Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-385-2017.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/385/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: Ľ. Z., E.. X.X.XXXX, I. A. S. E. K., o zaplatenie 548,62 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku sumu 548,62 € s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2014 do zaplatenia.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 18. 10. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy vo výške 548,62 eur s prísl. titulom nesplatenej pôžičky.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že so žalovaným bola uzavretá dňa 13.01.2012 zmluva o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu vo výške 1000 eur („Schválená výška pôžičky“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky.
3. Podľa predmetnej zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 34.90 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1675.20 eur. Do podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1060.59 eur.
4. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, mu žalobca dňa 29.10.2014 doručil predžalobnú upomienku, ktorou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Následne dňa 19.12.2014 došlo k zosplatneniu úveru, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 31.12.2014 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Žalovaný však ani napriek tomu dlžné splátky neuhradil.
5. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 548.62 eur, pričom žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (Zmluvnú pokutu vo výške 72,34 eur si žalobca neuplatňuje).
6. Ku dňu podania žalobného žaloby žalovaný uhradil sumu 1060.59 eur, ktorá je uvedená v priloženom Prehľade splátok a úhrad. Celková dlžná suma tak predstavuje rozdiel medzi istinou 1.609,21 eur a zaplatenou sumou 1.060,59 eur, čo tvorí sumu 548,62 eur.
7. V priebehu pojednávania došlo k zmene aktívne legitimovaného subjektu, o čom súd rozhodol uznesením právoplatným dňa 17. 4. 2018, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu spoločnosti Intrum Slovakia, s. r. o. podľa § 79 a § 80 C.s.p. (postúpenie pohľadávky).
8. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť, preto ho uznesením podľa § 266 ods. 3 c. s. p. zrušil. Po márnom zisťovaní aktuálnej adresy pobytu žalovaného súd doručil žalobu s prísl. žalovanému podľa ust. § 116 ods. 2 C. s. p. a vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právny zástupca žalobcu nezúčastnil a svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, preto súd v zmysle ustanovení § 180 C.s.p. pojednával za neprítomnosti oboch strán sporu.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy o pôžičke, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o úvere súd posudzuje podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (lex specialis) a podľa všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Súd dokazovaním vzal za preukázané, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by mali mať za následok ich neplatnosť v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
20. Z výsledkov dokazovania je nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej úverovej zmluvy - splatenie pôžičky po jej zosplatnení nesplnil, čo bolo v konaní nesporné, a preto súd v závere konštatuje, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený, nakoľko žalovaný nepristúpil k zaplateniu nesplatenej časti pôžičky s príslušenstvom ani napriek opakovaným výzvam žalobcu. Žalobca uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia predloženými dôkaznými listinami, ktoré preukazujú správnosť požadovaného nároku žalobcu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Okrem povinnosti zaplatiť istinu priznal žalobcovi ním požadovaný zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. omeškania vo výške 8,05 % ročne z priznanej istiny a to tak ako to požadoval žalobca počnúc od 20. 12. 2014 do zaplatenia.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.