Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/118/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: V. C., L. K. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov - matka: C. K., L. K. XX.XX.XXXX, J. G. XXA, X., zastúpená Mgr. Ivanou Blajskovou, advokátkou so sídlom Kalinčiakova 115/4, Bratislava, otec: V. C., L. K. XX.XX.XXXX, J. Y. XXA, J., zastúpený JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 29. mája 2018, č. k. 38P/295/2017

- 42, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 29. mája 2018, č. k. 38P/295/2017 - 42, p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 29.05.2018, č. k. 38P/295/2017 - 42, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého V. C., L. K. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 38P/295/2017. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. 2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaným na Okresnom súde Bratislava III. dňa 18.05.2018 sa matka maloletého V. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 38P/295/2017 tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň bude upravený styk otca s maloletým v zmysle jej návrhu. 3. Skutkovo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že rodičia maloletého V. nie sú manželmi, v roku 2015 ukončili svoje spolužitie a na Okresnom súde Bratislava III. je vedené konanie o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Matka si dňa 06.03.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorý návrh bol súdom zamietnutý. Od tohto obdobia došlo medzi rodičmi k podstatnej nezhode v otázke výkonu starostlivosti o maloletého a realizácii styku otca s maloletým. Otec si dňa 02.05.2018 bez dohody s matkou vyzdvihol maloletého zo škôlky a na telefonický dopyt matky jej oznámil, že má štyri dni voľna a chce byť s maloletým. Nasledujúci deň matke neodpovedal na telefonáty ani SMS a táto zistila, že sa nezdržiava ani v mieste svojho dovtedajšieho bydliska, matka tak ani nemala vedomosť, kde sa otec s maloletým nachádza. Počas tohto obdobia maloletý nenavštevoval škôlku a ani výuku anglického jazyka. Otec tak nekonal po prvýkrát, opakovane nerešpektuje režim maloletého a koná svojvoľne a to bez ohľadu na nepriaznivé dopady na prežívanie maloletého. Otec tiež neustále spochybňuje matkinu starostlivosť o maloletého a rozoberá s maloletým veci, ktoré by mali riešiť oni ako rodičia a nevťahovať do nich maloletého. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto matka rozhodla

opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zastabilizované pomery C. V.. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 325 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 367 ods. 1 C.m.p. a dospel k záveru, že nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, keď je potrebné, aby bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému V. v otázke zverenia do osobnej starostlivosti matky. Medzi rodičmi je prítomný spor ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností a hoci matka už v predchádzajúcom období poukazovala na niektoré kroky otca v súvislosti s realizáciou jeho rodičovských práv, doposiaľ mal súd prvej inštancie za to, že rodičia sa v zásade dokážu na podstatných aspektoch výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť. Vychádzajúc z posledného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že otec sa vo vzťahu k výkonu svojich rodičovských práv a povinností dopúšťa svojvoľného konania, podporeného neexistenciou rozhodnutia súdu o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému V.. Súd prvej inštancie daný stav považoval za neakceptovateľný. Zdôraznil, že neexistencia súdneho rozhodnutia neznamená, že rodič nie je pri výkone svojich rodičovských práv ničím obmedzený a môže konať výlučne na základe vlastného uváženia. Každý takýto rodič je pri výkone svojich rodičovských práv obmedzený rodičovskými právami druhého rodiča, ktoré majú rovnakú váhu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v priebehu konania rodičom maloletého poskytol priestor, aby vyriešili svoju situáciu dohodou a zmierlivo a pokúsili sa ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností dohodnúť, resp. nájsť aspoň dočasné riešenie situácie, pričom z výsluchu rodičov na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018 mal za to, že k uvedenému došlo. Otec však koná v rozpore s obsahom svojej rodičovskej zodpovednosti a jeho konanie nie je súladné so záujmom maloletého, čo je okrem iného reprezentované následným odopretím komunikácie s matkou po tom, čo svojvoľne prevzal starostlivosť o maloletého a tiež bezdôvodnou absenciou maloletého v predškolskom zariadení a na záujmovej aktivite (výučba cudzieho jazyka). 5. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie v časti úpravy styku otca s maloletým, súd prvej inštancie ho v tejto časti zamietol, pričom poukázal na totožné okolnosti prípadu, ako tomu bolo pri posudzovaní predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti uviedol, že právo styku rodiča s dieťaťom je v zásade právom toho rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti a predovšetkým tento rodič je i na podanie tohto návrhu aktívne legitimovaným. V danom prípade je to otec. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že styk otca s maloletým sa realizoval viac menej pravidelne, čo vyplynulo z výsluchu rodičov na pojednávaní konanom dňa 22.03.2018, matka v styku otca s maloletým v žiadnom ohľade nebráni, čo otec nesporoval. 6. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky neznamená, že môže otcovi tento styk oktrojovať a klásť jeho realizácii podmienky, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať obmedzenie tejto realizácie. Rovnako tak ale musí otec pri realizácii styku s maloletým rešpektovať jeho režim a nastavenie, ktoré je dané predovšetkým návštevou predškolského zariadenia. Súd prvej inštancie rovnako zdôraznil dočasnosť takéhoto riešenia výkonu ich rodičovských práv a povinností, ktoré bude v priebehu konania vo veci samej podrobne vyhodnocovať a venovať sa všetkým jeho aspektom, predovšetkým správaniu a konaniu oboch rodičov a prežívaniu maloletého. 7. Súd prvej inštancie okrem uvedeného návrh matky v časti úpravy styku otca s maloletým počas letných prázdnin roku 2018 považoval za nedôvodný, a poukázal aj na situáciu na strane otca maloletého, ktorého partnerka očakávala toho času v krátkej dobe narodenie dieťaťa, ako aj fakt, že obaja rodičia pracujú na zmeny a dovolenku počas leta si musia plánovať a dohadovať v rámci zamestnania, okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prípadné trávenie času otca s maloletým počas letných prázdnin tohto roku, o čom však súd už nemal konkrétnejšiu vedomosť. 8. Proti predmetnému rozhodnutiu v časti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, dôvodiac v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 CMP, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd vychádzajúc z nepravdivých tvrdení matky maloletého dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec v rámci svojho odvolania rozporuje tvrdenia matky, že s ňou nekomunikoval a nedal jej vopred vedieť o tom, že si syna vezme zo škôlky a bude s ním celý víkend, tak ako to s matkou mali zaužívané už aj v minulosti. Dňa 02.05.2018 jej SMS-kou oznámil, že si syna vezme zo škôlky a bude u neho. Následne v priebehu dňa 03.05.2018 spolu telefonovali a vysvetlil jej celú situáciu. Nie je teda pravdivé tvrdenie, že nedvíhal telefón a ona v tom čase nevedela, kde je maloletý. Maloletého následne v zaužívaný čas matke vrátil. Otec ďalej uviedol rovnako ako aj na súdnom pojednávaní vo veci, že s

maloletým sa dlho stretával minimálne 10 dní v mesiaci po vzájomnej dohode s matkou maloletého. Syna mal vždy, keď ona mala službu a nemohla vykonávať osobnú starostlivosť o neho. Celá situácia sa zhoršila až potom, ako sa s ňou chcel dohodnúť na definovaní starostlivosti v rodičovskej dohode a jej schválení súdom, kedy matka maloletého otcovi bezdôvodne obmedzila styk s maloletým iba na každý druhý víkend a voči otcovi sa začala nevhodne vyjadrovať, komunikácia sa zhoršila a začala otca maloletého ignorovať ako rovnocenného rodiča. Dovolať sa jej bol tiež obrovský problém a boli situácie, kedy otec došiel za synom do Zálesia a po príchode zistil, že nie sú doma, a ani sa im nevedel dovolať. Otec v odvolaní ďalej uviedol, že maloletý je svedkom negatívneho správania matky voči jeho osobe. Maloletý je vo veku, kedy nekriticky preberá názory a tvrdenia matky, ktorá ho ovplyvňuje. Otec uviedol, že nech pre nich so synom vymyslí akýkoľvek zaujímavý program (kempovanie, prechádzka do lesa), o ktorom vopred informuje aj matku maloletého, tá sa snaží ich spoločne strávený čas narušiť. Matka sa nevhodne vyjadruje vo vzťahu k otcovi maloletého, spochybňuje jeho rodičovské schopnosti a syna neustále manipuluje voči otcovi. Namiesto toho, aby syna viedla k tomu, aby sa s ním rád stretával, zneužíva svoje postavenie tzv. preferenčného rodiča. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že po spore s matkou, kedy si syna zobral po tom, ak matku maloletého informoval, nepokúsila sa matka o situácii porozprávať. Na pojednávaní a tiež krátko po ňom prostredníctvom svojej právnej zástupkyni deklarovala záujem dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, avšak od toho času (viac ako 3 mesiace) otca v tejto súvislosti vôbec nekontaktovala. Počas spomínaných sporných dní matka maloletého telefonovala dokonca aj so synom, ale hovor musel otec ukončiť, nakoľko matka maloletého hystericky kričala po synovi tvrdiac mu, že ho otec uniesol a má sa k nej vrátiť. Syn bol z matkinho telefonátu psychicky rozladený a otec ho musel ešte niekoľko hodín ukľudňovať. Takéto správanie matky maloletého nepovažuje otec pre syna za prospešné, nakoľko výrazne negatívne na neho pôsobia takéto scénky matky maloletého a je často z toho zmätený. V jeho veku by nemal byť takýmto konfliktom rodičov vystavovaný. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci otec maloletého uvádza, že je toho názoru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p. Neodkladné opatrenia podľa toho ustanovenia sa má nariadiť v prípade, že nejaká osoba má vo faktickej moci dieťa, ktoré má vydať inej osobe. Podľa tohto ustanovenia však nie je možné v posudzovanom prípade rozhodnúť, nakoľko maloletý je vo faktickej starostlivosti jeho matky. Bolo tomu tak aj dňa 18.05.2018, kedy matka podala predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko teda v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (18.05.2018) bol maloletý v starostlivosti matky, a nemohlo byť rozhodnuté podľa ustanovenia § 367 ods. 1 C.m.p., že má syna odovzdať inej osobe do starostlivosti. Otec ďalej uvádza, že tvrdenia matky o jej nevedomosti o mieste ich pobytu nie sú pravdivé a sú účelové a má za to, že matka maloletého úmyselne skresľuje skutkový stav tak, aby súd presvedčila o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia (rovnako ako v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo súdom zamietnuté). V kritickom čase od 02.05.2018 maloletý nebol v starostlivosti otca v rozpore so zákonom a nebol tu ani iný dôvod, pre ktorý by súd prvej inštancie mal rozhodnúť o tom, že otec je povinný syna odovzdať do starostlivosti jeho matke. Matke maloletého v dostatočnom predstihu dal vedieť, že má voľno, a tak ako predtým, si syna vezme na viac dní k sebe. V minulosti matka maloletého nemala s takýmto spôsobom starostlivosti žiadny problém a syn býval v otcovej starostlivosti aj niekoľko dní za sebou. To, že matka s otcom maloletého od minulého leta skoro vôbec nekomunikuje a na jeho správy nereaguje, nepovažuje otec maloletého z jej strany za postup v súlade so záujmami spoločného syna. Ako osoba, ktorá má dieťa vo svojej faktickej starostlivosti väčšinu mesiaca, by mala s druhým rodičom intenzívne komunikovať aspoň vo vzťahu k informačnej povinnosti a tiež styku druhého rodiča s dieťaťom. Otec v odvolaní rovnako uvádza, že má za to, že v danom prípade nebolo vôbec nevyhnutné, aby súd prvej inštancie zasahoval a bezodkladne upravoval právne pomery. Už zo samotnej časovej súvislosti spomínanej spornej udalosti a podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že sama matka maloletého nepovažovala za nutné situáciu riešiť ihneď a podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okamžite. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až po 16 dňoch od spornej situácie. Medzitým sa uskutočnil ďalší styk so synom, voči ktorému matka nemala ani najmenšie námietky. Na základe toho má za to, že matka sa pokúsila túto situáciu zneužiť vo svoj prospech a opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného, hoci sama závažnosť tejto situácie nepripúšťala. Otec maloletého vidí pochybenie súdu prvej inštancie aj v tom, že údajne vykonal dokazovanie obsahom spisu sp.zn. 37P/69/2018. Nakoľko však bol tento návrh súdom prvej inštancie zamietnutý, o obsahu spisu, o rozhodnutí súdu a ani o návrhu matky nemá otec maloletého žiadne vedomosti a z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je zrejmé ani to, či súd vykonal z tohto spisu iba niektoré listinné dôkazy, a ktoré rozhodné skutočnosti vyplynuli súdu z tohto spisu. V tomto smere považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a zmätočné. Súd nemôže svoje rozhodnutie opierať o také dôkazy a skutočnosti, ktoré nie sú druhému účastníkovi

zrejmé a ani mu neboli súdom doručené, nakoľko návrh matky bol zamietnutý. Otec maloletého navrhuje, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III., č.k. 38P/295/2017-42 zo dňa 29.05.2018 zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa plne pridržiava vyjadrení, ktoré podal jej právny zástupca a boli obsiahnuté v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 02.05.2018, kedy otec bez jej vedomia a nejakej dohody vyzdvihol („uniesol") syna zo škôlky, nemá od neho žiadnu SMS ani mail. Takáto skutočnosť nebola ani predmetom ich ústnej dohody. Jedinú SMS odoslanú dňa 02.05.2018 poslal otec maloletého až po prevzatí syna a po jej opakovanom telefonovaní. Tvrdenia otca, že mal syna 10 dní v mesiaci, je podľa matky maloletého nepravdivé a prikladá svoje záznamy, kedy bol otec so synom. Rovnako nepravdivé a ničím nepodložené sú tvrdenia otca, že niekoľkokrát prišiel sa synom a neboli doma. Matka uvádza, že doposiaľ sa držala ústnej dohody, že otec má syna každý druhý víkend, čo otec dodržiava, len ako mu to vyhovuje. Naposledy mal syna na víkend 15-17.6.2018, odvtedy sa so synom nestretol. Za celú dobu otec ani raz neprejavil záujem syna navštíviť. Medzitým ho syn pozval na besiedku ku dňu otcov, ktorá sa konala v škôlke, aj tejto sa nezúčastnil, bez vysvetlenia, týmto je v rozpore jeho tvrdenie, že sa chce podieľať na synovej výchove a zúčastňovať sa spoločných výchovných aktivít. K tvrdeniu otca, že doteraz neiniciovali stretnutie za účelom dohodnúť sa na úprave styku matka uvádza, že záujem dohodnúť sa stále má, ale vzhľadom na fakt, že otcova priateľka bola vo vysokom štádiu tehotenstva a následne 31.05.2018 porodila, chcela im dať priestor a následne chcela spolu s oboma riešiť dohodu o styku s maloletým. Tvrdenie, že návrh na neodkladné opatrenie podala až po 16 dňoch od „incidentu", je tiež irelevantné, pretože bezodkladnosť vidí v tom, že sa po tom, ako sa to stalo, dostala do neistoty a po zvážení všetkých skutočností, keďže sa to stalo už opakovane, sa rozhodla zabrániť tomu, aby sa to už v budúcnosti, do konečného rozhodnutia o úprave styku, nestávalo, že otec bude konať svojvoľne a bez dohody s ňou ako matkou a rešpektovaním režimu maloletého, jeho krúžkov a podobne. K neoprávnenosti podania návrhu matka uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol aj na základe zápisu kolíznej opatrovníčky, kde matka vypovedala k predmetnej veci. Syna bez dohody zobral, „uniesol" už opakovane, a mal to v úmysle robiť kedykoľvek podľa svojho uváženia. Matka uvedené tvrdenie preukazuje SMS komunikáciou. 10. Otec maloletého vo svojom vyjadrení na to uviedol, že zo vzájomnej komunikácie z júla a augusta roku 2017, kedy rodičia spolu komunikovali ohľadom uzatvorenia rodičovskej dohody, k podpisu ktorej nikdy nedošlo, jasne vyplýva, že rozsah starostlivosti o syna v tom období bol najmenej 10 dní v mesiaci. Návrh rodičovskej dohody pritom reflektoval najmä vôľu matky maloletého. K podpisu tejto dohody nedošlo iba z dôvodu, že matka dni určené na styk so synom mimo víkendov podriaďovala svojím vlastným potrebám a rovnako bez akejkoľvek dohody sama skoro až zdvojnásobila výživné. Matka maloletého neprihliadala pritom na otcove pracovné povinnosti a tiež záujem maloletého syna na vytvorenie pravidelného styku. Namiesto hľadania kompromisu si matka neustále kládla podmienky, ktoré sama menila. Otec zotrváva na svojom odvolacom návrhu. 11. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP)), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CSP) neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 . 12. Podľa § 65 odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 13. Podľa § 66 odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. 14. Podľa § 67 na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 15. Podľa § 367 ods. 1 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 16. Podľa § 367 ods. 3 uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 17. Podľa § 367 ods. 4 uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

18. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. 19. Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 38P/295/2017 prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému V., ktorý je t.č. vo veku takmer 7 rokov. Konanie nie je právoplatne skončené a najbližší termín pojednávania je vytýčený na 20.09.2018. Otec v konaní vo veci navrhuje, aby súd maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko má záujem podieľať sa na jeho starostlivosti a súčasný režim, kedy mu matka obmedzila styk s maloletým na každý druhý víkend, je z jeho pohľadu nedostatočný. Matka navrhuje v konaní vo veci zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, určiť otcovi výživné a režim styku otca s maloletým. Rodičia doposiaľ neuzavreli rodičovskú dohodu. Uznesením zo dňa 28.03.2018, č. k. 37P/69/2018 - 12 súd prvej inštancie predchádzajúci návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.03.2018 zamietol, nakoľko v danom čase nevidel potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi a maloletým V., a to jednak v otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, ani v časti návrhu na určenie vyživovacej povinnosti otcovi a úpravy styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie návrh v časti zverenia do osobnej starostlivosti zamietol najmä z dôvodu, že otec v danom čase rešpektoval tú skutočnosť, že faktickú osobnú starostlivosť vykonáva matka maloletého a nebolo teda potrebné ani dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému v tejto otázke, čo však súd prvej inštancie odlišne posúdil zo skutočností uvedených v následnom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy vyplynulo, že otec sa opakovane dopúšťal svojvoľného konania pri výkone svojich rodičovských práv a povinností, keď bez predchádzajúceho informovania matky maloletého, prípadne bez jej súhlasu vyzdvihol maloletého zo škôlky a nekomunikoval, resp. nedostatočne komunikoval s matkou maloletého. Odvolací súd sa za daného skutkového stavu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko konanie otca, ktoré je nepochybne vyústením pretrvávajúcich vzájomných konfliktov medzi ním a matkou maloletého, nie je predovšetkým súladné so záujmami maloletého, čo nie je akceptovateľné. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloletého, resp. jeden z rodičov pristupuje k svojim rodičovským právam a povinnostiam tým spôsobom, že svojvoľne zasahuje do výkonu práv a povinností druhého rodiča, je potrebné dočasne zastabilizovať pomery a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. 20. Odvolací súd na druhej strane považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o právo otca na styk s maloletým, ktorý je teraz v osobnej starostlivosti matky, samotné rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovania citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju úlohu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom v súlade s § 30 Zákona o rodine a čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý zase má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. 21. Odvolací súd vo vzťahu k výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním otca, a ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, uvádza, že takáto dočasná úprav sa javí byť žiaduca, vzhľadom na vzájomnú kolíziu rodičov pri výkone starostlivosti o maloletého. Ide však len o dočasné zverenie maloletého, t.j. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému. Významná je skutočnosť, že v súčasnej dobe je vedené konanie o úprave výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletému, v ktorom súd prvej inštancie na základe riadne a dostatočne vykonaného dokazovania (čo nie je realizovateľné v rámci tohto konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) rozhodne, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, resp. či sú splnené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť a ako budú upravené práva a povinnosti oboch rodičov. Otec preto musí rešpektovať daný stav, keď súd prvej inštancie dočasne upravil pomery

spôsobom, s ktorým otec nesúhlasí. K námietke otca, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z nepravdivých tvrdení matky v návrhu, odvolací súd uvádza, že obaja rodičia uvádzajú protichodné tvrdenia vo svojich podaniach a dokazovanie v tomto smere by svojim rozsahom prekračovalo rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie ako osobitný procesný inštitút je cielene určené na zabezpečenie rýchlej úpravy pomerov účastníkov konania. Podmienkou jeho uplatnenia je existencia stavu vyžadujúce ho si okamžitý zásah zo strany súdu. Pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie a v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v priebehu konania, aj z obsahu súdneho spisu, teda z dôkazov vykonaných v meritórnom konaní. Zo vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, ktorá je založená v spise, je dôvodné usúdiť, že matka nebola vždy vopred informovaná o prevzatí maloletého otcom zo školského zariadenia a otec promptne nekomunikoval s matkou maloletého, pričom tiež uviedol, že v prípade, ak sa nedohodnú je pripravený svojvoľne si brávať maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná a okamžitá úprava pomerov v situácii, kedy sa javí dôvodné upraviť pomery týmto spôsobom. V tejto situácii bolo dôvodné dočasne zveriť maloletého matke. Odvolací súd rovnako prihliada na zistenia z posledného vyjadrenia matky k odvolaniu otca, kde uviedla, že má záujem dohodnúť sa na úprave styku a stretnutie za účelom dohodnutia podmienok úpravy pomerov k maloletému navrhne na august 2018. Zo spisu je okrem toho zrejmé, že najbližšie pojednávanie je dňa 20.09.2018, kde sa rodičia definitívne môžu vzájomne dohodnúť na starostlivosti o maloletého V.. 22. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).