Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Sa-39-2017.pdf
PDF · 96.94 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/39/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou v právnej veci žalobcu TRANSFER International Staff k.s., Bratislava, IČO 48 260 436, právne zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou, PhD., so sídlom Hurbanova 81, Hlohovec, proti žalovanému Národný inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol
rozhodol:
I. U k l a d á žalovanému - Národný inšpektorát práce Košice, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vymazal z evidencie neúplný zápis žalobcu - TRANSFER International Staff k.s., IČO: 48260436, Račianska 96, Bratislava, z centrálneho verejne prístupného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vymazať z evidencie neúplný zápis žalobcu z centrálneho verejne prípustného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Uviedol, že bol zapísaný v uvedenom zozname najneskôr po začatí správneho konania. Vo veci uloženia pokuty je nepochybné, že v čase zápisu do uvedeného registra neboli splnené všetky predpoklady na takýto zápis, nakoľko mu chýbal dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Má zato, že žalovaný nemal oprávnenie vykonať záznam do registra nelegálnych zamestnávateľov, nakoľko nemal k dispozícii všetky údaje, ktoré sú v súlade so zákonom, obligatórnou súčasťou zápisu do registra. Zákon pritom nepozná a neumožňuje realizovať neúplný alebo predbežný zápis. V zmysle princípu konania v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom, ktorým sú všetky orgány viazané podľa čl. 1 ods.2 Ústavy SR, t.z., že zápis mohol byť realizovaný až po tom, ako bolo právoplatne ukončené správne konanie, v ktorom bola jemu ako porušujúcemu subjektu uložená pokuta za porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Na túto skutočnosť poukázal aj vo vyjadrení k začatiu správneho konania na čo dostal argumentáciu, žeby inšpektoráty postupovali v rozpore so zákonom, ak by sa za okamih zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania považovalo nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Zákon o inšpekcii práce ani zákon o nelegálnom zamestnávaní neumožňujú realizovať zápis len na základe protokolu o výkone inšpekcie práce, ktorý nemá povahu správneho aktu a slúžil len ako podklad v správnom konaní. Voči protokolu neexistuje žiadny riadny opravný prostriedok prostredníctvom ktorého by sa mohol domáhať preskúmania výsledkov kontroly konštatovaných inšpektorom práce prostredníctvom nadriadeného orgánu. Zákon za obligatórnu súčasť zápisu považuje dátum právoplatnosti rozhodnutia o pokute jednoznačne je ho potrebné vykladať tak, že zápis sa môže vykonať až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o pokute. Skúmanie, ktorý okamih sa považuje za okamih porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je v tomto prípade irelevantné a nadbytočné. Totiž zákon jednoznačne na zápis do registra vyžaduje deň právoplatnosti rozhodnutia o
pokute. Toto ustanovenie je vyjadrením zásady prezumpcie neviny, ktorá je zakotvená v článku 50 ods.2 Ústavy SR. Upozornil aj na to, že ústavné princípy trestania sa analalogicky vzťahujú aj na správne trestanie, čo znamená, že zásada prezumpcie neviny nemôže byť v správnom trestaní opomenutá. Najvyšší súd v tomto smere judikoval, že „trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenou právnymi predpismi“. Nie je v súlade s princípmi právneho štátu ak štátny orgán zapíše do registra nelegálnych zamestnávateľov subjekt na základe protokolu z kontroly, ktorý sám o sebe nie je správnym rozhodnutím voči ktorému je možné podať opravný prostriedok. Je len podkladom pre začatie správneho konania. Tento svojvoľný a ničím podložený postup inšpektorátov je hrubým a škodlivým zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ktoré podliehajú kontrole inšpektorátov práce a je v rozpore so základnými zásadami, na ktorých spočíva právny poriadok Slovenskej republiky.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení nenamietal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Odcitoval ustanovenie § 6 ods.1 písm.s), § 7 ods.3 písm.n),§ 2 a § 14 ods.1 zák. č. 125/2006 Z.z. a uviedol, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že na účely vykonania zápisu osoby do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov je postačujúce zistenie rozhodujúcej skutočnosti, že osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako to definuje dikcia § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 zákona č. 82/2005 Z.z. Prípadné podmieňovanie tohto úkonu vydaním právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie nemôže právne obstáť jednak vzhľadom na zakotvenie zákonných lehôt na sankcionovanie páchateľa a jednak s ohľadom na vývoj právnej úpravy týkajúcej sa vedenia uvedeného zoznamu. Akceptuje, že zákonná povinnosť viesť uvedený zoznam bola do právneho poriadku zavedená zák. č. 82/2005 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce. V zmysle § 5 ods.3 písm.t) uvedeného zákona vedie centrálnu, verejne prístupnú evidenciu fyzických osôb a právnických osôb, ktorým bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Po prijatí nového zákona č. 125/2006 Z.z., ostala táto povinnosť žalovanému zachovaná s tým rozdielom, že do zoznamu sa zapisujú osoby, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Právnou skutočnosťou rozhodujúcou pre zápis osoby do zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania už nie je právoplatnosť rozhodnutia o uložení pokuty, ale s účinnosťou od 01.07.2006 je ňou samotné zistenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, o čom svedčí aj zmena zákonnej dikcie, týkajúcej sa uvedenej kompetencie. V opačnom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že neuloženie pokuty navodzuje stav, v ktorom alebo ani nedošlo k spáchaniu zisteného deliktu, čo nemusí byť pravda (napr. uplynutím subjektívnej alebo objektívnej lehoty zaniká deliktuálna spôsobilosť kontrolovaného subjektu, i napriek tej skutočnosti, že k spáchaniu správneho deliktu skutočne došlo). Cieľom zápisu osôb do uvedeného zoznamu je neposkytovať finančné prostriedky z verejných zdrojov tým osobám, ktoré na základe preukázaných zistení kontrolného orgánu porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Práve spomínané opatrenie predstavuje účinný boj proti nelegálnemu zamestnávaniu, nakoľko sa ním sleduje zverejnenie zisteného protiprávneho konania vo verejne prístupnom zoznamu v záujme ochrany verejných zdrojov pred ich poskytovaním osobám, ktoré profitovali z nelegálnej činnosti, čim nadobudli výhodnejšie postavenie oproti subjektom, ktoré postupovali v súlade so zákonmi. V zmysle § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2016 Z.z. vedie zoznam osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, avšak k zápisu subjektu do uvedeného zoznamu nepristupuje na základe vlastných zistení, ale výlučne na základe zistení orgánov vykonávajúcich kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, konkrétne jednotlivých inšpektorátov práce, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Preto je nesprávne konštatovanie žalobcu, že jeho opatrenie smerujúce k zápisu žalobcu do zoznamu osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania je nezákonné.
3. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý postup žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
4. Žalobca podal žalobu podľa § 252 a nasl. SSP.
5. Podľa § 252 ods.1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo následky trvajú, alebo ak hrozí jeho opakovanie.
6. Podľa ods.2 citovaného ustanovenia žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa ods.1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
7. Čo je iným zásahom Správny súdny poriadok v § 3 ods.1 písm.e) definuje tak, že na účely tohto zákona sa rozumie iný zásah orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté ; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly, alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Táto legálna definícia iného zásahu verejnej správy v podstate vymedzuje dva typy zásahu. Prvým typom je „faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy„ a druhým typom je „postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu“. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy priamy dotyk na právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s uznesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). Súčasne z toho jednoznačne vyplýva, že obe definičné vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Pod iný zásah preto ani naďalej nebude možné podriadiť rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy alebo postup orgánov činných v trestnom konaní, resp. prokuratúry pri výkone trestného dozoru alebo dozoru podľa § 18 zákona o prokuratúre. V súčasnosti iným zásahom orgánu verejnej správy môže byť jej aktívny postup pri výkone verejnej správy a nie opomenutie takéhoto postupu alebo nečinnosti pri výkone verejnej správy. Podstatou negatórnej zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany pretrvávajúcim alebo hroziacim opakujúcim sa iným zásahom. Negatórny charakter tejto ochrany pritom vyplýva z úpravy rozhodnutia správneho súdu. V § 262 ods.1 SSP, v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k uloženiu zákazu orgánu verejnej správy, pokračovať v napadnutom inom zásahu. Negatórna zásahová žaloba pritom môže mať aj čiastočnú reštitučnú povahu spočívajúcu v tom, že má žalovaný obnoviť stav pred iným zásahom. Len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, teda nemôže byť napadnutá žalobou. Kedy pritom pôjde o hrozbu nového zásahu a kedy o hrozbu opakujúceho zásahu bude vždy závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Medzi vykonaným iným zásahom a hrozbou jeho opakovania by však vždy mala byť vecná a časová súvislosť, v ktorej existencia bude musieť byť správnym súdom náležite vyhodnotená aby tento mohol rozlíšiť medzi prípustnou ochranou pred novým len hroziacim iným zásahom a ochranou pred hrozbou opakujúceho sa iného zásahu.
8. Do inšpekcie práce je, v súlade s ustanovením § 2 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.“), možné zaradiť aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kde o výsledku inšpekcie práce vykonanej inšpektormi práce sa v zmysle § 13 ods.2 vypracováva protokol, ktorý zachytáva porušenie povinnosti, ktoré boli pri výkone inšpekcie práce inšpektormi zistené. Protokol obsahuje aj čas, kedy bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce, resp. nelegálneho zamestnávania a ak boli preukázané aj dohodnutú mzdu a dobu ich trvania (§ 14 ods.1 zák. č. 125/2006 Z.z.). Inšpektorát práce vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitného predpisu potvrdenie o skutočnosti, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 7 ods.3 ods.n) zák. č. 125/2006 Z.z.).
9. Podľa § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2006 Z.z. Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejný prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
10. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že 05.09. a 06.09.2016 vykonal Inšpektorát práce Nitra prostredníctvom svojich inšpektorov v priestoroch sídla a prevádzky žalobcu, inšpekciu so zameraním na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, na kontrolu dodržiavania
zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Priebeh a zistenia z inšpekcie zhrnul Inšpektorát práce Nitra v protokole č.INA-37-39-2.3/P-A24,A25-16 z 09.11.2016 a v dodatku č. 2 l protokolu zo 14.12.2016 IP inšpektorát zrušil body B1, B2 a B3 protokolu, v ktorých boli konštatované nedostatky. Dodatok č. 3 k protokolu z 03.10.2017 žalovaný zmenil znenie uložených opatrení potom, čo v správnom konaní žalobca vytkol nevykonateľnosť. Podľa zistení IP Nitra malo dôjsť u žalobcu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania a to tým, že mal žalovaný pracovnoprávny vzťah so zamestnancami bez toho, žeby boli prihlásení na účely sociálneho poistenia podľa § 231 ods.1 písm.b) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo konštatované vo vzťahu k zamestnancom: V. Č., Z. H., V. I., G. Y., I. O., Ľ. P., V. V., E. E., M. I. a O. E.. Inšpektorát práce začal voči žalobcovi za uvedené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania správne konanie a v rámci prípravy vyjadrenia k začatiu správneho konania žalovaný bol zapísaný v centrálne verejne prístupnom zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Začaté správne konanie ohľadne uloženia pokuty za porušenie nelegálneho zamestnávania právoplatne skončené nebolo.
11. Z citovaného § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2006 Z.z. vyplýva, že Národný inšpektorát práce vedie register nelegálnych zamestnávateľov, kde okrem údajov ako identifikačné údaje dotknutej osoby sa v registri nelegálnych zamestnávateľov registrujú aj ďalšie údaje a t.j. dátum zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania ale aj dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
12. Ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu, žalobca bol zapísaný do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov síce po začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, ale v čase zápisu do registra nelegálnych zamestnávateľov neboli splnené všetky zákonné predpoklady na zápis do takéhoto registra, nakoľko tam nebol a ani nemohol byť zapísaný dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, pretože toto správne konanie nebolo v čase zápisu ešte právoplatné. Na základe zistených skutočností teda správny súd dospel k záveru, že žalovaný nemal oprávnenie vykonať záznam do registra nelegálnych zamestnávateľov, nakoľko v čase kedy takýto záznam urobil, nemal k dispozícii všetky údaje, ktoré sú v súlade so zákonom obligatórnou súčasťou zápisu do registra a to predovšetkým nemohol tam uviesť dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, pretože takéto správne konane nebolo ešte právoplatne ukončené. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva možnosť realizácie neúplných, predbežných, resp. len čiastočných zápisov. V danom prípade teda zápis mohol byť realizovaný až potom, ako bolo právoplatne ukončené správne konanie o uložení pokuty, teda konanie v ktorom bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Keďže zákon v žiadnom svojom ustanovení neumožňuje realizovať zápis do registra nelegálnych zamestnávateľov len na základe protokolu, pričom v danom prípade bol protokol z vykonanej inšpekcie vyhotovený, ktorú skutočnosť nepopiera ani sám žalobca, ale tak ako už bolo uvedené zápis do registra nelegálnych zamestnávateľov môže byť vykonaný až potom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty, nakoľko uvedenie tejto skutočnosti je aj obligatórnou súčasťou zápisu do registra.
13. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že na účely vykonania zápisu osoby do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov je postačujúce zistenie rozhodujúcej skutočnosti, že osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako definuje § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 zák. č. 82/2005 Z.z., lebo inšpektorát práce v zmysle § 7 ods.3 písm.n) zák. č. 125/2006 Z.z. vydá, resp. nevydá potvrdenie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žiadateľovi a to ku dňu podania žiadosti a mohlo by dôjsť aj k nedodržaniu zákonných lehôt na sankcionovanie páchateľa. Správny súd tu opätovne poukazuje už na citované ustanovenie § 6 ods.1 písm.s) zák. č. 125/2006 Z.z., v zmysle ktorého Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, z ktorého, ako už bolo uvedené, jednoznačne vyplýva, že do registra nelegálnych zamestnávateľov môže inšpektorát práce zapísať či už právnickú alebo fyzickú osobu, u ktorej zistí nelegálne zamestnávanie a to až po tom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty. Keďže je to obligatórnou súčasťou zápisu do registra a je zároveň potrebné uviesť, že ak by inšpektori práce pri vykonaní inšpekcie zistili nelegálne zamestnávanie, ktoré by uviedli v protokole z kontroly, ale následným vykonaným dokazovaním by bolo preukázané, že nedošlo k nelegálnemu zamestnávaniu a takýto subjekt by už bol vedený v zozname registra nelegálnych zamestnávateľov, by
bolo nedôvodné, a takýto zápis by mohol ukrátiť na právach kontrolovaný subjekt už len tým, že by sa nemohol uchádzať o zákazky v rámci verejného obstarávania. Je však potrebné zdôrazniť, že protokol o výkone inšpekcie práce nie je správnym rozhodnutím, ale iba jedným z dôkazov v správnom konaní, proti ktorému neexistuje žiadny opravný prostriedok. Preto aj súd je toho názoru, že do zoznamu registra nelegálnych zamestnávateľov možno zapísať iba takú právnickú alebo fyzickú osobu, ktorej už bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta, a tým aj preukázané nelegálne zamestnávanie. Zrejme aj sám zákonodarca pri stanovení podmienok do zápisu registra nelegálnych zamestnávateľov zohľadnil aj tú skutočnosť, aby sa do takéhoto zoznamu nedostali fyzické a právnické osoby, u ktorých nelegálne zamestnávanie nebolo dôsledne zistené a preukázané.
14. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní žaloby zistil, že žaloba je dôvodná a v súlade s ustanovením § 262 ods.1 SSP, žalovanému uložil povinnosť vymazať z evidencie neúplný zápis žalobcu a to z centrálne verejne prípustného zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
15. Žalobca v konaní bol úspešný a preto v súlade s § 167 ods.1 SSP súd žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.