Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/431/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z. K., J.. XX. XX. XXXX, G. G. Č.. XXX, o zaplatenie istiny 1.855,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21. februára 2017 č.k. 15C/1017/2015-49 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o lehote na plnenie.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť žalobcovi istinu 1.930,07 eur spolu so zmluvným úrokom 12,90 % z istiny 1.855,36 eur od 26.6.2015 do 23.10.2023 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.929,52 eur od 6.7.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcom rozsahu žalobu ohľadom zmluvného úroku a úroku z omeškania zamietol, rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 % a žalovanému povolil pohľadávku priznanú žalobcovi, ako i trovy konania, zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcom po dni, v ktorom bude stranám doručený rozsudok, splatných najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, všetko na označený účet žalobcu pod následkom straty výhody splátok. Zároveň súd určil spôsob započítania splátok na poradie: 1. Istina 1.929,52 eur, 2. Úrok z omeškania zo sumy 1.929,52 eur, za obdobie od 6.7.2015 do dňa jej úhrady, 3. Zmluvný úrok zo sumy 1.855,36 eur za obdobie od 26.6.2015 do 23.10.2023, 4. Trovy konania.

2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. XXXXX žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.000 eur. Zistil tiež, že úver sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných splátkach spolu s príslušenstvom do 23.10.2023, platobnú disciplínu porušil, a tak žalobca listom zo dňa 25.6.2015 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru do 5.7.2015, napriek tomu dlh žalovaný vo výške vyčíslenej žalobcom v sume 1.978,38 eur nezaplatil.

3. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobca dlh na istine ku dňu podania žaloby vyčíslil sumou 1.855,36 eur, v ktorej sú zahrnuté i dlžné i zročné splátky istiny s tým, že dlh na úroku ku dňu zosplatnenia činil 63,16 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania 0,55 eur, a teda celková dlžná suma činí 1.930,07 eur, z čoho čistý dlh na istine a úrokoch činí 1.929,52 eur, po právnom posúdení podľa § 502 a § 503 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne čo do istiny 1.855,36 eur, dlžného úroku do dňa zosplatnenia úveru v sume 63,16 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania 0,55 eur, ako aj zmluvného úroku 12,9 % ročne zo sumy 1.855,36 eur za obdobie do

zmluvnej splatnosti úveru dňa 23.10.2023. S odkazom na znenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., v znení účinnom od 1.2.2013, súd priznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania 0,55 eur a zo sumy 1.929,52 eur v sadzbe 5 % ročne od 6.7.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

4. Výrok o povolení splácať v splátkach žalobcovi priznanú peňažnú pohľadávku a trovy konania, súd prvej inštancie odôvodnil žiadosťou žalovaného a zistením z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.9.2015 sp. zn. 19P/148/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.10.2015, že maloleté deti žalovaného boli zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti žalovaného, pričom matka, ktorá bola zaviazaná prispievať žalovanému na výživu detí sumou 60 eur na každé z nich, si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplní a žalovaný bol nútený podať návrh na exekúciu, vedenú na Exekútorskom úrade JUDr. Jaroslava Delfíniho pod sp. zn. Ex 142/2016 o vymoženie dlžného i bežného výživného za obdobie od 16.5.2016 do budúcna a takisto zistením, že žalovaný na základe pracovnej zmluvy dosahuje čistý príjem 520 eur a v zmysle svoje výpovede žalovaný žiada o možnosť zaplatiť dlh v splátkach maximálne v sume 50 eur, pretože dlh vo vyššom rozsahu bez ohrozenia existencie rodiny nie je schopný zaplatiť. S poukazom na znenie § 232 ods. 3 a 4 CSP, vychádzajúc zo zistených osobných a majetkových pomerov žalovaného, výšky peňažnej pohľadávky žalobcu a skutočnosti, že žalovaný je samoživiteľom, starajúcim sa o dve maloleté deti, vyhovel žiadosti žalovaného o splátky.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti výroku o lehote na plnenie tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak súd povolil žalovanému pohľadávku priznanú hradiť v splátkach po 50 eur mesačne. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o povolení splatenia dlhu v splátkach zmeniť a žalovaného zaviazať uhradiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznať i náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. Žalobca mal za to, že súd postupoval v rozpore so zákonom, keď priznal možnosť plnenia dlhu v splátkach po 50 eur, pretože tým výrazne zvýhodnil jednu zo strán na úkor druhej. Podčiarkol, že priznaním splátok vo výške 50 eur súd priznal žalovanému splácať úver vo výške len o polovicu vyššej, než v akej mal uhradiť úver v zmysle zmluvy. Citoval znenie ust. § 232 ods. 2 a zdôraznil, že určenie aj dlhšej lehoty na plnenie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takej skutočnosti, z ktorej by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni, pričom k hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. Akcentoval, že žalovaný mal možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam, teda navrhovaným 50 eurám mesačne, čo však neučinil, pretože počas celého súdneho konania neuskutočnil ani jednu úhradu. Tvrdil, že žalobca má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote, ktorá nemôže byť porušená len preto, že žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopný plniť ich. Napokon poznamenal, že posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak vôbec najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia, pričom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové majetkové pomery.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o lehote na plnenie potvrdiť ako vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, ak mu v súlade s § 232 ods. 3 druhá veta povolil priznanú peňažnú pohľadávku zaplatiť v splátkach vo výške 50 eur mesačne. Uznal, že počas súdneho konania nezaplatil ani jednu splátku žalobcovi, avšak súčasne zdôraznil, že ihneď po doručení rozsudku prvoinštančného súdu trvalým príkazom zo dňa 11.4.2017 začal súdom určenú výšku splátky hradiť žalobcovi, o čom súdu predložil dôkaz vo forme písomného trvalého príkazu 50 eur na bankový účet žalobcu určený

v napadnutom rozsudku. Zopakoval, že dôvodom, prečo žalobcovi neuhradil ani jednu splátku je skutočnosť, že manželka ho opustila, nechala ho s dvoma maloletými deťmi, matka detí výživné vôbec neplatí a riadna výchova maloletých detí je dôležitejšia a má prednosť pred každým iným peňažným výdavkom. Žalovaný poukázal súčasne na základnú zásadu obsiahnutú v článku 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa ktorej rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti a zákon všetky formy rodiny všestranne chráni. Upozornil, že súdom určený dlh hradí mesačne už od 14.4.2017 z bankového účtu svojej matky, ktorá mu takto pomáha v ťažkej finančnej situácii, vyššie splátky nie je schopný uhradiť, lebo vyššími splátkami by došlo k ohrozeniu jeho vyživovacej povinnosti rodiča voči nezaopatreným deťom, a tak by si nemohol plniť zákonom stanovenú povinnosť, ktorú mu uložil zákon v § 62 ods. 1 zákona o rodine. Žalovaný mal za to, že súd správne skutkovo a právne posúdil, ak uzavrel, že v tomto prípade sa jedná o taký odôvodnený prípad, ktorý odôvodňuje povolenie splátok a správne určil dlhšiu lehotu na splnenie dlhu žalobcovi. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že bral na seba záväzky v takej výške, že zjavne sa dostal do finančnej situácie, kedy nebol schopný plniť ich, nakoľko na seba bral záväzky v čase, keď žil v spoločnej domácnosti s matkou svojich detí, s ktorou spoločne uhrádzali všetky záväzky a boli spoločným živiteľom ich maloletých detí a rodiny. Za skutočnosť, že manželstvo sa rozpadlo nemôže len on, ale manželka, ktorá opustila domácnosť a do dnešného dňa mu nepomáha ani pri výchove detí, ani pri platení všetkých spoločných pôžičiek. Právo žalobcu nebolo porušené, pretože naopak on ako žalovaný uznal dlh voči žalobcovi, žalobca istinu s príslušenstvom dostane jedného dňa celú a je spravodlivé, aby mohol predmetný dlh uhradiť v 50 eurových splátkach a aby mohol riadne živiť svoje dve nezaopatrené deti.

8. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 15. 05. 2017 č.k. 23Co/498/2016-72, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 05. 2017 č.k. 11Co/91/2017-138, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. 05. 2017 č.k. 8Co/135/2017-86 a uviedol, že na svojom odvolaní trvá a pridržiava sa všetkých tvrdení v ňom uvedených.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok vo výroku o lehote na plnenie je vecne správny.

10. Odvolacie námietky žalobcu spochybňujúce správnosť výroku rozsudku, ktorým súd povolil žalovanému splácať priznanú peňažnú pohľadávku a trovy konania v splátkach nie sú spôsobilé privodiť zmenu v tejto časti napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie, preto odvolací súd na správne skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne a zákonu zodpovedajúce dôvody tejto časti napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 a preto len na zdôraznenie správnosti výroku o lehote na plnenie a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

11. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Súdna prax sa pri aplikácii citovaného ustanovenia už ustálila v závere, že hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok alebo nie, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé a napokon i preukázanie skutočností s ohľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného, ktorý žiada súd o priznanie výhody splátok, tak ako na to napokon správne poukázal i sám žalobca vo svojom odvolaní. V danom prípade všetky tieto podstatné relevantné skutkové okolnosti boli v konaní na súde prvej inštancie preukázané, súd prvej inštancie sa s týmito náležite vyporiadal a správne rozhodol,

ak povolil žalovanému splácať priznanú peňažnú pohľadávku, tak ako to uviedol v enunciáte svojho rozhodnutia.

14. Zo všetkých týchto dôvodov odvolacie námietky žalobcu spochybňujúce správnosť napadnutého výroku o lehote na plnenie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť tejto časti napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v tejto jeho napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O trovách konania odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a v odvolacom konaní procesne úspešný žalovaný trovy odvolacieho konania nežiadal a zo súdneho spisu mu ani žiadne trovy nevyplynuli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .