Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cb-200-2018.pdf
PDF · 80.96 KB
Case nature
Subarea
42Cb/200/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v právnej veci žalobcu: T.. B. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Na Z. X, XXX XX T. O. V., zastúpeného: AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o. , so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 35753510, proti žalovanému: M. C., nar. X. X. XXXX, trvale bytom V. XA/XXXXX, XXX XX K., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.8.2018 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1.327.481,08,-€ s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa § 135a ods. 5 Obch. zák.
2/ Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal , aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie k nehnuteľnostiam, ktoré sú presne špecifikované v návrhu / k bytu, k podielu priestoru na spoločných častiach , zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súp. č. XXXXX, k podielu na zastavanom pozemku , k nebytovému priestoru č. 2-1 nachádzajúcemu sa v suteréne bytového domu so súp. č. XXXXX/ vo vlastníctve žalovaného, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky v sume 1.327.481,08,-€ s príslušenstvom , ktorú má žalobca voči spoločnosti Bratislava M. R. , A..P..U.. , so sídlom v Bratislave / ďalej len K. /. .
3/ Svoj návrh tak vo veci samej ako aj na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutočnosťami , že žalobca ako fyzická osoba poskytla spoločnosti K. peňažné pôžičky v dňoch 15. 7. 2008, 16. 7. 2008, 28. 7. 2008, 28. 10. 2008, 24. 6. 2009 spolu v sume 962.138,85,-€. Pôžičky žalobcu boli poskytnuté ako účelové pôžičky a mali byť použité na kúpu pozemkov špecifikovaných v návrhu. Medzi žalobcom a spoločnosťou BMC boli uzatvorené viaceré ústne zmluvy o pôžičke , v zmysle ktorých malo ísť o úročné pôžičky s úrokom vo výške 5% ročne. Splatnosť mala nastať dňa 30. 11. 2017. Pôžičky boli prevažne poskytnuté vo forme bezhotovostného bankového prevodu na bankový účet spoločnosti K.. Aj napriek výzve žalobcu spoločnosť K. pôžičky neuhradila. Žalovaný je konateľ a likvidátor obchodnej spoločnosti K..
4/ Spoločnosť K. si požičala na kúpu pozemkov od viacerých fyzických a právnických osôb a tieto pôžičky svojim veriteľom nevrátila , niektorí veritelia postúpili svoje pohľadávky z poskytnutých pôžičiek na žalobcu v celkovej výške 365.342,23,-€.
5/ Žalobca sa z LV č. XXXX na verejne prístupnom portáli katastra nehnuteľností dozvedel , že spoločnosť D1 Leasing /4/ , s.r.o. / ďalej len D1 Leasing / nadobudla vlastnícke právo k pozemkom / parc. č. XXXX/X,XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXX/XXX, XXXX/XXX,XXXXX/XXX,XXXX/XXX/ na základe kúpnej zmluvy , ktorej vklad bol povolený dňa 7. 12. 2017. Žalobca nemá vedomosť, o tom, na akú osobu bolo vlastnícke právo k zvyšnej časti pozemkov vo vlastníctve spoločnosti BMC prevedené.
6/ Žalobca lustráciou spoločností D1 Leasing a K. zistil, že spoločnosť D1 L. v roku 2017 nadobudla dlhodobý hmotný majetok -pozemky v hodnote 3.000.000,-€. Nie je zrejmé , z akých prostriedkov pozemky kúpila , nakoľko z jej účtovnej závierky k 31. 12. 2016 vyplýva, že mala aktíva pozostávajúce z pôžičiek v sume 76.832,-€ a finančnej hotovosti v banke v sume 16,-€. Z výkazov ziskov a strát spoločnosti K. vyplýva, že spoločnosť v roku 2017 predala dlhodobý hmotný majetok / pravdepodobne pozemky / za kúpnu cenu 6.940.125,-€ , pričom pozemky boli predané značne pod ich nadobúdaciu cenu , ktorá predstavovala sumu 7.765.000,-€. Z účtovnej závierky k 31. 12. 2017 vyplýva, že spoločnosť BMC za rok 2017 mala len finančný majetok v sume 12.406,-€ , a to aj napriek tomu, že toho roku došlo k predaju pozemkov. Je pravdepodobné, že spoločnosť D1 Leasing ako ani druhý kupujúci dodnes neuhradili spoločnosti BMC kúpnu cenu za pozemky.
7/ Spoločnosť D1 Leasing možno považovať za spoločnosť s nejasným majetkovým ako i personálnym pozadím, ktorá je prázdnou spoločnosťou nevykonávajúcou aktívnu podnikateľskú činnosť. Jediným konateľom je pani T.. B. Č. , ktorá je aktuálne štatutárnym orgánom spolu v približne 60 obchodných spoločnostiach.
8/ Žalobca sa vzhľadom na vyššie uvedené a z dôvodu, že spoločnosť BMC vstúpila v zmysle výzvy likvidátorov zverejnenej pod číslom 162/2018 dňa 22. 8. 2018 v Obchodnom vestníku dňa 1. 8. 2018 na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia do likvidácie, rozhodol vymáhať svoje právne nároky voči spoločnosti BMC aj voči žalovanému , ktorý je konateľom spoločnosti BMC a ktorý bez pochyby pri výkone funkcie konateľa nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to vyplýva z ust. § 135a ods. 1 Obch. zák. . Pričom žalovaný preukázateľne vedel o existencii pohľadávky žalobcu , ktorá smeruje voči spoločnosti BMC , o nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku spoločnosti po tom, čo spoločnosť BMC predala pozemky nebonitnej spoločnosti D1 Leasing s nejasným právnym pozadím. Vyššie uvedeným konaním vznikla žalobcovi škoda na majetku v sume 1.327.481,08,-€ s príslušenstvom.
9/ Žalobca má na základe vyššie uvedených skutočností odôvodnenú obavu , že exekúcia peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vymáhaná v tomto konaní / 42 Cb 200/2018/ bude ohrozená. Preto navrhol , aby súd na majetok žalovaného špecifikovaného v návrhu nariadil zabezpečovacie opatrenie.
10/ Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11/ Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12/ Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13/ Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14/ Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15/ Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p., uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16/ Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17/ Podľa § 332 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18/ Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
19/ Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd , ktorý rozhoduje o návrhu , musí mať osvedčené , že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená . Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy , ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
20/ Aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie , musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka , a to aj vo vzťahu k pohľadávke , na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer . Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
21/ Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj k návrhu vo veci samej doložil okrem iného aj listinné doklady ako : oznámenia o postúpení pohľadávok na žalobcu na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu, výpisy z účtov, potvrdenia o transakcii príp. príkazy na úhradu, ktoré sa týkali predchádzajúcich veriteľov, ktorí postúpili pohľadávku na žalobcu, niektoré listinné doklady boli v zlej kópii a nečitateľné. Jeden príkaz na úhradu sa netýkal ani žalobcu a ani predchádzajúcich veriteľov, ale Z. Z.. Žalobca ďalej predložil Príjmový pokladničný doklad na sumu 50.000,-€ /č. l. 46/ a ďalší nečitateľný príjmový pokladničný doklad, z ktorého nie je zrejmé aká suma mala byť prijatá od žalobcu. Ďalej doložil príkaz na úhradu na sumu 32.500,-€ od žalobcu ako príkazcu na účet spoločnosti BMC ako príjemcu. / č. l. 21 /.
22/ Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu , v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
22/ V danom prípade žalobca neosvedčil také konanie žalovaného , dôsledkom ktorého je znižovanie majetku a reálna hrozba , ale najmä neosvedčil ani základný nárok a to, že poskytol peňažné prostriedky spoločnosti BMC ako pôžičku. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt . Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán , ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, čo však žalobca neosvedčil. Suma, ktorá mala byť poskytnutá na základe ústnej zmluvy o pôžičke žalobcom spoločnosti BMC je uvedená v návrhu vo výške 962.138,85,-€, žalobca však neosvedčil, že táto suma bola ním skutočne spoločnosti BMC poskytnutá. 23/ Tým, že neboli ani osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Oprávnenosť nároku žalobcu bude predmetom dokazovania až v konaní vo veci samej.
24/ S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko podmienky v danom prípade nie sú naplnené, keďže žalobca v konaní neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery sporových strán zabezpečovacím opatrením.
25/ O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).