Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/31/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.09.2018, v trestnej veci obžalovaného N. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/ 4/2018 zo dňa 20.06.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 282 ods. 3 Tr. poriadku schválil zmier uzatvorený dňa 20.04.2018 medzi obžalovaným a poškodenými V. J. zastúpenou zákonným zástupcom Y. J. a H. zdravotnou poisťovňou a. s. F., ktorou sa obžalovaný zaviazal uhradiť škodu V. J. vo výške 1 494,40 Eur a Dôvere zdravotnej poisťovni a. s. škodu vo výške 157,89 Eur. Obžalovaný zložil dňa 23.04.2018 na účet okresného súdu podľa § 220 ods. 1 písm. c/ Tr. por. peňažnú sumu vo výške 400,- eur a trestné stíhanie vedené proti obžalovanému N. V. nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom U. T. č. XX okr. T., na ktorého bola dňa 09.01.2018 podaná obžaloba prokurátora okresnej prokuratúry pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa XX.XX.XXXX v čase o XX.XX hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. S. T., ev. č. T v T. po Ul. U. smerom na Ul. A. G. L., oproti predajni CBA, kde nevenovaním sa plne vedeniu vozidla a nesledovaním situácie v cestnej premávke narazil svojou prednou pravou časťou osobného motorového vozidla, v pravom jazdnom pruhu, v blízkosti krajnice, do chodkyne V. J., ktorá v tom čase prechádzala kolmo cez cestu z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča, dôsledkom čoho utrpela táto chodkyňa tržnú ranu dolnej pery, tržnú ranku brady, odlomenie korunky zuba č. 22, ľahké poranenie krčnej chrbtice s dobou liečenia 14 dní, čím obvinený ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 20.6.2018 sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov. V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátorka uviedla, že s týmto uznesením nesúhlasí a nepovažuje ho za správne. Je podľa nej evidentné, že v tejto veci neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 220 ods. 1 Tr. por. po materiálnej stránke a ďalej konštatuje, že síce obvinený vyhlásil, že spáchal skutok a urobil aj opatrenia na náhradu škody nárokovanú poškodenými a zložil na účet Okresného súdu Prešov peňažnú sumu vo výške 400,- eur určenú MS SR na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, čím boli splnené formálne podmienky pre schválenie zmieru podľa § 220 ods. 1 Tr. por., avšak nesúhlasí s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa o splnení materiálnych podmienok pre schválenie zmieru, tak ako to predpokladá ustanovenie § 220 ods. 1 Tr. por. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie sa stal, tento napĺňa znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., a že ho spáchal obžalovaný. Obžalovaný sa dopustil

trestného činu v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu ako vodičovi zákonom, konkrétne povinnosť vyplývajúcu mu z § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, čo malo za následok spôsobenie ublíženia na zdraví poškodenej V. J., s dobou liečenia v trvaní 14 dní, a má za to, že dôsledkom porušenia citovaného ustanovenia zákona došlo k závažným následkom v podobe ujmy na zdraví tak, ako je to vyššie uvedené. Nemožno preto, podľa názoru prokurátorky, považovať za dostačujúce skončenie trestného stíhania schválením zmieru a jeho zastavením a to minimálne z dôvodu závažnosti spáchaného činu, na ktorý je potrebné vždy prihliadať. Z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je potrebné v takýchto prípadoch podľa názoru prokurátorky uložiť vodičovi aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov, čo pri schválení zmieru a zastavení trestného stíhania nie je realizované. Schválenie zmieru je neprimerane mierne a neboli na to splnené zákonné podmienky, preto navrhla, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť, ako aj konanie, ktoré týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.

Správne súd prvého stupňa v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenie § 220 ods. 1, ods. 2,Tr. zák., podľa ktorého v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie ak obvinený a/ vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito b/ nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a c/ zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvom na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno ak, a/ trestným činom bola spôsobená smrť osoby, b/ je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo c/ je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci ich zodpovednosti.

Tak súd prvého stupňa ako aj prokurátor v sťažnosti uviedli, že formálne podmienky pre možnosť schválenia zmieru boli splnené. K otázke, či takéto ukončenie trestného stíhania bolo primerané, krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 158 Tr. zák. sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Z citovaného ustanovenia vyplýva v prvom rade, že ide o nedbanlivostný trestný čin. Pokiaľ prokurátorka v podanej sťažnosti namieta, že išlo o porušenie dôležitej povinnosti, pokiaľ by nedošlo v danom prípade k porušeniu dôležitej povinnosti, nebol by spáchaný ani trestný čin. Nemožno obžalovanému dvakrát pripisovať porušenie dôležitej povinnosti a to raz pri kvalifikovaní jeho konania ako trestného činu a druhýkrát pri posudzovaní závažnosti porušenia. Krajský súd bol toho názoru, že v danom prípade zákon nevylučuje možnosť ukončenia konania takýmto spôsobom, keďže medzi obžalovaným a poškodenými bol uzavretý zmier, škoda bola aj riadne nahlásená v poisťovni zo strany obžalovaného, pričom nebolo možné prehliadnuť tú skutočnosť, že podľa obsahu vyšetrovacieho spisu mala poškodená vystúpiť z autobusu a prechádzať cestou na mieste, kde inak je prechod pre chodcov vyznačený riadne na vozovke, v tomto prípade tam prechod pre chodcov nebol naznačený na ceste, keďže došlo k vyfrézovaniu cesty. Zrejme tam nebolo ani žiadne iné signalizačné zariadenie, ktoré by upozorňovalo vodičov na to, že ide o prechod pre chodcov.

Pokiaľ ide o primeranosť schválenia zmieru krajský súd okrem iného poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade došlo k spôsobeniu ľahkej ujmy na zdraví, keď práceneschopnosť poškodenej bola stanovená znaleckým posudkom v trvaní od 12.09.- 25.09.2017. Taktiež krajský súd skúmal aj skutočnosť, či ide v prípade obvineného N. V. o disciplinovaného alebo nedisciplinovaného vodiča. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného pritom plynie, že tento nadobudol vodičské oprávnenie dňa 03.07.2008, pričom sa v minulosti dopustil dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky, v roku 2012 mu bola uložená pokuta vo výške 10.- eur a v roku 2013 vo výške 20.- eur. V registri trestov Generálnej prokuratúry SR nemá žiaden záznam.

Súd pri rozhodovaní musí skúmať všetky aspekty ust. § 220 Tr. por., teda neskúmať len povahu a závažnosť spáchaného činu a mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, ale hodnotiť aj osobu obvineného, jeho osobné a majetkové pomery.

Krajský súd po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia si dovolí položiť otázku, kedy prichádza podľa názoru sťažovateľa do úvahy postup podľa § 220 Tr. por., ak už nie pri nedbanlivostnom trestnom čine, ktorého závažnosť je charakterizovaná aj výškou trestu, ktorý v danom prípade hrozí až na jeden rok a teda je to najnižší možný trest predpokladaný Trestným zákonom, navyše za situácie, že obžalovaný doposiaľ nebol ani trestne stíhaný a bol dvakrát priestupkovo postihnutý, pritom vlastní vodičské oprávnenie 10 rokov.

Krajský súd vzhľadom na uvedené považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné a správne a preto sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.