Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-122-2017.pdf
PDF · 106.11 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/122/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ V. C., bytom S. XXX/XXX, XXX XX W., a 2/ T. C., bytom S. XXX/XXX, XXX XX W., zastúpených JUDr. Marianou Zavackou, advokátkou so sídlom Nádvorie Európy 32/3, 946 91 Komárno, proti žalovaným: 1/ C. R., bytom S. XXX/XXX, XXX XX W., 2/ V.. P. R., bytom S. XXX/XXX, XXX XX W., 3/ Z. R., bytom V. 6, N. T., H. T., a 4/ W. B., bytom K. XX, K., H. T., zastúpeným JUDr. Margit Keszegh, advokátkou so sídlom Jókaiho 24, 945 01 Komárno, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/288/2013-188 zo dňa 02.02.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/288/2013-202 zo dňa 24.04.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ až 4/ priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku vylúčil konanie o podaní žalobcov 1/, 2/ z 24.01.2017 vylúčil na samostatné konanie. Druhým výrokom zamietol žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy na podklade neuplatnenia predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu nehnuteľností, ktorej vklad bol povolený bývalou Správou katastra Komárno dňa 25.09.2012 pod č. V XXXX/XX a ktorá bola uzavretá medzi žalovanými 3/, 4/ ako predávajúcimi a žalovanými 1/, 2/ ako kupujúcimi. Prevod sa týkal nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva (LV) č. XXX a č. XXX kat. úz. W. v prospech žalovaných 1/, 2/, ktorí do prevodu boli už aj bezpodielovými spoluvlastníkmi prevádzaných nehnuteľností v podiele 1/5-iny z nehnuteľností na LV č. XXX a v podiele 1/3-iny z nehnuteľností na LV č. XXX. Neplatnosť kúpnej zmluvy žalobcovia opierali o to, že žalovaní 3/, 4/ si voči nim nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, a tvrdili, že iba požadovaným určením bude možné vytvoriť priestor na uplatnenie predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 3/, 4/ neodpredali svoje spoluvlastnícke podiely tretej osobe, ale ďalším spoluvlastníkom - žalovaným 1/, 2/, ktorí sa v konaní na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/218/2013 domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX. Bez požadovaného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy je ohrozené postavenie žalobcov v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a uvádzali, že žalovaní 1/,2/ sa dohodli so žalovanými 3/,4/ na prevode nehnuteľnosti - parc. č. XXXX v prospech žalovaných 1/,2/, pričom išlo o stavbu bez súpisného čísla. Pri prevode uvedenej nehnuteľnosti sa opomenulo na prevod podielu patriaceho žalovaným 3/, 4/ na spoločnom dvore a spoločnej ceste v prospech žalovaných 1/, 2/, pričom obe tieto spoločné nehnuteľnosti súvisia s parcelou č. XXXX. K spoločnému dvoru a spoločnej
ceste patrilo pôvodne 6 hlavných nehnuteľností, z ktorých dnes 4 vlastnia žalovaní 1/, 2/ a dve vlastnia žalobcovia 1/, 2/. Toto opomenutie v zmluve, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť vedená ako parcela č. XXXX, bolo odstránené práve v tomto konaní napadnutou kúpnou zmluvou. Ak by parcelu č. XXXX kúpila teraz iná osoba než spoluvlastník priľahlého pozemku, nie je zrejmé, ako by sa nový vlastník dostal k nehnuteľnosti, keby nemal podiel na spoločnom dvore a spoločnej ceste.
2. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom č. k. 13C/288/2013-126 zo dňa 10.10.2014, ktorý v dôsledku odvolania žalobcov 1/,2/ odvolací súd uznesením č. k. 7Co/971/2014-146 zo dňa 29.05.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil, že v prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol všetkým ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú. Navyše odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnení nemajú naliehavý právny záujem určení neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej aj „OSP“). V každom prípade však podľa záveru odvolacieho súdu treba pri rozhodovaní uplatniť ustanovenie § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalobcovia 1/, 2/ dňa 24.01.2017 doručili súdu podanie, v ktorom na štyroch riadkoch súdu oznámili, že rozširujú žalobu o zrušenie kúpnej zmluvy zo dňa 14.06.2011, ktorou na LV č. XXXX k. ú. W. bola predaná nehnuteľnosť na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 72 m2, ktorá bola v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania z dôvodu, že žalovaní si nesplnili povinnosť podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na potrebu odstránenia nedostatkov uvedeného podania a potrebu vykonania ďalších procesných úkonov zo strany súdu, ako aj vzhľadom na hospodárnosť konania, súd dňa 02.02.2017 konanie o podaní žalobcov 1/, 2/ z 24.01.2017 vylúčil na samostatné konanie podľa § 166 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“).
4. Predmetný rozsudok súd v časti zamietnutia žaloby odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 40a, § 41 a § 140 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pokiaľ podľa žalobcov a aj žalovaných po prevode spoluvlastníckych podielov žalovaných 3/,4/ v prospech ďalších spoluvlastníkov - žalovaných 1/, 2/ - nedošlo k žiadnej zmene v užívacích pomeroch medzi žalobcami a žalovanými 1/, 2/, bolo by v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keby súd žalobe vyhovel a vyslovil neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy, najmä keď parcela č. XXXX/X vedená ako spoločný dvor, resp. parcela č. XXXX vedená ako spoločná cesta, slúžili v minulosti ako spoločný dvor, resp. spoločná cesta, s inými nehnuteľnosťami, z ktorých až štyri sú výlučným vlastníctvom žalovaných 1/, 2/ (parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX, č. XXXX) a len dve sú výlučným vlastníctvom žalobcov (parc. č. XXXX, č. XXXX), keď parcela č. XXXX je spoločnou cestou aj s ďalšími dvomi parcelami iných vlastníkov. Parcela č. XXXX/X o výmere 59 m2 je naďalej v užívaní žalovaných 1/, 2/ ako dvor a plocha zastavaná stavbami žalovaných 1/, 2/. Podľa názoru súdu by bolo tiež v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keby po tom, ako žalovaní 1/, 2/ nadobudli do svojho výlučného vlastníctva od žalovaných 3/, 4/ parcelu č. XXXX kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XXXX, bol žalovaným 1/, 2/ upieraný nárok na ten podiel žalovaných 3/, 4/ zo spoločného dvora, ktorý súvisel s parcelou č. XXXX, na ktorý sa pri prevode parcely č. XXXX zo žalovaných 3/, 4/ na žalovaných 1/, 2/ zabudlo. V rozpore s dobrými mravmi by bolo aj to, ak by žalovaným 1/, 2/ upieraný aj nárok na podiel z parcely č. XXXX/X, pripadajúci na zastavanú plochu a dvor v ich výlučnom užívaní.
5. V prípade, že by boli splnené podmienky a výkon práv žalobcov (podľa § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka) vyplývajúci z postavenia žalobcov ako opomenutých spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckych podielov iných spoluvlastníkov na spoločných nehnuteľnostiach nebol v rozpore s dobrými mravmi, súd by mohol žalobe vyhovieť len v časti, najmä keď podľa § 140 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci pri výkone predkupného práva majú právo vykúpiť prevádzaný spoluvlastnícky podiel pomerne podľa veľkosti podielov, ak sa nedohodnú inak; v danom prípade sú v súvislosti s nehnuteľnosťou evidovanou na LV č. XXX pre k. ú. W. aj iné osoby opomenutými spoluvlastníkmi, ktoré si svoje predkupné právo ponechali a nepristúpili k jeho
výkonu. Preto žalobcami napadnutá kúpna zmluva by nemohla byť podľa § 41 Občianskeho zákonníka neplatná v tej časti, v ktorej žalovaní 1/, 2/ ako spoluvlastníci prevádzaných nehnuteľností realizovali výkon svojho predkupného práva minimálne podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu pri prevode spoluvlastníckych podielov žalovaných 3/, 4/. Z uvedeného potom vyplýva, že k zmene právneho postavenia žalobcov 1/, 2/ by nedošlo.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní každému z procesne úspešných žalovaných priznal 100 % náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku voči zamietajúcemu výroku a súvisiacemu výroku o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením predmetnej veci. V odvolaní uviedli, že v rozhodnutí súdu nebolo rešpektované zákonné predkupné právo žalobcov, pretože žalovaní 3/,4/ svoj podiel predali spoluvlastníkom - žalovaným 1/, 2/ bez toho, aby svoj podiel v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka ponúkli žalobcom v rámci predkupného práva. O skutočnosti, že žalovaní 3/, 4/ predali celý svoj podiel vo veľkosti 1/3-iny k celku žalovaným 1/, 2/, sa žalobcovia dozvedeli, až keď žalovaní 1/, 2/ si nadobudnutý podiel zabezpečovali vyporiadať zameraním nadobudnutého podielu. Napriek obhliadke súd v rozsudku uviedol, že parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX tvoria spoločný dvor, no v skutočnosti ani jedna z uvedených parciel netvorí spoločný dvor. Žalovaní 1/, 2/ kúpili od obce Pribeta v roku 2008 parcely č. XXXX/XX a č. XXX/XX do bezpodielového spoluvlastníctva a len cez uvedené parcely je jediný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov. V kúpnej zmluve nebolo zriadené právo prechodu. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením súdu, že v danom prípade sú aj iné osoby opomenutými spoluvlastníkmi, ktoré svoje predkupné právo ponechali a nepristúpili k jeho výkonu. Podľa žalobcov totiž žiadni iní opomenutí spoluvlastníci nikdy neexistovali. Rovnako nesúhlasia s tvrdením, že by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcov. Týmto konaním došlo k zmene postavenia žalovaných 1/, 2/. Pri dodržaní predkupného práva voči žalobcov, podiely žalovaných 3/, 4/ by boli rozdelené tak, že žalobcovia ako aj žalovaní 1/, 2/ by nadobudli rovnaké podiely v 1-ici k celku.
8. Žalovaní 1/,2/,3/,4/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa ich názoru súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k správnemu rozhodnutiu. V r. 2011 bol predaj hlavnej nehnuteľnosti realizovaný bez spoločného dvora a spoločnej cesty. Pri povolení vkladu V-XXXX/XXXX pochybil aj kataster a tento stav bolo potrebné napraviť, preto bola uzavretá zmluva, ktorá je napadnutá v tomto konaní. Uzavretím napadnutej kúpnej zmluvy, zavkladovanej pod V-XXXX/XXXX, došlo len k odstráneniu chybného stavu. Nie je možné predstaviť si situáciu, že by niektorý z vlastníkov stavby, rodinného domu, ku ktorému sa viaže spoluvlastníctvo spoločného dvora a spoločnej cesty, sa rozhodol predať a podiel na spoločnom dvore a spoločnej ceste by musel ponúknuť na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom, oni by využili predkupné právo a nadobudli by vlastníctvo k podielom v spoločnom dvore a spoločnej ceste. Hlavná nehnuteľnosť by tak ostala bez dvora a spoločnej cesty, tzn. aj bez prístupu k nej. V prípade uplatnenia predkupného práva pri spoločnom dvore a spoločnej ceste by bolo zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov vlastníkov hlavnej nehnuteľnosti, čo by bolo v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 CSP) po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto tento rozsudok v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Keďže konanie bolo začaté na základe žaloby podanej za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa obsahu spisu ide v tejto veci o konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, ktorou žalovaní 3/, 4/ predali žalovaným 1/, 2/ svoje spoluvlastnícke podiely na spoločných nehnuteľnostiach všetkých strán sporu a ktorej vklad bol povolený pod V-XXXX/XX, a to na podklade danosti naliehavého právneho záujmu odôvodneného v súlade s ustanovením § 80 písm. c) OSP
účinným v čase podania tejto žaloby. Po povolení vkladu sa spoluvlastnícky podiel žalovaných 1/, 2/ (v ich bezpodielovom spoluvlastníctve) na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. W. zväčšil z 1/5- ny na 2/5-iny z celku a na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. W. sa zväčšil z 1/3-iny na 2/3-iny z celku. Po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaných 1/, 2/ pod číslom V- XXXX/XXXX sa spoluvlastnícky podiel žalobcov 1/, 2/ (v ich BSM) na uvedené nehnuteľnosti nezmenil. Žalobcovia 1/, 2/ sa teda domáhajú určenia neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že podľa nich bolo prevodom spoluvlastníckych podielov pôvodných spoluvlastníkov - žalovaných 3/, 4/ - porušené ich zákonné predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka. V predmetnom spore vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 13C/288/2013-126 zo dňa 10.10.2014, ktorým súd žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol. Uvedený rozsudok bol následne zrušený odvolacím súdom č. k. 7Co/971/2014-146 zo dňa 29.05.2015 z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/288/2013-188 zo dňa 02.02.2017 v spojení s opravným uznesením č. k. 13C/288/2013-202 zo dňa 24.04.2017, ktorý je predmetom skúmania v tomto odvolacom konaní. Pri rozhodovaní súd vychádzal z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
11. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
14. Vo všeobecnosti každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom v súlade s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Prevod spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade spoluvlastníctva môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby, uvedené v ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade, ak spoluvlastník, prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za podmienok, za akých uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostáva zachované. Voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi).
15. Odvolací súd pôvodne rozhodol vo veci ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Svojím uznesením vydaným dňa 29.052015 odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že rozhodnutie o žalobe žalobcov pre porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníkov v tejto veci nesporne závisí aj od posúdenia širších súvislostí, t. j. posúdenia toho, aké sú celkové pomery týkajúce sa polohy a kultúry nehnuteľností v spoluvlastníctve strán sporu, aký bol a je užívací stav všetkých nehnuteľností (keďže
má ísť o komplex niekoľkých stavieb so spoločným dvorom), čo predchádzalo uzavretiu spornej zmluvy a aký právny dôvod viedol žalobcov k vyvolaniu súdneho sporu, a to všetko v nadväznosti na obranu žalovaných spočívajúcu v tom, že spornou kúpnou zmluvou v podstate išlo len o urobenie nápravy v súvislosti s predchádzajúcim prevodom inej nehnuteľnosti (stavby), ku ktorej v rámci prístupu patril aj podiel na spoločnom dvore a na ktorý sa pri uzatváraní predchádzajúcej zmluvy zabudlo. V každom prípade pri rozhodovaní bolo nevyhnutné uplatniť vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúce sa zásady zachovania dobrých mravov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba podaná žalobcami 1/, 2/ nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalovaní 3/, 4/ neumožnili žalobcom uplatniť si predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva k pozemkom: C-KN parcela č. XXXX, nachádzajúca sa v k. ú. W. (LV č. XXX) a C-KN parcely č. XXXX/ X, XXXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. W. (LV č. XXX).
16. Žalovaní namietali, že predmetná nehnuteľnosť je spoločným dvorom a spoločnou cestou a ako taká slúži ako prístupová plocha k domovým nehnuteľnostiam, preto v tomto prípade nie je možné porušiť predkupné právo spoluvlastníka. Zákon nerieši otázku spoločného dvora a cesty z pohľadu uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkmi, avšak takýto výkon práva, podľa názoru súdu nikdy nesmie byť v rozpore so zásadou zachovania dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalované parcely evidentne slúžia ako spoločný dvor a spoločná cesta, nebolo možné konštatovať porušenie predkupného práva žalobcov, ktorí si uplatnili relatívnu neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy. K nehnuteľnostiam - stavbám, ktoré žalovaní 1/, 2/ predtým odkúpili od žalovaných 3/, 4/ ako výlučných vlastníkov, sa viaže aj spoluvlastníctvo priľahlých pozemkov (spoločného dvora a spoločnej cesty), ktorých úlohou je zabezpečiť prístup k týmto nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie v predmetnom spore správne posúdil celkové pomery týkajúce sa polohy, kultúry a užívací stav nehnuteľností v spoluvlastníctve strán sporu a nehnuteľností v ich výlučnom vlastníctve. Ak by žalovaní 3/, 4/ zachovali predkupné právo a ponúkli svoj podiel na spoločnom dvore a spoločnej ceste žalobcom, ktorí by následne ich podiel odkúpili, vznikol by stav, keď žalovaní 1/, 2/ vlastnia nehnuteľnosti (stavby), ku ktorým by účelovo mali patriť aj priľahlé pozemky, bez ktorých by inak nebol možný prístup k stavbám, v dôsledku čoho by nemohli tieto nehnuteľnosti užívať. Ich vlastnícke právo by bolo obmedzené, došlo by k zásahu do ich práv a oprávnených záujmov a výkon ich vlastníckeho práva by bol výrazne sťažený. K inej situácii by došlo, ak by k nehnuteľnostiam žalovaných 1/, 2/ bol zriadený iný prístup a ak by sporné parcely č. XXXX, XXXX/X a XXXX/X v k. ú. W. neslúžili účelu spoločného dvora a spoločnej cesty. V takomto prípade by súd neposudzoval uplatnenie predkupného práva ako rozporné so zásadou upravenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákona. Kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa žalobcovia domáhali, išlo o nápravu (doplnenie) obsahu právneho úkonu predchádzajúceho prevodu inej nehnuteľnosti (stavby), ku ktorej v rámci prístupu by nesporne patril aj podiel na spoločnom dvore a ktorý sa pri uzatváraní predchádzajúcej zmluvy opomenulo. Z uvedených aspektov za situácie, že by vec bola dôvodne posudzovaná na podklade ustanovenia § 80 písm. c) OSP, účinného do 30.06.2016, odvolací súd hodnotil takéto rozhodnutie ako vecne správne.
17. Odvolací súd však uvádza, že podstatným pre jeho rozhodnutie o odvolaní bolo to, že odo dňa účinnosti nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku (01.07.2016) sa pôvodné ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (o ktoré žalobcovia opreli svoju žalobu) zmenilo. Podľa tohto ustanovenia návrhom na začatie konania bolo možné uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne aj iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ žalobca chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe súdom určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Ak žalobca neosvedčí naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je to dôvod na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou.
18. V dôsledku prijatia nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, dňom 01.07.2016 už súd musí postupovať podľa § 137 písm. c) CSP, ktoré zákonodarca formuloval inak, než v ustanovení § 80 písm. c) OSP. Podľa tohto nového ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Odo dňa 01.07.2016 v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už súd teda nemohol na daný prípad aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) OSP. Žalobcovia v tomto smere žalobu pred súdom prvej inštancie nezmenili tak, aby žalobný petit bol naformulovaný v súlade s citovaným ustanovením § 137 písm. c) CSP, a keďže žalobu ponechali s pôvodnou formuláciou, z toho dôvodu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bol daný dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu ako takú zamietol. Formuláciu petitu na určenie, či tu právo je alebo nie je, bolo potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav vyplývajúci zo žalobcami tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd z uvedených dôvodov zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. S ohľadom na to, že s právnym pojmom vyplývajúcim z ustanovení § 80 písm. c) OSP a § 137 písm. c) CSP sa súd v prvoinštančnom konaní zaoberal, odvolací súd nevidel dôvod na postup podľa ustanovenia § 382 CSP.
19. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaní 1/ až 4/ majú voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).