Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-375-2017.pdf
PDF · 107.37 KB
No categories available
11Csp/375/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s. so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava IČO: 35 815 256 zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: S. A.K., H.. XX.XX.XXXX, XXX XX E. XXX, t. č. ÚVV a ÚVTOS, Floriánska 18, 041 42 Košice 1, o zaplatenie 342,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 342,60 EUR spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 342,60 EUR od 10.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca spoločnosť SPP, a.s. sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 342,60 eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že, žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zabezpečujúcim dopravu plynu z výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej siete až ku koncovým odberateľom. Na určenie množstva plynu odobratého odberateľmi sú pritom rozhodujúce údaje o spotrebe zemného plynu zaznamenané určenými meradlami. Na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber Je podľa 4 82 odsek 1 písmeno d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený Vo veci neoprávneného odberu bol znalcom P.. S. F., znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia spracovaný znalecký posudok číslo 589/PL-2016. Škoda bola preto v súlade s § 82 ods. 4 zákona o energetike a vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ě. 449/2012 Z.z., vyčíslená na sumu 342,60 EUR. Znalec konštatoval, že „plomba má odstránenú spodnú časť plomby, na zaisťovacom plechu krytu číselníka sa nachádza zaschnutá lepiaca hmota" a „na základe zistených skutočnosti môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - I " mechanicky poškodené" a ,.plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená (strana 6 posudku). Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 27.9.2016 túto škodu vyčíslil na sumu 342,60 EUR. Žalobca vystavil žalovanému daňový doklad číslo 9000229459 na sumu 342,60 EUR. ktorú žalovaný žalobcovi
v čase splatnosti nezaplatil. Podľa podkladov žalobcu k dnešnému dňu k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 342.60 EUR. doklad č. 9000229459 zo dňa 29.9.2016. splatný dňa 13.10.2016.
2. Súd dňa 09.01.2018 vydal platobný rozkaz č. k. 11Csp/375/2017-33. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a preto súd uznesením č. k. 11Csp/375/2017-43 zo dňa 02.05.2018 platobný rozkaz zrušil.
3. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žiadnu plombu neporušil. Doma ma jediný spotrebič na plyn a to plynový kotol, ktorý ani nemá ohrev na horúcu vodu. Na to má kotol na tuhé palivo, preto nevidí dôvod prečo by topil plynovým kotlom v letnom období.
4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca, ktorý v podaní zo dňa 06.09.2018 uviedol, že žalovaný nepreukazuje a ani netvrdí, že by v žalobcom tvrdenom období (pozn. neoprávneného odberu zemného plynu) zemný plyn nespotrebúval. Žalovaný nepreukazuje ani netvrdí, že by za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu s konečnou platnosťou zaplatil za spotrebovaný zemný plyn inej osobe, napríklad svojmu dodávateľovi zemného plynu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu k znalcovi P.. S. F. a vypracovanému znaleckému posudku číslo 589/PL-2016 tvrdenia žalovaného spochybňujúce závery uvedené v predmetnom znaleckom posudku v celom rozsahu namietame a tieto popierame. Nad rámec toho uvádzame, že predložený znalecký posudok vypracovaný P.. S. F. číslo 589/PL-2016 spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukazujeme, že znalecký posudok číslo 589/PL-2016 vypracovaný P.. S. F. je vypracovaný písomne, pričom obsahuje titulnú stranu, úvod, samotný posudok, záver, prílohy ako aj znaleckú doložku. Súčasne máme za to, že v posudkovej časti znaleckého posudku sú uvedené všetky skutočnosti v súlade s ust. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Znalec konštatoval, že „na hornej ploche plomby osadenej v kryte číselníka sa nachádza označenie „09“, spodná časť plomby je odstránená“ a „plomba má odstránenú spodnú časť plomby, na zaisťovacom plechu krytu číselníka sa nachádza zaschnutá lepiaca hmota“ a „na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - mechanicky poškodené“ a „plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená“ (strana 5, 6 posudku). Máme za to, že z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle umiestnenom na odbernom mieste žalovaného, kedy došlo k poškodeniu a súčasne aj lepeniu plomby (pozn. zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii). Má za to, že v prejednávanej veci sa jedná aj o prípad objektívnej zodpovednosti. Poukázal na niekoľko rozhodnutí NSSR a to 3Obdo/51/2017, 3 Cdo 99/2012, 1 Cdo 107/2008, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10.1.2018, sp. zn. 24Co/140/2017-83, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 30.6.2016, sp. zn. 7C/125/2015-139. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a totožnosť zákonnej úpravy neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ako aj vzhľadom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, Okresného súdu Liptovský Mikuláš v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline je možné jednoznačne konštatovať, že v takomto prípade neoprávneného odberu zemného plynu ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa. Nad rámec vyššie uvedeného poukazujeme i na to, že pokiaľ by nedochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, a teda spotrebu zemného plynu by fakturoval žalovanému jeho dodávateľ zemného plynu, tento by pri fakturácii zaradil odberateľa do príslušnej odbernej kategórie, pričom za zemný plyn by žalovaný zaplatil za 1 kWh príslušnú sumu s tým, že by dodávateľ uplatňoval aj položku DPH. Súčasne by žalovaný musel platiť dodávateľovi zemného plynu aj fixnú mesačnú platbu a rovnako aj platbu za prepravu a za distribúciu plynu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to výzvou na úhradu dlžnej sumy, Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Zápisom o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky, znaleckým posudkom č. 589/ PL-2016, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 06.09.2018, .
6. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:
7. Zo zápisu o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že na odbernom mieste bola vykonaná výmena meradla z dôvodu poškodenej overovacej/ zabezpečovacej značky číselníka meradla. Plynomer bol odoslaný na znalecký posudok.
8. Z predloženého znaleckého posudku zo dňa 17.09.2016 vyplýva, že úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok na základe žiadosti o posudok overovacej/zabezpečovacej značky a odpovedať na otázky položené zadávateľom a to je riadne označený zabezpečovací a overovací znak číselníka. Či bol overovací a zabezpečovací znak označený nástrojom na to určeným. Či má značka poškodenie, či je lepená. Či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke. Je overovacia/zabezpečovania značka poškodená. Či je kryt/meradlo nepoškodené, resp. uviesť iné zistenia. Účelom znaleckého posudku bolo potvrdiť neoprávnený odber plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike. V závere znaleckého posudku je znalcom konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - mechanické poškodenie.
9. Výzvou zo dňa 29.09.2016 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 342,60 eur. Uvedená suma pozostávala z hodnoty zemného plynu vo výške 127,97 eur a z nákladov na zisťovanie vo výške 214,63 eur. Prílohu tejto výzvy tvoril „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“ a „Vyúčtovaním škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“.
10. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.
11. Podľa § 2 písmeno c ) bod 15 zákona o energetike „ Na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve vyvažovaním siete vyrovnávanie nerovnováhy siete dodaním plynu do siete alebo odobratím plynu zo siete alebo akumuláciou plynu v sieti".
12. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o energetike“), odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o združenej dodávke plynu v súlade s odsekom 7, ktorá musí obsahovať najmä: 1. identifikáciu dodávateľa a odberateľa, 2. rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a služieb súvisiacich s týmito dodávkami, 3. podmienky dodávky elektriny alebo dodávky plynu a služieb súvisiacich s dodávkou, 4. zdroj, spôsob a možnosti získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 5. dobu trvania zmluvy a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, vrátane informácie o poplatku za vypovedanie zmluvy alebo informácie, že zmluvu je možné vypovedať bez poplatku, 6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a služieb súvisiacich s dodávkou vrátane kompenzácie za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu, 7. miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie a miesto, spôsob a lehoty na uplatňovanie dostupných prostriedkov na urovnanie sporu, 8. informáciu, za akých podmienok môže odberateľ vypovedať zmluvu, ak nesúhlasí so zmenou ceny za dodávku elektriny alebo ceny za dodávku plynu a s tým súvisiacich služieb alebo so zmenou podmienok dodávky elektriny alebo dodávky plynu, 9. spôsob oznámenia termínu výmeny určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, 10. informácie o právach odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti aspoň formou odkazu na také informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu, 11. náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určeného meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu.
13. Podľa ust. § 17 ods. 12 zákona o energetike, Pôvodný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti doručiť konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po vykonaní zmeny. Konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu sa uskutoční na základe odpočtu skutočného stavu na určenom meradle vykonaného príslušným prevádzkovateľom sústavy alebo prevádzkovateľom siete, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 17 ods. 13 zákona o energetike, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti. Písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote.
15. Podľa § 49 odsek 6 písmeno d ) zákona o energetike „ Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby".
16. Podľa § 49 odsek 6 písmeno i ) zákona o energetike - Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom.
17. Podľa § 49 odsek 6 písmeno j ) zákona o energetike „ Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami„.
18. Podľa § 64 odsek 6 písmeno i) zákona o energetike „ Prevádzkovateľ distribučnej siete Je povinný zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete"
19. Podľa § 64 odsek 6 písmeno j) zákona o energetike - Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečovať zúčtovanie vyvažovania distribučnej siete".
20. Podľa § 71 odsek 8 zákona o energetike ,prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
21. Podľa § 73 odsek 4 zákona o energetike „ Odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete."
22. Podľa § 73 odsek 5 zákona o energetike „ Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revíznej správy odberného plynového zariadenia: ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dni, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
23. V zmysle § 82 ods. 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber: a) bez uzavretej zmluvy o 1) pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti 2) dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3) prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
24. Podľa § 82 odsek 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
25. Podľa § 82 odsek 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčistiť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
26. Podľa § 82 odsek 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste. na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
27. Podľa § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sít oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
28. Podľa § 415 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
29. V zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
30. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (§ 420 ods. 2 OZ).
31. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
32. Občiansky zákonník v ust. § 415 upravuje všeobecnú preventívnu povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Uvedená úprava sa vzťahuje tak na občianskoprávne, ako aj na obchodnoprávne vzťahy. Ak už škoda vznikne, je potrebné vedieť, aké nároky z danej situácie tomu - ktorému subjektu vznikajú. Škoda môžeme označiť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Prejavuje sa ako skutočná škoda a ušlý zisk. Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, za ňu zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom, napr. podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Ust. § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Pokiaľ dôjde k vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ak je to v konkrétnom prípade účelné, môže dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, inak sa škoda nahrádza v peniazoch.
33. Súd má v danom spore za to, že žalovaný ako odberateľ plynu bol zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (čo preukázal predložený znalecký posudok žalobcom) a to bez ohľadu na zavinenie žalovaného - t.j. odberateľa plynu. Súd mal za preukázané, že v rozhodnom období bol žalovaný zmluvným odberateľom plynu a preto jeho zodpovednosť za únik, odber, resp. poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenému odberu, je objektívna. A keďže skutočnosť, že došlo k porušeniu a odoberaniu plynu bola preukázaná, povinnosť nahradiť žalobcovi škodu žalovaným je dôvodná. Žalovaný síce v podanom odpore uviedol, že s predmetným zariadením žiadnym spôsobom nemanipuloval, ale toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Keďže nepreukázal, že škodu nezavinil, nezbavil sa tým zodpovednosti za vznik tejto škody.
34. Uvedená škoda predstavuje sumu 127,97 eur za hodnotu zemného plynu ktorý bol odobratý a sumu 214,63 eur za náklady zisťovania (vyslanie technika na predmetné miesto odberu, znalecký posudok a pod.). Voči takto uplatnenému nároku súd nemal žiadny výhrady a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
35. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa nariadenia vlády a to podľa § 3 cit. nariadenia č. 586/2008Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka."
37. Keďže bolo preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi škodu za neoprávnený odber v lehote splatnosti ním vystavených faktúr, tak ako je to vyššie uvedené, dostal sa tak do omeškania a v zmysle zákonných ustanovení je povinný zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania z uvedenej dlžných súm v zmysle vystavenej faktúry odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, kedy sa dostal do omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
38. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením faktúry bola 0,00 % ročne. Výška úrokov z omeškania k dňu 10.01.2018 bola teda 5,00 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia.
39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
40. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. V danom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože súd jeho žalobe vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.