Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/320/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému G. U., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č.U. XX, XXX XX E., štátna občianka SR, o zaplatenie 3.739,70 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa v žalobe zo dňa 14.11.2017 domáhal zaplatenia sumy 3.739,70 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že dňa 29.07.2008 Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (ďalej len „právny predchodca“) uzavrela so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.500,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi navrhovateľa platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 50,- eur.

3. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plnenia bankou v súvislosti s poistením.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, právny predchodca vystavil ku dňu 12.10.2017 kumulatívny výpis z kreditnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 3.739,70 eur, predstavujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného.

5. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t. j. do dňa 20.10.2017, právny predchodca si preto uplatnil nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21.10.2017 do zaplatenia.

6. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením spotrebiteľa v zmysle § 292 a výzvou na vyjadrenie k žalobe doručované na adresu trvalého pobytu dňa 21.03.2018. Na výzvu súdu však nereagoval a k žalobe sa v stanovenej lehote nevyjadril.

7. Dňa 22.01.2018 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP. Na základe predloženého návrhu na zmenu strany sporu súd uznesením č. k. 4Csp/320/2017-57 zo dňa 05.06.2018 pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila na strane žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a do konania na strane žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 13.09.2018 nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa 25.07.2018. Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, doručenie predvolania mal vykázané fikciou doručenia dňa 21.08.2018. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

9. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 23.11.2017, plnomocenstva, žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty, obchodných podmienok, výpisu z pôžičkovej karty Quatro, odpovede na lustrácie žalovaného v ZVJS, registri obyvateľov, sociálnej poisťovni, návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 22.01.2018, uznesenia č.k. 4Csp/320/2017-53 zo dňa 12.03.2018, uznesenia č.k. 4Csp/320/2017-57 zo dňa 05.06.2018.

10. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv bola v čase uzavretia zmluvy o úvere obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný ku dňu 29.07.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) ktorý v § 52 ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. V zmysle § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 29.07.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.

14. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

16. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. V § 488 Občianskeho zákonníka je upravené, že záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

19. Z ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu 29.12.2011 (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

23. V zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

24. Na základe § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

25. Súd vykonaným dokazovaním a uplatnením vyššie citovaných ustanovení zákonov zistil nasledovný skutkový stav:

26. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa v konaní vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom ako postupníkom a postupcom.

27. Žalovaný dňa 29.07.2008 vyplnil žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro, ktorou požiadal o vydanie kreditnej karty a poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur) so štandardnou mesačnou splátkou 1000,- Sk 33,19 eur). Dňa 29.07.2008 bola predmetná žiadosť právnym predchodcom žalobcu (ďalej len „VÚB, a.s.“) potvrdená, čím došlo medzi žalovaným a VÚB, a.s. k uzavretiu zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 30.000,- Sk (995,82 eur), ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 1000,- Sk (33,19 eur). Zmluva okrem výšky úverového rámca a výšky mesačnej splátky obsahuje identifikačné údaje dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Výška úrokovej sadzby úveru, RPMN, splatnosť jednotlivých splátok úveru, priemerná hodnota RPMN ani celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom nie sú v zmluve uvedené.

28. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní, je typová spotrebiteľská zmluva.

29. Dňa 27.03.2009 bol úverový rámec z poskytnutého revolvingového úveru navýšený na sumu 1.500,- eur s mesačnou splátkou 50,-eur.

30. Súd na základe kontroly jednotlivých náležitostí zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zistil, že predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.07.2008 obsahuje len výšku úverového limitu 995,82 eur (30.000,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona) a sumu mesačnej splátky revolvingového úveru 33,19 eur (1000,-Sk) (§ 4 ods. 2 písm. c) zákona). Vzhľadom na druh poskytnutého úveru (revolvingový úver), počet splátok úveru nebol v zmluve uvedený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN - § 4 ods. 2 písm. g) zákona) nie je v zmluve uvedená, ani výpočet nákladov, ktoré boli zahrnuté do výpočtu RPMN.

31. Pokiaľ ide o chýbajúce údaj o RPMN, konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a počte splátok, súd konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pričom časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je porušením ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. K rovnakému záveru súd dospel aj pri chýbajúcom údaji o výške RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), keďže zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN, nakoľko v uvedenom ustanovení zákona upravil, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je

stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné presne stanoviť, nebolo možné absenciu údaju o výške RPMN sankcionovať v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a určiť poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

32. Avšak okrem chýbajúceho údaja o výške RPMN úveru súd zistil, že v predmetnej zmluve absentuje aj údaj o výške úrokovej sadzby a iných poplatkov (zmluva obsahuje len výšku úverového limitu a mesačnú splátku). Keďže veriteľ v zmysle v čase uzavretia zmluvy platného a účinného § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd má za to, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy čerpaného úveru, bez riadneho úroku a poplatkov, nakoľko si ich so spotrebiteľom v zmluve nedojednal. V úverovej zmluve, ani v obchodných podmienkach, ktoré sa v zmysle posledného ustanovenia zmluvy pred podpisom (bez číselného označenia článku) stali neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa dojednanie o výške úrokovej sadzby úveru nenachádza. Preto súd dospel k záveru, že žalobca na uplatnené úroky a poplatky nemá nárok, nakoľko nie sú uvedené v zmluve, a teda si ich so žalovaným nedojednal.

33. Podľa predloženého výpisu z pôžičkovej karty Quatro bola žalovanému účtovaná úroková sadzba poskytnutého úveru vo výške 22.80 % ročne, ktorá však v zmluve uvedená nebola, t. j. nebola so žalovaným dojednaná. Zároveň boli žalovanému účtované ďalšie poplatky neuvedené v zmluve. Predmetná úroková sadzba a ďalšie poplatky účtované žalovanému boli upravené len v cenníku, ktorý však v zmysle zmluvy o úvere nebol súčasťou zmluvy, nakoľko predmetná zmluva neobsahovala inkorporačnú doložku, v zmysle ktorej by predmetný cenník bol súčasťou zmluvy o úvere. Predmetná zmluva obsahovala len vyhlásenie klienta, ktorý svojim podpisom potvrdil, že súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru boli obchodné podmienky a cenník. Predmetný cenník žalobca k žalobe nepriložil. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nakoľko predchodca žalobcu v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.07.2008 neuviedol výšku úrokovej sadzby úveru ani ďalšie poplatky, v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa na ich zaplatenie nemá právny nárok.

34. Žalobcovi teda vznikol nárok len na zaplatenie sumy reálne vyplatenej žalovanému po odpočítaní ním uhradených splátok. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal úverový rámec v sume 3.332,57 eur, pričom do podania žaloby zaplatil predchodcovi žalobcu sumu 5.000,- eur. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi, resp. jeho práv. predchodcovi o 1.667,43 eur viac. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, vznikol mu v súlade s § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s § 262 ods. 2 rozhodol v rozsudku aj o výške náhrady trov konania, a to tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

38. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.