Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Ž. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Ž.V. T. R., o zaplatenie 696,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350,- eur od 21.2.2014 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 22.8.2016, domáhala proti žalovanej zaplatenia 696,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.6.2013 do zaplatenia. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania. 2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku: 2.1. Uviedla, že na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.9.2012 so žalovanou, poskytla žalobkyňa ako veriteľ žalovanej úver vo výške 350,- €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 346,- €, t. j. spolu vo výške 696,- €. Žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplatila, porušila dojednania predmetnej zmluvy o úvere a stratila výhodu splátok a dňa 30.6.2013 sa jej dlh stal splatným. Žalobkyňa podala trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Žiar nad Hronom na žalovanú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 2T 7/14 zo dňa 23.1.2014 uznal žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobkyňu ako poškodenú so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz v trestnej veci nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.2.2014. 2.2. Žalobkyňa k žalobe pripojila listiny: fotokópiu trestného rozkazu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópiu zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.9.2012, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ so žalovanou, vyplýva, že žalobkyňa poskytla ako veriteľ žalovanej úver vo výške 350,- € v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s príslušným poplatkom vo výške 346,- €, t. j. spolu vo výške 696,- € v 12-tich mesačných splátkach po

58,- €, počnúc 3.11.2012. V zmluve je formulárovým spôsobom vyznačené (krížikom označená jedna z predtlačených možností), že úver je poskytnutý dlžníkovi na „iný účel“.

3. Žalovaná zostala v konaní nečinná, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 22Csp/25/21016-41 zo dňa 8.9.2017 tak, že žalobu vo veci samej zamietol, a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobkyňa odvolala, žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním žalobkyňou a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

6.1. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa v žalobe v opise rozhodujúcich skutočností uvádzala iba existenciu a základné náležitosti záväzkového zmluvného vzťahu strán sporu a poukázala na právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/7/2014 zo dňa 23.01.2014 vydaný v trestnom konaní, ktorým bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobkyňa bola ako poškodená so svojím nárokom na náhradu škodu odkázaná na občianske súdne konanie; fotokópiu tohto trestného rozkazu žalobkyňa k žalobe pripojila. Žiadne iné skutkové tvrdenia umožňujúce riadne ustálenie skutkového stavu a jeho následnú právnu kvalifikáciu (napr. tvrdenie o porušení právnej povinnosti, o vzniku škody a o príčinnej súvislosti, alebo tvrdenia umožňujúce identifikovať, že sa žalobkyňa domáha plnenia z platnej zmluvy) v žalobe ani v súdnom spise do rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú uvedené. Následkom nedostatku skutkových tvrdení je absencia správnych skutkových zistení v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá je kľúčová aj pre správne právne posúdenie veci, vrátane aplikácie ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (ktorý je možné ex offo aplikovať iba pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nie zo zodpovednostného právneho vzťahu). Nakoľko žalobkyňa v odvolaní výslovne uviedla, že sa domáha náhrady škody, úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie v prvom rade za účelom zistenia existencie základných atribútov zodpovednostného právneho vzťahu a za účelom ustálenia výšky škody, pokiaľ skutočne vznikla. Svoj záver súd prvej inštancie riadne zdôvodní. 6.2. Odvolací súd pripomenul, že ak je predmetom konania plnenie zo zodpovednostného právneho vzťahu (náhrada škody), súd je viazaný len výrokom odsudzujúceho rozsudku o tom, že bol skutok spáchaný a kto ho spáchal; ustálenie výšky škody v trestnom konaní je iba kvalifikačným znakom trestného činu. Určenie skutočnej výšky škody predpokladá zistenie obsahu práv a povinností z úverovej zmluvy a platnosti jej jednotlivých ustanovení, a to aj z hľadiska spotrebiteľského práva v prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah, alebo o spotrebiteľský úver. 6.3. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

7. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta .

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou (fotokópia trestného rozkazu, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópia zmluvy o úvere). Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísala žalobkyňa v podanej žalobe (bod 2. odôvodnenia).

9. Súd mal preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, po posúdení ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Treba však konštatovať, že uvedené právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nie je právne významné pre rozhodnutie o žalobe, preto sa súd v odôvodnení rozhodnutia uvedenému posúdeniu

nebude viac venovať. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere konala podvodne a bola za tento trestný čin odsúdená. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný rozkaz č.k. 2T/7/2014 zo dňa 23.1.2014 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20.2.2014. Z pripojeného trestného rozkazu je však zrejmé, že o nároku na náhradu škody, ani jej časti v trestnom konaní rozhodnuté nebolo.

2. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

4.1. Podľa 420 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

4.2. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

4.3. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch predpokladov; pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

4. Zmyslom zodpovednosti za škodu je, aby bola nahradená ujma vzniknutá následkom porušenia právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (§ 438 .

5. Definícia škody je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi; ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, škoda je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

6. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, tzn. že súd je viazaný žalobou s predmetom konania, vymedzeným žalobcom; nárok je uplatnený v žalobe vymedzenými rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.07.2003, sp.zn. 25Cdo/1934/2001, publikovaný pod č. 78 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani v žalobe a ani vo svojich ďalších podaniach neuvádzala, že by sa domáhala okrem skutočnej škody aj ušlého zisku, ktorý by akokoľvek špecifikovala. Hoci v žalobe navrhla priznať sumu vo výške 696,- eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 696,- eur od 30.6.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania, z tohto (ani ďalších jej písomných podaní) nevyplýva špecifikácia, ani vo vzťahu ku škode, ktorá jej mala vzniknúť - skutočnej škode, či zisku.

8. Niet pochýb o tom, že konanie žalovanej bolo úmyselné, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu a prečinu zanedbania povinnej výživy a odsúdená k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom trestu v skúšobnej dobe v trvaní 30 mesiacov.

9. Ako bolo uvedené vyššie, škoda je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou je ujma

spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

10. V prejednávanej veci jednoznačne bol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako aj zavinenie žalovanej na vzniku škody. Výška škody ako taká však predstavuje sumu 350,- eur, ktorú podľa úverovej zmluvy poskytla žalobkyňa dlžníkovi; t.j. o 350,- eur bol zmenšený majetkový stav poškodenej, a teda reprezentuje majetkovú hodnotu, vynaložiteľnú na uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd nemá povinnosť ex offo skúmať vznik prípadného ušlého zisku, keď túto skutočnosť v konaní žalobkyňa netvrdila ani nepožadovala.

11. Keďže mal súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a úmyselné zavinenie žalovanej) rozhodol súd o nároku žalobkyne na náhradu škody tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 350,- € a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

12. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Súd žalobkyni úroky z omeškania priznal len vo výške uvedenej v žalobe, t.j. vo výške 5% ročne, zo sumy 350,- € odo dňa, kedy sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením náhrady škody, t.j. deň po nadobudnutí vykonateľnosti trestného rozkazu, t.j. odo dňa 21.2.2014, a vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bola žaloba zamietnutá.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v konaní nepatrný úspech (úspešná bola v rozsahu 50,29 % - súd jej priznal sumu 350,- eur z uplatnenej sumy 696,- eur a neúspech 49,71 %), t.j. pomerom úspechu v rozsahu 0,58 %. Súd preto náhradu trov nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.