Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Pc-10-2016.pdf
PDF · 72.51 KB
Case nature
Area
Subarea
40Pc/10/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci navrhovateľky: U. V., E.. V., O.. XX.XX.XXXX, V. D. XXX/XX, XXX XX Y. B., štátna občianka SR, proti odporcovi: P. V., O.. XX.XX.XXXX, V. D.Ľ. XXX/XX, XXX XX Y. B., štátny občan SR, o žiadosti o výživné pre manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a. II. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 12.10.2016, zmysle jeho doplnení domáhala, aby súd zaviazal jej manžela na zaplatenie výživného vo výške 10 eur od podania návrhu na začatie konania. 2. Svoj návrh v zmysle doplnení odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila v roku 1978, ktoré trvá doteraz. Zo sociálnych dávok platí mesačné náklady na bývanie, stravu, ošatenie a náhradu trov konania si neuplatnila. Odporca je na predčasnom dôchodku, jeho priemerný mesačný príjem je približne 320,- eur, z toho platí exekúciu vo výške 40,- eur. 3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 13.09.2018, na ktoré predvolal navrhovateľku a odporcu. Ako vyplýva z č.l. 55, predvolanie na pojednávanie bolo obom predvolaným osobám doručené riadne a včas. Na pojednávanie sa ani jedna z týchto osôb nedostavila, súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva že navrhovateľka žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 10 eur. Navrhovateľka vo svojom podaní, resp. vo svojich podaniach uvádzala, že má výdavky súvisiace s bývaním, že jej manžel je poberateľom predčasného dôchodku vo výške 317,- eur, v podaní zo dňa 15.02.2017 uviedla, že poberá z úradu práce sumu 89,20 eur, jej manžel má exekúcie. Z predloženého dokladu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že v období od 5.11.2015 do 10.7.2016 bolo navrhovateľke zo Sociálnej poisťovne vyplatených mesačne od 65,80 eur do 204 eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.1.2017 vyplýva, že odporca má dôchodok v sume 238,96 eur mesačne, z ktorého sa mu vykonáva exekučná zrážka v sume 81,74 eur. Podľa ďalšieho vyjadrenia navrhovateľky, doručeného na súd dňa 2.10.2017, priemerný mesačný príjem jej manžela činí 320,- eur, z čoho má platiť exekúcie vo výške 40 eur, ona zo sociálnych dávok platí mesačne náklady na bývanie, elektrinu, stravu, ošatenie a pod.. 5. Žalovaný sa k doručenému návrhu nevyjadril, na výzvu súdu nereagoval.
6. Súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká medzi manželmi a trvá odo dňa uzavretia manželstva až do jeho rozvodu. Manželia v manželskom zväzku majú mať rovnakú životnú úroveň a účelom tohto nároku je práve zabezpečenie jej vyrovnania. Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, tak dôsledkom je stav, keď manželia majú rozdielnu úroveň.
7. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku: 1/. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 2./ Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
8. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
9. Súd konštatuje, že z listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou a nachádzajúcich sa v spise, nebolo možné relevantne zistiť, aké sú skutočné príjmy a výdavky navrhovateľky a odporcu, teda aká je ich životná úroveň. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré uviedla vo svojich písomných podaniach, a preto súd žalobu zamietol.
10. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej v texte len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.