Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/67/2006

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: V. právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml. so sídlom Košice, Thurzova 6 proti žalovanému: V. právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom, so sídlom Košice, Idanská 17, P.O.BOX-67, v konaní o zaplatenie 7 169,89 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 674,70 Eur s 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 674,70 Eur od 16.11.2005 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 250 000 Sk t.j. v súčasnosti 8 298,48 Eur spolu s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 70 000 Sk od 16.12.2002 do zaplatenia, zo sumy 45 000 Sk od 2.6.2003 do zaplatenia, zo sumy 45 000 Sk od 2.9.2003 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 45 000 Sk od 2.1.2004 do zaplatenia a vo výške 11 % ročne zo sumy 45 000 Sk od 2.4.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme, na základe ktorej boli žalovanému zverené do užívania výrobné a skladové priestory na ulici Z. v Košiciach, zapísané na LV č. XXXXX v kat. území G. o výmere 160 m2. Nájomný pomer vznikol 15.12.2002 a dohodnutý bol na dobu určitú do 31.12.2003. Nájomné bolo stranami sporu dohodnuté vo výške 180 000 Sk ročne, pričom žalovaný bol povinný zaplatiť prvú splátku vo výške 100 000 Sk na 6 mesiacov dopredu t.j. za obdobie od 15.12.2002 do 30.6.2003. Splatnosť ďalších splátok nájomného bola v článku IV zmluvy dohodnutá následne na mesiac pred uplynutím doby na nasledujúce tri mesiace. Z toho vyplýva, že ďalšie nájomné bolo splatné v termínoch 1.6.2003 a 1.9.2003. Žalobca ako zaviazaná strana a žalovaný ako oprávnená strana uzavreli dňa 20.12.2002 zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej mal žalobca previesť na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXXX. v kat. území G. po ukončení súdneho sporu o návrhu na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej boli tieto nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva žalobcu. V tejto zmluve bolo stranami sporu dohodnuté, že žalovaný zaplatí preddavok na kúpnu cenu vo výške 144 000 Sk žalobcovi pri jej podpise. Žalovaný však nesplnil svoju povinnosť uloženú mu zmluvou o budúcej zmluve a žalobcovi neuhradil ani len časť zálohy na kúpnu cenu vo výške 144 000 Sk.

3. Žalovaný ako nájomca taktiež porušil svoju zmluvnú povinnosť na úhradu nájomného za 6 mesiacov v celkovej výške 100 000 Sk a žalobcovi uhradil len nájom za prvé dva mesiace t.j. január a február 2003 v celkovej výške 30 000 Sk. Od tejto doby až do skončenia nájmu neuhradil žalovaný žalobcovi ani len časť splatného nájomného. Pred ukončením nájmu nedošlo k právoplatnému skončeniu vyššie citovaného

sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a odporca trval na ďalšom nájme predmetnej nehnuteľnosti. Z toho dôvodu sa žalobca so žalovaným dohodli na predlžení platnosti nájomnej zmluvy za pôvodne dohodnutých podmienok. Žalovaný užíval predmet nájmu do 30.6.2004, to znamená, že žalovaný mal za toto predlžené obdobie zaplatiť nájomné v dvoch termínoch a to dňa 1.1.2004 a 1.4.2004. Vzhľadom na vyššie uvedené vznikol žalovanému voči žalobcovi záväzok v celkovej výške 250 000 Sk a to záväzok na nájomnom za obdobie marec 2003 až jún 2004 vo výške 15 000 Sk mesačne a doplatok nájomného za obdobie od 19.12.2002 do 31.12.2002 vo výške 10 000 Sk.

4. Žalobca ďalej poukázal v žalobe na to, že žalovaný uznal čiastočne záväzok voči nemu a to prehlásením vydaným za obdobie január 2004 až do právoplatného rozhodnutia súdu t.j. 5.4.2004 vo výške 50 000 Sk a po výzve žalobcu zo dňa 30.6.2004 za obdobie máj a jún 2004 vo výške 24 000 Sk. Dlžné sumy sa zaviazal zaplatiť žalovaný žalobcovi do 20.10.2004, čo však neurobil.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.9.2006 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Žalobcom vyčíslenú pohľadávku vrátene jej príslušenstva považoval za neopodstatnenú a nedôvodnú. Uviedol, že podľa žalobcom uvedenej nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2002 mu žalobca prenajal nebytové priestory na ulici Z. v Košiciach, zapísané na LV č. XXXXX . za nájomné v sume 180 000 Sk ročne. Toto nájomné sa však malo započítať na kúpnu cenu prenajímaného objektu, ktorým ju mal žalobca odpredať na základe zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 20.12.2002 uzavretej medzi stranami sporu, podľa ktorej mal žalobca previesť odplatne prenajímaný objekt identifikovaný žalobcom v budúcej kúpnej zmluve ako budova súpisné číslo 3001, postavené na pozemku parcelné č. XXXX. - zastavaná plocha o výmere 160 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, kat. území Y. pričom ide o jeden a ten istý objekt totožný s objektom uvedeným v nájomnej zmluve. Žalobcovi v dobrej viere, že žalobca je riadnym vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti zaplatil sumu 10 000 Sk dňa 22.10.2002, sumu 140 000 Sk dňa 22.12.2002, sumu 12 000 Sk v máji 2003, sumu 10 000 Sk dňa 30.9.2003 a sumu 12 000 Sk dňa 29.10.2003. Celkovo mu teda zaplatil sumu 184 000 Sk.

6. Až neskôr v roku 2005 sa žalovaný dozvedel, že žalobca nie je a ani v čase uzatvárania uvedených zmlúv nebol riadnym vlastníkom uvedeného objektu čo je uvedené v rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/940/99-148 zo dňa 18.2.2004.

7. Žalovaný mal za to, že pri uzatváraní vyššie citovaných zmlúv bol uvedený žalobcom do omylu a žalobcovi neprináleží ani žalovaná suma 250 000 Sk, ani jeho plnenie v sume 184 000 Sk, pričom obidve zmluvy a prehlásenie odporcu z roku 2004 pripojené k žalobe sú absolútne neplatným právnym úkonom urobeným v rozpore s § 37 a § 39 O.z. čím sa žalobca na jeho úkor v zmysle § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodne obohatil, pretože mu sumu 184 000 Sk nevrátil.

8. Žalobca písomným podaním zo dňa 16.10.2006 oznámil súdu, že v časti o 12 000 Sk t.j. v súčasnosti 398,33 Eur berie svoju žalobu späť.

9. Tunajší súd rozsudkom č.k. 13C/67/2006-120 zo dňa 18.1.2010 konanie o 398,33 Eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania v sume 1 978,36 Eur. Súd uzavrel, že žalobca v čase uzavretia zmluvy o nájme č. 2002 so žalovaným dňa 15.12.2002 nebol vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľnosti, v Správe katastra Košice, na LV č. XXXXX ako budova súp. č. XXXX stojaca na parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 160 m2, pretože Okresný súd Košice I vyslovil rozsudkom č.k. 17C/940/99-148 dňa 18.2.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2004, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností uzavretá medzi Elektrovinuta spol. s r.o. a V. je neplatná a že vlastníkom týchto nehnuteľností je naďalej spoločnosť Elektrovinuta spol. s r.o. Košice. Takto nemohol ďalej potom platne previesť svoje vlastnícke práva k uvedeným nehnuteľnostiam V. na I. a ten na žalobcu. Platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má. Z uvedeného vyplynula neplatnosť všetkých nasledujúcich prevodov vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. K tomuto záveru dospel súd z výpovede žalobcu i žalovaného z ktorých zistil, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy i zmluvy o budúcej zmluve vedeli obaja o prebiehajúcom súdnom spore medzi spoločnosťou Elektrovinuta spol. s. r.o. a V. a uviedli, že na LV č. XXXXX bola uvedená poznámka - súdny spor týkajúci sa predmetných nehnuteľností. Z uvedených dôvodov preto žalobu žalobcu zamietol ako bezdôvodnú. Súd konanie v časti o 398,33 Eur zastavil.

10. Žalobca podal voči citovanému rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie voči časti rozsudku, ktorou súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a voči trovám konania. Výrok o zastavení konania v časti o 398,33 Eur nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť dňa 17.4.2010.

11. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania uznesením č.k. 1Co/145/2010-135 zo dňa 11.5.2011 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nebol oprávneným držiteľom predmetu nájmu je predčasný a teda aj nesprávny, pretože súd ohľadom tohto zistenia nevykonal náležité dokazovanie a ani hodnotenie jednotlivých dôkazov. Poukázal na § 131, ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 130, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa neho súd nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy ohľadom dobromyseľnosti držby žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti, preto bol predčasný a nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobca nebol oprávneným držiteľom predmetu nájmu. Uviedol, že posúdenie či držiteľ je dobromyseľný treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka. Je treba zobrať vždy do úvahy či držiteľ pri bežnej (normálne) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu na každom požadovať nemal resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť, ktorá je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“ zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Ide o posúdenie dobromyseľnosti vzťahujúcej sa k titulu, na základe ktorého sa uchopil držby. Pretože dobromyseľnosť je treba hodnotiť objektívne (vychádzajúc z toho, ako by vec posúdil priemerný človek pri zachovaní obvyklej opatrnosti), nemožno dospieť k záveru, že za rovnakej situácie by jedna osoba bola kvalifikovaná ako dobromyseľná a druhá nie. Žalobca v prejednávanej veci uzatvoril kúpnu zmluvu ohľadom kúpy predmetu nájmu a to, že vklad tejto zmluvy bol povolený katastrálnym úradom, svedčí pre záver o existencii jeho dobromyseľnosti, že mu predmet kúpy patrí, lebo tá je daná ako bolo uvedené okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu - titul nadobudnutia.

12. Odvolací súd poukázal na to, že k tomu, aby sa posúdila dobromyseľnosť žalobcu by bolo potrebné zistiť aký bol jeho vzťah s V., a či tento bol informovaný o okolnostiach prevodu nehnuteľnosti na neho. Je nesporné, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. V prejednávanej veci žalobca bol ako vlastník predmetu nájmu vedený v katastri nehnuteľností na základe povolenia vkladu od marca 2000 do júna 2004, kedy došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech obchodnej spoločnosti Elektrovinuta s.r.o. Košice a to na základe vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice I spis. zn. 17C/940/99. V situácii, keď žalobca bol v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník a tretia osoba sa domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, bez ďalšieho by za stratu dobromyseľnosti nebolo možné považovať len samotnú poznámku na liste vlastníctva o prebiehajúcom spore, keď navyše žalobca nebol ani účastníkom tohto sporu. Vzhľadom k tomu, že určenia vlastníctva sa domáhal pôvodný vlastník, a že tu boli naznačené určité vzťahy žalobcu s pôvodným kupujúcim C. a v krátkej dobe bol dvojnásobne vykonaný prevod na ďalšie osoby (I. a žalobca) treba dobromyseľnosť žalobcu tak pri nadobudnutí titulu ako i stratu dobromyseľnosti posúdiť až na základe doplneného dokazovania ohľadom zistenia všetkých okolností a vzťahov zúčastnených pri uzavretí kúpnej a tiež nájomnej zmluvy.

13. Odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie zamerať dokazovanie v zmysle hore uvedeného pre záver, či žalobca bol oprávneným držiteľom počas účinnosti nájomnej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že žalobca bol oprávneným držiteľom, následne jeho nárok posúdi podľa ustanovenia § 130 ods. 2 O.z. a rozhodne o žalobcom uplatnenom nároku na nájomné a za tým účelom sa vyporiada aj s námietkami žalovaného.

14. Žalobca písomne svojim podaním zo dňa 18.9.2013 podal návrh na zmenu petitu žaloby, v ktorom rozšíril svoju žalobu o zaplatenie nájomného spolu na výšku 280 000 Sk t.j. na sumu 9 294,30 Eur. Zároveň svoju žalobu zobral v časti o 1 128,59 Eur a v časti 597,49 Eur späť, čím predmetom konania zostala suma 7 169,89 Eur s prísl.

15. Tunajší súd rozsudkom č.k. 13C/67/2006-425 zo dňa 15.7.2016 konanie o 1 726,08 Eur zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 169,89 Eur s 13 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 323,57 Eur od 16.12.2002 do 31.5.2003; zo sumy 3 418,97 Eur od 1.6.2003 do 31.8.2003; zo

sumy 4 912,70 Eur od 1.9.2003 do 30.9.2003; zo sumy 4 580,76 Eur od 1.10.2003 do 29.10.2003, s 12,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 182,42 Eur od 30.10.2003 do 30.11.2003; zo sumy 5 676,15 Eur od 1.12.2003 do 29.2.2004 s 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 169,89 Eur od 1.3.2004 do zaplatenia a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 54,28 %.

16. Prvý výrok uvedeného rozsudku, v ktorom súd zastavil konanie o 1 726,08 Eur nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2016. Voči ostatným výrokom podal žalovaný odvolanie. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie citovaného uznesenia Krajského súdu v Košiciach doplnil dokazovanie v naznačenom smere a mal za preukázané, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX v kat. úz. Y. okres Košice I ako budova súp. č. I XXXX. na parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 160 m2 v Košiciach na ulici Z. na základe kúpnej zmluvy uzavretej s I. dňa 15.2.2000 pričom vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 6.3.2000. Súd prvej inštancie uzavrel, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobca nevedel ani nemohol vedieť, že na Okresnom súde Košice I prebieha súdny spor o vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, pretože poznámka o prebiehajúcom súdnom spore na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. 17C/940/1999 bola do katastra nehnuteľností zapísaná na predmetný list vlastníctva až 18.11.2000 a to na základe žiadosti právneho zástupcu spoločnosti Elektrovinuta spol. s r.o. Košice. V. ako predchádzajúci vlastník predmetných nehnuteľností, ktorý bol v spore vedenom pod spis. zn. 17C/940/1999 na Okresnom súde Košice I žalovaným o tomto spore nevedel, pretože sa ho nezúčastňoval a bol v súdnom konaní zastúpený opatrovníčkou ustanovenou pre konanie súdom. Nemohol preto informovať svojho syna Martina Lešinského na ktorého previedol vlastnícke právo k predmetných nehnuteľnostiam dňa 3.12.1999 o tomto spore a následne ani I. keďže tiež nemohol vedieť o tomto súdnom spore nemohol informovať žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 15.2.2000 o vyššie uvedenom súdnom spore. Aj keď žalobca pri písaní zmluvy o budúcej zmluve dňa 20.12.2002 skonštatoval v čl. I, že na uvedených nehnuteľnostiach je poznámka - Elektrovinuta spol. s r.o. Košice dala žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy s Ing. Petrom Lešinským, nemohol predpokladať výsledok (úspech či neúspech) tejto žaloby. Súdu bolo preukázané, že žalobca sa uvedeného súdneho sporu nezúčastnil, neboli mu doručované súdom žiadne písomností, nebol predvolávaný na pojednávanie ako svedok. O tom, že vlastnícke právo mu bolo odňaté sa dozvedel až pri exekúcii predmetnej nehnuteľnosti na dražbe. Sám žalobca požiadal Správu katastra v Košiciach dňa 24.5.2006 o opravu chyby v katastrálnom operáte. Aj súdom vypočutí svedkovia V. a I. potvrdili, že neoboznámili žalobcu o prebiehajúcom súdnom spore 17C/940/1999. Preskúmaním zmluvy o nájme č. 2002 predloženej žalobcom súd nezistil žiaden dôvod jej neplatnosti. Táto zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, pretože v danom prípade išlo o nájom výrobných a skladovacích priestorov postavených na parcele č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 160 m2, avšak táto zmluva spĺňa všetky náležitosti nájomnej zmluvy upravenej v Občianskom zákonníku. V tejto nájomnej zmluve bol dohodnutý predmet nájmu i odplata za nájom - nájomné. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný zaplatil z dohodnutého nájomného, ktoré patrilo žalobcovi od 15.12.2002 do 30.6.2004 v sume 280 000 Sk (9 294,30 Eur) len sumu 64 000 Sk t.j. v súčasnosti 2 124,41 Eur. V spore žalovaný nepreukázal, že odovzdal žalobcovi sumu 140 000 Sk, keďže ani na výzvu súdu nepredložil originál tohto dokladu aby mohlo byť zistené a potvrdené znalcom, či bola dopísaná pred sumu 40 000 Sk číslica „1“.

17. Z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca bol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností po celú dobu užívania nehnuteľností žalovaným, preto má právo voči žalovanému na zaplatenie nájmu vo výške 7 169,89 Eur s úrokmi tak ako uviedol vo výroku rozsudku.

18. Voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval ako odvolací súd Krajský súd v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co/476/2016-466 dňa 29.11.2017 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho postupu, pokiaľ sa v dôvodu rozsudku nevyporiadal s námietkou žalovaného, že v zmysle obsahu nájomnej zmluvy táto mala zaniknúť uplynutím troch mesiacov od jej uzavretia, a to v dôsledku nezaplatenia prvej splátky nájomného. Túto odvolaciu námietku žalovaného považoval odvolací súd za dôvodnú, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný túto skutočnosť namietal vo svojom písomnom podaní doručením súdu prvej inštancie dňa 13.3.2014. Odvolací súd na základe toho nariadil vo veci odvolacie pojednávanie, na ktorom doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a to oboznámením sa s obsahom

nájomnej zmluvy v časti jej článku IV, v ktorom je uvedené: „Nájom bude vyplácaný prvou splátkou na 6 mesiacov dopredu t.j. 100 000 Sk a následne mesiac pred uplynutím doby na nasledujúce tri mesiace. Pri neuhradení nájomného v uvedenom termíne automaticky plynie výpovedná lehota obom zmluvným stranám“. Obsah uvedeného článku nasvedčuje o dohode jej účastníkov o spôsobe jej skončenia výpoveďou v dôsledku nezaplatenia časti nájomného v dohodnutom termíne, keďže prvá splátka mala byť v zmysle zmluvných podmienok zaplatená vopred teda už v čase uzavretia spornej nájomnej zmluvy dňa 15.12.2002 z dôvodu jej nezaplatenia v tomto termíne začala plynúť výpovedná lehota v trvaní troch mesiacov a teda táto uplynula dňa 15.3.2003 a týmto dňom došlo aj k ukončeniu zmluvy. Na správnosti takého záveru nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný užíval uvedenú nehnuteľnosť aj po tomto termíne, keďže v tomto prípade nie sú splnené podmienky, aby došlo k obnoveniu nájomného vzťahu v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdna prax v uvedenej otázke zaujala totiž názor, podľa ktorého „ak môže nájom na dobu určitú skončiť na základe iného dojednania účastníkov nájomného vzťahu, než uplynutím dohodnutej doby nájmu, je z povahy veci vylúčené, aby sa takáto nájomná zmluva mohla obnovovať v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. 26Cdo/2689/2012).

20. Odvolací súd zhodujúc sa s právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí mal za to, že ani ďalším užívaním nehnuteľnosti žalovaným nedošlo k obnoveniu zaniknutého nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania a preto nárok žalobcu za dobu po 15.3.2003 nemôže obstáť titulom nájomného. Užívanie nehnuteľnosti žalovaným za toto ďalšie obdobie bez úhrady predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a to vo výške ceny nájmu porovnateľných nehnuteľností v konkrétnom obdobnom mieste a obdobnom čase. Vzhľadom na skutočnosť, že napriek snahe odvolacieho súdu sa strany sporu na odvolacom pojednávaní neboli ochotní zhodnúť sa na primeranej výške bezdôvodného obohatenia je potrebné uvedenú spornú otázku ustáliť na základe ďalšieho dokazovania, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, čo prekračuje rámec odvolacieho konania. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť po vrátení veci vysporiadať sa s námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s § 107 O.z. a v prípade záveru o jej nedôvodnosti doplniť dokazovanie v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a to na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia.

21. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 30.5.2018. Na tomto pojednávaní žalobca vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Košiciach zobral svoju žalobu v časti o priznanie nájmu od 15.3.2003 do 15.11.2003 a to o sumu 3 983,27 Eur späť. Žalovaný súhlasil s týmto čiastočným späťvzatím. Súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili ku výške mesačného bezdôvodného obohatenia, na ktoré poukázal Krajský súd v svojom uznesení. Právny zástupca žalobcu uviedol, že primerané nájomné v čase uzavretia nájomnej zmluvy bolo 15 000 Sk mesačne, tak ako bolo dohodnuté v zmluve. Žalovaný uviedol, že podľa neho je nesprávna a neprimeraná výška bezdôvodného obohatenia, pretože išlo o výrobné priestory a podľa neho bola výška primeraného nájomného 200 Sk mesačne. Žalobca predložil na preukázanie výšky obvyklého nájomného nájomné zmluvy, ktoré žalobca uzavrel s inými nájomcami a to zmluvu o nájme č. 2002-2, ktorú uzavrel s nájomcom C. na predmet nájmu výrobné a skladové priestory na ulici Z. v Košiciach, kde výška nájomného bola určená dohodou zmluvných strán vo výške 120 000 Sk ročne t.j. 10 000 Sk mesačne. Táto zmluva bola uzavretá dňa 19.12.2002.

22. Ďalej žalobca predložil súdu na preukázanie obvyklého nájomného zmluvu o nájme nebytových priestorov, kde prenajímal nájomcovi akciovej spoločnosti HEKOS, Kysucká 16, Košice nebytové priestory a to výrobné a skladové priestory v objekte na Z. v Košiciach, kde výška nájmu bola dohodnutá 144 000 Sk ročne t.j. 12 000 Sk mesačne. Uvedená zmluva bola uzatvorená 1.1.2004.

23. Na preukázanie obvyklého nájomného ďalej žalobca predložil súdu nájomnú zmluvu uzavretú s nájomcom spoločnosťou ATM-Parapety, s.r.o. so sídlom Alvinczyho 24 v Košiciach, kde výška nájomného bola dohodnutá 16 000 Sk mesačne. Uvedená zmluva bola uzavretá 28.11.2005. Na základe predložených týchto zmlúv vyplýva, že priemerné mesačné nájomné bolo vo výške 12 666,67 Sk t.j. v súčasnosti 420,46 Eur.

24. Žalobca písomne dňa 5.6.2018 doručil súdu upresnenie žalobného návrhu, v ktorom uviedol, že žalobca trvá len na zaplatení čiastky 2 674,70 Eur spolu s 12,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.11.2005 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tomto písomnom podaní uviedol, že zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.12.2002 uzavretá

medzi stranami sporu zanikla podľa jej článku IV. dňa 15.3.2003 v dôsledku čoho užívanie predmetných nehnuteľností žalovaným po tomto období bez právneho dôvodu predstavovalo bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. Práve s poukazom na zmenu právnej kvalifikácie žalobcom uplatňovaného nároku t.j. úhrady za užívanie nebytových priestorov upravil aj jeho výšku, kým za obdobie od 15.12.2002 do 15.3.2003 vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného vo výške 50 000 Sk (1/2-ica z dohodnutého 6 mesačného nájomného) za ďalšie užívanie je žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o výšku tohto bezdôvodného obohatenia podľa ustálenej judikatúry táto zodpovedá obvyklým cenám nájmu pri porovnateľnom predmete nájmu, teda odplate, ktorú by za normálnych okolností a existencie nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhradiť. Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 30.5.2018 predložil konajúcemu súdu tri zmluvy o nájme nebytových priestorov v tej istej nehnuteľnosti, ktoré boli v danom čase uzatvorené s troma rôznymi nájomcami a na základe ktorých možno ustáliť, že obvyklá priemerná cena nájmu za porovnateľný predmet je cca 12 666,67 Sk (nájomné dohodnuté v zmluve so žalovaným bolo 15 000 Sk). Z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12 666,67 Sk za každý mesiac užívania nehnuteľnosti žalovaným. Pokiaľ ide o časové obdobie uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na dvojročnú premlčaciu dobu a na podanie žaloby dňa 16.11.2005 toto žalobca požadoval vydať od 16.11.2003 do 30.6.2004 teda za obdobie 7 mesiacov a 14 dní spolu sumu 94 577,80 Sk. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný počas trvania nájmu uhradil žalobcovi sumu 64 000 Sk t.j. o 14 000 Sk viac ako bolo prislúchajúce nájomné za tri mesiace, túto žalobca započítal s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Celková výška nároku požadovaného v žalobe žalobcom je tak suma 80 577,80 Sk t.j. v súčasnosti 2 674,70 Eur. Vzhľadom na omeškanie žalovaného si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania odo dňa podania žaloby teda od 16.11.2005, nakoľko v tom čase žalovaný vedel, že je v omeškaní s úhradou za užívanie nebytových priestorov žalobcu a v zmysle jeho tvrdení prednesených na tomto pojednávaní mal vedomosť aj o zániku nájomnej zmluvy a tým vzniku bezdôvodného obohatenia. Z dôkazov priložených k žalobe vyplýva, že žalovaný sa na zaplatenie dlžnej sumy zaviazal aj písomne.

25. Uvedené písomné podanie žalobcu bolo doručené súdom žalovanému dňa 14.6.2018. K tomuto vyjadreniu žalovaný nepodal žiadne vyjadrenie ani stanovisko týkajúce sa spochybnenia výšky priemerného obvyklého nájomného a rovnako sa nedostavil ani na pojednávanie konané dňa 12.9.2018 hoci bol riadne a včas predvolaný, pričom predvolanie prevzal právny zástupca žalovaného 14.6.2018. Svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom právny zástupca zastupujúci žalovaného neospravedlnil. Preto súd podľa § 180 pojednával dňa 12.9.2018 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Na tomto pojednávaní žalobca zobral svoju žalobu ešte v časti o 511,92 Eur späť a navrhol žalobca rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

26. Podľa ustanovenia § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak po a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na ne riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami.

27. Podľa ustanovenia § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

28. Podľa ustanovenia § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

29. Podľa ustanovenia § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

30. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie vyššie citovaných predmetných nehnuteľností, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v zmysle druhého uznesenia Krajského súdu vyčíslil obdobie, za ktoré žiadal bezdôvodné obohatenie a to za obdobie od 16.11.2003 do 30.6.2004 teda za obdobie 7 mesiacov a 14 dní v sume 2 674,70 Eur. Ku primeranosti obvyklého nájomného sa žalovaný nevyjadril, hoci mu bolo doručené podanie žalobcu označené ako upresnenie žaloby. Nepodal žiaden návrh na doplnenie dokazovania na

stanovenie primeranosti výšky bezdôvodného obohatenia, hoci s navrhovaným nájomným nesúhlasil. Na pojednávanie konané dňa 12.9.2018 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, svoju neúčasť neospravedlnil včas a žiadnymi vážnymi okolnosťami, preto súd vydal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozsudok pre zmeškanie žalovaného.

31. Nárok žalobcu uplatňovaný žalobou súd právne posúdil podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úrok iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

33. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.).

34. O zastavení konania v prevyšujúcej časti súd rozhodol podľa ustanovenia § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorej ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade žaloba bola len čiastočne dôvodná, preto súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného odvolanie nie je prípustné.