Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/134/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L. E., Na O. X, v konaní právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, Bratislava, v konaní právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 223,40 Eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp/200/2016-34 zo dňa 22.6.2017 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a právo na náhradu trov konania stranám nepriznal. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zák .č. 250/2007 Z.z. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20C/295/2014 bolo konštatované, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva uzavretá medzi stranami nemala všetky náležitosti, ktoré by v čase účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. mala mať. Nárok teda na primerané finančné zadosťučinenie považoval za dôvodný. Primeranosťou sa zaoberal tým, ako prebiehalo konanie pod sp.zn. 20C/295/2014, čo aké atribúty pre priznanie primeraného zadosťučinenia je potrebné brať do úvahy a na základe toho dospel k záveru, že rozhodnutá vec bola na troch pojednávaniach a preto 100 eur ako primerané zadosťučinenie považoval za primerané. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom neuviedol, akými myšlienkovými pochodmi sa zaoberal pri priznaní nároku. Poukázal na to, že rozsudok súdu musí byť riadne odôvodnený a absencia argumentácie v súdnom konaní je porušením práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces. V tejto súvislosti citoval aj Nálezy Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR, ale aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994. Práve žalovaný, ktorý si musel uplatňovať voči žalobcovi, ktorý porušil povinnosti zo zmluvy, bol tým, ktorý bol úspešný aj v konaní a z tohto dôvodu nepovažoval za vhodné, aby došlo ku priznávaniu primeraného finančného zadosťučinenia, pretože dominantne porušil povinnosti žalobca. Nie je možné, aby ujma, ktorú žiada žalobca, sa kompenzovala presne s výškou, v ktorej súd nepriznal žalovanému jeho nárok. Konštatovanie, že ide o sumu, o ktorú sa žalovaný chcel obohatiť, neobstojí. Túto sumu už žalobca neuhrádzal žalovanému.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca. Ten poukázal na to, že súd prvej inštancie síce na jednej strane konštatoval porušenie zákona, no na druhej strane priznal len časť uplatneného nároku. V tejto súvislosti sa domnieva, že odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je celkom vyčerpávajúce a správne a podľa bodu 11 tohto rozsudku sa domnieva, že nie celkom správne aj posúdil nárok žalobcu z toho dôvodu, že skôr argumentoval vo svojom rozhodnutí otázkou nároku žalobcu ako nemajetkovej ujmy pre spotrebiteľa, na druhej strane však žalobca uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie, čo je iný právny inštitút a pre splnenie tohto je podstatné, že nemusí byť ani závislé od nejakého predchádzajúceho súdneho konania, v ktorom by bol spotrebiteľ úspešný pri porušení akéhokoľvek spotrebiteľského práva, ale je obmedzený len na následky nekalej súťaže a ochranu podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu poukázal aj na celý rad rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorý sa obdobnou právnou problematikou zaoberal a kde bol nárok spotrebiteľa jednoznačne potvrdený a z tohto dôvodu žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznať nárok žalobcu, resp. ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, a poukázal na to, že pokiaľ sa argumentuje tým, že primerané finančné zadosťučinenie nemá byť rovnaké ako je hodnota porušeného práva a má iba primerane kompenzovať ujmu, s týmito nemožno súhlasiť a v tejto súvislosti citoval ust. § 3 zák .č. 250/2007 Z.z. Považoval za spravodlivé, aby principiálne výška primeraného finančného zadosťučinenia bola v takej výške, ako bolo konštatované porušenie dodávateľom uplatnených nárokov v inom súdnom konaní. Preto opakovane žiadal zmeniť súdne rozhodnutie, resp. zrušiť ho. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým ako aj právnym záverom a na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. 7. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 8. Strany konania dňa 30.10.2012 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520121692 na čiastku 400 Eur za odplatu vo výške 152 Eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku 552 Eur uhradiť v 13- tich mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 Eur. V oznámení o zosplatnení záväzku žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatný dňa 09.05.2013. Dňa 30.10.2012 uzatvorili strany konania zmluvu o poskytovaní domáceho servisu. Domáci servis je poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru. Služba spočívala najmä v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na splátky úveru, vedení a kontrole splátkového kalendára, upozornení na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. V uvedenej zmluve sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi odmenu v celkovej výške 163,80 Eur, a to v 3 pravidelných splátkach po 163,80 Eur. Žalovaný na zmluvu o úvere uhradil sumu 6 Eur a na zmluvu o domácom servise sumu 163,80 Eur. 9. Súd v konaní 20C 295/2014 konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto potom bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd dojednanú zmluvu o domácom servise považoval za neplatnú pre jej rozpor s dobrými mravmi a z dôvodu obchádzania zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené súd splátky, ktoré žalovaný uhradil na domáci servis, započítal na zmluvu o úvere. Žalovanému bola poskytnutá suma 400 Eur, z ktorej celkovo uhradil sumu 169,80 Eur, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 230,20 Eur.

10. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadnuť na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Základ nároku bol daný u žalobcu potom, čo sa v súlade so zákonom úspešne domohol ochrany v súdnom konaní v postavení spotrebiteľa. Výška nároku bola odôvodnená v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s týmto sa odvolací súd plne stotožňuje. 11. Výška finančného zadosťučinenia nie je zákonom stanovená. Pre priznanie konkrétnej výšky je významné konanie, od ktorého spotrebiteľ svoj nárok odvíja. Porušenie povinnosti dodávateľom a konkrétny priebeh a výsledok konania, v ktorom súd ex offo podrobil kontrole je ukazovateľom na priznanie finančnej čiastky. 12. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže žiadna zo strán nebola v konaní úspešná, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).