Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-25-2023.pdf
PDF · 94.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: Dolphin Central Europe, s.r.o., IČO: 50 046 586, Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 411 491, proti žalovanému: MAHAJANA s.r.o., IČO: 36 686 042, Čulenova 7936/5, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré mesto, o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 31Cb/102/2021-76 zo dňa 10.10.2022 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 31Cb/102/2021-76.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II, teraz Mestský súd Košice, (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol: I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi hnuteľný majetok a to fľašu na vodu 18,9 l v celkovom počte 6 625 kusov, v celkovej sume 29 746,25 eur, policu na fľaše OP Crate na 32 fliaš v celkovom počte 844 kusov, v celkovej sume 89 067,32 eur, papierové poháre v celkovom počte 1 krabica v celkovej sume 10,68 eur, CO2 fľaše 5 kg v celkovom počte 3 kusy, v celkovej sume 234 eur a CO2 fľaše 2 kg v celkovom počte 2 kusy, v celkovej sume 110 eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 28.10.2021, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu následovný hnuteľný majetok:
- fľaša na vodu 18,9 l v celkovom počte 6.625 ks, v celkovej hodnote 29.746,25 EUR,
- polica na fľaše - OP Crate na 32 fliaš v celkovom počte 844 ks, v celkovej hodnote 89.067,32 EUR,
- papierové poháre v celkovom počte 1 krabica, v celkovej hodnote 10,68 EUR,
- CO2 fľaša 5 kg v celkovom počte 3 ks, v celkovej hodnote 234,00 EUR,
- CO2 fľaša 2 kg v celkovom počte 2 ks, v celkovej hodnote 110,00 EUR.
2.1. Dôvodil, že na základe zmluvného vzťahu sporových strán, žalovaný od neho prevzal prázdne fľaše, tieto naplnil a naplnené fľaše s vodou odovzdával žalobcovi. Plnenie fliaš vodou zo strany žalovaného sa realizovalo v skladových priestoroch v mieste – A. B. XXX, XXX XX C., ktoré priestory mal žalovaný vo svojom výlučnom vlastníctve. Žalovaný odovzdané fľaše v dohodnutej lehote nenaplnil, ani žalobcovi napriek opakovaným výzvam nevrátil odovzdaný hnuteľný majetok, ktorý neoprávnene zadržiava vo svojom sklade.
3. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril (teda nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu), súd prvej inštancie považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné a ustálil následovný skutkový stav: Žalobca a žalovaný uzatvorili obchodný záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca dodal žalovanému prázdne fľaše a iný hnuteľný majetok za účelom naplnenia týchto fliaš minerálnou vodou. Naplnené fľaše mal žalovaný následne dodať žalobcovi. Na základe takto dohodnutého zmluvného vzťahu žalobca dodal žalovanému spolu: 6625 ks fliaš na vodu 18,9 l v celkovej hodnote 29.746,25 EUR, 844 ks políc na fľaše - OP Crate v celkovej hodnote 89.067,32 EUR, 1 krabicu papierových pohárov v celkovej hodnote 10,68 EUR, 3 ks CO2 fľaša 5 kg v celkovej hodnote 234,00 EUR, 2 ks CO2 fľaša 2 kg v celkovej hodnote 110,00 EUR. Žalovaný fľaše v rozpore so zmluvou nenaplnil, ani žalobcovi odovzdané hnuteľné veci nevrátil. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca žalovaného na vrátenie hnuteľných vecí vyzval a žalovaný nemal právny dôvod hnuteľné veci žalobcu zadržiavať.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2 OBZ (právna úprava použitia Občianskeho zákonníka v obchodnoprávnych vzťahoch), § 126 OZ (právna úprava ochrany vlastníckeho práva), § 131 OZ (právna úprava povinnosti neoprávneného držiteľa vydať vec vlastníkovi).
5. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy, žalobe vyhovel argumentujúc, že ani jeden predpoklad úspešnosti vindikačnej žaloby (1. preukázanie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, 2. preukázanie, že vec sa nachádza u žalovaného, 3. preukázanie, že žalovaný zadržiava veci u seba neoprávnene), nebol sporný.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný argumentujúc, že nie je v konaní vecne pasívne legitimovaný, nakoľko žalobou požadované hnuteľné veci v dispozícií, ani v držbe nemá. Nerozporoval, že hnuteľné veci v hodnote 23.451,09 eur mali byť dodané do plničky žalovaného v A. B. XXX, 034 73 Korytnica a tovar sa mal nachádzať v skladových priestoroch zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. A. B.. Už v čase podania žaloby dňa 26.10.2021 bolo dňa 27.11.2019 začaté konkurzné konanie na majetok dlžníka – AMOS SERVICES s.r.o., so sídlom Hlavná ulica 276, 935 31 Horná Seč, IČO: 35 953 861, následne dňa 6.12.2019 bol vyhlásený na majetok úpadcu konkurz. Skladové priestory, v ktorých sa mali nachádzať aj žalobou určené hnuteľné veci, sú vo vlastníctve úpadcu a tieto správca úpadcu vrátane hnuteľných vecí tam nachádzajúcich sa, zahrnul dňa 22.1.2020 (t.j. pred podaním žaloby) aj do súpisu majetku úpadcu. Medzi žalovaným a úpadcom prebiehalo viacero súdnych sporov, ktorých predmetom (okrem iného), boli aj práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, k.ú. A. B. (vrátane skladových priestorov, v ktorých sa mali nachádzať žalobou určené hnuteľné veci). Tieto súdne spory boli dohodou o urovnaní ukončené a žalovaný osobitným protokolom dňa 9.9.2022, ktorého súčasťou bola aj fotodokumentácia, súčasnému správcovi úpadcu odovzdal sporné nehnuteľnosti, vrátane všetkých vecí, ktoré sa tam nachádzali. Z čiastočnej fotodokumentácie (predloženej s odvolaním) je zrejmé, že od momentu, kedy správca úpadcu zahrnul nehnuteľnosti vrátane hnuteľných vecí do súpisu majetku úpadcu, tieto neboli v držbe žalovaného, bez ohľadu na formálnoprávne odovzdanie vecí dňa 9.9.2022. Preto, ak by aj chcel tieto vydať žalobcovi, nemal a ani v súčasnosti nemá žiadne zodpovedajúce oprávnenie na to, aby tak konal, pretože v súčasnosti sú žalobou určené hnuteľné veci v držbe LawServices Recovery, k.s..
7.1. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobca žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K tvrdeniu žalovaného, že nie je vecne pasívne legitimovaným, nakoľko žalobou požadované hnuteľné veci v dispozícií, ani v držbe nemá, dôvodil, že výklad inštitútu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného nielenže nie je vecne správny, ale odporuje celkovej logike veci, nakoľko žalobca žalovaného ešte v čase, kedy žalovaný mal vo vlastníctve nehnuteľnosť – plničku (zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. A. B.), v ktorej boli hnuteľné veci patriace žalobcovi uložené, opakovane vyzýval na ich vrátenie. Žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval, nebránil sa, nenamietal nemožnosť hnuteľné veci vrátiť, neexistenciu vecnej pasívnej legitimácie v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietal. Zdôraznil, že hnuteľné veci zveril do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý ich prevzatie potvrdil, preto tvrdenie žalovaného, že hnuteľné veci neprevzal žalovaný, ale iná
obchodná spoločnosť (AMOS – SERVICES s.r.o. v konkurze) sú v celom rozsahu nepravdivé, žalovaný to žiadnym spôsobom nepreukázal, a to ani v rámci podaného odvolania.
8.1. V ďalšom argumentoval, že z LV č. XXXX, pre k.ú. A. B. zo dňa 26.10.2021 vyplýva, že jediným vlastníkom nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, k.ú. A. B., bol v relevantnom čase žalovaný, a to v podiele 1/1 k celku. Navyše je právne irelevantné, či bol žalovaný, nielen v čase odovzdania hnuteľných vecí, ale aj v čase podania žaloby ako aj v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie. Uvedená skutočnosť nemá žiadny vplyv na to, že žalobca odovzdal žalovanému hnuteľné veci, ktoré mu žalovaný nevydal ani po ukončení ich obchodného vzťahu.
8.2. Ako nesúvisiace s konaním označil tvrdenia žalovaného vo vzťahu k právnemu, resp. akémukoľvek inému stavu spoločnosti AMOS – SERVICES s.r.o. v konkurze. Pokiaľ žalovaný neoprávnene nakladal a disponoval s hnuteľným majetkom žalobcu, je jeho zákonnou povinnosťou, aby tento vrátil žalobcovi. Postoj a konanie žalovaného, keď prevzal od žalobcu majetok, ktorý odovzdal účelovo inej osobe, preto mu ho nemusí vrátiť a nie je pasívne legitimovaným v konaní, sú tak účelovými.
9. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný nereagoval.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
11. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli konajúceho súdu.
12. Aj keď odvolateľ v odvolaní výslovne odvolacie dôvody nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
14. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
15. Odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
16. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
17. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané, alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).
18. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas, nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).
19. § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí.
20. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupujúc podľa § 167 CSP uznesením zo dňa 16.5.2022 č.k. 31Cb/102/2021-55 žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia k veci písomne vyjadril a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň ho poučil o jeho procesných právach.
21. Žalovaný si aj napriek skutočnosti, že mu predmetné uznesenie bolo dňa 2.6.2022 doručené, svoju povinnosť vyjadriť sa k žalobe a substancovať tak skutkové tvrdenia na svoju obranu a predložiť dôkazné návrhy, nesplnil.
22. Na prejednanie veci samej (rešpektujúc zásadu ústnosti a bezprostrednosti konania) súd prvej inštancie nariadil prejednávanie na deň 10.10.2022 o 10.00 hod., ktoré predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 2.6.2022. Pretože žalovaný sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie (§ 183 CSP) súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a riadiac sa § 151 ods. 1 CSP vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré považoval za nesporné, pretože žalovaným neboli popreté (keď bol procesne nečinný).
23. Odvolací súd tak konštatuje, že postup súdu prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu bol (vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovaného) správny a nie je mu čo vytknúť.
24. Osobitne k tvrdeniam uvádzaným v odvolaní odvolací súd udáva:
Je pravdou, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, možno za istých okolností, ak neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie (tzv. „novoty“) uplatniť aj v odvolacom konaní, a to za podmienok uvedených v § 366 CSP t.j. vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
25. Tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní sú tzv. „novotami“, pre uplatnenie ktorých v odvolacom konaní neboli splnené podmienky (viď ods. 24) a žalovaný naplnenie týchto podmienok navyše ani netvrdí, preto na ne nemožno prihliadať, a to bez ohľadu na to, či by boli spôsobilé privodiť záver o vecnej nesprávnosti rozsudku.
26. Na základe uvedeného bol preto rozsudok ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods.1 CSP), pretože súd prvej inštancie zistil skutkový stav zákonným spôsobom, tento podriadil pod správne právne normy, z ktorých následne vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).