Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10C-117-2016.pdf
PDF · 82.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/117/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. R. XX, U., zastúpený Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, so sídlom Hlavná 23, Trnava proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia č. 93, Poprad, IČO: 44 250 029, konajúci prostredníctvom JUDr. Jozefa Beňa, PhD., advokáta a konateľa, o neplatnosť právneho úkonu, bezdôvodné obohatenie, takto
rozhodol:
I. Konanie sa zastavuje.
II. Stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.04.2016 pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil neplatnosť zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty triangel H.“ zo dňa XX.XXXXXX a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.683,79 Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 22.04.2016 až do zaplatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti určenia neplatnosti a úprave petitu sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.461,44 Eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle pripustenej zmeny petitu zo dňa 09.01.2017.
2. Podaním zo dňa 12.08.2017, doručeným súdu dňa 25.09.2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že v konaní vychádzal zo skoršieho vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.06.2016, v ktorom výslovne uviedol, že majiteľom účtu bola spoločnosť Slovenské P. P., a.s., neskôr zlúčená so žalovaným. Žalovaný až po viac ako roku predložil dôkaz, že jeho tvrdenie bolo mylné, a preto za týchto okolností nemožno pričítať žalobcovi, že zavinil zastavenia konania. Žalobca preto žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V doplnení podania doručenom súdu dňa 24.10.2017 poukázal na ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nakoľko na strane žalobcu ide o osobu nemajetnú, jeho manželka je bez príjmu, je rodičom dieťaťa s nepriaznivým zdravotným stavom, a teda v danej veci sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania.
3. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a uplatnil si náhradu trov konania.
4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 09.01.2018 uviedol, že došlo k podstatnej zmene okolností, nakoľko žalovaný ku dňu 01.01.2018 zanikol dobrovoľným výmazom z obchodného registra a právnymi nástupcami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. Touto zmenou skutkových okolností sa zmenila hmotnoprávna prekážka pre priznanie nároku, a to absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, nakoľko právnym nástupcom žalovaného je subjekt, ktorý prijímal plnenie od žalobcu. Nakoľko Civilný sporový poriadok nepočíta so situáciou, keď žalobca vezme späť žalobu, žalovaný so späťvzatím súhlasí, ale pred zastavením konania nastanú okolnosti pre žalobcu objektívneho charakteru
odôvodňujúce pokračovanie v konaní a nepozná inštitút odvolania späťvzatia žaloby, súd by mal v konaní pokračovať, aplikujúc ustanovenie čl. 4 ods. 1 alebo 2 CSP. Zároveň navrhol, aby súd na predchádzajúce späťvzatie žaloby nebral zreteľ a po vydaní uznesenia v zmysle § 64 CSP pokračoval v konaní.
5. Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2018 žalovaný súdu oznámil, že s účinnosťou ku dňu 01.01.2018 bola spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (pôvodný žalovaný) zrušená bez likvidácie formou jej rozdelenia a zlúčenia so spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupníckymi spoločnosťami.
6. Uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.
7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.04.2018 uviedol, že v konaní od počiatku tvrdil, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, čo napokon aj žalobca uznal a z tohto dôvodu vzal žalobu späť. Nie je preto pravdou, že by žalovaný procesne zavinil trovy konania. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca (hoci v ním prezentovanej zložitej sociálnej a finančnej situácii) bol právne zastúpený advokátom, žalovaný vlastným pochybením žaloval nesprávny subjekt a neoveril si skutočnosti tvrdené právnym predchodcom žalovaného a žalobu neupravil. V prípade ak by žalobca nevzal žalobu späť, resp. by žalobu právne kvalifikovaným spôsobom upravil, bolo by na mieste pokračovať so žalovaným ako právnym nástupcom pôvodne žalovaného. Avšak žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu, svoje späťvzatie riadne doručil súdu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. žalovaný má za to, že súd je viazaný späťvzatím žaloby a preto je potrebné konanie zastaviť a žalovanému priznať náhradu trov konania, nakoľko tieto vznikli výlučne zavinením na strane žalobcu.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
12. Dodatočné „odvolanie“ späťvzatia žaloby, resp. iné procesné kroky smerujúce k zabráneniu účinku jednoznačne vymieneného procesného úkonu žalobcu, už nemôžu mať vplyv na platnosť právneho úkonu, ktorý mal všetky náležitosti a bol odrazom slobodne prejavenej vôle sporovej strany. Späťvzatie návrhu je jednostranný procesný úkon žalobcu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, t. j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom „späť“. „Späťvzatie“ späťvzatia procesná norma nepripúšťa. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo strana sporu zamýšľala a tým, čo skutočne navonok prejavila, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Ak žalobca vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať, a to eventuálne ani v dôsledku neskorších okolností alebo dôvodov, pre ktoré by žalobca v ďalšom priebehu konania už nemal záujem konanie zastaviť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/372/2009 zo dňa 20.08.2010 alebo uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoP/46/2017 zo dňa 19.09.2017).
13. Vzhľadom vyššie na uvedené, nakoľko žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhrad trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
17. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP), keď súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010 alebo sp. zn. 3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov konania dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (pozri R 24/1964). Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že v predmetnej veci je pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania spravodlivé použitie ustanovenia § 257 CSP, keď pre jeho aplikáciu zistil výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu.
19. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania vzal súd zreteľ na okolnosti a povahu predmetného sporu, keď na strane žalobcu ide o spotrebiteľa, teda slabšiu stranu sporu, ktorý sa mienil domáhať svojho práva voči dodávateľovi, nakoľko predmetná vec mala základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca v podanej žalobe, ktorú podával ako osoba nezastúpená právnym zástupcom, označil za žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. domnievajúc sa, že zmluvný vzťah vznikol medzi žalobcom a práve touto spoločnosťou (právnym predchodcom žalovaného). Aj z komunikácie, výhradne so spoločnosťou právneho predchodcu žalovaného, žalobca mohol oprávnene nadobudnúť dojem, že práve spoločnosť právneho predchodcu žalovaného je účastníkom zmluvného vzťahu. Po predložení dôkazov zo strany právneho predchodcu žalovaného (preukázaní kto je majiteľom účtu, na ktorý boli
žalobcom poukazované finančné prostriedky), žalobca vzal žalobu späť. Súd zároveň videl dôvod na použitie ustanovenia § 257 CSP aj vzhľadom na majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu, ktorý je osobou nemajetnou s nízkym príjmom, ktorý finančne zabezpečuje chod celej domácnosti, nakoľko jeho manželka je bez príjmu a stará sa o dcéru, ktorá je psychiatrickou pacientkou pre schizofréniu pri mentálnej retardácii a žalobca je tiež dlžníkom v ďalších úveroch, ktoré spláca. Na strane žalovanej ide pritom o dodávateľa, podnikateľa, ktorého majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného ustanovenia výrazne dotknutá. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti (okolnosti a povaha sporu, majetkové, osobné a sociálne pomery žalobcu a postavenie žalovaného) bol súd toho názoru, že pre spravodlivé rozhodnutie je potrebné v danej veci aplikovať ustanovenie § 257 CSP.
20. O nároku na náhradu trov konania súd preto rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP, keď žalobca späťvzatím žaloby síce procesne zavinil zastavenie konania a žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, ale nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie na Okresnom súde Trnava v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia (§ 357 písm. a) CSP).
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.