Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. F. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX F., právne zast. JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2017, takto

rozhodol:

Správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10. 2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2017 podľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu zo 7. septembra 2017 o zvýšenie starobného dôchodku. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že podľa § 60 ods. 2, § 65, § 82 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bolo žalobcovi rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5. decembra 2016 od 30. septembra 2016 priznaný starobný dôchodok v sume 171,10 € mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení bol od 1. januára 2017 starobný dôchodok žalobcu zvýšený na sumu 179,30 € mesačne. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 16. júla 2014 bol žalobcovi priznaný od 1. mája 2004 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pretože obdobie výkonu služby od 2. októbra 1973 do 30. septembra 1975 a od 1. decembra 1979 do 30 apríla 2004 získal žalobca v takom rozsahu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku žalobcu. Nakoľko nedošlo k zmene iných skutočností rozhodujúcich na nárok na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 140/2015 Z.z. žalobcovi nevznikol ani od 1. januára 2017.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 09.10.2017 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezhodnotenie celého získaného obdobia dôchodkového poistenia, ale len dobu, ktorá nebola zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, t.j. 19 rokov a 29 dní. Uviedol, že vo veci nebol správne zistený skutkový stav, vec bola nesprávne po právnej stránke posúdená, na základe čoho je rozhodnutie nezákonné. Tvrdil,

že splnil všetky právne predpoklady na priznanie starobného dôchodku a pri posudzovaní jeho nároku nebol vzatý do úvahy Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR.

3. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 9. októbra 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 9. októbra 2017 je potrebné zmeniť. Generálny riaditeľ žalovanej o odvolaní podanom proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 9. októbra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie žalovanej takto: Podľa §65, § 255 ods. 5 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa pánovi Mgr. F. L. žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zo 7. septembra 2017 zamieta. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaná právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5. decembra 2016 podľa § 60 ods. 2, § 65, § 82 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. priznala žalobcovi starobný dôchodok od 30. septembra 2016. Účastník konania (žalobca) ku dňu priznania starobného dôchodku, k 30. septembru 2016, získal 6 964 dní, t.j. 19 rokov a 29 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Zároveň poukázal na znenie § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pretože účastník konania (žalobca) obdobie výkonu služby colníka od 2. októbra 1973 do 30. septembra 1975 a od 1. decembra 1979 do 30. apríla 2004 získal v takom rozsahu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, predmetné obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, ako aj v ďalších rozsudkoch, na ktoré účastník konania poukázal, nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Pretože v napadnutom rozhodnutí odporkyne z 9. októbra 2017 bol nesprávne uvedený výrok, ktorý bolo potrebné zmeniť, generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

4. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 30.11.2017 pod č. XXX XXX XXXX X podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobu v sociálnych veciach, v ktorej uviedol, že boli porušené jeho práva v súvislosti s priznaním starobného dôchodku v správnej výške tým, že pri určení jeho výšky nebola braná do úvahy celá doba dôchodkového poistenia, ale len doba, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Uviedol, že vo veci nebol správne zistený skutkový stav, vec bola nesprávne po právnej stránke posúdená, na základe čoho je rozhodnutie nezákonné. Poukázal na to, že pre správne určenie výšky starobného dôchodku je nesporné posúdenie celkovej doby poistenia, teda aj doby, ktorú získal v osobitnom systéme. Celková doba poistenia je súčet doby vedenej vo všeobecnom systéme 19 rokov a 29 dní a doby poistenia, ktorá mu bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, t.j. 26 rokov a 157 dní, takže bol poistený viac ako 45 rokov. Pri priznaní jeho starobného dôchodku nebol do úvahy vzatý Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 a ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorá je jednoznačná. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 7So/138/2011 a č. 10So/59/2014, z ktorých cituje, ako aj na ďalšie rozsudky súdov. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou a generálnych riaditeľom žalovanej nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia. Žalovaná na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov odvodila záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok nemožno hodnotiť. Uvedený záver žalovanej nie je správny, čo potvrdzuje aj rozsudok č. 7So/138/2011. Na základe uvedených dôvodov považuje žalobca za preukázané, že pri posudzovaní jeho žiadosti o prepočítanie starobného dôchodku generálny riaditeľ žalovanej, ako aj

žalovaná postupovali v rozpore s právnymi predpismi a jeho vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že sa nestotožňuje s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe a považuje ich za nedôvodné, pričom uviedla, že z administratívneho spisu žalobcu je preukázané, že tento dovŕšil dôchodkový vek 30. septembra 2016, kedy dosiahol 62 rokov. Právoplatným rozhodnutím žalovanej zo dňa 5. decembra 2016 mu bol podľa § 60 ods. 2, § 65, § 82 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších priznaný starobný dôchodok od 30. septembra 2016. Žalobca žiadosťou zo 7. septembra 2017 požiadal o prepočítanie sumy starobného dôchodku vzhľadom na dobu služobného pomeru colníka. Námietky žalobcu, ktoré uvádza v žalobe, považuje žalovaná za totožné s námietkami, ktoré uviedol aj v odvolaní z 2. novembra 2017 podanom proti rozhodnutiu žalovanej č. 540 930 2151 0 z 9. októbra 2017. Opätovne poukázala na znenie § 65 ods. 1, 2, § 255 ods. 5, § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Rovnako poukázala na skutočnosť, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií, preto nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, teda pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok postupovala žalovaná v zmysle platných právnych predpisov o sociálnom poistení a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadala s jeho námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré sú totožné ako v podanej žalobe. Z tohto dôvodu sa pridržiava skutkových a vecných dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej z 30. novembra 2017 a trvá na správnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 9. októbra 2017, ktoré je totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej z 30. novembra 2017. Má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne, z tohto dôvodu uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Správny súd vec prejednal v rozsahu mu danom treťou hlavou tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

7. Z administratívneho spisu žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 5. decembra 2016 podľa § 60 ods. 2, § 65, § 82 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi starobný dôchodok od 30. septembra 2016. Žalobca žiadosťou zo dňa 7. septembra 2017 požiadal o prepočítanie sumy starobného dôchodku vzhľadom na dobu služobného pomeru colníka.

8. Z obsahu spisov bolo preukázané, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení žalobca dovŕšil dňa 30. septembra 2016. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017 o odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 9. októbra 2017 vo veci zamietnutia žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie žalovanej takto : Podľa § 65, § 255 ods. 5 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobcovi žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku zo 7. septembra 2017 zamieta z dôvodu, že výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Podľa žalovanej žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

9. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo 16. júla 2014 je preukázané, že žalobcovi bol od 1. mája 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca obdobie výkonu služby colníka od 2. októbra 1973 do 30. septembra 1975 a od 1. decembra 1979 do 30. apríla 2004 získal v takom rozsahu, že mu bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

10. Medzi účastníkmi bola sporná otázka: Či predmetné obdobie výkonu služby colníka v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je, resp. nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku.

11. Pri posudzovaní spornej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému (výsluhový dôchodok), potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený výklad je podľa názoru správneho súdu konformný s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je od 1. mája 2004 poberateľom výsluhového dôchodku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol od 1. mája 2004 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, je potrebné postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb..

12. Podľa § 65 ods. 1, ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, len ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Žalobca vykonával službu colníka od 2. októbra 1973 do 30. septembra 1975 a od 1. decembra 1979 do 30. apríla 2004 v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok colníka z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý od dovŕšenia veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má charakter starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia.

14. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, ak toto obdobie získali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a (zároveň) im bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa § 40, § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z..

15. Žalovaná pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, neprihliadla však na to, že žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 a § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z..

16. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že žalobca od 1. mája 2004 je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby od 01.12.1979 do 30.04.2004 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným

predpisom platným v dobe jej výkonu od 02.10.1973 do 30.09.1975. Celková započítaná doba výkonu štátnej služby zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok je 26 rokov a 157 dní.

17. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2004. Až do 30. júna 2003 boli policajti zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení v rámci všeobecného systému sociálneho zabezpečenia bez obmedzenia (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). Z ust. § 60 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že v prípade, ak policajt vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, teda podľa citovaného zákona nemala hodnotiť. Je však zrejmé, že pre výšku výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002. Z.z. sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky takej služby, maximálne však v rozsahu 30 rokov (§ 39 tohto zákona). Sociálne zabezpečenie policajtov (v danom prípade colníka) za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z. nie je upravené.

18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bol od 1. mája 2004 priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má charakter dávky v starobe, je potrebné postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Je nepochybné, že žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

19. Správny súd dospel k odlišnému záveru ako žalovaná a jej generálny riaditeľ, že obdobie výkonu služobného pomeru colníka nemá byť zhodnotené podľa zákona o sociálnom poistení. Záver žalovanej vedie k tomu, že napriek získaniu dôb poistenia v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia (poistenia) časť týchto dôb nie je pre výšku dôchodku započítaná ani v jednom z týchto systémov. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 30.11.2017 spolu s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej zo dňa 09.10.2017 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a § 191 ods. 3, písm. a) SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

20. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu po jeho právoplatnosti je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).