Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-26-2022.pdf
PDF · 116.31 KB
Case nature
Subarea
20CoP/26/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti veci súdu o maloletú: Z. K.Č., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky - R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. Č.. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., AK so sídlom: Bratislava, Drieňová ul. č. 76/17, a otca - V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B., Q. Č.. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 05. januára 2022, č.k. 8P/158/2021-80, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 05. januára 2022, č.k. 8P/158/2021-80, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 05.01.2022, č.k. 8P/158/2021-80, návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.12.2021 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne na čas do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/353/2018, zakázal styk otca s maloletou. Uvedeným návrhom matka žiadala, aby súd rovnako zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8P/353/2018-1396 zo dňa 11.06.2021 v časti úpravy styku otca s maloletou. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že napriek tomu, že otec má upravený styk s maloletou v nevyhnutnom rozsahu uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 8P/353/2018-1396 zo dňa 11.06.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu č.k. 11CoP/306/2021-1661 zo dňa 18.10.2021, svoj styk s maloletou si upravuje svojvoľne. Pri preberaní maloletej sa správa k maloletej nevhodným a hrubým spôsobom, maloletú napriek jej nesúhlasu, ktorý prejavuje formou plaču a kriku, vytrháva z jej rúk. Matka v rámci svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že otec jej maloletú priniesol namiesto jednej hodiny určenej súdom po 2 - 3 hodinách, vyzýval ju, aby si pre maloletú prišla do Stupavy, maloletú vytrhol z jej náručia a uviedol, že jej ju už nevráti, okrem toho, keď maloletá bola chorá a užívala antibiotiká, jej otec zorganizoval narodeninovú oslavu. Vyjadrila sa, že otec množstvo stretnutí zrušil a následne opätovne po istom čase realizoval styk podľa svojho uváženia. Otec podľa jej vyjadrenia koná od začiatku len podľa toho, ako to jemu vyhovuje a vôbec nezohľadňuje pocity a prežívanie maloletej, ako ani účel samotného nariadeného neodkladného opatrenia. Uviedla, že maloletá sa počas realizovaných stykov s otcom začala v noci budiť, pomočovať a má z otca strach. Vyjadrila sa, že preberanie a odovzdávanie maloletej otcom prebieha agresívne, necitlivo, otec jej maloletú vytrháva z rúk a pri jednom z preberaní dieťaťa museli dokonca zasiahnuť aj susedia matky, ktorí počuli krik maloletej a bola následne privolaná aj polícia. Matka po preberaní dieťaťa musela absolvovať lekárske vyšetrenie, vzhľadom k tomu, že je vo vysokom štádiu tehotenstva a otec jej pri vytrhávaní maloletej z
rúk niekoľkokrát zatlačil na brucho. Otec sa podľa matky počas stretnutí správa nevyrovnane, útočne a vulgárne, čo spôsobilo, že maloletá sa rozplakala a bola rozrušená. Vzhľadom k uvedenému má matka za to, že stretnutia otca s maloletou sú pre maloletú extrémne psychicky náročné a vzhľadom na správanie otca nie sú vôbec v záujme maloletej. Otec svojím správaním podľa matky drží tak ju, ako aj maloletú v neustálom psychickom napätí, pričom uvedené pociťujú ako formu psychického týrania. Matka sa vyjadrila, že maloletá vníma ataky otca na jej osobu, ako na osobu maloletej najbližšiu, čo na maloletú pôsobí traumatizujúco. Uviedla, že styk otca s maloletou ohrozuje jej psychické zdravie, a vzhľadom k tomu je potrebné maloletej poskytnúť ochranu pred následnou neurotizáciou a chronifikovaním až psychotizáciou, z dôvodu styku s otcom.
3. Súd prvej inštancie svoje uznesenie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 CSP a § 361 CMP, § 24 ods. 4, § 25 ods. 3 Zákona o rodine a vecne tým, že sa oboznámil s návrhom matky, priloženými listinnými dôkazmi, ako aj zvukovými nahrávkami, obsahom súdneho spisu sp.zn 8P/353/2018 a z týchto zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Z obsahu súdneho registra súdu bolo zistené, že na súde prvej inštancie sa pod sp.zn. 8P/353/2018 vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z., toto doposiaľ nie je právoplatne skončené. Zo spisu taktiež vyplýva, že uznesením č.k. 8P/353/2018-20 zo dňa 20.12.2018 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloletú Z. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej Z. výživným vo výške 100,- € mesačne; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2019. Uznesením č.k. 8P/353/2018-192 zo dňa 30.08.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/425/2019-481 zo dňa 16.12.2019, bolo dočasne upravené stretávanie sa otca s maloletou Z. na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu v čase od 14.00 hod. do 17.30 hod. v prítomnosti matky a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.01.2020. Uznesením č.k. 8P/353/2018-619 zo dňa 07.05.2020, súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zverenie maloletej Z. do jeho starostlivosti, zakázal stretávanie sa otca s maloletou Z. a uložil matke povinnosť informovať otca k 10-temu, 20-temu a 30-temu dňu v týždni o maloletej Z.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2020. Uznesením č.k. 8P/353/2018-969 zo dňa 23.12.2020, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým opätovne upravil stretávanie sa otca s maloletou Z. na základe návrhu otca zo dňa 16.11.2020; voči rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 11CoP/502021-1077 zo dňa 19.03.2021 uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 23.12.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 8P/353/2018-1396 zo dňa 11.06.2021, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou Z. na každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky tak, že miestom preberania a odovzdávania maloletej je miesto bydliska matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/306/2021-1661 zo dňa 18.10.2021.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom matky a jeho prílohami, ako aj spisom prvoinštančného súdu vedeným pod sp.zn. 8P/353/2018 dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal otcovi styk s maloletou Z., nie je dôvodný.
5. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že zvukové nahrávky predložené matkou a vyhotovené matkou počas preberania resp. odovzdávania maloletej otcom síce zachytávajú určitý výsek s plačom dieťaťa a „. rodičov, z týchto však súd nevie objektívne posúdiť, čo uvedenej situácii predchádzalo resp. čo bol spúšťajúci moment uvedeného incidentu. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že plač, resp. krik maloletej zachytený na nahrávke, je predovšetkým spôsobený stresovou, resp. vyhrotenou situáciou medzi rodičmi maloletej a ich spôsobom komunikácie, resp. nekomunikácie. Uvedeným správaním sa rodičov sa súd zaoberal vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladných opatrení, kedy vyslovene zdôraznil, že stres maloletej spôsobujú obaja rodičia svojím správaním sa voči sebe - súd sa snažil eliminovať kontakt rodičov na čo najmenej možnú mieru - teda iba na moment preberania a odovzdávania dieťaťa rodičmi, preto upravil stretávanie sa otca s maloletou bez prítomnosti matky. Maloletá Z. je vo veku, kedy napätá situácia medzi rodičmi a ich vzájomné nerešpektovanie sa, je prirodzene reflektované jej zvýšeným stresom sprevádzaným plačom. Súd prvej inštancie má za to, že na vzniknutú situáciu napätých vzťahov medzi rodičmi nie
je namieste reagovať zakázaním styku otca s maloletým dieťaťom, ale v prvom rade upokojením situácie medzi rodičmi a ich vzájomnou komunikáciou. Súd zdôraznil skutočnosť, že ku konfliktom dochádza medzi rodičmi maloletej od začiatku konania vedeného na prvoinštančnom súde pod sp.zn. 8P/353/2018, kedy ani jeden z rodičov nie je ochotný urobiť ústretový krok voči druhému. Tak, ako súd konštatoval už vo svojom rozhodnutí č.k. 8P/353/2018-1396 zo dňa 11.06.2021, čo následne potvrdil aj odvolací súd svojim uznesením č.k. 11CoP/306/2021-1661 zo dňa 18.10.2021, je potrebné zachovanie aspoň nevyhnutného kontaktu otca s maloletou Z.. Stretávanie sa otca s maloletou bolo v súvislosti s útlym vekom maloletej, ako aj ku skutočnosti, že maloletá dlhšiu dobu svojho otca nevidela, upravené v nevyhnutnom režime, berúc do úvahy aj denný režim dieťaťa (dieťa chodí ešte poobede spávať). Súd opätovne obom rodičom zdôraznil skutočnosť, že pri realizácii styku je prvoradý predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý je potrebné chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb.
6. Zároveň však súd prvej inštancie konštatoval, že správanie sa otca dieťaťa pri preberaní resp. odovzdaní maloletej je vyslovene nevhodné a otec taktiež svojím dielom prispieva k vyhrotenej situácii, čo má za následok, že dieťa má problém od matky k otcovi ísť. Súd prvej inštancie otcovi zdôraznil, že je povinný dodržiavať rozhodnutie súdu o úprave styku s maloletou, upraviť svoje správanie sa k matke tak, aby nezavdal ani najmenšiu príčinu možnému konfliktu rodičov v prítomnosti maloletej. Rovnako je potrebné, aby si otec uvedomil skutočnosť, že napriek tomu, že maloletá bola zverená dočasne do starostlivosti matky, on nie je zbavený zodpovednosti za všestranný rozvoj maloletej. Je len na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k tomu, aby aj v obmedzenej príležitosti pre sústavné výchovné pôsobenie realizoval vhodný vplyv na výchovu maloletého dieťaťa. Súčasne je taktiež potrebné, aby otec realizoval svoje rodičovské práva s ohľadom na maloletú bez potreby agresie voči matke, kriku a násilných gest, pretože uvedený spôsob realizácie práv negatívne pôsobí na zdravý a všestranný vývin maloletej. Preto ak otec chce, aby mala maloletá Z. vytvorený k nemu priaznivý vzťah, musí k uvedenému pristupovať empaticky a s trpezlivosťou.
7. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že reagovať na predmetný incident pri preberaní resp. odovzdaní maloletej zákazom styku otca s maloletou nie je danej situácii primerané. Súd zdôraznil, že riešením konfliktnej situácie medzi rodičmi nemôže byť zákaz styku otca s maloletou, naopak, každý z rodičov by mal voči tomu druhému urobiť ústretový krok a upustiť zo svojich požiadaviek. Je len na rodičoch, aby minimalizovali svoje konfliktné situácie na minimum a aby sa následne v súvislosti s uvedeným vzťahy tak medzi nimi, ako aj vzťahy otca s maloletou stabilizovali.
8. Záverom súd poznamenal, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. V konaní vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/353/2018 rozhodne súd na základe podrobne vykonaného dokazovania.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka, ktorá v rámci svojho odvolania uviedla, že odvolanie podáva s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, v zmysle § 365 ods. 1 písm. h), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka vo svojom návrhu uviedla, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 8P/353/2018-1396, zo dňa 11.06.2021, upravil styk otca s maloletou Z. K., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky tak, že miestom preberania a odovzdávania maloletej je miesto bydliska matky. Vo zvyšku návrh otca zamietol. V rámci svojho odvolania upozornila na fakt, že súdu nepredložila len zvukové nahrávky, ale aj zvukovoobrazové nahrávky zachytávajúce odovzdávanie dieťaťa otcovi. Predmetné nahrávky neboli vytvorené len matkou, ale aj osobami prítomnými pri
odovzdávaní dieťaťa. Z nahrávok je zrejmé, že nejde o žiaden výsek s plačom dieťaťa, ale je zachytené odovzdávanie dieťaťa ako celok. Pričom je rovnako zrejmé, že dieťa veľmi intenzívne odmieta otca, bráni sa odovzdaniu otcovi, a nechce s ním odísť. Rovnako pri jednom z preberaní dieťaťa otcom to nebola matka, ktorá privolala policajnú hliadku, ale susedia, ktorí sa nedokázali prizerať, až agresívnemu správaniu otca. Spúšťacím momentom incidentu je fakt, že otec neakceptuje, že dieťa odmieta s ním ísť a dieťa sa napríklad snažil matke vytrhnúť z náručia. Matka zastáva názor, že otec by sa mal podrobiť psychologickému poradenstvu, aby mu bolo objasnené ako pristupovať k dieťaťu, jeho potrebám, emóciám, pocitom prežívania a podľa toho by následne mal zvoliť svoj prístup pri preberaní Z.. Dieťa nemá vytvorený pocit bezpečia smerom k otcovi a za situácie, ako preberanie prebieha si ho zrejme ani nikdy nevytvorí, práve naopak získa čoraz väčší odstup k otcovi. Matka uviedla, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa nedomáhala riešenia napätých vzťahov medzi rodičmi. Matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala dočasného zákazu styku maloletej s otcom z dôvodu ochrany dieťaťa. Matka nepopiera právo rodiča vychovávať svoje dieťa, starať sa oň, ani právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť. Obsahom práva vychovávať dieťa je predovšetkým právo a povinnosť chrániť záujmy tohto dieťaťa. V odôvodnených prípadoch, ak je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd by mal styk dieťaťa s rodičom aj zakázať. Z obsahu spisu Okresného súdu Malacky, zo skutkového stavu, ktorý je obsiahnutý v spise je zrejmé, že sú tu podľa matky skutočnosti - v tomto konkrétnom prípade, keď otec ohrozuje fyzické a psychické zdravie dieťaťa. V neposlednom rade opätovne matka poukázala aj na názor Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny - kolízneho opatrovníka, ktorý je dostatočne oboznámený so skutkovým stavom daného prípadu a sám navrhoval súdu dočasne zakázať styk otca s maloletou. Súd nebral názor kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého dieťaťa, ktorý má nestranne a nezávisle hájiť záujmy maloletej do úvahy. Uviedla, že súd upravil po zákaze styku otca s maloletou - styk otca s maloletou v nevyhnutnom rozsahu. Dôvodom tejto úpravy bolo podľa súdu zachovanie nevyhnutného styku otca s maloletou, za účelom udržania ich vzťahu. V prvom rade je potrebné konštatovať, že maloletá k otcovi nemá vybudovaný vzťah a rozhodnutie súdu malo prispieť k tomu, aby si maloletá na otca zvykla a začala budovať vzťah. Teda, hlavný účel rozsahu úpravy styku súdom bol podľa názoru matky, hlavne ten, aby si maloletá na otca postupne zvykla. Toto mal pochopiť aj otec, čo bohužiaľ sa nestalo. Preto si matka kladie otázku - ako si dieťa má zvyknúť na otca, keď otec realizoval preberanie maloletej hrubým spôsobom - maloletú napriek jej nesúhlasu /kriku a plaču maloletej, odmietavému postoju k otcovi/ preberal od matky, maloletú vytrhával matke z rúk, nedodržiaval súdne rozhodnutie, otec si svojvoľné upravil rozsah styku s maloletou a namiesto 1 hodiny určenej súdom maloletú doniesol napr. po 2 - 3 hodinách. Následne na množstvo stretnutí neprišiel a pod. matka zastáva názor, že súd nesprávne posúdil čo je v záujme maloletého dieťaťa. A opätovne kladie otázku, či je v záujme maloletej Z. realizovať styk s otcom za neustáleho konfliktu, za neustáleho plaču, za neustáleho násilia, urážok, vtrhávaní z rúk matky, za privolávania polície susedmi a pod.? Podľa názoru matky je nepochybné, že styk otca s maloletou ohrozuje jej psychické zdravie a zdravý duševný rozvoj. Prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, uskutočňovanej štátnymi orgánmi, verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, totiž musí byť záujem dieťaťa tak, ako to vyplýva z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Maloletej Z. je potrebné poskytnúť ochranu pred neurotizáciou a chronifikovaním až psychotizáciou dieťaťa z dôvodu styku s otcom, kým otec nezíska aj za odbornej pomoci také rodičovské zručnosti, aby si vedel nájsť vhodnú cestu k maloletej Z.. Poukázala na to, že život zásadne ovplyvňujú spomienky - traumatizácia v detstve má celoživotný význam, preto sa domnieva, že súd má v tomto prípade zasiahnuť a maloletej Z. poskytnúť ochranu. Záujem dieťaťa pri rozhodovaní o zákaze styku rodiča s maloletým dieťaťom možno vidieť nielen v ochrane fyzického, ale aj psychického zdravia maloletého dieťaťa, napr. z dôvodu vytesnenia si a následného nepripomínania si negatívnych zážitkov vo vzťahu k rodičovi. Aké spomienky bude mať maloletá Z.Š. na útle detstvo v tejto súvislosť? Aj keď zákaz styku rodiča s dieťaťom je považovaný za krajný prostriedok riešenia určitej konkrétnej situácie/í v danom prípade ho považuje matka za nevyhnutý z dôvodu, aby bolo zachované duševné zdravie maloletej a neboli napáchane také škody na jej psychike, ktoré už nebude možné nikdy napraviť. Matka zdôraznila, že aj súd prvej inštancie správanie otca považuje za nevhodné, agresívne a pod. Akej intenzity by malo byť negatívne správanie otca, aby súd poskytol dieťaťu ochranu? Matka zastáva názor, že správanie otca, ktoré bolo preukázané je dostatočne intenzívne na to, aby mohla tvrdiť, že maloleté dieťa takéto správanie nemá zažívať alebo byť jeho svedkom. Rovnako matka namieta argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v rámci uznesenia, z ktorej sa javí, že išlo o jeden incident pri preberaní dieťaťa. Nie, každé jedno preberanie prebiehalo nevhodne - raz otec búchal na dvere bytového domu, inokedy zatlačil pri vytrhávaní Z. na brucho matky, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva a následne musela vyhľadať lekárske ošetrenie a pod. Na základe vyššie uvedených skutočností matka navrhla, aby súd druhej inštancie vydal uznesenie, ktorým súd ruší uznesenie, č.k. 8P/353/2018-1396,
zo dňa 11.06.2021 v časti: „.Y. V. W. B. B. B. V. Z. K. W. C. M. M. B. P. M. N. Y. XX.XX S.. F. XX.XX S.., P. K. N. C.Ň. M. B. M. Č. Y. XX.XX S.. F. XX.XX S.. A. W. V. B. C., Ž. V. Z. B. W. Y. V. P. P. Y. V. M. L. M. Č. M. V. A. V., a súčasne vydá toto neodkladné opatrenie: „.Súd F. F. F. B.Z. K. M. na C. B. W. B..D.. XP/XXX/XXXX D. Y. B. B. B. V. Z..
11. Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
13. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
14. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
15. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
17. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
19. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá Z. má X roky a X mesiacov. Vo vzťahu k maloletej Z. boli vydané viaceré rozhodnutia, pričom posledné z nich týkajúce sa úpravy styku bolo uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 8P/353/2018-1396 zo dňa 11.06.2021, ktorým súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou Z. na každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.00 hod do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky tak, že miestom preberania a odovzdávania maloletej je miesto bydliska matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/306/2021-1661 zo dňa 18.10.2021. Odvolací súd dopytom cez súd prvej inštancie zistil, že vo veci samej je toho času vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletej Z. pod sp.zn. 8P/353/2018, ktoré nie je právoplatne skončené, a v rámci ktorého je toho času ustanovený znalec z odboru psychológie PhDr. Igor Obuch a to uznesením zo dňa 16.03.2022.
20. Matka sa svojím návrhom domáha nariadenia zákazu styku otca s maloletou, a zároveň zrušenia predchádzajúcej úpravy styku otca s maloletou Z.. V súvislosti s rozhodnutím o zákaze styku jedného z rodičov s maloletými deťmi odvolací súd uvádza, že zákaz styku možno považovať za výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva. Pri rozhodovaní o návrhu na obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný na súd. Dôvody, ktoré viedli k podaniu návrhu nevyplývajú takmer nikdy z návrhu samotného a navrhovateľ sa spravidla odvoláva len na záujem dieťaťa. Ak sa nezistia okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, nemôže byť ani odmietanie dieťaťa samé osebe respektíve názor jedného z rodičov o dôvodnosti návrhu, dôvodom na obmedzenie alebo zákazu styku.
21. Odvolací súd má v danom prípade za to, že skutočnosti tvrdené matkou v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia t.j., že maloletá Z. pri jej odovzdávaní otcovi plače, respektíve otca odmieta, nakoľko otec podľa názoru matky reaguje agresívne necitlivo, nedodržiava časy jednotlivých stretnutí a správa sa nesúladne so záujmom maloletej, nie sú ani podľa názoru odvolacieho súdu dostatočnými dôvodmi pre nariadenie zákazu styku otca s maloletou dcérou. Tak, ako vyplýva z obsahu spisu, otec má s maloletou upravený styk a to každý párny kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod., čo skutočne možno nazvať okliešteným stykom. Počas tejto jednej hodiny si otec nemôže naplánovať normálne aktivity s dieťaťom. Bežne vzniká situácia, že otec dieťa musí vytrhnúť z nejakej aktivity, čo nie je dobré ani pre dieťa, ani pre otca a taktiež ani pre matku. Odvolací súd musí konštatovať, že dôvody uvádzané matkou na zákaz styku boli vyhodnocované už v rámci konania, v ktorom súd prvej inštancie upravoval styk otca s maloletou a to konkrétne uznesením zo dňa 11.06.2021 č.k. 8P/353/2018-1396 potvrdeného uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2021 č.k. 11CoP/306/2021-1661, pričom je potrebné uviesť, že samotná skutočnosť, či zákaz styku otca s maloletou Z. bude vyhodnotený ako dôvodný môže preukázať iba dokazovanie vo veci samej v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/353/2018, v ktorom sa toho času vykonáva znalecké dokazovanie aj za týmto účelom. Tak, ako už uviedol súd prvej inštancie napäté vzťahy medzi rodičmi sa takpovediac premietajú do správania sa dieťaťa práve v čase, keď sú rodičia spolu t.j. v čase, keď dochádza k odovzdávaniu maloletej otcovi za účelom výkonu styku. V danom prípade by odvolací súd odporúčal obom rodičom nehrotiť situáciu a to konkrétne zo strany otca nepredlžovaním styku s maloletou (t.j. dodržiavaním súdneho rozhodnutia) a zo strany matky neprivolávaním policajnej hliadky, v prípade nedodržania rozsahu styku otca s maloletou, alebo akéhokoľvek problému pri styku otca s maloletou. Obaja rodičia by sa mali začať viac rešpektovať a tolerovať, nakoľko bez tejto sebareflexie rodičov maloletá bude vždy situáciu vyhodnocovať negatívne, pričom toto antagonistické nastavenie rodičov sa môže u maloletej prirodzene premietnuť aj do odmietania styku s otcom. V danom prípade aj súd prvej inštancie vyslovil názor, že práve správanie maloletej Z. pri preberaní maloletej otcom je dôsledkom správania sa rodičov, a preto tu nie je namieste zakročiť úplným obmedzením styku otca s maloletou a to napriek skutočnosti, že maloletá je pri odovzdávaní na styk otcovi nervózna, respektíve plače. Konflikty prítomné medzi rodičmi v tomto prípade nemôže vyriešiť súd prostredníctvom nariadenia zákazu styku otca s maloletou. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie, vo veci samej sa na súde prvej inštancie vedie konanie pod sp.zn. 8P/353/2018, kde je toho času nariadené znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa zistí aj vzťah maloletej k otcovi a v prípade zverenia maloletej matke bude súd rozhodovať o úprave styku otca s maloletou, pri zohľadnení skutočností tvrdených zo strany matky. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je priestor v rámci dokazovania na zistenie skutočnej príčiny správania sa maloletej, na zistenie jej vzťahu k otcovi, a to bez ohľadu na zvukové a obrazové nahrávky matky priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd teda nezistil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko skutočnosti opísané matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si podľa názoru odvolacieho súdu v zhode so súdom prvej inštancie nevyžadujú potrebu urýchlenej (bezodkladnej) dočasnej úpravy pomerov - zákazu styku otca s maloletou Z., a teda nezakladajú dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd nevyhovel odvolaniu matky, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).