Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-44-2017.pdf
PDF · 118.21 KB
No categories available
31S/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcov: 1/ E. I. L. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, občan Egyptskej arabskej republiky, 2/ M. I. M. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, občan Egyptskej arabskej republiky, 3/ mal. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, všetci prechodne bytom: P. XXXX/ X, A. E., právne zastúpení: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36848654, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom ul. Vysokoškolákov 8556/3B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-OVVS1-2017/002729 z 26.01.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta
Žalobcom ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 08.03.2017, doručenou na krajský súd dňa 09.03.2017 domáhali preskúmania listu žalovaného č. OU-ZA-OVVS1-2017/002729 z 26.01.2017 - oznámenia o zamietnutí žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky pre mal. Q. E. a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobcovia skutkovo a právne vymedzili žalobu nasledovne: Dňa 30.01.2017 bol žalobcom doručený list, ktorým žalovaný oznámil zamietnutie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianske Slovenskej republiky pre mal. Q. E.. Žalobcovia sa domáhali zrušenia s poukazom na dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietali, že žalovaný zamietol žiadosť žalobcov, pričom uvedenú skutočnosť im oznámil listom, vo veci nebolo vydané rozhodnutie s predpísanými zákonnými náležitosťami a s poučením o možnosti podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Žalobcovia vyzvali žalovaného na vydanie riadneho zákonného rozhodnutia dňa 14.02.2017, listom zo dňa 24.02.2017 im bolo oznámené, že v tomto prípade správny orgán nevydáva písomné rozhodnutie. Uvedený postup považovali za nesprávny s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.09.2008, sp. zn. 6Sžo/167/2007 vydaný v obdobnej veci, z odôvodnenia ktorého citovali: „Vo svetle vyššie uvedeného mal žalovaný v prípade nevyhovenia žiadosti žalobcu a nevydania osvedčenia o štátnom občianstve vydať rozhodnutie (hoci by išlo o negatívne rozhodnutie) v správnom konaní v zmysle ustanovení § 46 a nasl. správneho poriadku so všetkými predpísanými náležitosťami, proti ktorému by mal žalobca právo podať odvolanie, ktoré by po nadobudnutí právoplatnosti bolo preskúmateľné súdom. Žalovaný však naznačeným spôsobom nepostupoval a žalobcu o vybavení Jeho žiadostí informoval len forme stanoviska nemajúce formálne a ani obsahové náležitosti rozhodnutia, vrátane poučenia podať proti nemu odvolanie. Pokiaľ by správne konania prebiehalo v súlade so zákonom, mal správny orgán vydať rozhodnutie podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku so všetkými zákonnými náležitosťami, vrátane
poučenia o možnosti podania odvolania, avšak žalovaný informoval žalobcu o nevydaní osvedčenia stanoviskom vo forme listu, čim zbavil žalobcu akejkoľvek možnosti obrany, čo je neprípustné.“ Ohľadom povinnosti vydať rozhodnutie vo veci poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.08.2001. Z ust. § 15 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve v znení účinnom ku dňu schválenia tohto zákona, podľa ktorého „Ak sa podľa tohto zákona podaniu žiadateľa vyhovie v plnom rozsahu, nevydáva sa rozhodnutie v správnom konaní“, per analogiam vyplýva, že vo všetkých ostatných prípadoch je potrebné vydať riadne rozhodnutie, teda aj v prípade zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR. Povinnosť vydať rozhodnutie odvodzovali aj z dôvodovej správy k § 9a ods. 8 zákona č. 40/1993 Z.z. účinného od 01.10.2007, podľa ktorého „Ak sa zistilo, že žiadateľ nie je štátnym občanom SR, krajský úrad (teraz obvodný úrad v sídle kraja) žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR zamietne a písomne odôvodni prečo nemožno žiadosti vyhovieť“. Podľa dôvodovej správy uvedeným ustanovením sa upravuje postup v prípade zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR s tým, že zamietnutá žiadosť musí byť písomne odôvodnená z hľadiska jednoznačnosti vyjadrenia dôvodov zamietnutia a možnosti jej následného preskúmania. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo spresniť postup v prípade zamietnutia žiadosti, kedy správny orgán musí písomne odôvodniť dôvody zamietnutia žiadosti, aby tieto dôvody mohli byť následne preskúmané v odvolacom konaní a v konaní pred súdom. Preto nie je možné zamietnutie žiadosti „vybaviť“ jednoduchým listom a odňať tak účastníkovi možnosť odvolacieho konania. Podľa žalobcu povinnosť vydať rozhodnutie vyplýva aj zo znenia ust. § 15 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. v znení účinnom od 01.10.2007 podľa ktorého „Ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o doručovaní písomností a ustanovení opatrovníka sa na účely tohto zákona nepoužijú. Na postup podľa tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní“. Z dôvodovej správy k bodu 60 vládneho návrhu zákona, ktorý bol schválený pod č. 344/2007 Z.z. s účinnosťou od 01. 10. 2007 vyplýva: „Osobitný charakter konania o udelení štátneho občianstva SR a o prepustení štátneho zväzku SR vyžaduje vykonať viaceré odchýlky od všeobecných pravidiel doručovania ustanovených všeobecným predpisom, t, j. zákonom o správnom konaní. Tieto úpravy sú vyvolané praxou a opodstatnené z hľadiska konštitutívnych účinkov doručenia. Úpravy ďalej reagujú na skutočnosti, že sa mnohí žiadatelia s vedomím možného zamietavého rozhodnutia vyhýbajú jeho prevzatiu.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že aplikácia správneho poriadku je vylúčená len na procesný postup podľa tretej časti zákona 40/1993 Z.z., predovšetkým vo vzťahu k doručovaniu, avšak samotné konanie o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR sa spravuje základnými princípmi správneho poriadku, vrátane ustanovení o rozhodnutí a jeho zákonných náležitostiach. Žalobcovia ďalej namietali nesprávnosť skutkových záverov „rozhodnutia“. Žalobcovia cit. ust. § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 40/1993 Z.z., podľa ktorého štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich. V zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 40/1993 Z.z. je tak potrebné preukázať kumulatívne splnenie troch podmienok: a) dieťa sa narodilo na území SR b) rodičia dieťaťa sú cudzími štátnymi príslušníkmi c) dieťa narodením nenadobudlo štátne občianstvo žiadneho z rodičov Žalobcovia predložili fotokópiu rodného listu maloletej, ktorým preukazujú miesto narodenia - A. E., ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky. Zároveň predložili dokaz - potvrdenie Ministerstva vnútra Egyptskej arabskej republiky spolu úradným prekladom, ktorý potvrdzuje jednak štátnu príslušnosť oboch rodičov - egyptská (otec: E. I. L. E., matka: L. I. M. I.) a tiež potvrdzuje, že „E.. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, narodením nenadobudla egyptské občianstvo a nie je registrovaná v knihe narodených.“ Tvrdenie obsiahnuté v napadnutom liste, že podľa legislatívy Egyptskej arabskej republiky egyptské občianstvo narodením nadobúda ten, kto má rodiča alebo starého rodiča egyptského občana a predovšetkým však ten, kto má otca občana Egyptskej arabskej republiky, však platí len v prípade narodenia dieťaťa v Egypte, nie v zahraničí. Žalobcovia ako prílohu predložili potvrdenie advokátskej kancelárie pri Najvyššom odvolacom súde v Káhire, z ktorého vyplýva, že dieťa narodené v zahraničí egyptskému občanovi alebo egyptskej občianke narodením automaticky nenadobúda egyptské štátne občianstvo a zároveň akékoľvek rozhodnutie ohľadne egyptského štátneho občianstva je účinné až dňom jeho vydania a nie spätne, ku dňu narodenia. Maloletá nenadobudla narodením egyptské štátne občianstvo. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že maloletá splnila všetky zákonné podmienky a narodením nadobudla slovenské štátne občianstvo, a preto právne závery správneho orgánu v liste zo
dňa 26. 01. 2017 sú nesprávne, teda „rozhodnutie“ - list zo dňa 26. 01. 2017 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia namietali aj postup v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže im nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vrátane stanoviska Ministerstva vnútra SR zo dňa 17.01.2017. Zároveň namietali aj jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, keď správny orgán uviedol, že maloletá má právo byť zaregistrovaná do rodnej matriky Egyptskej arabskej republiky a takýmto spôsobom má právo nadobudnúť štátne občianstvo po rodičoch, z čoho ale vyplýva, že doposiaľ mal. Q. E. štátne občianstvo po svojich rodičoch nenadobudla, a teda je splnená podmienka v zmysle § 5 ods. 1 písm. c) zákona 40/1993 Z.z. (dieťa narodením nenadobudlo štátne občianstvo žiadneho z rodičov). Dôležitým momentom je narodenie dieťaťa a nadobudnutie štátneho občianstva narodením, pričom z listu žalovaného orgánu nevyplýva, že narodením maloletá nadobudla egyptské štátne občianstvo a z predloženého potvrdenia advokátskej kancelárie pri Najvyššom odvolacom súde v Káhire vyplýva, že egyptské štátne občianstvo sa nenadobúda automaticky narodením a akékoľvek rozhodnutia sú účinné až dňom ich vydania, a teda k dnešnému dňu maloletá Q. E. nie je egyptským štátnym občan
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.09.2017 vo veci žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „OŠO“) pre maloletú Q. E., narodenú XX. XX. XXXX v A. E. uviedol, že žiadosť' o vystavenie OŠO podala M. I. M. I., občianka Egypta, matka dieťaťa dňa 06.12.2016. K žiadosti boli predložené originály dokladov: rodný list maloletej, doklad - potvrdenie „Žiadosť o vydanie dokladu, listiny alebo výpisu z evidencie“ z Egyptskej arabskej republiky s prekladom do slovenského jazyka, preukaz na pobyt v SR a cestovný pas matky dieťaťa. Z dokladov bolo zistené, že obaja rodičia sú občania Egyptskej arabskej republiky. V potvrdení Egyptskej arabskej republiky nie je jednoznačne uvedené, že dieťa podľa zákona Egyptskej arabskej republiky nenadobúda ani nenadobudne občianstvo po rodičoch, ale je uvedené, že nedostala egyptské občianstvo a nie je registrovaná v knihe narodených. Z tohto dôvodu žalovaný žiadosť zaslal na vyjadrenie a získanie stanoviska Ministerstva vnútra SR, ktoré vo svojom stanovisku uviedlo, že podľa legislatívy Egyptskej arabskej republiky občianstvo narodením nadobudne ten, kto má rodiča alebo starého rodiča egyptského občana. Z uvedeného vyplýva, že na maloletú nie je možné aplikovať ustanovenia § 5 ods. 1 písm. c/ zák. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov, a preto okresný úrad zamietol žiadosť o vydanie OŠO pre maloletú listom a odôvodnením v zmysle § 9a ods. 8 a § 15 zák. č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že z praxe na iných prípadoch je situácia taká, že dieťa má automaticky egyptské občianstvo po otcovi, ale potrebuje na to egyptský rodný list a v tomto prípade rodičom nič nebráni, aby tak učinili a žiadali vydanie rodného listu v Egypte. Obdobný postup sa uplatňuje aj v Slovenskej republike. Podľa žalovaného rodičia zámerne nevybavujú pre svoje dieťa zápis narodenia do egyptskej matriky a vybavenia egyptského pasu. Skutočnosť, že uvedený doklad nie je vydaný, nič nemení na tom, že dieťa má štátne občianstvo po rodičoch (za splnení určitých podmienok), len o tom nedisponuje žiadnymi dokladmi. Žalovaný v prílohe zaslal zákon o štátnom občianstve Egyptskej arabskej republiky (časť o nadobúdaní občianstva) v anglickom jazyku stiahnutý z internetu. Dňa 06.03.2017 bolo žalovanému JUDr. Magdou Poliačkovou, advokátkou, s.r.o. doručené nové potvrdenie z Egyptskej arabskej republiky „Žiadosť o vydanie dokladu, listiny alebo výpis z evidencie“ s novým iným prekladom, ktorý sa javí ako účelový. Ďalej bol zaslaný „Právny výklad“ zákona č. 26 o egyptskom občianstve advokátskou kanceláriou, ktorý nespĺňa charakter verejnej listiny, ktorá sa má použiť v cudzine - nie je legalizovaná. Žalovaný pri posudzovaní žiadosti o vydanie OŠO pre maloletú Q. E., postupoval v súlade so zákonom č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a to podľa § 15 ods. 1. cit. zákona. Z druhej vety tohto ustanovenia vyplýva, že na postup podľa tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Uvedené bolo konzultované s nadriadeným orgánom Ministerstvom vnútra SR, odbor štátneho občianstva, ktorý zaslal stanovisko. Priložené rozhodnutie NS SR v obdobnej veci, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, je bezpredmetné, lebo bolo vydané na základe právneho stavu pred 01.10.2007. Na vydanie OŠO SR sa nevzťahuje Správny poriadok, je to jednoznačne uvedené v zákone. Žalobu navrhol zamietnuť.
3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadrili podaním (replika) zo dňa 04.10.2017 k jednotlivým vyjadreniam žalovaného nasledovne:
1/ V potvrdení Egyptskej arabskej republiky nie je jednoznačne uvedené, že dieťa nenadobúda egyptské občianstvo. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Egyptskej arabskej republiky vyplýva, že „Mal. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, narodením nenadobudla egyptské občianstvo a nie je registrovaná v knihe narodených. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že mal. Q. E. narodením nenadobudla egyptské štátne občianstvo a zároveň splnila všetky zákonné podmienky a narodením nadobudla slovenské štátne občianstvo. Žalobcovia predložili potvrdenie advokátskej kancelárie pri Najvyššom odvolacom súde v Káhire, z ktorého vyplýva, že dieťa narodené v zahraničí egyptskému občanovi alebo egyptskej občianke narodením automaticky nenadobúda egyptské štátne občianstvo a zároveň akékoľvek rozhodnutie ohľadne egyptského štátneho občianstva je účinné až dňom jeho vydania a nie spätne, ku dňu narodenia. 2/ V stanovisku Ministerstva vnútra sa uvádza, že Egyptské arabské občianstvo narodením nadobúda ten, kto má rodiča alebo starého rodiča egyptského občana. Stanovisko MV SR sa ukázalo ako nesprávne, keďže dieťa narodené v zahraničí egyptskému občanovi alebo egyptskej občianke narodením automaticky nenadobúda egyptské štátne občianstvo a zároveň akékoľvek rozhodnutie ohľadne egyptského štátneho občianstva je účinné až dňom jeho vydania a nie spätne ku dňu narodenia. 3/ Dňa 06.03.2017 bolo doručené nové potvrdenie, s novým iným prekladom, ktorý sa javí ako účelový. Nejde o žiadny nový iný preklad, ide o nový dôkaz - nové potvrdenie, ktoré je úradne preložené do slovenského jazyka. Bolo opätovne vyžiadané práve z dôvodu odstránenia nejasností ohľadom prvého potvrdenia, ktoré správny orgán považoval za nejednoznačné. 4/ Právny výklad zákona č. 26 o Egyptskom občianstve nespĺňa charakter verejnej listiny. Z potvrdenia advokátskej kancelárie pri Najvyššom odvolacom súde v Káhire vyplýva, že dieťa narodené v zahraničí egyptskému občanovi alebo egyptskej občianke narodením automaticky nenadobúda egyptské štátne občianstvo a zároveň akékoľvek rozhodnutie ohľadne egyptského štátneho občianstva je účinné až dňom jeho vydania a nie spätne, ku dňu narodenia. Nejde o verejnú listinu, ktorú by bolo potrebné legalizovať', ale ide o výklad zákona o Egyptskom štátnom občianstve, ktorý vyvracia nesprávne názory správneho orgánu a Ministerstva vnútra. Žalovaný namieta nedostatok legalizácie právneho výkladu, avšak sám predkladá zákon v anglickom jazyku stiahnutý z internetu. 5/ Na postup podľa tretej časti zákona č. 40/1993 Z.z. sa nevzťahuje všeobecný predpis o štátnom konaní. Žalobcovia opätovne poukázali na dôvodovú správu k zákonu č. 344/2007 Z.z. - novele zákona č. 40/1993 Z.z., ktorou bolo zavedené ust. § 9a ods. 8, z ktorej vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo spresniť postup v prípade zamietnutia žiadosti, kedy správny orgán musí písomne odôvodniť dôvody zamietnutia žiadosti, aby tieto dôvody mohli byť následne preskúmané v odvolacom konaní a v konaní pred súdom, a preto nie je možné zamietnutie žiadosti „vybaviť“ jednoduchým listom a odňať tak účastníkovi možnosť odvolacieho konania.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril podaním (duplika) zo dňa 27.10.2017. Zotrval na pôvodnom vyjadrení a jeho obsahu. Uviedol, že správny orgán nie je kompetentný rozhodovať o nadobudnutí štátneho občianstva pre žiadateľa. Jeho úlohou je zosumarizovať všetky podklady a predložiť ich MV SR, sekcia verejnej správy, ktorá trvá na tom, že podľa legislatívy Egyptskej arabskej republiky občianstvo narodením nadobudne ten, kto má rodiča alebo starého rodiča egyptského občana. Žalovaný zdôraznil, že MV SR, odbor štátneho občianstva si vyžiadal stanovisko k predmetnému problému od egyptských orgánov cez zastupiteľské orgány v Káhire a zastupiteľský úrad v Bratislave. K bodu 3 vyjadrenia žalobcu dodal, že všetky cudzojazyčné doklady predkladané žiadateľom (nie správnym orgánom) musia mať ďalšie overenie a byť úradne preložené do SJ, vyplýva to zo zákona
- § 16a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z.z.). Takže argument, že MV SR vychádzalo z internetu, neobstojí. Práve preto MV SR, odbor štátneho občianstva vyžiadal uvedené stanoviská. Žalobcovia sa domáhajú svojou žalobou vydať rozhodnutie v rozpore so zákonom a na druhej strane vo svojom vyjadrení /bod 5/ poukazujú na dôvodovú správu v rozsahu potreby odôvodnenia zamietnutej žiadosti z hľadiska jej jednoznačnosti. Celá žaloba sa zaoberá nie len nárokom domôcť sa vydania rozhodnutia tam, kde to zákonodarca jednoznačne vyvrátil ale i samotným úspechom udelenia štátneho občianstva pre maloletú osobu, k čomu žalovaný nie je oprávnený.
5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného, ako aj postupu žalovaného v rozsahu danom žalobnými dôvodmi mal za to, že napadnuté opatrenie správneho orgánu je vydané v súlade so zákonom č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení účinnom od 20.07.2015, a preto žalobu zamietol.
6. Slovenská republika, ako súčasť Českej a Slovenskej federatívnej republiky, pristúpila v roku 1990 k Dohovoru o právach dieťaťa prijatého 20. novembra 1989 v New Yorku a jeho text bol vydaný v Zbierke zákonov pod číslom 104/1991 Zb. Do platnosti na našom území vstúpil 06.02.1991, po vzniku dvoch samostatných štátov Českej republiky a Slovenskej republiky v januári 1993 sa v rámci sukcesie do medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách stala signatárskym štátom Dohovoru o právach dieťaťa aj Slovenská republika.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
9. Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
10. Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú vykonávanie týchto práv v súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti s osobitným dôrazom na to, aby dieťa nezostalo bez štátnej príslušnosti.
11. Podľa § 1 zákona č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení účinnom od 20.07.2015 (ďalej len „zákon č. 40/1993 Z.z.“) tento zákon ustanovuje podmienky nadobúdania, straty a osvedčovania štátneho občianstva Slovenskej republiky a upravuje priestupky na úseku štátneho občianstva Slovenskej republiky.
12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
13. Podľa § 5 zákona č. 40/1993 Z.z. (1) Štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, a) ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo b) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo c) narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich. (2) Ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo, považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré a) sa narodilo na území Slovenskej republiky, alebo b) bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu. (3) Štátnym občanom Slovenskej republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.
14. Podľa § 9a ods. 2 zákona č. 40/1993 Z.z. osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydáva príslušný obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktorá sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle kraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
15. Podľa § 9a ods. 8 zákona č. 40/1993 Z.z. ak sa zistilo, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, obvodný úrad v sídle kraja žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky zamietne a písomne odôvodní, prečo nemožno žiadosti vyhovieť.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o doručovaní písomností a ustanovení opatrovníka sa na účely tohto zákona nepoužijú. Na postup podľa tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
17. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že napadnutým opatrením bolo žalobcovi v rade 2/ oznámené zamietnutie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky z dôvodu, že po preskúmaní žiadosti a dokladov priložených k žiadosti Ministerstvom vnútra SR bolo zistené, že maloletá nenadobudla občianstvo Slovenskej republiky narodením podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 40/1993 Z.z. Z odôvodnenia opatrenia vyplýva, že maloletá Q. E. sa narodila na území SR dvom štátnym občanom Egyptskej arabskej republiky, ktorí majú na území SR povolení prechodný pobyt. Žalovaný ďalej v odôvodnení opatrenia uviedol, že z dokladu vydaného Ministerstvom vnútra, sekciou občianskych záležitostí Egyptskej arabskej republiky jasne vyplýva, že maloletá nenadobudla a nie je považovaná za štátnu občianku Egyptskej arabskej republiky a nie je uvedený ani dôvod, ale je uvedené, že nie je „registrovaná v knihe narodených“ a „nedostala egyptské občianstvo“. Z uvedeného vyplýva, že len nie je evidovaná v matričnej evidencii Egyptskej arabskej republiky. Maloletá splnila podmienky legislatívy Egyptskej arabskej republiky na nadobudnutie egyptského občianstva narodením a nič nebráni tomu, aby nadobudla štátne občianstvo po rodičoch. Žalovaný odkázal rodičov na vykonanie príslušných úkonov, aby bola maloletá zaregistrovaná do rodnej matriky Egyptskej arabskej republiky, aby mohla nadobudnúť štátne občianstvo po svojich rodičoch
18. V predmetnej veci boli medzi účastníkmi sporné dve zásadné právne otázky, a to: 1/ či je žalovaný povinný vydať rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku v prípade rozhodovania o zamietnutí žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR a 2/ či maloletá, ktorej nebol vydaný doklad o štátnom občianstve po rodičoch, sa považuje sa dieťa, ktoré narodením nenadobudlo štátne občianstvo rodičov
- cudzích štátnych príslušníkov, a teda narodením nadobudlo štátne občianstvo SR.
19. Aplikáciu všeobecného predpisu o konaní pred správnymi orgánmi na konania podľa zákona č. 40/1993 Z.z. upravuje ust. § 15 ods. 1 uvedeného zákona v znení účinnom od 01.10.2007 (v rovnakom znení účinkom aj ku dňu prijatia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR pre mal. Q. E. správnym orgánom - 06.12.2016), podľa ktorého ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o doručovaní písomností a ustanovení opatrovníka sa na účely tohto zákona nepoužijú. Na postup podľa tretej časti tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
20. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa názoru krajského súdu je aplikácia Správneho poriadku jednoznačne vylúčená na postup podľa tretej časti zákona č. 40/1993 Z.z., t. j. na postup vydania osvedčenia o štátnom občianstve SR. Zo znenia § 15 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. a contrario vyplýva, že Správny poriadok sa aplikuje na postupy podľa prvej, druhej a štvrtej časti zákona č. 40/1993 Z.z. s výnimkou ustanovení Správneho poriadku o doručovaní písomností a ustanovení opatrovníka.
21. Žalobcovia poukazovali aj na znenie § 15 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005, podľa ktorého „ak sa podľa tohto zákona podaniu žiadateľa vyhovie v plnom rozsahu, nevydáva sa rozhodnutie v správnom konaní“, z ktorého výkladom a contrario dovodzovali, že okrem prípadu vyhovenia žiadosti je potrebné vydávať rozhodnutie podľa Správneho poriadku, a teda aj v prípade maloletej Q. E..
22. Krajský súd je toho názoru, že do 30.09.2007 v konaní podľa zákona č. 40/1993 Z.z. bolo povinnosťou príslušných správnych orgánov rozhodovať pri aplikácii Správneho poriadku, čo sa zmenilo účinnosťou novely zákona č. 40/1993 Z.z. - zákonom č. 344/2007 Z.z. - účinným od 01.10.2007, na ktorého dôvodovú správu poukazovali aj žalobcovia. Vzhľadom na to, že v rámci konania podľa zákona č. 40/1993 Z.z. dochádzalo k problémom pri doručovaní písomností do vlastných rúk z dôvodu neohlásenia zmeny pobytu, čo následne spôsobovalo prieťahy v konaní, zaťažovanie správneho orgánu a aj zvyšovanie finančných nákladov, zákonodarca pristúpil k úprave spôsobu doručovania písomnosti. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobcovia poukazovali v žalobe, reflektovali právny stav do 30.09.2007 a s ním súvisiacu povinnosť vydať rozhodnutie.
23. Zákonodarca pravdepodobne si vedomý toho, že aj v prípade vylúčenia aplikácie Správneho poriadku musia byť zachované minimálne štandardy, zásady správneho konania, ustanovil v § 9a ods. 8
zákona č. 40/1993 Z.z. postup v prípade zamietnutia žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR s tým, že zamietnutá žiadosť musí byť písomne odôvodnená z hľadiska jednoznačnosti vyjadrenia dôvodov zamietnutia.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno priznať úspech námietke žalobcov o povinnosti vydať rozhodnutie v zmysle Správneho poriadku, a teda žalovaný nepochybil, keď rozhodol vo forme listu. Uvedené platí aj ohľadom žalobcami namietanej povinnosti správneho orgánu postupovať v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, avšak tento procesný postup sa na konanie podľa tretej časti zákona č. 40/1993 Z.z. neaplikuje.
25. Krajský súd sa podobne oboznámil so zákonom č. 40/1993 Z.z., ktorý okrem rozhodovania o priestupkoch upravuje tri základne postupy, a to rozhodovanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o žiadosti o udelenie štátneho občianstva, rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja o vydaní osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
26. V prípade vydania osvedčenia o štátnom občianstve (tretia časť zákona č. 40/1993 Z.z.) sa jedná o deklaratórny úkon, t.j. potvrdenie určitej skutočnosti, o ktorej nie sú pochybnosti a v prípadoch, kedy nie je potreba autoritatívneho zisťovania, nie je úlohou správneho orgánu odstraňovať pri osvedčovaní prípadne pochybnosti o existencii alebo neexistencii štátneho občianstva. Správny orgán môže osvedčenie vydať alebo žiadosť o vydanie osvedčenia zamietnuť. Nejedná sa teda o rozhodovanie o tom, či žiadateľ je alebo nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, teda rozhodovanie o statuse.
27. Podľa názoru krajského súdu žalovaný rozhodol správne, pokiaľ v prípade pochybností o existencii alebo neexistencii slovenského občianstva rozhodol o nevydaní osvedčenia. Zo systematiky aj účelu tretej časti zákona č. 40/1993 Z.z. vyplýva, že okresné úrady v sídle kraja vydávajú osvedčenia v zásade bez vykonávania rozsiahleho dokazovania, jedná sa o formalizovaný úkon v rovine vydania/ nevydania potvrdenia. Zároveň žalovaný v súlade s ust. § 9a ods. 8 zákona č. 40/1993 Z.z. zamietnutie odôvodnil. Rovnako ako žalovaný aj krajský súd dospel k záveru, že žalobcovia listinnými dôkazmi priloženými k žiadosti jednoznačne nepreukázali, že maloletá nenadobudla narodením egyptské občianstvo, resp. egyptské autority odopreli maloletej udeliť občianstvo.
28. Krajský súd sa však nemohol stotožniť s tým, že v tak významnej veci, ako je štátne občianstvo pre dieťa, sa žalovaný uspokojil len s vydaním napadnutého opatrenia. V súlade s citovaným Dohovorom o právach dieťaťa Slovenská republika musí postupovať súlade so svojím vnútroštátnym zákonodarstvom a v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov s osobitným dôrazom na to, aby dieťa nezostalo bez štátnej príslušnosti. Žalobcovia v žalobe prezentovali argumentáciu o tom, že dieťa nenadobudlo automaticky egyptské občianstvo, vzhľadom na to, že sa narodilo v cudzine, čo nakoniec tvrdil aj žalovaný v napadnutím opatrení, keď uviedol, že je na rodičoch, aby vykonali príslušné kroky za účelom prihlásenia dieťaťa do egyptskej matriky a vydania rodného listu Egyptskej arabskej republiky. Žalovaný argumentoval stanoviskom Ministerstva vnútra SR, pričom až v súdnom konaní uviedol, že toto stanovisko malo podklad vo vyjadrení egyptskej strany. Z tohto vyplýva, že existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť ďalším dokazovaním, pričom je nepochybné, že žalovaný nemá kapacity na to, aby mohol vykonávať takéto dokazovanie. Žalobcovia ako reakciu na vydané opatrenie adresovali žalovanému list zo dňa 14.02.2017, v ktorom opätovne predostreli právnu argumentáciu, v ktorej namietali vznik štátneho občianstva SR maloletej a domáhali sa vydania meritórneho rozhodnutia. Napriek tomu, že zákon č. 40/1993 Z.z. neobsahuje úpravu konania o určenie, či osoba nadobudla občianstvo v spornom prípade, podľa názoru krajského súdu by bolo možné v zmysle Správneho poriadku posúdiť toto podanie zo dňa 24.04.2017 ako návrh na začatie konania v zmysle § 18 Správneho poriadku a vydať rozhodnutie v tejto veci, ktoré si nepochybne bude vyžadovať rozsiahle dokazovanie aj o obsahu cudzieho práva. Žalobcovia disponujú kvalifikovaným právnym zastúpením na vykonanie ďalších krokov vo svojej právnej veci.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobcovia neboli úspešní v konaní, nemajú ani právo resp. nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému správnemu orgánu pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).
30. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaní v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.