Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csr/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobkyne U. R., K.. XX.XX.XXXX, O. X. Q. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 11999/14 zo dňa 10.11.2014.

II. Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.03.2018 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, sp. zn. W. XXXXX/XX zo dňa 10.11.2014.

2. Z odôvodnenia žaloby podanej na tlačive vyplýva, že rozsudok, sp. zn. SR 11999/14 zo dňa 10.11.2014, právoplatný dňom 15.12.2014, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha, bol vydaný v rámci rozhodcovského konania. Žalobkyňa poukázala na to, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nebolo jej umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, resp. sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva navyše neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, prípadne je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú a odporujúcu dobrým mravom. Výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím rozhodcovského súdu ani s rozhodcovským súdom, na základe ktorého bol Okresným súdom Revúca dňa 20.07.2017 poverený JUDr. Ivan Nestor na výkon exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 1564/2016 voči jej osobe za spotrebiteľský úver uzavretý so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. V tom čase nevedela, že súčasťou podpísania zmluvy je aj rozhodcovská zmluva, a nebola o tom poučená ani pracovníkom spoločnosti V.. O.. Zmluva sa podpisovala v rýchlosti tak, že jej obracali len strany na podpis. Bol jej poskytnutý úver vo výške 300,- eur s tým, že musí vyrovnať 200,- eur na manželov úver, aby bol schválený jej úver. Jej manžel svoj úver však splácal naďalej, nevie preto, či to bola pravda. Úver len spláca a spláca a nemá to konca. Netušila, že ju bude súdiť rozhodcovský súd. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, ktorá podala návrh na rozhodcovský súd konala protizákonne, a ona bola podvedená a oklamaná. Objektívnejšie by bolo, keby ju súdil všeobecný súd. Zdôraznila, že je nesplatená iba istina vo výške 16,- eur. Zmluva uzavretá so spoločnosťou POHOTOVOSŤ obsahuje neprijateľné podmienky, z ktorých jedna je rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ďalej úžernícky úrok, nesprávny údaj o RPMN, nečitateľné obchodné podmienky. V zmluve nie je rozdelená splátka na istinu a úrok, a preto podľa zákona je úver bezúročný. Žiada preto aby sa tým zaoberal príslušný okresný súd, ako mu to vyplýva z úradnej povinnosti pre zabezpečenie súdnej ochrany spotrebiteľa.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi žalobkyne uvedenými v žalobe z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Medzi stranami sporu je sporné zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 27.03.2018, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014, čo nie je sporné. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku po nadobudnutí právoplatnosti, teda po uplynutí 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a po viac ako 4 rokoch od vydania a doručenia rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného je žaloba žalobcu nedôvodná, podaná po 30 dňovej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný má za to, že nie je splnený procesný predpoklad začatia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku a vyjadrovať sa preto k ďalším skutočnostiam považuje za irelevantné a navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobkyne ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému.

4. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti. Výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného.

5. Žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že žalobu podala preto, aby nemusela platiť toľké peniaze, pretože nemá z čoho žiť. Nemá ani na tabletky a potom, čo ochorela, nie je schopná peniaze splácať. Zdôraznila, že od pracovníka žalovaného, p. O. nedostala 300,- eur, ale iba 100,- eur.

6. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého obidvomi stranami sporu, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to lustráciami na žalobkyňu v Obchodnom vestníku, v Registri obyvateľov SR, upovedomením o začatí exekúcie a obsahom pripojených spisov súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora A. XXXX/XX, rovnako tak súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého EX 11678/15, a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5Er/525/2015, ako aj výsluchom žalobkyne, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobkyňa podala na Okresný súd Revúca, ako vecne a miestne príslušný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žalobkyňa je v prejednávanej veci spotrebiteľom a v obvode Okresného súdu Revúca má svoje bydlisko.

8. Žalovaný doručil návrh na začatie rozhodcovského konania na zaplatenie peňažného dlhu s príslušenstvom na rozhodcovský súd dňa 15.10.2014, ktorý uplatnil titulom nesplatenia poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 350,- eur na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 28.11.2012. Rozhodcovský súd rozhodol o uplatnenom nároku žalovaného rozsudkom, sp. zn. SR 11999/14 zo dňa 10.11.2014 aplikujúc predpisy spotrebiteľského práva a spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2014 a vykonateľnosť dňa 18.12.2014. Žalobkyňa bola v zmysle poučenia obsiahnutého v predmetnom rozhodcovskom rozsudku riadne poučená o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ustanovení § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní na príslušnom súde v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania s tým, že tento rozsudok nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkovi konania.

9. Dňa 20.07.2017 Okresný súd Revúca vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 11999/14 zo dňa 10.11.2014 na vymoženie uloženej peňažnej povinnosti spolu s príslušenstvom, zmluvnou pokutou, trovami mediačného konania, trovami rozhodcovského konania, trovami vylúčeného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a trovami exekúcie.

10. Z upovedomenia súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora o začatí exekúcie vedenej na podklade vykonateľného exekučného rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 11999/14 zo dňa 10.11.2014, právoplatného dňa 15.12.2014 a vykonateľného dňa 18.12.2014, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 14.03.2018 vyplýva, že exekučné konanie voči žalobkyni ako povinnému začalo dňa 28.02.2015. Vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi na ďalší výkon exekúcie predchádzalo konanie o vylúčenie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z výkonu exekúcie na základe uznesenia Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5Er/525/2015-15 zo dňa 11.08.2015, právoplatného dňa 31.08.2015. Následne uznesením Okresného súdu Revúca, sp. zn. 5Er/525/2015-25 zo dňa 29.06.2016 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, ktoré uznesenie bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41CoE/158/2017 -43 zo dňa 26.04.2017, právoplatným dňa 08.06.2017, zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v zmysle kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky dospel k záveru, že povinná (v prejednávanej veci v postavení žalobkyne) ako spotrebiteľka kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve bola uvedená rozväzovacia podmienka, v zmysle ktorej mala povinná ako zmluvná strana právo odstúpiť od predmetnej zmluvy v lehote 10 dní, a o aj bez uvedenia dôvodu.

11. Z potvrdenia Okresného súdu Revúca o pridelení veci zákonnému sudcovi vyplýva, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobkyňou na Okresnom súde Revúca podaná dňa 27.03.2018.

12. Žalobkyňa ďalej vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že prišla S. O. a on jej povedal: „R. máte pôžičku“. Tvrdila mu, že ona pôžičku nemá, že pôžičku má jej manžel a ona ju chodí splácať. V.. O. jej povedal: „Máte 300,- eur“. Povedala mu, že pôžičku nezobrala. Na to jej O. povedal: „Dám Vám pôžičku 300,- eur a 200,- eur Vám strhnem“ a 100,- eur jej dal do ruky. Bola šťastná, že má nejaké peniaze, lebo bola chorá a nemala z čoho platiť ani lieky. Ešte si od O. požičala 5,- eur a odišla. Nepýtala si od neho potvrdenie, že jej nedal 200,- eur a 100,- eur, čo jej dal, začala splácať. Mala to splácať po 50,- eur a 10,- eur. Nepamätala si koľko splátok mala zaplatiť, malo to byť 5 alebo 6 splátok. Keď chodila peniaze splácať, pýtala sa p. O. či to už má splatené, a on jej povedal, že je to už splatené. Nepovedal jej, že musí zaplatiť aj tých 200,- eur, ktoré jej nedal. Zdôraznila, že keby ju p. O. upozornil, že nemá splatenú celú pôžičku, bola by to splácala, lebo v jej veku nechce chodiť po súdoch. Doteraz na súde ešte nebola.

13. Lustrácia v obchodnom vestníku na žalobkyňu je negatívna a na majetok žalovanej nebol dosiaľ vyhlásený konkurz, ktorý by bol uznaný za hlavné insolvenčné konanie (osobný bankrot).

14. Podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

15. Podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014.

17. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný od 01.01.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

18. Podľa § 73 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

20. Z vyššie citovaného ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyplýva, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na rozhodcovské konania, predmetom ktorých je spotrebiteľský spor začatý pred 01.01.2015, ktoré konania neboli do tej doby ukončené právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom, teda rozhodcovské konania, v ktorých je nevyhnuté ďalej pokračovať. Z citovaného ustanovenia § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ďalej vyplýva, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014, t.j. zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého bola lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stanovená na 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Nie je vylúčené, že táto 30 dňová lehota mohla začať plynúť pred 01.01.2015, avšak k dátumu 01.01.2015 (t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) ešte neuplynula, ďalej trvala a jej koniec pripadol až na dátum po 01.01.2015.

21. Odkaz v ustanovení § 73 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na § 46 ods. 3 tohto zákona, ktorý upravuje možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v priebehu exekučného konania neznamená, že každý rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom môže byť kedykoľvek preskúmaný postupom podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, na ktoré ustanovenie § 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní priamo odkazuje, tzn. ak účastník rozhodcovského konania podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v 14 dňovej lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie, vedenej na jeho poklade, ako exekučnom titule (z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoR/4/2016 zo dňa 15.12.2016).

22. I keď v prejednávanej veci je žalobkyňa spotrebiteľom a v lehote 14 dní na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie vedenej na podklade rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom okresnom súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby bolo rozhodujúce, či rozhodcovské konanie právoplatne skončilo do 31.12.2014, a teda či rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom v konaní začatom a právoplatne skončenom podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, a súčasne či žalobkyni ako účastníčke rozhodcovského konania uplynula 30 dňová lehota stanovená v § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, k dátumu 01.01.2015 (t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) alebo naopak neuplynula a ďalej trvala a jej koniec pripadol až na dátum po 01.01.2015.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že rozhodcovské konanie začaté podľa zákona č. 244/2002 Z. z., v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa predmetnou žalobou domáha, bolo síce právoplatne skončené do 31.12.2014, a to dňa 15.12.2014, ale do 01.01.2015, t.j. do nadobudnutia účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobkyni neuplynula zákonnom č. 244/2002 Z. z. stanovená 30 dňová prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho doručenia žalobkyni, t.j. dňom 15.12.2014, ktorá skutočnosť navyše jednoznačne vyplýva aj zo samotného znenia rozhodcovského rozsudku, konkrétne tretej vety v časti označenej ako poučenie, preto i keď v predmetnej veci ku termínu nariadeného pojednávania nebol príslušným rozhodcovským súdom predložený rozhodcovský spis, sp. zn. SR 11999/14, súd uvedené nesporné skutkové zistenie v nadväznosti na ďalšie vykonané dôkazy považoval za postačujúce pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie predmetnej veci v snahe predísť ďalšiemu navyšovaniu trov konania. Dôvodom je skutočnosť, že 30 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyni začala plynúť odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, t.j. odo dňa 15.12.2014 a ďalej plynula aj po dátume 01.01.2015 (keďže do konca kalendárneho roka ostávalo iba 16 dní).

24. Za danej situácie sa na prejednávanú vec vzťahuje prechodné ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ďalej ustanovenie § 46 ods. 3 tohto zákona v spojení s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015, pretože bolo preukázané, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala žalobkyni plynúť pred dátumom 01.01.2015 a ďalej trvala aj po tomto dátume. Žalobkyni tak vzniklo právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj v exekúcii, t.j. v 14 dňovej lehote na podanie námietok od doručenia upovedomenia na začatie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu.

25. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie súdom povereným súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, sp. zn. EX 1564/2016-7 zo dňa 05.03.2018 bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 14.03.2018. Preto ak žalobkyňa podala na Okresný súd Revúca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 27.03.2018, znamená to, že tak urobila v rámci plynutia zákonnej 14 dňovej lehoty na podanie námietok v exekučnom konaní, inými slovami povedané, znamená to, že si právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnila včas. Súd preto pristúpil k súdnemu prieskumu rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha.

26. Vzhľadom k tomu, že platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako samostatného dokumentu bola podrobená súdnemu prieskumu v rámci exekučného konania, a to nielen na prvoinštančnom súde, ale i na odvolacom Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý v uznesení, sp. zn. 41CoE/158/2017-43 zo dňa 26.04.2017 okrem iného uviedol, že tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 3 a 4 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že by si žalobkyňa pri jej podpísaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, v ktorej bola uvedená rozväzovacia podmienka v 10 dňovej lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, a to bez toho, aby tým zároveň odstúpila od zmluvy o úvere. Súd preto neuznal žalobkyňou uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.

27. Druhý žalobkyňou uvedený dôvod, a to porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu vzhliadol ako dôvodný, a to najmä vzhľadom na obsah úverovej zmluvy, úverové podmienky, ale najmú na absenciu skutočnej aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovským súdom. O postavení žalobkyne ako spotrebiteľky rozhodcovský súd pochybnosti nemal, keďže ako vyplýva zo znenia samotného rozhodcovského rozsudku, tento rozhodoval o nesplatenej časti úveru a jeho príslušenstva aj podľa ustanovení spotrebiteľského práva, či už obsiahnutých v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Znamená to, že rozhodcovský súd sa formálne zaoberal uplatneným nárokom aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa. Avšak pri konštatovaní, že uzatvorená zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, prípadne že uplatnený nárok v podobe úroku vo výške 32 % ročne ..... považuje za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektmi, resp. bankami ...., nepostupoval zjavne správne, pretože predmetná zmluva všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zmení účinnom ku dňu uzavretie zmluvy, t.j. ku dňu 31.12.2012, neobsahuje, a to pre absenciu údajov o ročnej úrokovej sadzbe (pri úvere možno dohodnúť odplatu za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov iba vo forme úroku. Úrok sa pritom plní v určitom percente počítanom na určitý čas. Inú formu odplaty pri úvere zákon neumožňuje), doby trvania zmluvy, či termínu konečnej splatnosti úveru. Suma 346,- eur, ktorá sa ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov premietla do ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 314,02 %, navyše výrazným spôsobom prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú by bolo možné od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Každopádne v čase uzavretia úverovej zmluvy odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver reguloval Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 6, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutie peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Rozhodcovský súd vo svojom rozsudku nijako nešpecifikoval, aká bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy situácia na finančnom trhu, tj. aké boli úrokové sadzby úverov, poskytovaných spotrebiteľom za obdobných podmienok ako u žalobkyne. Celkom zrejme tak neaplikoval správne kritériá pre posúdenie toho, či odplata za poskytnutý úver je primeraná, príp. či podstatnou mierou prevyšuje obvyklú hladinu úrokovej miery za obdobné úvery. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska napr. vyplýva, že úroky za úvery bánk, poskytnuté v novembri 2012 ako spotrebiteľské, na obdobie do 1 roka, boli v hodnote 15,13%, všeobecný údaj o RPMN takýchto úveroch (tj. nie len bankových) bol vo výške 16,42%. V samotnej úverovej zmluve je priemerná RPMN uvedená v hodnote 314,02 %. Nie je teda zrejmé, akou úvahou sa rozhodcovský súd spravoval, keď konštatoval, že úrok vo výške 32 % ročne považuje za primeraný, keďže v úverovej zmluve absentuje akékoľvek ustanovenie o dojednanej výške úrokovej sadzby, a rovnako tak, keď za primeraný považoval aj poplatok za poskytnutie úveru v sume 346,- eur, ktorá suma predstavuje 98,86 % z celkovej ceny úveru poskytnutého na obdobie 12 kalendárnych mesiacov a takmer dosahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov.

28. Taktiež nie je súdu zrejmá úvaha rozhodcovského súdu, podľa ktorej mal za to, že „zmluvné strany si povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu dohodli písomne a jej výška bola jednoznačne určená ...... čím bola splnená podmienka vzniku nároku na dohodnutú zmluvnú pokutu v súlade s bodom 6 VPPÚ“, keďže je zrejmé, že nemohol mať preukázané zachovanie písomnej formy pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá je podmienkou jej platnosti, a to s poukazom na ustanovenia § 544 ods. 2 a § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, lebo zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nie je súčasťou uzavretej zmluvy o úvere a nebolo medzi účastníkmi zmluvne dojednané ani samostatne, následne po uzavretí zabezpečovanej zmluvy o úvere. Ustanovenia o zmluvnej pokute zapracované do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v bode 6 (VPPÚ), nemajú písomnú formu, keďže nie sú podpísané dlžníkom, ako konajúcou osobou. Písomná forma je pritom základnou zákonnou podmienkou platného dojednania zmluvnej pokuty. Toto ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno preto považovať ani za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie, ktorého obsah by mala žalobkyňa reálnu možnosť pred podpisom úverovej zmluvy, ovplyvniť. Takéto ustanovenie je podľa názoru súdu nielenže neplatné pre nedostatok zákonom vyžadovanej a predpísanej písomnej formy, ale je aj neprijateľné, lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech slabšej zmluvnej strany, a to dlžníka.

29. S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozhodcovský súd síce aplikoval aj spotrebiteľské právo, avšak čisto formalisticky, bez toho, aby skutočne bola poskytnutá ochrana slabšej strane v spore, naopak zaťažila túto stranu, v danom prípade žalobkyňu, okrem povinnosti splatiť dlžnú istinu úveru aj neprimerane vysoké príslušenstvo úverovej istiny a zmluvnú pokutu, hoci podmienky na takýto postup splnené neboli. Z tohto pohľadu súdu nezostávalo iné, iba konštatovať, že rozhodcovský súd neaplikoval správne predpisy spotrebiteľského práva, a preto dôvodne podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

30. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech a z uvedeného dôvodu jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobkyňa si však žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Tento rozsudok zároveň predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.