Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov - matky T.. H. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. N. XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpenej JUDr. Jánom Marčokom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom M. Gorkého 21, 984 01 Lučenec a otca N.. T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X, XXX XX G. U., právne zastúpeného JUDr. Danou Ďalakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Ul. Daxnerova 2, 979 01 Rimavská Sobota, v konaní o návrhu otca o zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/12/2018-88 zo dňa 26. 03. 2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 5P/12/2018-99 zo dňa 13. 04. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa T. T., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

2. O návrhu otca rozhodol okresný súd aplikujúc ustanovenia § 24 ods. 2, 4 v spojení s § 26 Zákona o rodine a na základe vykonaného dokazovania nepovažoval návrh otca za dôvodný. Zdôraznil, že právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom nemusí byť zabezpečené výlučne inštitútom striedavej starostlivosti, ale môže byť zabezpečené aj úpravou styku rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ktorý styk otca s maloletým bol obzvlášť obšírne upravený už rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/77/2016-38 zo dňa 14. 12. 2016 a následne dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 10. 02. 2017. Prihliadal pri rozhodovaní najmä na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho zdravie, ak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý je úzkostnej povahy. Pokiaľ ide o zdravotný stav dieťaťa, okresný súd výslovne poukázal na závery z pedopsychiatrického vyšetrenia T.. P., detskou psychiatričkou. Naviac od poslednej úpravy o výkone rodičovských práv a povinností voči maloletému nedošlo k takej zmene podstatného charakteru v zmysle § 26 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala ich zmenu. Naopak, je v najlepšom záujme dieťaťa a súčasne najoptimálnejším riešením ponechanie maloletého vo výlučnej starostlivosti matky. Prihliadal na to, že matka nebráni otcovi v styku s maloletým a nariadený styk dosiaľ upravený súdom dodržiava.

3. V poradí druhým výrokom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému na sumu 130,- EUR mesačne, aplikujúc ustanovenia § 62, 65 v spojení s § 75 a 78 Zákona o rodine, keď v tomto rozsahu považoval návrh matky za dôvodný. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje jeho zvýšenie. Naposledy bolo o výživnom rozhodované pred viac ako 2,5 rokmi, a súd v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletého v súčasnej dobe. Prihliadal aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov, keď zistil, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie od januára do decembra roku 2017 predstavoval sumu 670,82 EUR s tým, že matka sa podieľa okrem pravidelného financovania potrieb maloletého o dieťa aj osobnou starostlivosťou. Pokiaľ ide o otca maloletého, u neho boli preukázané finančné prostriedky na bankovom účte, ako aj výlučné vlastníctvo nehnuteľného majetku (rodinného domu a garáže v G. U., chalupy na I. v obci P.) a dvoch motorových vozidiel. Súd prihliadal aj na jeho nevyhnutné výdavky (špecifikované v odôvodnení jeho rozhodnutia) a ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi. Zdôraznil, že odôvodnené potreby dieťaťa nie sú len základné potreby dieťaťa ako je ošatenie, hygiena, výdavky na škôlku, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby, ktoré prispievajú k rozvoju osobnosti dieťaťa (záľuby, šport, kultúra). Na základe vykonaného dokazovania preto dospel k tomu, že zvýšené výživné vo výške 130,- EUR mesačne je primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa.

4. Nakoľko zvýšeným výživným od 01. 03. 2018 až do rozhodnutia súdu došlo k zameškaniu výživného v rozsahu, o ktorý bolo výživné zvýšené, rozhodol okresný súd o tom, že zameškané výživné (50,- EUR)je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. V poradí piatym výrokom okresný súd upravil styk otca s maloletým i počas letných prázdnin v znení dopĺňacieho rozsudku okresného súdu zo dňa 10. 02. 2017.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého v časti, v ktorej bol jeho návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, zamietnutý, v súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. e), f), g), h) CSP. Pre prípad, že by odvolací súd jeho návrhu na striedavú rodičovskú starostlivosť vyhovel, navrhol ohľadne výživného toto medzi rodičmi vzájomne neurčovať. Naopak, pokiaľ sa odvolací súd stotožní so závermi okresného súdu ohľadom striedavej rodičovskej starostlivosti, nemal výhrady voči výške výživného na maloleté dieťa určenej týmto rozhodnutím.

8. Odvolacím dôvodom otca maloletého bolo najmä to, že okresný súd bral do úvahy len záujmy a argumenty matky maloletého a vôbec neakceptoval ním uvádzané argumenty a dôkazy. Ani rozšírenie styku napadnutým rozhodnutím nepovažuje za postačujúce, naďalej považuje za najvhodnejšie pre maloleté dieťa nariadenie striedavej starostlivosti. Odôvodnil to tým, že pocitovo cíti a myslí, že keď ho syn nevidí už týždeň, týmto odlúčením od neho zjavne trpí, ak pri každom jednom lúčení sa so synom, keď ho odovzdáva do predškolského zariadenia maloletých chce, aby ho opätovne vyzdvihol on ako otec, a nie matka. Takéto správanie jeho syna vyplýva z toho, že mu ako otec vie poskytnúť tvorivú činnosť, ktorú nezažíva s nikým iným, konkrétne spolu bicyklujú, chodia do prírody, robia si piknik, lyžujú a jeho teší, ak jeho syn napreduje vo všetkých týchto oblastiach. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu, nakoľko má za to, že tak u neho ako aj u matky sú vytvorené ideálne podmienky pre striedavú starostlivosť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho návrhu vyhovel, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne a návrh otca na nariadenie striedavej starostlivosti nie je v záujme dieťaťa. Poukázala na to, že už v roku 2017 sa u maloletého začala prejavovať porucha reči prejavujúca sa zajakávaním a oneskoreným vývinom reči. Od zistenia týchto komplikácií s ním navštevuje logopéda a následne na jeho odporúčanie aj psychológa, keď podľa vyjadrenia lekárov a logopéda je v súčasnosti pre maloletého nevyhnutná stálosť režimu dňa a výchovného prostredia, ktoré skutočnosti otec opomína a jeho návrh tieto odborné odporúčania nerešpektuje. Nemá za to, že by rozhodnutím súdu došlo k ukráteniu rodičovských práv otca, ktorý sa s maloletým pravidelne stretáva a ktorý styk je upravený nadštandardne rozsiahlo a už súčasná úprava zaisťuje otcovi široký priestor na výkon jeho práv. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, zdôraznila i to, že maloletý a otec bývajú v rôznych mestách a maloletý začne navštevovať odbornú škôlku v I. zameranú na poruchu reči, preto dosiaľ upravený styk považuje za dostatočný.

10. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a zotrval na svojej výpovedi na súdnom pojednávaní, ako aj na všetkých svojich písomných vyjadreniach, ktoré rešpektujú záujem maloletého dieťaťa.

11. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky namietal, že je nevyhnutné v tejto veci zistiť aj názor maloletého. V rozhodnutí okresného súdu absentuje primerané odôvodnenie, prečo práve výlučná osobná starostlivosť matky by mala byť v jeho najlepšom záujme. Ako jeden z dôvodov, pre ktorý jeho návrhu nebolo vyhovené, okresný súd identifikoval nezhody medzi ním a matkou maloletého, ako aj vek dieťaťa. Ani jeden z týchto dôvodov však nepovažuje za kvalifikovanú prekážku výkonu striedavej starostlivosti. Uznal, že s matkou maloletého sa v zásade nevedia zhodnúť vo veci osobnej starostlivosti o maloletého a vylúčenie striedavej starostlivosti iba na základe nevhodnej komunikácie vytvára priestor pre zneužívanie postavenia matky. Ani vzdialenosť okresných miest, v ktorých sa zdržiavajú, on a maloletý, cca 29 km a ktorú vie prekonať autom za 27 minút, nie je dôvodom pre nevyhovenie jeho návrhu. Má za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, nezisťoval názor maloletého, preto navrhol, aby bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

12. Matka maloletého v následnom vyjadrení k poslednému vyjadreniu otca namietala, že maloletý bude mať len 5 rokov a z dôvodu nedostatku jeho vyspelosti akékoľvek zisťovanie jeho názoru neprichádza do úvahy, ak nie je schopný formulovať a vyjadrovať svoje názory k takým otázkam, ako sú predmetom tohto konania. Odmietla preto, aby bol vykonaný výsluch maloletého a opätovne zdôraznila, že dôvod, pre ktorý súd nevyhovel návrhu otca, sú najmä nezhody medzi nimi ako rodičmi. Okresný súd v bode 9. napadnutého rozhodnutia výslovne logicky a presvedčivo odôvodnil svoj záver o najlepšom záujme dieťaťa a o nevhodnosti striedavej starostlivosti. Potvrdila, že sa medzi nimi ako rodičmi prejavujú značné rozdiely v prístupe k výchove maloletého, kedy otec preferuje benevolentnejší prístup k pravidlám a pomerne značné rozdiely sú medzi nimi aj v prístupe k terapii maloletého v súvislosti s jeho poruchou reči, kedy otec maloletého spochybňuje pravidelnú logopedickú intervenciu v ambulancii v Bratislave napriek tomu, že táto bola maloletému odporučená ako najvhodnejšia. Negatívny postoj k striedavej starostlivosti odôvodňuje najmä odporúčaniami odborníkov, ktorí konštatujú jednak naviazanosť dieťaťa na matku, ako aj nutnosť stability výchovného prostredia. Styk otca s maloletým je zabezpečený tak dostatočne a široko, že nepochybne zabezpečí udržiavanie a rozvíjanie citových väzieb maloletého k otcovi a jeho rodine, preto opätovne navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“) prejednal odvolanie otca maloletého v zmysle ustanovení § 62 až 67 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Okresný súd aplikujúc správny právny predpis ( Zákon o rodne ), vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu a na jeho základe vyvodil i správne právne závery, keď rozhodol, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia, ktorým by bola nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloletého, zamietol. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a to najmä body 9. až 20., v ktorých podrobným spôsobom konštatoval nielen zistený skutkový stav, dôkazy, na základe ktorých k zistenému skutkovému stavu dospel a následne i právne posúdenie, na základe ktorého mal za to, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého nie je v záujme dieťaťa. Od posledného rozhodnutia nebola zistená žiadna okolnosť, dôvod, skutočnosť, na základe ktorej by došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Okresný súd nespochybnil, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú na to vytvorené vhodné podmienky a zároveň ani to, že by maloletý nemal dobrý vzťah k obom rodičom. Pre nariadenie striedavej starostlivosti však musia byť splnené podmienky, za ktorých je možné konštatovať, že sú vytvorené podmienky pre to, aby uvedená striedavá starostlivosť bola v najlepšom záujme dieťaťa. Okresný súd výslovne konštatoval, ktoré faktory ho viedli k tomu, že striedavá starostlivosť oboch rodičov by nezabezpečila dieťaťu stabilitu a zdravý psychomotorický vývoj. Poukázal na výrazne odlišné osobnosti v prípade rodičov, čo významne ovplyvňuje spôsob ich komunikácie, odlišné predstavy a názory o výchove a zdravotnej starostlivosti maloletého, ktorá predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať na výchove dieťaťa. To, že vhodná komunikácia medzi rodičmi absentuje, bolo v konaní preukázané nielen ich výpoveďami na samotnom pojednávaní, ale i z ostatného vykonaného dokazovania, vrátane odvolacieho konania. Uvedené potvrdili vyjadrenia rodičov či už v odvolaní príp. vyjadreniach k odvolaniu, z ktorých zjavne vyplývajú rozdielne názory na výchovu a starostlivosť o dieťa. Naviac okresný súd prihliadal pri rozhodovaní aj na zdravý vývoj maloletého z pohľadu záverov pedopsychiatrického vyšetrenia detskou psychiatričkou v spojení so správami, ktoré boli predložené materskou škôlkou, ktorú maloletý navštevuje.

16. Maloletý bol v konaní osobne vypočutý primeraným spôsobom kolíznym opatrovníkom (z dôvodu prihliadnutia na jeho vek v čase, kedy ešte nedovŕšil vek 5 rokov), ktorú skutočnosť potvrdzuje správa kolízneho opatrovníka zo dňa 01. 03. 2018 (č. l. 39 spisu). Námietka otca maloletého v tomto smere preto neobstojí. Súd zisťoval, i keď prostredníctvom kolízneho opatrovníka, názor maloletého. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletý bol pri výsluchu spočiatku trochu ostýchavý, ale po preklenutí počiatočného napätia ochotne a bez problémov komunikoval. Poukazoval na hračky, povedal, že navštevuje materskú školu, motýlikovú triedu, cítil sa v domácom prostredí dobre, o čom svedčil aj fakt, že bez problémov rozprával o aktivitách v materskej škole, o karnevale a pod.. Napriek tomu, že stretnutie s maloletým bolo realizované v jeho domácom prostredí, bolo na ňom badať citovú naviazanosť na matku, nezistil dôvody pre zmenu výchovného prostredia. Vyslovil záver, že dosiaľ upravený styk otca s maloletým poskytuje obom priestor na upevňovanie vzájomného vzťahu aj s prihliadnutím na primárnu citovú naviazanosť dieťaťa na matku.

17. Predpokladmi pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne súčasne splnené, sú najmä jednoznačný záujem dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť oboch rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa zdôrazňujúc to, že predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba, ako aj súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti. Súd musí pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ je teda záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom je logickým záverom, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa je najmä vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich s návštevou materskej škôlky, neskôr i školskou dochádzkou ako aj mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa a schopnosť tejto dohody rodičov sa musí zisťovať v rámci dokazovania v konaní o výkone rodičovských práv a povinností, teda aj v prípade, ak bol zo strany otca podaný návrh na zmenu výchovného prostredia maloletého. Súd totiž musí vyhodnotiť nielen to, či došlo k podstatnej zmene pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, ale aj okolnosť, či doposiaľ nariadená osobná starostlivosť matky o maloletého spĺňa svoj účel a či je nariadenie striedavej starostlivosti oboch rodičov v záujme dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by nemalo byť resp. nesie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať, a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 48/04).

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, odvolanie otca neobsahuje žiadne nové dosiaľ neposudzované skutočnosti a dôkazy, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ide o subjektívny postoj otca vo vzťahu k maloletému, preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

19. Odvolací súd len pre úplnosť dopĺňa, že potvrdil i rozhodnutie o zvýšenom výživnom a úprave styku otca s maloletým, ako výroky, ktoré sú závislé od rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, teda vo vzťahu k zvereniu maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktorý návrh otca bol zamietnutý. Okresný súd rozhodol o zvýšenom výživnom ako i o rozšírení úpravy styku otca s maloletým v súlade s platnou právnou úpravou, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vecne správne, keď konkrétnymi dôvodmi uvedené rozhodnutia neboli otcom maloletého napadnuté odvolaním.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, ak podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, (ak nejde o trovy konania štátu), rozhoduje súd len na návrh. Žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na ich náhradu.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- EUR (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .