Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Polianky 9, Bratislava, zastúpeného: STANO a partneri s.r.o. so sídlom Námestie 1.mája 16, Bratislava, proti žalovanému: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, F. U., o zaplatenie 302,50 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. marca 2017 pod č.k. 16C/273/2016-36 takto

rozhodol:

I.Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 40 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 262,50 eura s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 262,50 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v zastavujúcej časti v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím. IV.Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 302,50 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 01. 11. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok vyvodil z uzavretej zmluvy o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval služby a žalovaný za tieto služby nezaplatil. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému aj zariadenie modem U. T. XXXXX Wifi, ktoré bol žalovaný povinný do siedmich dní od ukončenia platnosti zmluvy žalobcovi vrátiť. Žalovaný zariadenie nevrátil, žalobca požaduje zaplatenie sumky 40 eur ako náhradu hodnoty zariadenia. 1.2. Po právnej stránke rozhodnutie založil na ustanoveniach § 34, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 415, § 420 § 451 ods. 2Občianskeho zákonníka. 1.3. Konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti nároku o zaplatenie ceny poskytnutých služieb za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2015 nevyhovel, nakoľko mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu na dobu určitú, s časovou viazanosťou. Zo zmluvy nevyplýva, kedy bola

uzavretá, nakoľko hore je uvedené, že zmluva bola uzavretá dňa 04. 10. 1999 a preto sa iba domnieval, že v tento deň bola uzavretá pôvodná zmluva, ktorá bol a zrejme na dobu neurčitú a zmluva, na základe ktorej si žalobca uplatňuje nárok, bola uzavretá dňa 08. 08. 2011. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že by išlo o dodatok k pôvodnej zmluve, mal súd prvej inštancie za preukázané, že ide o zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, ako je v nej uvedené, s dobou viazanosti do 31. 08. 2013, ktorý je zároveň aj dňom ukončenia platnosti zmluvy. To, že žalovaný platil za služby aj po tomto dátume, až do 01. 07. 2014 neznamená, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ž dnom 31. 08. 2013 skončila len viazanosť zmluvy a nie jej platnosť. Bolo na strane žalobcu, aby súdu preukázal, že žalovaný užíval jeho služby aj po skončení platnosti zmluvy, dôkazné bremeno však neuniesol. 1.4. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ním nárokovanú sumu 40 eur, ktorú si uplatnil ako náhradu hodnoty za nevrátené zariadenie, nakoľko nie je zrejmé, či tento nárok žalobca uplatňuje ako zmluvnú pokutu alebo ako náhradu škody. Pokiaľ si ho uplatňuje titulom zmluvnej pokuty, túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú, ktorá nebola individuálne dojednaná, z ktorého dôvodu súd v tejto časti žalobu zamietol. V prípade, ak si nárok uplatňuje titulom náhrady škody, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aká skutočná škoda mu nevrátením zariadenia vznikla. Skutočná hodnota zariadenia nezodpovedá cene podľa interného cenníka zariadení, nie je zohľadnená ani amortizácia, nakoľko žalovaný zariadenie užíval od 08. 08. 2011, čím došlo k jeho opotrebeniu a cena sa znížila. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. 2.1. Namietal, arbitrárny postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval určité ustanovenie zákona bez relevantných dôvodov, v rozpore s konštantou rozhodovacou praxou. Potvrdil, že strany sporu uzavreli zmluvu o pripojení, poľa ktorej mal žalovaný predplatenú službu TV a internet, pričom mal vypožičané zariadenia. Sám žalovaný v podanom odpore deklaroval svoju ochotu vrátiť poskytnuté zariadenie, čo do dnešného dňa neurobil. Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré žalobca mohol v prípade splnenia si povinnosti poskytnúť inému klientovi, vznikla škoda vo výške skutočnej škody, hodnoty zariadení a v podobe ušlého zisku, napr. 210 eur, ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom aspoň na jeden rok, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenia. 2.2. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 31. 08. 2013. Strany sporu neuzavreli zmluvu na určitý čas, žalovaný uhrádzal službu aj po uplynutí viazanosti, teda po 31. 08. 2013, žalovaný nemal trvalý príkaz, nakoľko uhradil jednorazovo dňa 24. 01. 2014 sumu 43,12 eura osobne na pobočke v Nitre a dňa 08. 09. 2014 sumu 104,72 eura prevodom, teda rok po ním deklarovanom ukončení zmluvy. 2.3. Namieta tiež nepreskúmateľnosť rozsudku, spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku a to v časti zamietnutia zmluvnej pokuty pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, ktorá podľa súdu nebola individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v obligatórnej písomnej forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej povinnosti, porušenie povinnosti žalovaným bolo žalobcom preukázané, nakoľko žalobca ukončil zmluvu odstúpením z dôvodu neplatenia ceny poskytnutej a dohodnutej služby. Žalobca žalovaného v odstúpení od zmluvy vyzval na vrátenie zariadenia. Výška zmluvnej pokuty je primeraná vzhľadom na skutočnosť, že je vyjadrením hodnoty zariadenia, pričom nezahŕňa ušlý zisk, ktorý by mohol žalobca požadovať. 2.4. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 302,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 302,50 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. 3.Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 , na odvolacom pojednávaní a zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedených ustanovení vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 28.01.2014,preto všetky procesné úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom súde od účinnosti od 01.07.2016. 6.Predmetom konania danej veci je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 302,50 eura, ktorý si uplatňuje titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a nevrátenie zariadenia po odstúpení od zmluvy s tým, že nezaplatený poplatok za poskytnuté služby za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2015 predstavuje sumu 262,50 eura a náhrada hodnoty zariadenia modemu 40 eur, spolu 302,50 eura. 6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu konštatujúc, že predmetná zmluva o poskytovaní služieb bola uzavretá na dobu určitú do 31. 08. 2013 a ak žalovaný platil za služby aj po tomto dátume, neznamená, že skončila iba viazanosť zmluvy a nie aj jej platnosť. Žalobca nepreukázal, že žalovaný užíval jeho služby aj po skončení platnosti zmluvy a dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesol. Zmluvnú pokutu vo výške 40 eur nepriznal z dôvodu neplatnosti tejto zmluvnej podmienky, pre jej neprijateľnosť, nakoľko nebola individuálne dojednaná. 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý poukázal, že nie je možné stotožnil dátum viazanosti a dátum platnosti zmluvy. K nepriznaniu zmluvnej pokuty namietal, že táto bola riadne dohodnutá a bola, vzhľadom na ním poskytnuté zariadenie, žalobcovi, primeraná. Žalobca predmetné zariadenie, ktorá mu žalovaný poskytol pri uzavretí zmluvy, po odstúpení od zmluvy nevrátil. 7.Podľa § 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Z uvedeného dôvodu preto vytýčil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, potvrdením o prevzatí zariadenia, všeobecnými podmienkami, odstúpením od zmluvy, cenníkom služieb, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu k odporu. Pojednávania sa na odvolacom súde sa zúčastnili právny zástupca žalobcu a žalovaný. 8.1. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a na podanom odvolaní. Dodal, že z predloženej zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá na dobu neurčitú, iba s dobou viazanosti, počas ktorej bol žalovaný povinný zotrvať v zmluvnom vzťahu. V ďalšom priebehu konania po tom, ako žalovaný uviedol, že predmetné zariadenie, za ktoré si žalobca uplatnil náhradu 40 eur, vrátil žalobcovi, zobral v tejto časti žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. 8.2. Žalovaný na odvolacom pojednávaní poukázal na nesprávnu adresu trvalého pobytu uvedenú v predmetnej zmluve, na ktorej adrese sa nezdržiaval a preto nemohol prijímať korešpondenciu žalobcu. Dodal, že v čase uzavretia zmluvy, na predmetnej adrese býval a zariadenie, ktoré mu žalobca zapožičal, bolo v predmetnom byte v užívaniaschopnom stave aj po tom, ako sa z bytu odsťahoval. Sám predmetnú zmluvu žiadnym, právne relevantným spôsobom, neukončil. So späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 40 eur súhlasil. Záverom dodal, že by bol ochotný dlžnú sumu zaplatiť, bez úrokov z omeškania. 9. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní po zopakovaní dokazovania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danej veci síce vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci aplikoval právne predpisy, avšak skutkový stav, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil, nesprávne vyhodnotil a tento nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby, konanie v časti o zaplatenie 40 eur, podľa § 370 ods. 1CSP späťvzatie pripustil a konanie v tejto časti zastavil. 10. V danej veci bolo nesporné, že strany sporu mali uzavretú zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXXX s tým, že pôvodná zmluva bola uzavretá dňa 04. 10. 1999. V článku III. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára s časovou viazanosťou podľa špecifikácie služieb, a to so zmluvnou viazanosťou do 31. 08. 2013. Zároveň bolo nepochybne a nesporne žalovanému poskytnuté i zariadenie za účelom poskytovania dohodnutých služieb, modem zn. Hitron T. XXXXX Wifi. V bode 1.3.5. je špecifikovaný termín „doba viazanosti“, podľa ktorého je to doba

stanovená v zmluve, počas ktorej sa užívateľ zaväzuje, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom minimálne v ponuke podľa zmluvy a podmienok viazanosti a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. V bode 5.1. všeobecných podmienok je dohodnuté, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, ak v samotnej zmluve nie je dohodnuté, že sa uzatvára na dobu určitú. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo všeobecných podmienkach, a to v čl. 5.11, 5.12 a 6.20 pre prípad nevrátenia zariadenia po ukončení platnosti zmluvy. Taktiež v danej veci bolo nesporné, že žalobca písomným oznámením zo dňa 22. 10. 2015 od zmluvy odstúpil z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani 45 dní po dni ich splatnosti. 10.1. Súd prvej inštancie správne zistil vyššie uvedený skutkový stav, avšak žalobu žalobcu zamietol konštatujúc, že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, ale na dobu určitú, do 31. 08. 2013. Skutočnosť, že žalovaný platil za služby aj po tomto dátume neznamená, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že skončila iba viazanosť zmluvy a nie aj jej platnosť. Zároveň konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že služby poskytoval žalovanému aj po skončení platnosti zmluvy. 10.2.Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Je nesporné, že v predmetnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, je uvedená doba viazanosti, ktorá podľa všeobecných podmienok však znamená, že užívateľ sa zaväzuje, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom, minimálne v ponuke podľa zmluvy a podmienok viazanosti a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami, čo znamená, že ak je uvedená v zmluve doba viazanosti do 31. 08. 2013 znamená to, že žalovaný do tejto doby musel zotrvať v zmluvnom vzťahu, ktorý mohol následne bez akýchkoľvek sankcií sám a aj bez uvedenia dôvodu, v rámci výpovede ukončiť, avšak do tejto doby sa zaviazal odoberať služby poskytované žalobcom. Nie je možné v žiadnom prípade stotožniť viazanosť zmluvy s inštitútom platnosti zmluvy. Doba viazanosti zmluvnými podmienkami je iba jednou z podmienok zmluvy a nemôže mať za následok automatické skončené platnosti zmluvy, či už bez dania výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou, dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, či uzavretím novej zmluvy, uplynutím času, na ktorý je zmluva uzavretá. Ak žalovaný nemienil, aj po tomto dátume (31. 08. 2013), zotrvať v zmluvnom vzťahu, bol povinný ukončiť platnosť zmluvy jedným zo spôsobov uvedených v bode 5.1. všeobecných podmienok. Sám žalovaný však na odvolacom pojednávaní potvrdil, že platnosť zmluvy neukončil žiadnym z dôvodov uvedených vo všeobecných obchodných podmienkach. Keďže od zmluvy odstúpil až žalobca, a to písomne, dňom 22. 10. 2015, je možné za ukončenie zmluvného vzťahu považovať až tento dátum. Po tomto odstúpení od zmluvy bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi ním poskytnuté zariadené, ktorú povinnosť si však nesplnil a sám porušenie tejto povinnosti uznal v podanom odpore. Žalobca v podanom odvolaní však uviedol, že žalovaný zariadenie nevrátil, ani do dňa podania odvolania. Z uvedených skutočností je nesporné, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením žalobcu od zmluvy dňom 22. 10. 2015. Do tejto doby, keďže žalovaný sám neukončil zmluvný vzťah v zmysle všeobecných podmienok, žalovaný nepreukázal, že služby poskytované žalobcom, nevyužíval. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie dohodnutého poplatku za poskytované služby, až do dňa ukončenia zmluvného vzťahu. 11.2. Žalobca sa v danej veci domáhal zaplatenia sumy 302,50 eura, ktorá suma pozostávala z poplatku za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2015, t.j. do odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu (dňa 22. 10. 2015) v celkovej výške 262,50 eura, nakoľko žalovaný mal uhrádzať sumu 27,90 eura a 22,80 eura štvrťročne. Zároveň si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia modemu vo výške 40 eur, v ktorej časti žalobu na odvolacom pojednávaní zobral späť, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Ďalej sa preto hodnotou zariadenia nezaoberal. 12. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, odvolanie žalobcu a konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné, nevzhliadol však dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, či na jeho potvrdenie, preto podľa § 388 napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 13. Súd prvej inštancie tým, že zamietol celý žalobný nárok žalobcu, zamietol aj ním nárokovaný úrok z omeškania. Žalobca uplatnil úrok z omeškania z uplatnenej istiny, ktorá mu odvolacím súdom bola priznaná. Je nesporné, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, nezaplatil poplatok za služby poskytované žalobcom a za porušenie povinností nezaplatil zmluvnú pokutu, čím sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania. Z tohto dôvodu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovil podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo XX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), k prvému dňu omeškania, a to ku dňu 01. 11. 2015 (po odstúpení od zmluvy). K tomuto dňu bol úrok Európskej centrálnej banky vo výške 0,05% ročne, zvýšenie o päť percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1

Nariadenia, predstavuje výšku 5,05% ročne. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 302,50 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia. 13. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, odvolanie žalobcu a konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné, nevzhliadol však dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, či na jeho potvrdenie, preto podľa § 388 napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 konštatujúc, že v zastavujúcej časti bol jednoznačne úspešný žalobca, nakoľko žalovaný až po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobcom poskytnuté zariadenie, vrátil žalobcovi a žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, žalovaný teda svojim správaním zavinil, že sa konanie zastavilo. 14.1. Vo vyhovujúcej časti, v ktorej odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 262,50 eura s príslušným úrokom z omeškania, bol žalobca jednoznačne úspešný. Preto, keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konštatuje, že žalobca bol úspešný tak v konaní na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, z ktorého dôvodu má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne sú prvej inštancie samostatným rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .