Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/16/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. F., B. č. XX/XX, zastúpený ustanoveným advokátom JUDr. Ondrejom Szilágym so sídlom Lučenec, Haličská cesta 3200, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 66 387,84 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/248/2010-294 zo dňa 20.09.2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 66 387,84 Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ako škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím na základe toho, že Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Veľký Krtíš ČVS- OUV-48/VK-99 uznesením zo dňa 22.4.1999 v zmysle § 160 ods.1 Trestného poriadku vzniesol žalobcovi obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť. Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši JUDr. Gabriel Geško ( vybavoval Mgr. D.Škrečko) uznesením sp.zn. Pv 90/99-8 zo dňa 7.6.1999 podľa § 148 ods.1 písm.c/ Tr por. sťažnosť žalobcu voči uzneseniu ako nedôvodnú zamietol. Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš JUDr. Gabriel Geško ( vybavoval JUDr. Jozef Gemer) podal dňa 25.8.1999 na Okresný súd Veľký Krtíš na žalobcu obžalobu pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona. Okresný súd Veľký Krtíš v konaní sp. zn. 1T 124/99 dňa 27.3.2000 o podanej obžalobe rozhodol rozsudkom tak, že žalobcu uznal za vinného pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1, ods.2 Trestného zákona. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 6To 356/00 zo dňa 12.7.2000 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Veľký Krtíš vo veci rozhodol opätovne rozsudkom zo dňa 14.2.2001 tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil. Voči oslobodzujúcemu rozsudku podal prokurátor odvolanie, o ktorom rozhodoval odvolací súd. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 6To 318/01 zo dňa 16.5.2001 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Veľký Krtíš vo veci znovu rozhodol rozsudkom zo dňa 8.7.2002 tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil. Voči uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie, o ktorom opätovne rozhodoval odvolací súd. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 2To 1053/02 zo dňa 9.10.2002 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 18.11.2002. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

2. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie s poukazom na ustanovenia zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. Žalobca v spore označil stranu žalovaného ako Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V právnych vzťahoch upravených v zákone č.58/1969 Zb. vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 ( § 25 ods.2 ). Týmto ústredným orgánom je Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni ( § 9 ods.1). Žaloba je uplatnená síce voči subjektu, ktorý má subjektivitu ( a teda aj spôsobilosť byť stranou sporu), ale tento subjekt sám o sebe nie je nositeľom zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb., pretože nositeľom tejto osobitnej zodpovednosti je v tomto prípade štát, teda konkrétne štátny orgán, ktorý v prípade nárokov zo zodpovednosti za škodu má konať za povinný subjekt. Označený subjekt žalobcom nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z uplatňovaného zodpovednostného vzťahu.

3. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý zástupcom žalobu, a to samotný výsluch žalobcu s poukazom na hospodárnosť konania. Nad rámec konania uviedol, že ak by aj žalobca žaloval subjekt, ktorý by bol vo veci pasívne legitimovaný, jeho nárok je premlčaný. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok).

4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Naďalej trval na tom, že mu bola spôsobená škoda v podobe nemajetkovej ujmy, a to Generálnou prokuratúrou SR. Prokurátor JUDr. Dušan Škrečko vydal nezákonné rozhodnutie, t. j. uznesenie zo dňa 07.06.1999 č. Pv 90/1999, v zmysle ktorého žalobca vidí pochybenie v tom, že prokurátor si osvojil tvrdenia oznamovateľa trestného činu a nedostatočne skúmal dôvody a skutočnosti nasvedčujúce tomu, že údajný skutok spáchaný žalobcom nie je trestným činom. Žalobca zároveň videl nezákonnosť rozhodnutia a postupu u prokurátora aj v tom, že vyšetrovanie trvalo dlhú dobu, počas ktorej mu bola obmedzovaná sloboda, nakoľko musel byť neustále k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní. Na základe výsledkov vyšetrovania, prokurátor navyše podal na žalobcu obžalobu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že mu prokuratúra nezákonným postupom a rozhodnutím spôsobila škodu, a z tohto dôvodu je pasívne legitimovaná v predmetnom konaní a mala by niesť za to zodpovednosť. Žalobca videl pochybenie súdu aj v tom, že mu nebolo umožnené sa ku skutočnostiam vyjadriť na vytýčenom pojednávaní dňa 20.09.2017, a to aj napriek tomu, že právny zástupca žalobcu žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, aby sa žalobca sám vyjadril k predmetným skutočnostiam. Navyše sa právny zástupca nevedel pred pojednávaním skontaktovať so žalobcom, a teda nemal možnosť prezentovať jeho názor. Čo sa týka premlčania nároku žalobca zastáva názor, že v jeho prípade prichádza do úvahy plynutie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby. Pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že v tomto prípade prichádza do úvahy aplikácia § 257 CSP, nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov súd celkom alebo sčasti neprizná, a to vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov na strane žalobcu, nakoľko súd nezohľadnil osobné, majetkové, zárobkové a ani iné pomery žalobcu. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu mal za to, že okresný súd ako súd prvej inštancie dospel v tejto právnej veci na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, pričom je dostatočne odôvodnené a je z neho zrejmé, prečo súd prvej inštancie rozhodol uvedeným spôsobom. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s tým, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.

6. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného naďalej trval na tom, že mu bola spôsobená škoda v podobe nemajetkovej ujmy Generálnou prokuratúrou SR, ktorá je nositeľom subjektívnej povinnosti v predmetnom konaní. Zotrval na všetkých doterajších písomných podaniach a mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalobcovi bola spôsobená škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci, pretože mu bola a stále je zo strany žalovaného spôsobovaná ujma, spôsobom ktorým bola poškodená jeho občianska povesť, česť a dobré meno v mieste jeho bydliska, a z tohto dôvodu mal súd prvej inštancie zaviazať žalovaného k náhrade jemu spôsobenej nemajetkovej ujmy.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom odvolania (§ 379 , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 , bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Veľký Krtíš ČVS-OUV-48/VK-99 uznesením zo dňa 22.04.1999 vzniesol žalobcovi obvinenie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona, pričom voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť. Na základe podanej sťažnosti Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši uznesením sp. zn. Pv 90/99-8 zo dňa 07.06.1999 sťažnosť žalobcu voči uzneseniu ako nedôvodnú zamietol. Po podaní žaloby na Okresný súd Veľký Krtíš v konaní pod sp. zn. 1T/124/99 okresný súd uznal žalobcu za vinného pre trestný čin sprenevery, po podaní odvolania žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 6To/356/00 zo dňa 12.07.2000 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní okresný súd rozhodol opätovne rozsudkom zo dňa 14.02.2001 tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil, na odvolanie prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 6To/318/01 zo dňa 16.05.2001 rozsudok okresného súdu opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tretím rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš zo dňa 08.07.2002 opätovne žalobcu spod obžaloby oslobodil, pričom o odvolaní prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením sp. zn. 2To/1053/02 zo dňa 09.10.2002 a odvolanie okresného prokurátora zamietol. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 18.11.2002.

10. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zo dôvodu, že žalobca v spore označil na strane žalovaného Generálnu prokuratúru SR.

11. Okresný súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím správne právne posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov.

12. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, jasne a zrozumiteľne s poukazom na § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. odôvodnil, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať a v prípade neuspokojenia nároku žalovať ústredný orgán, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR, nie Generálna prokuratúra SR. Uvedená skutočnosť exaktne vyplýva priamo zo zákona. Iným ústredným orgánom v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. môže byť len ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov, ak ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, alebo ak ide o vec týkajúcej sa štátnej správy, takýmto subjektom je potom ústredný orgán do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie danej štátnej správy. V zmysle § 9 zák. č. 58/1969 Zb. v žiadnom prípade nemôže byť orgánom, na ktorom sa podáva žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a následne orgánom konajúcim za štát v prípade podanej žaloby Generálna prokuratúra SR. Rozhodnutie okresného súdu preto z tohto hľadiska bolo potrebné považovať za vecne správne. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že napriek poučeniu súdu žalobca zotrval na nesprávnej pasívnej vecnej legitimácii a označení za žalovaný subjekt na strane žalovaného Generálnej prokuratúry SR. Sám žalobca si tak svojim zavineným konaním privodil to, že žaloba musela byť zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

13. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal výsluch žalobcu, okresný súd aj túto skutočnosť náležite vo svojom rozhodnutí odôvodnil s tým, že výsluch žalobcu nebol vykonaný s poukazom na hospodárnosť konania. Vzhľadom na právne zastúpenie žalobcu nepovažoval za potrebné vypočuť priamo žalobcu k veci, pričom aj právny zástupca žalobcu priamo uviedol, že sa mu nepodarilo skontaktovať so žalobcom, čo však je potrebné pripísať na ťarchu žalobcu a nie žalovaného v rámci kontradiktórnosti konania a uplatnenia koncentračnej zásady.

14. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalovaným v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, nakoľko okresný súd len nad rámec vecného rozhodnutia poukázal na to, že nárok žalobcu vzhľadom na uplynutie premlčacej doby by bol premlčaný. Vo veci samej však žaloba žalobcu

bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na úspech žalovaného okresný súd správne rozhodol aj o priznaní náhrady trov žalovanému v plnom rozsahu s prihliadnutím na § 255 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle ust. § 396 ods. 1 (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). Vzhľadom na skutočnosť, že i keď žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, trovy v odvolacom konaní mu žiadne nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .