Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: D. R., rod. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XXX, právne zastúpená JUDr. Soňou Strýčkovou, advokátkou so sídlom Národná 7, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: J. R., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4C/74/2014-256 zo dňa 26.10.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: I. Súd zastavuje konanie v časti týkajúcej sa vyporiadania hnuteľných vecí.

II. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: 1/ rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. XXX, vedený na LV č. XXX, k.ú. K. a 2/ hospodársku budovu postavenú na parcele KN C č. XXX k.ú. K., ktorá nie je evidovaná na LV.

III. Súd zaväzuje žalobkyňu doplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu na hodnote majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania sumu 14.025,40 eur do ôsmich mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobkyňa je povinná uhradiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 841,52 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný uhradiť štátu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 420,76 eur na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 149 ods. 1 - 3 a § 150 OZ. Uviedol, že predmetom konania podľa návrhu bolo vyporiadanie nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá počas trvania manželstva. Konkrétne išlo o rodinný dom súp. č. 193, postavený na pozemku CKN s parc. č. XXX, LV č. XXX, k. ú. K. a hospodárska budova postavená na parc. č. XXX k.ú. K., ktorá nie je evidovaná na LV a to spolu v hodnote ustálenej stranami sporu vo výške 60.000 eur. Táto cena aj podľa názoru

a poznatkov súdu prvej inštancie zodpovedá cene, ktorú majú tieto nehnuteľnosti v čase vyporiadania. Nemá pochybnosti o tom, že vzhľadom na lokalitu, keďže dom sa nachádza na dedine, ktorá je konečná pri Poľskej hranici, 10 km od Starej Ľubovne, je možné vychádzať z tejto ustálenej ceny. Čo sa týka miery pričinenia o nadobudnutie a udržiavanie spoločného majetku, vychádzal z dikcie zákona, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Zároveň však uviedol, že táto podmienka je vyvrátiteľná a nie je vylúčené, že niektorý z manželov preukáže, že podiely môžu byť aj rôzne a závisí to od skutkových okolností. Súdna prax zastáva názor, že odklon od rovnosti podielov na majetku patriacich do BSM je namieste za situácie, keď zvýšené úsilie jedného z manželov zaistilo nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty a ako sa každý z manželov staral o rodinu. V predmetnej veci je odôvodnená disparita podielov, keďže je tu zistený zjavný nepomer účasti manželov na zabezpečení starostlivosti o rodinu, o domácnosť, potreby detí. Mal za preukázané, že účastníci nežili v spoločnej domácnosti od roku 2007 a finančne nehospodárili spolu od roku 1994, t.j. 17 rokov pred rozvodom manželstva. Toto vyplýva z potvrdzujúceho konania o rozvod manželstva v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/151/2010. Tiež bolo preukázané, že žalovaný neplatil riadne výživné na deti, bolo vymáhané prostredníctvom exekúcie a niekoľkokrát bolo aj podané trestné oznámenie pre neplatenie výživného. Ďalej tiež bolo preukázané, že bol uznaný v tomto smere aj žalovaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.zn. 7T/179/2010. Žalovaný 5 rokov pred rozvodom nežil v spoločnej domácnosti s deťmi a manželkou, to znamená, že žalobkyňa sa starala o domácnosť, o deti, o ich výživu. Uplatnená zásada disparity pri BSM spočíva aj teda v morálnych, sociálnych a rodinných základoch. Z listinných dôkazov bolo zistené, že žalovaný nechodil riadne do práce, bol viackrát upozorňovaný na porušenie pracovnej disciplíny, bol priestupkovo riešený na úseku dopravy kvôli požívaniu alkoholických nápojov a došlo aj k odobratiu vodičského preukazu, hrubo sa správal aj k manželke. Z titulu vymáhania jeho dlhov bolo na rodinný dom založené exekučné záložné právo. Ďalej tiež vychádzal zo skutočnosti, že v čase výstavby rodinného domu mal tento hodnotu cca 400.000 Kčs. Pokiaľ ide o to, komu aký majetok prikáže po vyporiadaní BSM do výlučného vlastníctva, je na úvahe súdu. Neexsistujú k tomu presné kritéria, základné zásadné hľadisko je účelne využitie vecí, rozdelenie majetku tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov bola pokiaľ možno čo najnižšia. Ďalej je tiež potrebné brať do úvahy, kto sa z manželov o spoločnú vec, o jej získanie, udržanie, vo väčšej miere zaslúžil. Súd v predmetnej veci rešpektoval a vychádzal zo zhodných návrhov strán sporu, ktorí navrhli obe nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nezastával názor, že ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že nie je dôvodné vyplatiť žalovanému žiadnemu sumu titulom vyporiadania BSM. Nárok na refundáciu nákladov vynaložených z výlučného vlastníctva jedného z manželov do spoločného majetku je možné v rámci vyporiadania priznať iba na návrh toho manžela, keďže súd v konaní o vyporiadanie BSM môže vyporiadať len tie veci, ktoré strany sporu učinili predmetom konania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaná sa vo významnejšej miere pričinila o nadobudnutie rodinného domu a hospodárskej budovy patriacej do BSM a to sumou 100.000 Sk (3.319 eur) ako dar od matky, 90.000 (2.987 eur) ako našetrené peniaze na vkladnej knižke, 10.000 USD (9.958 eur) z titulu dedičského vyporiadania po smrti otca, ktoré matka odovzdala žalobkyni a ďalším súrodencom. Tieto skutočnosti potvrdila aj samotná matka. Tiež súd prvej inštancie zohľadnil sumu 50.000 Sk čo je 1.659,70 eur, ktoré žalobkyňa požičala žalovanému pri začatí podnikania z titulu vkladu pri založení firmy. Toto tvrdenie nebolo sporné. Ďalšie sumy 30.000 Sk a 2.000 USD, ktoré uviedla svedkyňa že dala, súd nezarátal, nakoľko tieto neuvádzala ani samotná žalobkyňa. Pokiaľ išlo o kurz dolára ku slovenskej korune v roku 1986 súd vychádzal zo zisteného priemeru tohto kurzu na stránke NBS od roku 1995 v sume 30 Sk za 1 USD. Ďalšie peniaze dávané na auto 100.000,- Sk súd prvej inštancie nezarátal, nakoľko toto nebolo predmetom vyporiadania a tiež 1.000 USD od strýka, ako aj svadobné dary a ďalšie uvádzané sumy peňazí súd nezarátal, nakoľko toto nebolo v konaní preukázané a v tomto teda unesené dôkazné bremeno. Vychádzajúc zo zásad pre výpočet vyrovnávacieho podielu (rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 367/2012) predmetom vyrovnania bola celková hodnota majetku v sume 60.000 eur. Od tejto hodnoty odrátal sumu, ktorú žalobkyňa vniesla ako svoje výlučné vlastníctvo do spoločného majetku t.j. 16.264 eur, ako aj sumu 1.659,70 eur z titulu požičanej sumy pri začatí podnikania žalovanému, spolu teda súd zarátal sumu 17.923,70. Rozdiel potom činí od hodnoty majetku po zohľadnení vkladu žalobkyne 42.076,30 eur. Túto masu majetku rozdelil v pomere 2/3 v prospech žalobkyne a 1/3 v prospech žalovaného. Žalobkyňu teda zaviazal uhradiť žalovanému sumu 14.025,40 eur. Na ďalšie dôkazy a vyjadrenia doručené žalobkyňou po skončení dokazovania súd prvej inštancie neprihliadal. Lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 1 CSP. 3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 257 a § 262 CSP. Výrok o súdnom poplatku rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. položka 6 písm. b.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní poukázal na to, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré sa javili byť nutnými. Pokiaľ ide o sumu 10.000 USD, ktoré mala zdediť žalobkyňa, tieto neboli počas výstavby rodinného domu zdedené, rovnako sa nezaoberal tým, že bolo predložené potvrdenie R. Y. o tom, že bolo odovzdané sestre žalobkyne a že žalobkyňa ich osobne prevzala v roku 2012, a to sumu 12.000 USD. Tiež neboli riadne preskúmané a vyhodnotené tvrdenia žalobkyne, že mala pred výstavbou rodinného domu usporených 200.000 Sk, potom pod ťarchou dôkazov už uviedla len 70.000 Sk. Samotná skutočnosť, či tieto peniaze aj boli použité, hoci boli na vkladnej knižke, nebola skúmaná. Súd pri nahliadnutí do vkladnej knižky toto musel zistiť. Rovnako nesprávne postupoval aj v prípade pôžičky od brata žalobkyne na výstavbu rodinného domu, kedy notársky overene bolo konštatované, že žalovaný vrátil peniaze na výstavbu rodinného domu bratovi žalobkyne v celom rozsahu. Pokiaľ ide o komentár súdu prvej inštancie k týmto dvom skutočnostiam, tieto nie sú správne. Ďalej tiež je potrebné uvažovať o tom, prečo súd dospel k disparite, pomerne nesprávne rozčlenil to pričinenie sa jednej zo strán účastníkov konania. Doniesol peniaze aj on zo zahraničia, na toto sa vôbec neprihliadalo. Neprihliadalo sa ani na to, aké mala príjmy žalobkyňa. 5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobkyňa. Tá nesúhlasila s tým, že je povinná vyplácať podiel na vyporiadaní BSM. Poukázala na to, že predložila dôkazy o tom, že prestali v roku 1994 spoločne hospodáriť, o všetko sa starala sama, požičala bývalému manželovi ešte aj na rozbeh podnikania sumu 50.000 Kčs, starala sa o deti i o dom výlučne z vlastných prostriedkov. Jednak mala vlastné finančné prostriedky, jednak dostala darom od príbuzných od otca prostriedky, urobila tiež rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu, to znamená, že 9.000 eur malo byť zohľadnených na úplné finančné vyrovnanie. Každý zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalovaným. Preukázala jeho pracovnú disciplínu i ukončenie pracovného pomeru. Po návrate zo zahraničia sa radikálne zmenilo ich spolužitie, peniaze, ako aj hnuteľné veci speňažil, použil na alkohol. Bol mu odňatý vodičský preukaz. Preto nie je zrejmé, prečo bol pomer rozdelený na 2/3 a 1/3. Toto rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné. Preto aj navrhla zmeniť rozhodnutie tak, že žalovanému nepatrí nič a priznať jej aj náhradu trov konania. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne a žalovaného nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom a na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 8. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 9. Podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ak sa vyporiadali. 10. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 12. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/144/2009 zo dňa 2.9.2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov č.k. 2Co/151/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2011. Na vyporiadaní majetku tvoriaceho BSM sa účastníci mimosúdne nedohodli. 13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, čo do BSM nadobudli pokiaľ ide o hnuteľné veci a v priebehu konania obaja žiadali, aby súd vyporiadal ich spoločný majetok iba pokiaľ ide o nadobudnuté nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku KN C č. XXX, vedený na LV č. XXX, k.ú. K. a hospodárska budova postavená na parcele KN C č. XXX k.ú. K., ktorá nie je evidovaná na LV. Čiže účastníci takto ustálili predmet konania a masu vyporiadavaného majetku.

14. Pokiaľ ide o oba pozemky KN C XXX a XXX tieto nepatria do BSM, nakoľko zo stanovísk oboch účastníkov, ako aj z LV XXX vyplýva, že tieto nadobudli na základe darovania od otca žalobkyne. Veci nadobudnuté darovaním nepatria v zmysle zákona do BSM. 15. Žalobkyňa žiadala započítať to, čo ona zo svojho vložila do spoločného majetku a to: sumu 100.000,- Sk, sumu 30.000,- Sk ktoré ona dostala darom od svojej matky, ďalej sumu 73.871 Kčs, ktorú mala našetrenú na vkladnej knižke č. XXXXXXXX za slobodna, plus ďalšie jej úspory 16.129,- Sk za slobodna vkladané na tú istú vkladnú knižku, t.j. spolu 90.000,- Sk, 10.000 USD, ktorú dostala z titulu dedičstva po neb. otcovi osobne od svojej matky (manželky nebohého), na svadbe jej spolu nadarovali sumu 75.000,- Sk a 5.000 USD, od strýka dostala 1.000,- USD. 16. Taktiež poukázala na dlh žalovaného 50.000,- Sk, ktorú sumu mu požičala pri začatí jeho podnikania (č.l. 93). Žalovaný žiadal polovicu z hodnoty rodinného domu a hospodárskej budovy, hnuteľné veci nežiadal vyporiadavať vôbec. 17. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vykonal vo veci dokazovanie a hlavne úplne, jasne a zrozumiteľne rozhodnutie odôvodnil. Prihliadol na všetky okolnosti pri nadobudnutí majetku, aktíva a pasíva získané za trvania manželstva. 18. K tomu odvolací súd dodáva, že zásady vyporiadania majetku patriaceho do BSM nie sú taxatívne vymedzené. Pri rozhodovaní bol zohľadnený vnos žalobkyne, dĺžka trvania manželstva, spôsob výstavby rodinného domu. Preto k argumentácii oboch strán sporu v odvolaní je možné konštatovať, že táto bola neodôvodnená. Preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 257 CSP. Ani jedna zo strán úspech v odvolacom konaní nemala. Preto žiadnej z nich náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).