Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-29C/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O. súd L. II sudkyňou C.. C. G. v právnej veci žalobcu: 1. N. L., nar. X.XX.XXXX, 2. G. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom C. XX, L., obaja práv. zast. K. kancelária C.. N. R. s.r.o., so sídlom Z. XX, L., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému: N. Malo, nar. X.XX.XXXX, bytom T. XX, L., práv. zast. K. kancelária C.. D. G., so sídlom H. XX, L., v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

E. u r č u j e, že nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na ul. N. č. XX, vchod XX, na 4. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX, stojaceho na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v L. vedených na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec L. U. C., okres L. IV a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/ XX XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve N. L., rod. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, L. a G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, L..

Q. v 1. a 2. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

X.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosť - trojizbový byt č. XX, nachádzajúci sa na ul. N. č. XX, vchod XX, na 4. poschodí bytového domu súp. číslo XXXX, stojaceho na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, vedený na LV č. XXXXX, katastrálne územie C., obec L. nad jazerom, okres L. IV a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XX XXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve N. L. rod. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, L. a G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, L. a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania. E. žalobu odôvodnili tým, že dňa X.X.XXXX ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu s predávajúcimi W. G., nar. XX.XX.XXXX a G. G., rod. L., nar. XX.X.XXXX, na základe ktorej bolo do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov ako manželov prevedené vlastnícke právo k uvedenému bytu. W. G. zomrel dňa X.X.XXXX a G. G. dňa XX.X.XXXX. A. O. súdu L. II č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX súd určil, že predmetný byt patrí do dedičstva po poručiteľoch W. G. a G. G.. U. právny záujem na požadovanom určení osvedčujú tým, že napriek tomu, že nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu a boli ako vlastníci vedení na príslušnom liste vlastníctva viac než XX rokov, v súčasnosti nie sú ako vlastníci bytu zapísaní na liste vlastníctva a predmetný byt sa prejednáva v dedičstve po zomrelých W. a G. G.. D. legitimácia žalovaného je daná tým, že žalovaný je do úvahy prichádzajúci dedič po poručiteľoch W. a G. G.. D. na to, že boli dobromyseľní a oprávnení držitelia a majú za to, že predmetný byt nadobudli do vlastníctva a to vydržaním nakoľko splnili všetky zákonom stanovené podmienky pre vydržanie a teda nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Q. vydržali predmetný byt do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Q. predložili alebo označili dôkazy a použili prostriedky procesného útoku: čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX , k nahliadnutiu predložili zmluvu o

prevode vlastníckeho práva k pozemkom zo dňa X.X.XXXX, navrhli pripojiť spis tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX a spisy sp. zn. XXD XXX/XXXX a XXD X/XXXX a výsluch strán sporu .

X.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.X.XXXX poukázal na okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, kde mal za to, že neexistovala skutočná, daná a vážna vôľa predať nehnuteľnosť a ani vôľa nehnuteľnosť darovať v dôsledku čoho bola neplatná ako kúpna zmluva tak aj zmluva darovacia, ktorej sa žalobcovia dovolávali a zároveň poukázal na to, že žalobcovia neboli dobromyseľní držitelia nehnuteľností a teda uplynutím XX ročnej lehoty nedošlo na ich strane k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX a XCdo XX/XXXX. S bytom ako so svojím vlastným nakladali práve rodičia žalovaného a žalobkyňa v 1. rade a právne vzťahy medzi žalobcami a W. a G. G. neboli nijak definované, neboli predmetom nájomnej zmluvy ani vecného bremena. Na základe toho žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Q. predložil alebo označil dôkazy a použil prostriedky procesnej obrany: návrh na výsluch žalovaného.

E. vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. XXD XX/XXXX, N. XX/XXXX a to s úmrtným listom a osvedčením o dedičstve zo dňa XX.X.XXXX, s oboznámením sa obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. XXD XXX/XXXX, N. XXX/XXXX a to s návrhom na dodatočné prejednanie dedičstva a s uznesením o prerušení konania zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámil obsah listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. XXC XX/XXXX a to s rozsudkami O. súdu L. II č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX a XXC XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX a XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX a uzneseniami L. súdu v L. č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom L. súdu v L. č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, s kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX a so zmluvou o prevode vlastníckeho práva k pozemku zo dňa X.X.XXXX, pri rozhodovaní vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní a ktoré vyplývajú z konania vedenom pod sp.zn.XXC XX/XXXXa sú uvedené v listinách s ktorými súd v tomto konaní strany sporu oboznamoval , dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva V. sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vykonal nižšie uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal a zistil tento skutkový stav:

X.Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

X.Predmetná žaloba je žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, konkrétne určenie, že nehnuteľnosť, t.j. byt, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. E. teda v prvom rade skúmal, či žalobcovia majú na takomto určení naliehavý právny záujem.

X.Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ust. § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Q. procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. U. právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Q. domáhajúca sa určenia podľa § 137 písm. c) C.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinností podľa písm. a) tohto ustanovenia. Aj v prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinností, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinností nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

O. súd L. II rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnej výške. L. súd v L. ako súd odvolací uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že pokiaľ v danej veci sú právni predchodcovia

žalovaného zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo takéto rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. O. súd je preto toho právneho názoru, že žalobcovia na požadovanom určení vzhľadom na skutkové okolnosti, o ktoré opierajú svoj žalobný návrh, majú naliehavý právny záujem. U. bol preto záver súdu prvej inštancie, pokiaľ z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu zamietol žalobu žalobcov. S. súdu prvej inštancie po vrátení veci bude prejednať nárok žalobcov, za tým účelom vykonať dokazovanie spôsobom pre jednotlivé dôkazné prostriedky uvedeným v ust. § 195 a nasl. C.s.p. a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

D. § 391 ods. X csp. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

D. § 390 csp. odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a

b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

E. v súlade s ust. § 391 ods. X C.s.p. je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v súlade s ust. § 390 C.s.p. poukazuje na U. S. súdu SR z XX. októbra XXXX, č. k. B.. ÚS XXX/XXXX-XX.

E. v prvom rade skúmal, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pričom podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd viazaný je zrejme, že pokiaľ v danej veci sú právni predchodcovia žalovaného zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti majú žalobcovia naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo takéto rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Na základe toho teda súd má za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na takejto žalobe, vzhľadom na skutkové okolnosti, o ktoré opierajú svoj žalobný návrh, keďže ich právne postavenie je neisté.

E. sa teda zaoberal meritom veci a zisťoval, či žalobcovia nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam iným zákonným právnym titulom, nie zmluvne, pričom posudzoval, či žalobcovia nenadobudli vlastnícke právo vydržaním tak, ako to uviedol odvolací súd v bode XX svojho uznesenia, z ktorého súd cituje: „O. od vyššie uvedeného je potrebné súdu prvej inštancie tiež vytknúť, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcov o tom, že vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sa mali stať na základe právnych skutočností, ktoré nastali po smrti W. G. (vydržanie vlastníckeho práva), pričom práve o tieto dôvody žalobcovia opreli naliehavý právny záujem na požadovanom určení. F. tvrdili, že podmienky vydržania boli splnené až po smrti W. G., preto v danej veci nenastala ani prekážka veci rozhodnutej“.

D. § X29 ods. 1 obč. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

D. § X30 ods. 1 obč. zák ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. D. pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

D. § X32 ods. 1 obč. zák vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

D. § X34 ods. 1 obč. zák oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

H. patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patrí a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach X roky a pri nehnuteľnostiach XX rokov.

H. sa nadobúda vlastnícke právo bez toho aby sa o tom muselo rozhodnúť. O. držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. V odbornej literatúre aj v judikatúre je zhoda v tom, že posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a že je treba vždy brať v úvahu, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je potrebné s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. N. viera zaniká v okamihu kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec po právu patrí.

Q. v 1. a 2. rade v pozícii kupujúcich a W. G. a G. G. ( pozn. súdu t.č. už nebohí) v pozícii predávajúcich uzatvorili dňa X.X.XXXX zmluvu pod názvom L. a predajná zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu, súpisné č. XXXX na N. č. XX v L. v celosti ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XX/XX XXX, zapísané na LV č. XXXXX, kat. územie L. - C., ako to vyplýva z čl. I predmetnej zmluvy. L. cena bola stavená vo výške XXX XXX,- Sk ako to bolo stanovené v čl. II zmluvy. T. nehnuteľnosti uvedená v čl. B. bola vo výške XXX XXX,- Sk. V čl. H. bod. X bolo stanovené, že dohodnutá kúpna cena bude uhradená prostredníctvom D. stavebnej sporiteľne formou prevodu na bežný účet predávajúceho č. XXXX-XXXXXXXXXX vedený v W. obchodnej banke, a.s. H. tejto zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa XX.X.XXXX pod č. H

Z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie C., obec L. - U. C., okres L. IV vyplynulo, že vlastníkom bytu č. XX na 4. poschodí na N. čl. XX v L. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XX/XX XXX boli L. G. a N., t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X a titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva V- XXXX/XX a to až do doby zápisu rozsudku O. súdu L. II č.k. XXC XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom L. súdu v L. č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX. Q. vykonaný katastrom nehnuteľností záznamom Z-XXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, kedy vlastnícke právo bolo zapísané opätovne na W. G. ( nar. XX.XX.XXXX) a G. G. ( nar. XX.X.XXXX), t.j. už nebohých rodičom žalobkyne v 1. rade a žalovaného.

Zo spisu O. súdu L. II sp. zn. XXD/XXX/XXXX súd zistil, že W. G. nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa X.X.XXXX a dedičské konanie bolo Z. tunajšieho súdu č. konania XXD/XXX/XXXX, N./XX/XXXX -XX zo dňa XX.X. XXXX zastavené podľa § X75h ods. 1 osp. z dôvodu , že poručiteľ zomrel ako nemajetný.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXD/XX/XXXX súd zistil, že G. G., nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve č. k. XXD/XX/XXXX - XX, N zo dňa XX.X.XXXX hnuteľný a nehnuteľný majetok nadobudli N. G. a N. L., t.j. žalobca a žalovaná v 1. rade. O. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

Q. vo svojej výpovedi v konaní sp. zn. XX C XX/XXXX uviedol, že z jeho podnetu sa pred XX rokmi zišla rodina za účasti žalobcov v 1. a 2. rade, žalovaného, nebohých rodičov, ako aj vtedajšej jeho manželky C. z dôvodu , že potreboval sumu XXX XXX,- Sk, a na tomto stretnutí sa preberal návrh spočívajúci v tom, že žalobcovia v 1. a 2. rade požiadajú o úver respektíve o medziúver v D. stavebnej sporiteľni a odkúpia byt od rodičov, ktorý bol ohodnotený na sumu XXX XXX,- Sk. A. s tým pôvodne súhlasiť nechceli, najmä matka bola proti tomu s odôvodnením, že jediné čo majú je ich „strecha nad hlavou“, avšak všetci sa zaručili, že ako náhle bude úver splatený, byt sa prevedie naspäť na rodičov. Na základe toho sa teda na podnet žalovaného uzatvorila kúpno - predajná zmluva, pričom vzor zabezpečil žalovaný z internetu. U. získať v tom čase pôžičku od bankových subjektov a to z dôvodu, že nemal príjem, manželka nepracovala, z toho dôvodu by mu nebol poskytnutý žiadny úver respektíve pôžička, čo aj zisťoval u bankových inštitúcií. Na základe toho potom postupovali podľa konkrétnych pravidiel, ktoré platili v D. stavebnej sporiteľni, to znamená, že žalobcovia si založili sporenie, na ktoré vložili sumu XXX XXX,- Sk a to z toho dôvodu, aby im mohol byť poskytnutý úver vo výške XXX XXX,- Sk. S. bol schválený s tým, že došlo k prísľubu žalovaného, že bude tento predmetný úver splácať a do zábezpeky poskytol, ako je to uvedené aj v listinných dôkazoch v spise (XXC XX/XXXX) nehnuteľnosti a to byt na U. ul. a byt na W. ul. v L.. S. bol poskytnutý na jeho účet a potom, čo bol úver splatený mala sa realizovať dohoda , že byt sa má previesť spätne na rodičov. Q. mal zato, že predmetná kúpna zmluva bola fiktívna, bola dočasná a to z toho dôvodu, že potreboval peniaze a nemohol žiadať o pôžičku respektíve o úver. D.

takejto ústnej dohode mali byť prítomní žalobcovia v 1. a 2. rade, obaja rodičia a žalovaný. Q. poukázal na charakter svojich rodičov, ktorý boli spravodliví, nemal vedomosť o tom, žeby rodičia mali v úmysle dať byt len jednému zo svojich detí, t.j. jeho sestre, stále súrodencov delili rovným dielom. L. zmluvou sa zastieralo len poskytnutie finančných prostriedkov v prospech žalovaného prostredníctvom úveru z D. stavebnej sporiteľni. F. ako žalobcovia v 1. a 2. rade vyšli v ústrety žalovanému, keď potreboval finančné prostriedky, on im to opätoval a keď potrebovali finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla vo výške XXX XXX,- Sk vzal pôžičku na svoje meno žalovaný. Po splatení úveru začala sa riešiť otázka, či a kedy sa byt prevedie späť, avšak nato zomrel otec žalovaného a žalobkyne v 1. rade, s tým, že bola bola medzi žalovaným a žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade ústna dohoda, že prevod sa neuskutoční z dôvodu, že bude prebiehať dedičské konanie a bol pri problém prevádzať nehnuteľnosť, takže zostane zachovaný ten stav, že vlastníkmi bytu budú žalobcovia , avšak do budúcnosti žalovaného vyplatia respektíve v prípade, ak bude potrebovať niektoré z detí byt, v prípadne ak sa byt predá, tak potom sa peňažné prostriedky rozdelia. U. došlo aj k úmrtiu matky žalovaného a žalobkyni v 1. rade a zo strany žalobkyne v 1. rade bol žalovaný vyzvaný, aby si prevzal veci z predmetného bytu s tým, že žalobkyňa v 1. rade chce s bytom disponovať a so žalovaným sa nevyrovná. U. vedomosť o tom, že by sa jeho rodičia, či už v rámci rodiny alebo pred známymi alebo vyjadrovali, žeby mali vôľu respektíve úmysel alebo žeby chceli byt darovať alebo prenechať len jeho sestre t.j. žalobkyni v 1. rade. D. stanovisko žalobcov , že je pravdou , že užíval rodinný dom v G., kde býval so svojou rodinou asi X roky, pričom následne dom bol asanovaný a bol mu pridelený štátny byt na X. v L.. V tom dome taktiež ešte pred ním bývali aj žalobcovia , ktorí sa neskôr presťahovali do bytu, ktorí mali rodičia na F. ul. a potom následne keďže tento byt pripadol škole presťahovali sa na C.. F., ako mal vlastne po rodičoch zabezpečené bývanie žalovaný, takisto mala zabezpečené bývanie aj jeho sestra, t.j. žalobkyňa v 1. rade. F. istý režim bol aj čo sa týka záhradky, pričom žalovaný od svojho otca dostal užívacie právo na záhradku pod L. , avšak taktiež aj jeho matka a prostredníctvom nej aj žalobkyňa v 1. rade získali právo užívať záhradku. Aj na tomto príklade dokumentoval spravodlivosť svojich rodičov vyplývajúcu z toho, že k ním pristupovali rovnako a rovnakým dielom ich zabezpečovali. A. žalovaného a žalobkyne v 1. rade nikdy za života neiniciovali prevod vlastníckeho práva k bytu na sestru žalovaného, t.j. na žalobkyňu v 1. rade, dokonca bol problém ich presvedčiť na tento „fiktívny“ prevod. E. sa rodičov, najmä matky bolo vždy také a slová najmä jeho matky boli také, že všetko sa bude deliť rovným dielom. Q. mal zato, že žalobkyňa v X.rade ako jeho sestra nikdy v minulosti zo strany rodičov nebola ukrátená na svojich majetkových právach. N. o spätnom prevode nehnuteľnosti bola uzavretá len ústne, nebola riešená priamo v kúpnej zmluve , či už zriadením vecného bremena, formou spätnej kúpy a podobne a to z dôvodu, že v prípade, ak by zmluva obsahovala takéto podmienky, neboli by dostali úver. R. podmienkou D. stavebnej sporiteľne, že byt musí byť bez akýchkoľvek tiarch, zároveň vzhľadom na ústnu dohodu a na situáciu, ktorá vtedy vládla v rodine - rodina bola súdržná, nepovažoval žalovaný ani za potrebné riešiť to takouto formou. To, čo sľúbil za seba ostatným členom rodiny to vždy aj splnil. U. túto situáciu ani potom po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy napr. formou uzavretia zmluvy o budúcej zmluve z dôvodu, že si súrodenci aj rodičia bezvýhradne dôverovali, a čo sa medzi nimi povedalo, to sa aj dodržalo a platilo to.

Q. v 1. rade vo svojej výpovedi v konaní sp. zn. XX C XX/XXXX potvrdila, že k prevodu bytu došlo tak, ako uvádzal žalovaný, že potrebuje peniaze, avšak úver mu nedajú a z tohto dôvodu navrhol, že úver by mohla zobrať žalovaná spoločne so svojim manželom, keďže obidvaja pracujú, avšak je potrebné aby vlastnila určitý majetok a potom môže dostať pôžičku. G. byt chcela darovať jej, avšak bola žalovaným prehovorená, že je lepšie byt predať ako darovať z dôvodu veľkých poplatkov pri takomto prevode. H. záležitosti okolo úveru, všetky potrebné potvrdenia a podobne vybavoval žalovaný. U. ani vedomosť, že v prospech úveru ako záloh bol daný aj byt, ktorý nadobudla žalobkyňa a jej manžel, o tom sa dozvedala až v čase, keď potrebovali peniaze na rekonštrukciu bytu a keď sa informovala na podmienky poskytnutia pôžičky bolo jej oznámené, že pôžičku nedostanú, pretože už majú miliónový úver. Na základe toho jej bolo pracovníčkou D. stavebnej sporiteľne poradené, aby úver zobral jej brat, t.j. žalobca, ktorý bude pre ňu. D. výpoveď žalovaného v tom , že aj im pomohol a dostal úver vo výške XXX XXX,- Sk, ktorý bol vzatý v prospech žalobkyne v 1. rade, ktorá ho následne potom aj splácala. D., žeby malo dôjsť v rodine k ústnej dohode o spätnom prevode bytu na rodičov po vyplatení úveru žalobcom. V. slová svojej matky, ktorá jej vždy tvrdila: „nech sa nebojí, že byt je jej a že jej brat už dostal svoje“. H. záležitosti ohľadom kúpnej zmluvy , znalca na byt ,zabezpečoval žalovaný. G. zato, že rodičia jej nechceli byt predať, ale darovať, dokonca ju aj matka poprosila , aby nikomu ani susedom v bloku nehovorila, ani pred rodinou sa nezmieňovala o tom, že jej byt predala, pretože sa za to hanbila. . D. charakter svojich rodičov tak, ako to uviedol žalovaný, že boli spravodliví a delili súrodencov rovnakým dielom. Po smrti obidvoch

rodičov, kľúče od bytu mali obidvaja súrodenci, a to X mesiacov, následne došlo k prenájmu bytu a k výmene kľúčov od 1. októbra XXXX. Q. v 1. rade žiadala žalovaného, aby sa nejako o predmetnom byte dohodli, avšak žalovaný žiadal polovicu z tohto bytu. Q. potvrdila, že nemala záujem a nemala vôľu uzatvárať ani zmluvu o úvere respektíve medziúvere, ani kúpnu zmluvu na byt svojich rodičov. Q. uzatvorila len na naliehanie svojej matky z dôvodu pomoci žalovanému, ktorý mal možnosť kúpiť rodinný dom v G.. To bol hlavný dôvod prečo došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy, keďže peniaze, ktoré získali žalobcovia na kúpu formou úveru z D. stavebnej sporiteľni boli vyplatené na účet žalovaného, ktorý z nich nadobudol rodinný dom v G., aj napriek tomu, že v zmluve bola ako kupujúca, a teda ako vlastníčka potom neskôr v katastri nehnuteľnosti zapísaná žalobkyňa. D. tvrdenie žalovaného, že kúpna cena rodičom zaplatená nebola. Q. ústna ani písomná dohoda o spätnom prevode nehnuteľnosti nebola. Q. chcela, bolo jej vôľou nadobudnúť byt, avšak nie kúpou, ale darovaním. D., že určitý krátky čas žila spoločne s manželom v dome v G., avšak vlastníčkou tohto domu bola jej mama. Po asanácii tohto domu bol žalovanému pridelený byt na X. ul. v L.. Je pravdou, že žalobkyňa bývala v byte na F. ulici v L., avšak tento byt nebol vo vlastníctve jej rodičov, teda nezískala ho od svojich rodičov. Je spravodlivé, že byt mal pripadnúť žalobkyni, o čom je aj presvedčená z dôvodu, že bolo jej povedané matkou, že žalovaný dostal byt za rodinný dom v G. a že teda žalobkyňa dostane byt na N., keďže rodičia žalobkyne v . rade a žalovaného boli spravodliví a podelili svoje deti rovnakým dielom. V priebehu života rodičov títo uhradenie kúpnej ceny za byt nikdy nepožadovali.

Q. v 2. rade vo svojej výpovedi v konaní sp. zn. XX C XX/XXXX poukázal nato, že nie pravdou, žeby bola uzavretá dohoda o spätnom prevode bytu. D. stanovisko žalobkyne v 1. rade v tom, že žalovaný presvedčil svojich rodičov, ako aj žalobcov , že výhodnejšie bude byt kúpiť ako byt darovať a to z dôvodu platenia poplatkov. Je pravdou, že dostali byt za byt na F. ul. v L., avšak nedostali byt z dedičstva, ale bol to byt od mesta z dôvodu, že rodičia žalobkyne v 1. rade a žalovaného tam boli iba v nájme. N. na uzavretie kúpnopredajnej zmluvy na byt bola tá skutočnosť, že žalovaný potreboval finančné prostriedky vo výške XXX XXX,- Sk. U. sa vyjadriť z akého dôvodu žalovanému nebola daná pôžička. D. byt bol sľúbený rodičmi jeho manželke, a v prípade, ak by nebola uzavretá kúpnopredajná zmluva, aj tak by došlo k prevodu vlastníckeho práva titulom darovania, avšak pod naliehaním žalovaného došlo potom k odpredaju bytu. G. vedomosť o tom, že rodičia žalovaného a žalobkyne v 1. rade sa aj v úzkom kruhu rodiny a priateľov vyjadrovali v tom zmysle, že byt bude N., t.j. jeho manželky a o tom musel mať vedomosť aj žalovaný. D., že kúpna cena žalobcami zaplatená nebola. H. na charakter rodičov svojej manželky nadobudnutie bytu si vysvetľuje tak, že žalovaný dostal byt na X. v L. a z tohto dôvodu potom rodičia jeho manželky byt na N. chceli dať jeho manželke, t.j. žalobkyni v 1. rade. E. bolo prezentované, že byt bude váš, čo žalobca v 2. rade chápal tak, že bude jeho a jeho manželky. A. dom, ktorý nadobudli žalobcovia v G. a ktorý fakticky patril žalovanému nadobudli v roku XXXX, pričom žalobca v 2. rade bol celkovo v rodinnom dome X-X -krát a po odpredaji rodinného domu peniaze v plnej výške previedli na účet žalovaného. N. v G. nad T. bol kúpený z úveru, ktorý poskytla D. stavebná sporiteľňa, takto to mal vedomosť o informácii od žalovaného. Aj napriek tomu, že vlastníkmi podľa LV boli žalobcovia, v skutočnosti vlastníkom bol žalovaný. D., že vzťahy v rodine vo všeobecnosti boli veľmi dobré, aj vzťah žalobcu v 2. rade k rodičom manželky bol veľmi dobrý, pravidelne sa na rôznych oslavách stretávali. G. matka určitý čas bývala aj v ich spoločnej domácnosti..

E. C. I., dcéra žalobcov a neter žalovaného, potvrdila v konaní sp. zn. XX C XX/XXXX, že z rozprávania jej starých rodičov vyplynulo, že byt chceli, mali v úmysle darovať jej mame a o tom mala vedomosť celá rodina. C. babka hovorila, citovala: „byt je N.“, to znamená žalobkyni v X.rade a druhá nehnuteľnosť záhrada s chatou, ktorá je pod L., že to bude „N.“, to znamená žalovaného. K darovaniu by skôr, či neskôr bolo došlo, avšak na naliehanie žalovaného , že bude výhodnejšie z hľadiska platenia poplatkov ak sa byt kúpi a nie daruje , potom došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. E. rodičia ako predávajúci spočiatku, a to najmä matka žalovaného a žalobkyne v 1. rade, nesúhlasili, avšak po naliehaní, že budú platiť menšie poplatky bola spísaná kúpna zmluva, pričom pôvodný úmysel bol byt darovať a každý v rodine mal o tom vedomosť a bol s tým uzrozumený. U. G. G. mala veľmi dobrý prehľad o vlastníctve svojich nehnuteľností a o svojich účtoch a veľmi jasne vedela , čo ktorému z detí podelí. D., žeby bola dohoda , že po splatení úveru dôjde k spätnému prevodu bytu na starých rodičov svedkyne. Q. ani v priebehu života starých rodičov nenaliehal nato, aby byt previedli späť a nebohá G. G. bola spokojná s tým, ako za života podelila obe svoje deti s majetkom, ktorý jej patril. Za života starých rodičov žalovaný nerobil žiadne kroky, aby sa táto situácia zmenila, pretože dobre vedel , že to bola vôľa jeho mamy, babky svedkyne. D., že celý život sa v prevažnej miere o celý chod domácnosti matkiných rodičov starala jej matka ,t.j. žalobkyňa v 1. rade. D. nato, že žalobkyňa v 1. rade je takej povahy, žeby nevedela protirečiť

svojej mame, nemá nato povahu a v prípade, ak by bola zo strany svojej matky vyzvaná na spätný prevod bytu , bola by jej žalobkyňa v 1. rade vyhovela. E. jednoznačne potvrdila, že v čase podpísania kúpnej zmluvy dňa X.X.XXXX obidvaja jej starí rodičia mali vôľu predmetný byt darovať jej mame a jej otcovi, t.j. žalobcom v 1. a 2. rade. K realizácii darovania nedošlo z tohto dôvodu, že na uzavretie kúpnej zmluvy naliehal žalovaný, že pre rodinu bude výhodnejšie platiť poplatky z kúpnej zmluvy ako z darovacej zmluvy a zároveň , že vôľa starých rodičov bude zachovaná, pretože byt bude patriť ich dcére, t.j. žalobkyni v 1. rade bez ohľadu nato, akú formu zmluva bude mať. F. vlastne aj posúril starých rodičov, pretože im uviedol, že aj tak chceli byt darovať N., t.j. žalobkyni v 1. rade a nech to urobia teraz a formu kúpnej zmluvy. D., žeby došlo k ústnej dohode medzi starými rodičmi a súrodencami, že so splatením pôžičky žalovaným sa byt spätne prevedie na starých rodičov, pretože by to bolo v rozpore s úmyslom a vôľou starých rodičov darovať byt jej mame a zároveň ako uviedla svedkyňa, ako pozná svojho strýka, t.j. žalovaného, nikdy by sa s takouto ústnou dohodou neuspokojil a takúto dohodu by chcel mať písomne. U. sa o takejto ústnej dohode v rodine nerozprávalo, obidvaja starí rodičia žiadnym spôsobom ani ústne ani písomne nenaliehali , aby došlo k spätnému prevodu vlastníctva bytu. O úmysle starých rodičov darovať byt žalobkyni v 1. rade vedela celá rodina, znamená, že o tom mala vedomosť sestra svedkyne, jej rodičia, t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade , sestra nebohej G. G., ako aj členovia rodiny žalovaného. Z. aj susedia starých rodičov v bloku kde bývali vedeli o tom, že byt bude „N.“, t.j., že bude jej mamy. D., tak ako to uviedli žalovaný a žalobkyňa v 1. rade, že ich rodičia boli spravodliví a majetok medzi svoje deti delili rovným dielom, pričom samotná svedkyňa bola svedkom toho, že finančnú čiastku rozdelila rovným dielom jej babka medzi jej mamu a jej brata, t.j. medzi žalovaného a žalobkyňu v 1. rade, dokonca rovným dielom podelila aj svoje vnúčatá. Aj na rodinných oslavách sa neb. G. G. zmieňovala, koho ktoré veci budú podľa toho, ako videla , ktoré z detí má o to záujem. D., že na kúpu predmetného bytu bol poskytnutý jej rodičom úver, pričom peniaze boli dané žalovanému z dôvodu, že tento si kupoval rodinný dom a zároveň účet, ktorý bol uvedený v kúpnej zmluve bol účtom žalobcu. E. svedkyňa o prevode bytu vedela, avšak s týmto prevodom nesúhlasila. D. výpovede žalovaného a žalobkyne v 1. rade, že vzťahy v rodine boli veľmi dobré. Po predaji rodinného domu v G., ktorého vlastníkmi boli jej rodičia, všetky peniaze boli zaslané na účet žalovaného.

Z výpovede svedkyne G. I. v konaní sp. zn. XX C XX/XXXX, ktorá bola dlhoročnou susedou rodičov žalovaného a žalobkyne v 1. rade vyplynulo, že veľmi často sa stretávali, takmer každý druhý deň, s tým, že mala vedomosť, že byt je žalobkyni v 1. rade , keďže jej matka stále hovorila, že je na ňu spoľahnutie v starobe aj v chorobe, žije rodinným životom, že žalovanému, to znamená synovi, až tak nedôveruje, keďže nežije usporiadaným životom, bol rozvedený. Od neb. G. G. sa dozvedela, že byt previedla na svoju dcéru a to kúpnopredajnou zmluvou. G. vedomosť o tom, že syn, t.j. žalovaný, dostal určitý podiel z nehnuteľnosti v F., kde mal podiel neb. W. G. a zároveň aj za rodinný dom dostal žalobca byt. D., že roky vedela o tom, že vôľou neb. G. a W. G. bolo darovať byt ich dcére, t.j. žalobkyni v 1. rade. E. s nebohými mali veľmi dobrý vzťah a nebohá p. G. jej uviedla, že byt prevádza na žalobkyňu v 1. rade t.j. na svoju dcéru z toho dôvodu, že sa na ňu môže spoľahnúť , či už v chorobe, starobe, dcéra jej chodila pomáhať v domácnosti a podobne. E. neb. D. G. boli stále v tom zmysle, že byt dáva dcére, že tam bude bývať „N.“, že aj tak sú kamarátky, čím myslela žalobkyňu v 1. rade a svedkyňu a že teda budú bývať spoločne v jednom bloku ako susedia, dokonca si ešte priala, aby svedkyňa aj s jej dcérou, t.j. žalobkyňpou v 1. rade nažívala tak, ako s nebohými G.. E. potvrdila, že s nebohí jej v mladosti veľmi pomohli a brala ich ako svojich rodičov. U. vedomosť o tom, žeby niekedy za života p. nebohá G. G. spomínala, že žalobkyňa v X.rade sa má nejakým spôsobom podeliť respektíve vyrovnať so svojim bratom, t.j. žalovaným. F. niečo nebohá nespomínala vzhľadom nato, že žalovaný, teda syn p. G. , dostal podiel z nehnuteľnosti v G. , dostal záhradu nad L. a nebohá G. G. hovorila, že: „N. dostal dosť a tak byt patrí N.“. F. slovami to bolo výslovne neb. G. G. svedkyni povedané. D., že so starostlivosťou o rodičov vypomáhali ako žalobkyňa v 1. rade aj žalovaný.

V danom prípade žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli podľa ich presvedčenia vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti podpísaním kúpnej zmluvy dňa X.X.XXXX a jej povolením vkladu do katastra nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX, pričom počnúc dňom XX.X.XXXX mali zato, že predmetný byt im vlastnícky patrí. E., že žalobcovia v 1. a 2. rade boli v presvedčení, že predmetný byt im vlastnícky patrí potvrdila aj svedkyňa C. I., ktorá uviedla, že všetky režijné náklady po prevode bytu na znášali žalobcovia, následne potom odkupovali aj pozemok pod bytovým domom, prevádzali rekonštrukciu v byte ( menili plastové okná a podobne) , pričom všetky finančné investície uhrádzali žalobcovia v 1. a 2. rade. To, že sa prevádzala rekonštrukcia v byte potvrdila aj svedkyňa G. I..

Z týchto skutočností je teda zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade s predmetným bytom nakladali ako so svojim vlastným, aj napriek tomu, že neskôr v konaní ( pozn. súdu sp.zn. XXC /XX/XXXX) bolo preukázané, že kúpna zmluvu, ktorú uzatvorili dňa X.X.XXXX a ktorou rodičia žalobkyne v 1. rade a žalovaného previedli na žalobkyňu v 1. rade a žalobcu v 2. rade vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, je neplatná. Na tom nemení nič ani námietka vznesená zo strany žalovaného, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľný v tom, že im predmetný byt patrí, keďže v predmetnom byte nebývali až do smrti rodičov. V predmetnom byte bývali rodičia žalovaného a žalobkyni v 1. rade a následne byt bol prenajímaný. To, že žalobcovia boli presvedčení, že byt im vlastnícky patrí neznamená, že v predmetnom byte museli aj fyzicky bývať a užívať ho. Q. v 1. a 2. rade teda boli dobromyseľní držitelia, teda oprávnení držitelia predmetného bytu. Q. v 1. a 2. rade až do doby zápisu rozsudku O. súdu L. II č.k. XXC XX/XXXX-XXX v spojení s rozsudkom L. súdu v L. č.k. XCo/ XXX/XXXX-XXX boli vedení katastrom nehnuteľností ako vlastníci vyššie uvedených nehnuteľností. Q. vykonaný katastrom nehnuteľností záznamom Z-XXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX, kedy vlastnícke právo bolo zapísané opätovne na W. G. ( nar. XX.XX.XXXX) a G. G. ( nar. XX.X.XXXX), t.j. už nebohých rodičom žalobkyne v 1. rade a žalovaného. D. zástupca žalovaného v konaní sp.zn. XXC XX/XXXX vyzýval žalobcov v 1. a 2. rade na riešenie situácie týkajúcej sa vlastníctva predmetného bytu výzvou zo dňa X.XX.XXXX, t.j. po uplynutí XX ročnej vydržacej lehoty, ktorá uplynula dňom XX.X.XXXX, t.j. XX rokov od povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX. B. namietanie neoprávnenosti vlastníckeho práva respektíve neoprávnenosti držby žalobcov zo strany žalovaného preukázané nebolo.

Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť je spôsobilým predmetom vydržania, že žalobcovia v 1. a 2. rade vzhľadom na všetky okolnosti prípadu boli držiteľmi dobromyseľnými a teda držiteľmi oprávnenými, že bola dodržaná XX-ročná vydržacia lehota, preto žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním.

D. zástupca žalobcov navrhol vypočutie žalobcov k okolnostiam uzavretia kúpnej zmluvy a právny zástupca žalovaného navrhol vypočutie žalovaného, pričom súd nerealizoval výsluch strán sporu a to z dôvodu, že ako strany sporu, tak aj svedkov súd rozsiahlo vypočúval v konaní pod sp. zn. XXC XX/XXXX, kde boli vykonané dôkazy výsluchom v tom čase účastníkov konania a svedkov, pričom rozhodujúce skutočnosti z týchto výsluchov strán sporu a svedkov súd uviedol v odôvodnení rozsudku č.k. XXC XX/ XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, s obsahom ktorého súd na pojednávaní dňa XX.X.XXXX strany sporu oboznámil a výpovede strán sporu a dvoch svedkov(C. I. a G. I.) v celom rozsahu prevzal do tohto rozsudku (pri výpovediach len aktuálne označil právne postavenie strán sporu v tomto konaní), preto nebolo potrebné opätovne v tejto veci strany sporu a ani prípadne navrhovaných svedkov, vypočúvať.

X.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p. a priznal žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania a to podľa úspechu vo veci, t.j. v plnej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § X62 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.