Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-30-2017.pdf
PDF · 136.26 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobkyne: O. W., nar.: XX.XX.XXXX, č. XXX, XXX XX Q. D., zast.: I. správnej pomoci L., G.: XX XX XX XX, X. XXXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: F., s.r.o., G.: XX XXX XXX, F. XX, XXX XX W., o určenie neplatnosti zmlúv, určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. 105700213 zo dňa 15.04.2011 a zmluva o úvere č. 105700410 zo dňa 25.10.2011 sú neplatné.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.780,-Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť sumu 500,-Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalobu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2011 a zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 25.10.2011 z a m i e t a .
V. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.01.2017, ktorej bola pridelená spisová značka 27C/30/2017, domáhala, aby súd určil, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2011 a č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné, že úvery poskytnuté na základe nich žalovaným žalobkyni sú bezúročné a bez poplatkov a ďalej aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 790,00 a 990,00 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a napokon zaplatiť žalobkyni sumu 500,00 Eur ako primerané finančné zadosťučinenie.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dve formulárové zmluvy, ktoré vždy z druhej strany obsahovali všeobecné obchodné podmienky, ktoré však nečítala, nepodpisovala, ani jej žalovaným neboli vysvetlené. Po zaplatení poskytnutých úverov zistila, že na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Q. kde je evidovaná jej nehnuteľnosť, je vyznačená plomba, pričom následne zistila, že táto je na predmetnom liste vlastníctva na návrh žalovaného, s ktorým však nikdy záložnú zmluvu neuzavrela. Až následne po návšteve právnej poradne občianskeho združenia zistila, že v uzavretej zmluve je uvedené dojednanie o plnomocenstve, ktorým mala splnomocniť ProHelp združenie občianskoprávnej pomoci konajúce F. na uzavretie záložnej zmluvy.
3. So žalovaným žalobkyňa uzavrela zmluvy dve: 1. dňa 15.04.2011 Zmluvu č. XXXXXXXXX,. na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.000,00 Eur, na ktorý uhradila 1.790,00 Eur, a 2. dňa 25.10.2011 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá suma úveru 350,00 Eur, na ktorý uhradila sumu 1.340,00 Eur. Keďže obe uzavreté zmluvy sú neplatné, vzniklo na strane žalovaného úhradou nad rámec poskytnutého úveru na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie vo výške 1.780,00 Eur. Uvedené zmluvy považuje žalobkyňa za neplatné pre množstvo neprijateľných podmienok: zmluvné pokuty, dohodu o zrážkach zo mzdy, zmenky, rozhodcovské konanie, súhlas so zastupovaním dlžníka žalovaným pred Sociálnou poisťovňou, dohoda o aplikácií obchodného zákonníka na vzťah medzi stranami, neprimeraná výška odplaty, nesprávne uvedená RPMN, dojednanie poplatku za poskytnutie úveru. Podľa žalobkyne v zmluvách ďalej nie je uvedené rozčlenenie každej splátky na istinu, úrok a iné poplatky, z ktorého dôvodu súčasne považuje úvery poskytnuté na základe zmlúv za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na túto skutočnosť má za to, že plnila žalovanému bez právneho dôvodu a túto sumu bezdôvodného obohatenia žiada vydať. Ďalej poukazuje na ust. § 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4. K veci sa na výzvu súdu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nebola spotrebiteľkou, preto uzavreté zmluvy nemožno považovať za zmluvy spotrebiteľské, a to z dôvodu, že žalobkyňa si úvery brala za účelom výkonu zamestnania. Z tohto dôvodu predovšetkým namietol miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu. Podľa § 19 písm. d) CSP, je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd na námietku miestnej nepríslušnosti s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia CSP neprihliadol, pretože dospel k záveru, že je nedôvodná. Ako bude nižšie v odôvodnení tohto rozsudku zdôvodnené, žalobkyňa je spotrebiteľkou a spor z uzavretých zmlúv medzi stranami považuje súd za spor spotrebiteľský, z ktorého dôvodu svoju miestnu príslušnosť odvodil od § 19 písm. d) CSP.
5. Žalovaný vzniesol tiež námietku rei iudicatae, pretože zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX. už posudzoval z hľadiska jej platnosti a bezúročnosti a bezpoplatkovosti Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761 v konaní pod sp.zn SR 15472/14, pričom vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Zo žalovaným predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal žalovanému (tam v procesnom postavení žalobcu) plnenie. S touto námietkou žalovaného sa súd vysporiada nižšie v tomto rozsudku.
6. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba žalobkyne v časti o určenie neplatnosti zmluvy je procesne neprípustná a na žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti nepreukázala žalovaná naliehavý právny záujem. Uzavreté zmluvy nepovažuje za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dňa 15.04.2011 uzavreli strany Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 1.000,00 Eur. Dňa 25.10.2011 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 105700410, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350,00 Eur. V oboch zmluvách je ako účel uzavretia zmluvy určené zamestnanie, dlžníkovi tak nemožno priznať status spotrebiteľa. Zároveň sa strany dohodli, že ich právny vzťah sa bude spravovať ustanoveniami obchodného zákonníka. Keďže sa tak strany dohodli a zároveň je zmluva o úvere absolútnym obchodom, nemožno na vzťah medzi stranami aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka. Obligatórne náležitosti zmluvy o úvere obe uzavreté zmluvy majú a je irelevantné skúmať, či spĺňajú požiadavky predpisov, ktoré sa na právny vzťah medzi stranami nemôžu aplikovať. Podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka nie je výška úrokov ani RPMN. Výška úrokov dohodnutá medzi stranami podľa názoru žalobcu nie je neprimeraná, pričom sa dovoláva porovnania s výškou úrokov obvykle používanou v danom období na trhu finančných služieb (poskytovaných nielen bankami, ale aj nebankovými subjektmi).
7. Žalobca zdôrazňuje, že pri uzatváraní zmlúv vychádzal z toho, že úvery poskytované žalobkyni budú ňou použité na účely jej zamestnania, pretože to žalobkyňa uviedla priamo v zmluvách a žalovaný nemal možnosť toto jej tvrdenie overovať. Žalovaný konal v dobrej viere, že žalobkyňa nie je spotrebiteľkou, preto sa žalovaná teraz nemôže dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Platí, že ak spotrebiteľ uvedie dodávateľa do omylu, že je podnikateľom, je záväzkový vzťah medzi stranami potrebné posudzovať ako obchodný a chrániť tak dobrú vieru dodávateľa. Žalovaný poukazuje na to, že dňa 15.04.2011 bol podpísaný dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorom žalobkyňa vyhlásila, že veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky použije na náklady spojené s dochádzaním za prácou.
8. K vyjadreniu žalovaného podala súdu repliku žalobkyňa, ktorá uviedla, že zmluvy o úvere boli predformulované, predtlačené a je v nich iba uvedený krížik v kolónke zamestnanie, pričom nie je osvedčené ani preukázané, kto tam krížik vpísal. Žalobkyňa zmluvu nevypisovala, všetko do nej vypĺňal pán Miroslav Letko za veriteľa. Žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky použila na súkromnú potrebu. Ak však žalobkyňa chcela od žalovaného dostať úver, musela podpísať všetky jej predložené zmluvy a súvisiace dokumenty v znení, ako ich pripravil žalovaný. Podľa názoru žalobkyne žalovaný vedome obchádza zákon v snahe získať pre seba výhodnejšie postavenie. K námietke rei iudicatae uviedla žalobkyňa, že o veci nebolo rozhodcovským rozsudkom rozhodnuté, pretože rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy.
9. K replike žalobkyne doručil súdu dupliku žalovaný, ktorý uviedol, že ohľadom žalobkyne má za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola k podpisu ani jednej zmluvy o úvere donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Nemožno tak hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobkyne, ktorá bola pri uzavieraní zmlúv o úvere dobre informovaná, avšak ľahostajná. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
10. Žalovaný uviedol, že neuznáva žalobkyňou vznesený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný má za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených voči žalovanému, bez ohľadu na fakt, že ich žalovaný neuznáva ani čo do dôvodu ani čo do výšky, považuje za šikanózny. Naviac, v súvislosti so spôsobom vyčíslenia finančného zadosťučinenia žalovaný zdôrazňuje, že vyčísľovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkovú ujmu/nárok nie je možné.
11. Súd na prejednanie sporu nariadil v súlade s § 297 CSP pojednávanie na deň 13.09.2018, kde vec v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného prejednal a vykonal dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi. Na pojednávaní uviedla žalobkyňa, že žalovaný poskytoval úvery cez sprostredkovateľa, ktorý si v oboch prípadoch ponechal zo sumy poskytnutého úveru prvú splátku. Úver bol poskytovaný v hotovosti. V rokoch 2016 - 2017 žalobkyňa zistila, že na jej nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech neznámej osoby. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktoré iniciovala žalobkyňa, bolo záložné právo napokon z katastra vymazané. Na obidve zmluvy vykonával žalovaný zrážky zo mzdy.
12. Pri výsluchu žalobkyne táto uviedla, že nepodpisovala dohodu o zrážkach zo mzdy ani rozhodcovskú zmluvu. Úvery si vybavila tak, že zavolala pánovi D. sprostredkovateľovi, a tento ju navštívil doma, kde podpísali zmluvy a on jej odovzdal hotovosť bez prvej splátky úveru. Úvery splácala, ale žalovaný ju stále vyzýval k ďalším platbám. Pri náhodnej návšteve katastra zistila, že na jej liste vlastníctva je plomba. Na základe jej podnetu prebehlo konanie na Krajskom súde a plomba bola po ňom vymazaná. Ohľadom úveru vo výške 340,00 Eur má potvrdenie o jeho splatení, ale ohľadom úveru vo výške 1.000,00 Eur ju žalovaný neustále písomne i telefonicky vyzýva na splácanie s tým, že ako dlžnú sumu uvádza cez 5.000,00 Eur. Pokiaľ ide o vykonávané zrážky zo mzdy, zo zostatku platu sa nedalo vyžiť a žalovaná musela robiť nadčas, aby mala dosť peňazí. Zamestnávateľ ani na jej žiadosť so zrážkami zo mzdy neprestal, pretože nemohol porušiť svoju zákonnú povinnosť.
13. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o zriadení záložného práva č. 251/2013
- SUB zo dňa 12.08.2013, potvrdenia TOWER Automotive, a.s. o vykonávaní zrážok zo dňa 05.02.2016, Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nepodpísaná žalobkyňou, splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXX, Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011, rozhodcovská zmluva zo dňa 25.10.2011, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplnená, splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXX, zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, platobné príkazy na č.l. 33 - 39, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR15472/14 zo dňa 28.11.2014, žalovaným predložená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX, dodatok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.04.2011. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere:
14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
15. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
19. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
21. Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa ustanovenia § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o SÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
27. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou žaloby a dospel k záveru, že žaloba je prípustná ako v časti o splnenie povinnosti žalovaného, tak i v časti o určenie neplatnosti zmlúv a určenia úverov poskytnutých na základe zmlúv za bezúročné a bez poplatkov, pretože podľa ust. § 11 ods. 4 Zákona o SÚ sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Procesné podmienky stanovené CSP pre prípustnosť určovacej žaloby sú tak splnené.
28. Medzi stranami je nesporné, že boli uzavreté dve zmluvy o úvere:
a) dňa 15.04.2011 bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Touto zmluvou (ďalej „Zmluva 1“) žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000,00 Eur. Žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 872,00 Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 156,00 Eur. V Zmluve 1 je ďalej uvedené: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon:“ a ďalej zmluva obsahuje štyri štvorčeky, z ktorých má byť vyplňovateľom zmluvy jeden zakrížikovaný, pričom na výber je dané medzi možnosťami: „zamestnania“, „povolania“, „podnikania“ a „iný účel“. V Zmluve 1 je zakrížikovaná možnosť „zamestnania“ a nasleduje podpis žalobkyne.
b) dňa 25.10.2011 bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. Touto zmluvou (ďalej „Zmluva 2“) žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 350,00 Eur. Žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 322,00 Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 56,00 Eur. V Zmluve 2 je ďalej uvedené: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon:“ a ďalej zmluva obsahuje štyri štvorčeky, z ktorých má byť vyplňovateľom zmluvy jeden zakrížikovaný, pričom na výber je dané medzi možnosťami: „zamestnania“, „povolania“, „podnikania“ a „iný účel“. V Zmluve 2 je zakrížikovaná možnosť „zamestnania“ a nasleduje podpis žalobkyne.
29. V bode 11. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedené: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“.
30. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva 1 a 2 je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od žalovaného v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na tomto závere nemôže nič zmeniť skutočnosť, či žalobkyňa ako účel, na ktorý úver použije, uviedla výkon jej zamestnania (toto by malo relevanciu len ohľadom podradenia zmluvy o úvere pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch). Na právny vzťah založený Zmluvou 1 a 2 je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobkyne a žalovaného založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
31. Pokiaľ ide o rozhodnutie, či sú uzavreté Zmluvy 1 a 2 zmluvami o spotrebiteľských úveroch, je nutné posúdiť relevanciu vyznačenia účelu poskytnutého úveru v Zmluvách zaškrtnutím políčka „zamestnanie“. Súd v tomto bode uveril tvrdeniam žalobkyne, že Zmluvy v celosti vypisoval len mandatár žalovaného pán Letko, ktorý v oboch Zmluvách vyznačil účel úveru namiesto žalobkyne. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že žalovaný pri vypĺňaní údajov do zmlúv o úvere (vrátane účelu poskytnutia prostriedkov) používa nekalé praktiky, čo bolo opakovane predmetom súdnych i správnych konaní s verejne známym výsledkom (a je to súdu známe i z jeho činnosti). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Žalovaný na preukázanie, že účelom uzavretých Zmlúv bolo financovanie nákladov spojených so zamestnaním žalobkyne (v prípade Zmluvy 1 financovanie dochádzania do zamestnania), predložil len žalovaným vyplnené a žalobkyňou podpísané zmluvné formuláre. Súd prihliadol na tvrdenia žalobkyne, ktorá tento účel poskytnutého úveru poprela, ale i na skutočnosť, že žalovaná bola od 14.05.2010 do 31.01.2016 zamestnaná v spoločnosti TOWER AUTOMOTIVE, a.s. so sídlom na Továrenskej ulici v Malackách, pričom táto spoločnosť má podľa výpisu zo živnostenského registra registrované prevádzkarne práve a len na adrese svojho sídla. Keďže žalobkyňa bola zamestnaná, teda vykonávala činnosť pre zamestnávateľa na jeho pracovných prostriedkoch a na jeho náklady a súčasne býva vo Veľkých Levároch, ktoré sú od jej zamestnania vzdialené 8 km, nepovažuje súd tvrdenia žalovaného o tom, že by žalobkyňa použila celú sumu úveru 1.000,00 Eur a 350,00 Eur na financovanie nákladov spojených so zamestnaním, resp. s dochádzaním do zamestnania za uveriteľné. Podľa názoru súdu sa takto žalovaný pokúša vyhnúť sa uplatneniu právnej úpravy spotrebiteľských úverov na zmluvy uzavreté medzi stranami, t.j. obísť zákon. Vzhľadom na uvedené podriadil súd Zmluvu 1 a 2 zároveň aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia príslušnej Zmluvy, pretože spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o sporné Zmluvy, žalobkyňa má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalovaným preukázané, že by žalobkyni bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a žalovaný má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
32. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v Zmluve 1 bola ako odplata za poskytnutý úver vo výške 1.000,00 Eur dohodnutá suma 872,00 Eur, z ktorej mala byť 1/3 úrok, t.j. 290,67 Eur a 2/3 poplatok 581,33 Eur. Úrok bol teda dohodnutý vo výške 29,07 % p.a. a poplatok za administratívu spojenú s poskytnutím úveru 58,13 %. Celková odplata spojená s úverom tak predstavuje 87,2 % p.a.
33. V Zmluve 2 bola ako odplata za poskytnutý úver vo výške 350,00 Eur dohodnutá suma 332,00 Eur, z ktorej mala byť 1/3 úrok, t.j. 110,67 Eur a 2/3 poplatok 221,33 Eur. Úrok bol teda dohodnutý vo výške 31,62 % p.a. a poplatok za administratívu spojenú s poskytnutím úveru 63,24 %. Celková odplata spojená s úverom tak predstavuje 94,86 % p.a.
34. Predmetom oboch posudzovaných Zmlúv bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom odplata podľa zistení súdu podstatne prevýšila odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V roku 2011 sa priemerná úroková sadzba za úvery poskytované domácnostiam so splatnosťou do 1 roka pohybovali od 6,06 % do 7,16 %. Úrok 29,07 % a 31,62 % (a to ešte bez dvojnásobného poplatku za poskytnutie úveru) tieto úrokové miery podstatne, až štvornásobne prevyšuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná (porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004). Najvyšší súd pritom dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne, teda či bol pri dojednávaní podmienok úveru ľahkomyseľný alebo nie.
35. Celková odplata za úver je však tvorená okrem úroku aj poplatkom a v prípade Zmluvy 1 predstavuje 87,2 % a v prípade Zmluvy 2 až 94,86 %. Súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úvery považuje za dôvod absolútnej neplatnosti oboch zmlúv o úvere bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva. Vzhľadom na uvedené vyhovel žalobe žalobkyne a určil, že obe napadnuté Zmluvy o úvere sú neplatné. Vzhľadom na tento právny záver ale nemohlo byť vyhovené žalobe v časti, ktorou požadovala, aby súd učil, že úvery poskytnuté Zmluvou 1 a 2 sú bezúročné a bez poplatkov, keďže taký výrok uvedenému protirečí. Z neplatnej zmluvy nemohol byť žalobkyni poskytnutý úver, preto mal žalovaný právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyni poskytol plnením na neplatný právny úkon. Súd preto žalobu žalobkyne v časti, ktorou žiadala určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov, zamietol.
36. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku veci právoplatne rozhodnutej, teda že o veci už rozhodoval Rozhodcovský súd, poukazuje súd na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/27/2011, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade strany uzavreli rozhodcovské zmluvy, v ktorých sa dohodli, že všetky ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi stranami považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná, pretože v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (žalovaného), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Keďže rozhodcovský súd nemal v danej veci právomoc konať, žalovaným predložený rozhodcovský rozsudok predstavuje akt nulitný, ktorý nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto súdne konanie.
37. Žalobkyňa bola vzhľadom na určenú neplatnosť Zmlúv povinná vrátiť žalovanému len sumu poskytnutej istiny, a to titulom plnenia žalovaného na neplatný právny úkon, ktoré mu bola povinná vydať v celkovej výške 1.350,00 Eur. Na úhradu svojich dlhov však žalobkyňa žalovanému zaplatila celkovo sumu 3.130,00 Eur, teda viac ako bola jej povinnosť (čo žalovaný v celom konaní nesporoval, súd preto z tohto tvrdenia žalobkyne vychádzal). Žalovaný tak na úkor žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie v sume 1.780,00 Eur, preto výrokom II. rozsudku uložil žalovanému zaplatiť sumu bezdôvodného obohatenia žalobkyni.
38. Žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, má teda v zmysle § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, t.j. voči žalovanému. Žalobkyňa si uplatnila sumu 500,00 Eur a súd jej túto sumu aj priznal, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľka neznalá práva bola po dlhú dobu vystavovaná nekalým a protiprávnym praktikám žalovaného. Na žiadosť žalovaného jej od augusta 2013 do januára 2016 boli zamestnávateľom vykonávané zrážky zo mzdy, a to na základe neplatných Zmlúv o úvere, potažmo neplatných dohôd o zrážkach zo mzdy (neplatnosť hlavného záväzku vždy spôsobí neplatnosť akcesorického záväzku, odhliadnuc od skutočnosti, že dojednané dohody o zrážkach zo mzdy súd považuje za neprijateľné podmienky a ako také za neplatné). Žalovaný sa týmto spôsobom na úkor žalobkyne obohatil o sumu 1.780,00 Eur, pričom týmto konaním prehĺbil nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalobkyne. Táto bola nútená na úkor svojho voľného času pracovať nadčas, aby bola schopná vyžiť. Žalovaný si ďalej od žalobkyne nechal podpísať plnomocenstvo pre spriaznenú osobu, s ktorou následne bez vedomia žalobkyne uzavrel záložnú zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a len uvedomelosťou pracovníkov správneho orgánu nedošlo k zápisu a následnej realizácií záložného práva. Žalovaný žalobkyňu opakovane kontaktuje telefonicky i písomne a neustále ju vyzýva na platenie neexistujúcich záväzkov, čo je v práva neznalej osobe dôvodne spôsobilé vyvolať nemalú mieru stresu. Tieto všetky skutočnosti v ich vzájomnom súhrne podľa názoru súdu dostatočne odôvodňujú, prečo bola žalobkyni priznaná suma 500,00 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobe vyhovel v rozsahu troch navrhovaných výrokov, z ktorých každý predstavoval samostatný nárok, a v jednom výroku ju zamietol, v konaní bola v 75 % úspešná žalobkyňa a v 25 % žalovaný. Súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 50 % (75 % úspech žalobkyne mínus 25 % úspech žalovaného).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)