z. P. na výkon trestu dňa 04.04.2018 a jeho predpokladanom ukončení dňa 04.02.2019, správa Obce Q. o povesti obžalovanej, potvrdenie o zdravotnom stave X. P. a mal. X. P. vystavené všeobecným lekárom pre deti a dorast MUDr. V.. Súd oboznámil aj pripojený spis tohto súdu sp. zn. 10T/121/2015.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).
Obžalovaná L. P. je podľa správy z miesta trvalého bydliska hodnotená všeobecne, jej správanie nebolo pritom prerokované komisiou na ochranu verejného poriadku.
Zo správy príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovanej na mal. O. P. súd zistil, že táto je žiačkou Základnej školy S. A., v školskom roku 2016/2017 ukončila 5. ročník, v evidencii detí a mládeže s prejavmi porúch v správaní je vedená z dôvodu záškoláctva, rodičia boli pritom na následky záškoláctva upozornení a bolo im poskytnuté poradenstvo, pričom záškoláctvo svojej dcéry odôvodňovali tým, že táto bola často chorá a potvrdenia od ošetrujúceho lekára odovzdávali škole oneskorene. Rodinu P. z dôvodu záškoláctva vedú na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately od roku 2008, v minulosti sa záškoláctva dopúšťali aj synovia Q. a Z. P., za čo bola obžalovaná spolu s už právoplatne odsúdeným Z. P. aj odsúdení týmto súdom vo veci sp.zn. 10T/7/2014 a sp.zn. 12T/121/2015, za totožný trestný čin ako v posudzovanej trestnej veci.
Za smerodajnú pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu však súd považoval predovšetkým správu Základnej školy S. A., z ktorej zistil, že obžalovaná aj spolu s už právoplatne odsúdeným Z. P., ako zákonný rodič mal. O. P. s ňou nevykonávala žiadnu prípravu na vyučovanie, nezúčastňovala sa rodičovských združení, neinformovala sa na prospech dcéry, v škole bola len v deň vyplácania cestovného, aj napriek oznámeniu o zanedbávaní školskej dochádzky maloletej nedošlo k jej zlepšeniu,
maloletá často nevedela preukázať dôvod svojej neprítomnosti v škole a podľa vyjadrenia tejto školy rodinné prostredie maloletej je málo podnetné.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov sa obžalovaná doposiaľ dopustila piatich priestupkov proti verejnému poriadku.
Z odpisu registra trestov ako aj z pripojených spisov tohto súdu pritom vyplýva, že obžalovaná bola v minulosti už päť krát súdne trestaná. Vo veci tohto súdu sp.zn. 10T/7/2014 a sp.zn. 10T/121/2015 bola obžalovaná právoplatne odsúdená za rovnaký trestný čin ako v predmetnej veci, teda za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 10T/7/2014 jej bol za vyššie uvedený trestný čin uložený trest povinnej práce vo výmere 180 hodín, ktorý riadne vykonala ako aj povinnosť zabezpečovať riadnu školskú dochádzku mal. synov Q. a Z. P. do základnej školy, pričom v tejto trestnej veci ako aj v prípade ďalších troch odsúdení sa na túto obžalovanú vzťahuje fikcia neodsúdenia. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 10T/121/2015 zo dňa 27.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2015, jej bol uložený za totožný trestný čin ako v predmetnej trestnej veci trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou troch rokov, ktorá jej tak plynula až do dňa 10.09.2018 ako aj opätovne povinnosť zabezpečovať riadnu školskú dochádzku mal. syna Q. P. do základnej školy. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto trestného rozkazu dňa 9.9.2015 tak obžalovanej skúšobná doba plynula od 10.9.2015 do 10.9.2018, počas plynutia ktorej sa obžalovaná dopustila prejednávaného skutku.
Na strane obžalovanej súd pritom zistil rovnováhu poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolnosti podľa § 38 ods. 2/Tr. zákona. Obžalovanej jednak poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznala a jej spáchanie úprimne oľutovala ( § 36 písm. l/Tr. zákona ) a zároveň jej priťažovalo, že bola za rovnakú trestnú činnosť odsúdená ( § 37 písm. m/ Tr. zákona). Z vyššie uvedeného dôvodu tak preto súd musel tejto obžalovanej ukladať trest odňatia slobody vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona v rozmedzí od šesť mesiacov do piatich rokov.
Súd pri ustálení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obžalovanej zohľadnil tú závažnú skutočnosť, že obžalovaná bola v minulosti celkovo už päť krát súdne trestaná, aj keď v štyroch prípadoch sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená, pričom dve odsúdenia obžalovanej boli za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci; ďalej na tú podstatnú okolnosť, že sa žalovaného skutku dopustila v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia za totožný trestný čin; súd ďalej prihliadol aj na negatívnu správu príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; zároveň súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaná v minulosti nezabezpečovala riadnu školskú dochádzku aj ďalších svojich detí, už plnoletého syna Q. P. a mal. syna Z. P., pričom súd mal túto vedomosť aj z vlastnej rozhodovacej činnosti či aj z oboznámených spisov a z odpisu z registra trestov. Opierajúc sa tak o všetky vyššie uvedené zistenia tak súd dospel k záveru, že obžalovaná nedostatočne už aj v minulosti vplývala na dochádzku svojich mal. detí, týmto neposkytovala dostatočnú starostlivosť a to nielen po materiálnej stránke, ale predovšetkým po citovej stránke, pričom súd je toho názoru, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní do istej miery účelovo prezentovala svoju snahu na nápravu automaticky očakávajúc uloženie trestu nespojeného s obmedzením jej osobnej slobody, pričom je nepochybné, že súd tzv. špeciálnym recidivistom po opakovanom páchaní totožnej trestnej činnosti nemôže opakovane ukladať iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaná si pritom musela byť vedomá toho, že pokiaľ niektoré z jej mal. detí sa bude naďalej dopúšťať záškoláctva, tak jej bude nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd dáva pritom do pozornosti aj to, že obžalovaná bola v minulosti opakovane súdne postihnutá za nezabezpečovanie riadnej dochádzky do školy aj ďalších svojich detí a nevyužila opakovane jej poskytnutú možnosť preukázať, že sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, či prípadne vykonaním alternatívneho trestu napravila a teda je zrejmé, že takéto tresty nespojené s obmedzením osobnej slobody obžalovanej túto neodradili od páchania totožnej trestnej činnosti. Súd pochopiteľne zohľadniť aj negatívnu charakteristiku na obžalovanú z príslušného školského zariadenia navštevovaného jej mal. dcérou O. P., z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaná ako zákonná matka neprejavuje potrebný záujem o plnenie školskej dochádzky touto jej dcérou či aj celkovo o jej študijné výsledky, do školy pritom prišla len v čase vyplácania cestovného. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že na nápravu
obžalovanej je nevyhnutné uložiť jej nepodmienečný trest odňatia slobody. V zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona síce trest ukladaný páchateľovi nemá postihovať jeho blízku rodinu, ale v súvislosti s rodinnými pomermi obžalovanej je potrebné uviesť, že obžalovaná s už právoplatne odsúdeným Z. P. sú síce rodičmi spolu piatich detí; dvaja synovia sú už však plnoletí, aj keď ich syn X. P.Ľ. má zdravotné problémy, tri ďalšie deti sú maloleté a jej najmladšia dcéra má 12 rokov; teda tieto ich deti už nie sú v útlom detskom, predškolskom veku či na začiatku svojej povinnej školskej dochádzky, zároveň má obžalovaná z predchádzajúceho vzťahu plnoletú dcéru L. D., ktorá by sa podľa vyjadrenia tejto obžalovanej dokázala postarať aj o nevlastných súrodencov. V tejto súvislosti je potrebné opätovne poukázať na to, že v zmysle citovaného ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má síce zabezpečovať čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, ale táto skutočnosť samo osebe neznamená, že v prípade opakovania páchania, dokonca totožnej, trestnej činnosti to bude mať za následok, že páchateľovi takejto trestnej činnosti nebude ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti je pritom potrebné ďalej zdôrazniť, že vzhľadom na nezvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody a neznižovanie hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri posudzovanom trestnom čine obžalovanej bolo možné uložiť takýto druh trestu vo výmere šesť mesiacov až päť rokov, pričom jej bol uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na predchádzajúce početné odsúdenia obžalovanej, keďže zahladením odsúdenia sa nezahladzuje samotné spáchanie trestnej činnosti jeho páchateľom, súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej je z hľadiska ako individuálnej tak aj generálnej prevencie potrebné uložiť jej trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne. Súd pri ustálení takejto výmery musel prihladiť aj na tú skutočnosť, že obžalovaná má právo po výkone polovice tohto trestu požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a teda, že takto určená výmera trestu odňatia slobody nemusí nevyhnutne zodpovedať aj reálne vykonanému trestu odňatia slobody. Obžalovaná nebola doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a preto ju súd na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Keďže poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou si nárok na náhradu škody neuplatnil, súd o nároku na náhradu škody v prejednávanej veci nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.