Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/27/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO: 45 282 897, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, proti inému zásahu inému orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Žalobu ako nedôvodnú z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku a žiadal, aby krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovej kontrole a uložil mu povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46 Daňového poriadku a ukončiť daňovú kontrolu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Uviedol, že žalovaný, t.j. Daňový úrad Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a 2013 v konaní vykazuje znaky nezákonného zásahu jeho práv na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia. Uviedol, že žalovaný prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č. 9810401/5/ 3845954/2014/Pal z 13.08.2014 z dôvodu podania žiadosti o MVI a k dnešnému dňu nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď mu bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Má za to, že uvedeným postupom ide o iný zásah orgánu verejnej správy. Do jeho práv spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené základné dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Poukázal zároveň na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/ EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu, správca dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c/ citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, teda nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle §61 Daňového poriadku prerušiť. Týmto postupom bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko žalovaný mal v konaní, ako odvolací orgán verejnej moci, ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola kontrola prerušená. Takýto zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňového orgánu.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení nežiadal, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie a žalobu žiadal ako nedôvodnú odmietnuť. Uviedol, že u žalobcu na základe oznámenia o výkone daňovej

kontroly č. 9810401/5/4103248/2013/Pal z 09.09.2013 bola začatá dňa 23.09.2013 daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013. Počas daňovej kontroly v zmysle § 3 a § 46 Daňového poriadku vykonal úkony, aby zabezpečil a preveril všetky relevantné skutočnosti za účelom správneho určenia dane. Vykonal miestne zisťovanie a v súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami požiadal finančnú správu iného členského štátu o medzinárodnú výmenu informácií. Daňová kontrola bola v nadväznosti na uvedené prerušená od 01.02.2014 do 26.05.2014 rozhodnutím č. 9810401/5/85475 /2014/Pal z 10.01.2004 a oznámením č. 9810401/5/2598807/2014/Pal z 09.06.2014 bolo žalobcovi oznámené, že pominuli dôvody daňovej kontroly. Ďalej daňová kontrola bola prerušená od 20.08.2014 do 08.04.2015 rozhodnutím č. 9810401/5/3845954/2014/Pal z 13.08.2014 a oznámením č.20093077/2015 zo 14.04.2015 bolo oznámené žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly, a že pokračuje v daňovej kontrole od 08.04.2015. Naposledy bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím č. 20134445/2015 z 23.04.2015 od 28.04.2015 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Má zato, že preskúmavanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9810401/5/3845954/2014/Pal z 13.08.2014 je bezpredmetné aj z toho dôvodu, že ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 20134445/2015 z 23.07.2015 je predmetom správnej žaloby, ktorej konanie sa vedie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7Sa/15/2017. Vzhľadom na skutočnosť, že kontroly spoločnosti PENAS a.s. a MVR s.r.o. nie sú ukončené, nemohol vydať oznámenie o tom, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 20134445/2015 z 23.04.2015, ale vydal oznámenie o pominutí dôvodov prerušenia daňovej kontroly na základe rozhodnutia č. 9810401/5/3845954/2014/Pal z 13.08.2014 oznámením č. 20093077/15 zo 14.04.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi a ktoré prevzal. Námietka žalobcu ohľadne porušenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku je v danom prípade irelevantná vzhľadom na neplynutie lehôt počas prerušenia daňovej kontroly a jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie ešte neuplynula.

3. V závere uviedol, že podľa § 256 Správneho súdneho poriadku, žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. Poukazuje na to, že rozhodnutie č. 9810401/5/3845954/2014/Pal z 13.08.2017 bolo žalobcovi doručené 21.08.2014 a oznámenie, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly č. 20093077/2015 zo 14.04.2015 bolo žalobcovi doručené 16.04.2015. Má zato, že žaloba bola podaná po zákonom určenej lehote, a preto podľa § 98 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku je žaloba podaná oneskorene.

4. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP oboznámil sa s obsahom podanej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, vyjadrenia žalovaného obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného (ktorý bol zapožičaný zo spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/15/2017, ktorý po oboznámení bol vrátený) a dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná.

5. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely správneho súdneho poriadku rozumie fakticky postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú, alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosť orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Podľa § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

7. Úlohou súdu v konaní podľa § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáhal súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala ( formálna stránka verejnej správy).

8. V zmysle citovaného § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to, aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi, alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa keď sa žalobca o zásahu dozvedel a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu.

9. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o úkony správnych orgánov, alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, že zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobcu proti nečinnosti v zmysle § 252 a nasl. SSP.

10. Ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby, spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a pod. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie.

11. Základnou úlohou súdu aplikujúceho citovaný § 252 ods. 1 SSP, ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy), a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonáva (formálna stránka verejnej správy).

12. Uvedené je dôležité z hľadiska, že správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybením, alebo nedostatkom verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy k účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujúci si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto žalobcu spoločensky neúnosného stavu.

13. Z obsahu zapožičaného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9810401/5/4103248/2013/Pal z 09.09.2013 bola u žalobcu dňa 23.09.2013 začatá daňová kontrola na zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2013. V súvislosti s preverovanými zdaniteľnými plneniami bola daňová kontrola u žalobcu viackrát prerušená. Prvýkrát daňová kontrola u žalobcu bola prerušená od 01.02.2014 do 26.05.2014 rozhodnutím č. 9810401/5/85475/2014/Pal z 10.01.2014 a oznámením č. 9810401/5/2598807/2014/Pal z 09.06.2014 bolo vyhotovené písomné oznámenie po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, ktoré bolo žalobcovi doručené. Daňová kontrola u žalobcu opäť bola prerušená rozhodnutím č. 9810401/5/ 3845954/2014/Pal z 13.08.2017 od 20.08.2014 do 08.04.2015 a oznámením č. 20093077/2015 zo 14.04.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a v daňovej kontrole bude pokračovať. Oznámenie č. 20093077/2015 zo 14.04.2015, ktorým bolo oznámené, že pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly dňom 08. 04. 2015 a že v daňovej kontrole žalovaný bude pokračovať žalobcovi bolo doručené 16.04.2015. Naposledy daňová kontrola u žalobcu bola prerušená rozhodnutím č. 20134445/2015 z 23.04.2015, ktoré žalobcovi bolo doručené 27.04.2015 a zatiaľ prerušenie daňovej kontroly trvá.

14. Podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z. o správne daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), lehota na vykonanie

daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primeranej použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

15. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú.

16. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v danej veci postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami § 46 ods. 10, § 61 ods. 1 písm. b/, ods. 4 a 5 Daňového poriadku, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol opakovane vydávať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, lebo v súlade s citovaným § 61 ods. 5 Daňového poriadku, po prerušení daňového konania lehoty neplynú, z ktorého dôvodu žalovaný ani nemohol porušiť § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Naviac je potrebné uviesť, že daňová kontrola žalovaným prerušená rozhodnutím č. 9810401/5/3845954/ 2014/Pal z 13. 08. 2014, ktorá bola prerušená od 20.08.2014 potom, čo odpadol dôvod prerušenia daňovej kontroly, žalovaný oznámením č. 20093077/2015 zo 14.08.2015 žalovanému oznámil, že odpadli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, ktoré pominulo 08.04.2015 a v daňovej kontrole bude pokračovať. Toto oznámenie žalobcovi bolo doručené 16.04.2015, z ktorého dôvodu nie je opodstatnená námietka žalobcu, že žalovaný potom, čo pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly uvedeným rozhodnutím, mu neoznámil. Daňová kontrola bola však opätovne prerušená rozhodnutím žalovaného č. 20134445/2015 z 23.04.2015, ale toto prerušenie daňovej kontroly nie je predmetom tohto konania, ale bolo predmetom konania vo veci sp. zn. 7Sa/15/2017. 17. Vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného, ktorá spočíva v tom, že nevydal oznámenia o pokračovanie v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa neho žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodu, pre ktorý bola daňová kontrola prerušená, podľa názoru správneho súdu bol právny prostriedok súdnej ochrany žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho nečinnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne a nebola teda naplnená ani materiálna ani formálna stránka verejnej správy.

18. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy v súvislosti s rozhodnutím č. 9810401/5/3845954/2014/Pal z 13.08.2014 je podaná oneskorene, pretože žalobca ako to vyplýva z petitu žaloby žiada, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovej kontrole a uložil mu povinnosť vydať rozhodnutie v súlade s § 46 Daňového poriadku o ukončení daňovej kontroly. Má zato, že daňová kontrola u žalobcu bola opakovane prerušená, teda zásah orgánu verejnej správy trval aj potom, čo bola prvýkrát aj druhýkrát daňová kontrola prerušená, z ktorého dôvodu tento iný zásah až do ukončenia daňovej kontroly trvá a preto správny súd má zato, že podanie tejto žaloby nebolo podané oneskorene, nakoľko tak, ako už bolo uvedené, zásah orgánu verejnej správy trvá, pretože daňová kontrola u žalobcu bola viackrát prerušená a žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v daňovej kontrole. Teda ak zásah trvá, nemožno mať zato, že táto žaloba bola podaná oneskorene.

19. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto v súlade s ust. § 261 SSP ju zamietol.

20. Žalobca v konaní bol neúspešný a preto súd v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP mu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „sťažnostné body“) sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.