Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/225/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v spore žalobcu v 1. rade: FUND Investment, s.r.o., so sídlom Kvačalova 10, Bratislava 821 08, IČO: 35 931 591, 2. rade: Peva fin s. r. o., so sídlom Kvačalova 10, Bratislava 821 08, IČO: 47 046 414, obaja zast. Advokátska kancelária - JUDr. Dominika Daníčková s. r. o., so sídlom Kresánkova 7, IČO: 47 256 702, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava I, so sídlom Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, o zaplatenie 95.900,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodní žalobcovia (Z. P. W. W. L.) sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde dňa 23.11.2012 domáhali voči žalovanému každý jednotlivo zaplatenia sumy vo výške 47.950,- Eur s príslušenstvom titulom technického zhodnotenia nebytových priestorov nachádzajúcich sa na prízemí bytového domu súp. č. 2204 na Špitálskej 59 v Bratislave, zapísaného v katastri nehnuteľností ako nebytový priestor č. 1 - 5543 na prízemí so spoluvlastníckym podielom 1080/100 000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Staré mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré mesto, okres Bratislava I, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

2. Žalobu odôvodnili pôvodní žalobcovia tým, že s žalovaným ako výlučným vlastníkom spoločnosti BISTRO VITOŠA, spol. s r.o. uzavreli dňa 30.06.2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalovaný žalobcom prenajal nebytové priestory na účely prevádzkovania rýchleho občerstvenia. Priestory boli v dezolátnom stave nespôsobilom na užívanie, preto v zmysle písomného súhlasu žalovaného s vykonaním nevyhnutných opráv, žalobcovia zrekonštruovali nebytový priestor na svoje náklady, pričom od žalovaného následne po skončené nájmu ku dňu 31.01.2012, žiadajú technické zhodnotenie objektu ktoré vykonali. Žalovaný zrekonštruovaný objekt prevzal a naďalej užíva, pričom na rekonštrukcii objektu sa podieľali výlučne žalobcovia.

3. Pôvodný žalobca v 1. rade Z. P. písomným podaním zo dňa 23.02.2016, doručeným tunajšiemu súdu na pojednávaní konanom dňa 25.02.2016 navrhol zámenu účastníka konania tak, že na miesto žalobcu v 1. rade vstúpi do konania obchodná spoločnosť PLBA s.r.o., o ktorom návrhu rozhodol tunajší súd uznesením č. k.: 15C/225/2012 - 145 zo dňa 11.4.2016 tak, že pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu v 1. rade tak, že žalobca v 1. rade Z. P., E.. XX.XX.XXXX, I. G. T. X, XXX XX Bratislava z konania vystupuje a na jeho miesto vstupuje do konania spoločnosť PLBA s.r.o., so sídlom Sládkovičova 858/7, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 46 835 938, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 84095/B.

4. Uznesením č.k. 15C/225/2012-327 zo dňa 14.02.2018 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca - spoločnosť PLBA s.r.o., a W. L. a na ich miesto vstúpil žalobca 1 a 2 uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že súhlas dal žalobcom len na vykonanie nevyhnutných opráv pričom súčasne pri podpise zmluvy žalobcovia potvrdili, že predmet nájmu nevykazuje žiadne vady alebo nedostatky, ktoré by po ukončení nevyhnutných opráv bránili jeho užívaniu na dohodnutý účel, súčasne sa nájomca zaviazal odovzdať v prípade skončenia nájmu alebo zániku nájmu nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal resp. v stave po vykonaných udržiavacích prácach s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. V zmluve aj jej dodatkoch č.1 a 2 je výslovne dohodnuté, že opravy sa po skončení nájmu nebudú kompenzovať nájomcovi zo strany prenajímateľa

- žalovaného žiadnym spôsobom - § 667 OZ. Teda , podľa žalovaného sa v zmluve dohodlo, že náklady na predmet nájmu a tzv. protihodnota toho o čo sa zvýšila hodnota veci, nebude hradená zo strany prenajímateľa. Žalovaný je toho názoru, že slovné spojenie „protihodnota toho, o čo sa zvýšila hodnota veci“ je identická s technickým zhodnotením veci. Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali úhradu technického zhodnotenia veci, ktorú vyčíslili na 95.900,- Eur. Žalovaný sa domnieva, že ide o pochybný nárok, špekulatívny, keďže sa žalobcovia snažia preniesť neúspechy v podnikaní na prenajímateľa. Žalovaný ako prenajímateľ pri uzatváraní zmluvy vychádzal z toho, že z toho, že uzavrel len zmluvu na dobu určitú, že túto dobu aj nájomca dodrží, preto súhlasil s nevyhnutnými opravami vždy s tým, že nebude nájomcovi uhrádzať žiadne náklady na predmet nájmu, na technické zhodnotenie predmetu nájmu. Žalovaný má za to, že z obsahu dohodnutých zmlúv vyplýva, že prenajímateľ dostatočne oboznámil nájomcu a adresne aj významovo o tom, že mu nebude uhrádzať žiadne náklady nájomcom vynaložené na predmet nájmu vrátane technického zhodnotenia a že vždy mal prenajímateľ záujem na tom, aby dojednaný nájomný vzťah na dobu určitú bol zo strany nájomcu dodržaný, preto súhlasil s nevyhnutnými opravami a z porušenia resp. nedodržania dojednaných podmienok zmluvy zo strany nájomcu -dodržanie doby nájmu - nie je možné robiť cnosť zo strany nájomcu a preniesť úhradu nákladov vynaložených na predmet nájmu na prenajímateľa. Žalobca v čl. II bod.4 zmluvy o nájme prehlásil, že predmet nájmu ku dňu podpisu zmluvy je mu dostatočne známy a že nevykazuje vady ani nedostatky, ktoré by bránili po vykonané dohodnutých opráv jeho užívaniu. Pri odovzdaní predmetu nájmu žalobcovia tento odovzdali bez výhrad a nežiadali o úhradu technického zhodnotenia. Tak ako to napokon vyplýva aj z nájomnej zmluvy, kde sa obe strany dohodli, že po skončené nájmu žalovaný žiadne technické zhodnotenie žalobcom kompenzovať nebude. Žalovaný argumentoval, že ust. § 667 je dispozitívne , pričom v nájomnej zmluve jednoznačne strany deklarovali, technické zhodnotenie po skončení nájmu prenajímateľ nájomcovi refundovať nebude. Argumentačne odkázal na rozhodnutie NS ČR z 30.05.2007 sp. zn. 28Cdo 1222/2007. Ak je v nájomnej zmluve uvedené, že nájomca nemá právo na náhradu zhodnotenia predmetu nájmu, vychádza záver, že nájomca sa vzdal aj protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci, keďže pojem „zhodnotenie“ je významovo identický s pojmom „zvýšenie hodnoty“. Žalovaný tvrdil, že tu bola zhodná vôľa účastníkov vyjadrené najmä v čl. V ods.4 ako aj v dodatkoch, ktorá smerovala k vylúčeniu aplikácia ustanovenia § 667 ods.1 posledná veta na ich právny vzťah, ďalej spochybňoval i výšku zhodnotenia a to z dôvodu, že v priebehu konania nebol súdu predložený jediný dôkaz o zaplatené rekonštrukcie, i keď mala táto skutočnosť preukázateľne vyplývať z účtovných dokladov nájomcu- žalobcov v tomto spore.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2010, dodatok 1 a 2 k zmluve, súhlas s opravami podľa zmluvy č. 4/2010/5543, zápisnica o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, znalecký posudok č.55/2012, znalecký posudok č.58/2011, odborné stanovisko k posudku č. 38/2011 a ostatným obsahom spisu, keď ustálil nasledovný skutkový stav: 7. Právni predchodcovia žalobcov uzatvorili s žalovaným dňa 30.06.2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 4/2010/5543, predmetom ktorej bolo užívanie nebytového priestoru č.5543 nachádzajúceho sa na prízemí a I, poschodí bytového domu na Š. Q. Č..XX, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2020. Podľa čl. II , bod 4 zmluvy sa nájomca zaviazal, že predmet nájmu nevykazuje žiadne vady alebo nedostatky, ktoré by po ukončení nevyhnutných opráv bránili jeho užívaniu na dohodnutý účel, súčasne sa nájomca zaviazal odovzdať v prípade skončenia nájmu alebo zániku nájmu nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal resp. v stave po vykonaných udržiavacích prácach s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. V č.l.V bod 4 sa prenajímateľ súhlasil, aby nájomca odpisoval ním vložené investície na technické zhodnotenie predmetu nájmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. §24 ods. 2.V prípade

skončenia nájmu, pred uplynutím odpísania investície na technické zhodnotenie predmetu nájmu vynaložené nájomcom, nebude prenajímateľ zostatkovú hodnotu technického zhodnotenia predmetu nájmu nijako nájomcovi kompenzovať. 8. Zo súhlasu s opravami podľa zmluvy č. č. 4/2010/5543, súd zistil, že žalovaný udelil žalobcom súhlas na nevyhnutné opravy rozpísané v bode 1-13 súhlasu č.l. 26. 9. V zmysle dohody o ukončení zmluvy č.l. 27 zo dňa 27.01.2012 došlo ku dňu 31.1.2012 k ukončeniu nájmu. 10. Zo zápisnice o odovzdaní predmetu nájmu z 31.01.2012 súd zistil, že odovzdávajúci sa zaviazal na zaplatenie prepadných nedoplatkov, preberajúci sa nezaviazal k ničomu, obe strany protokol o prevzatí podpísali. 11. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 12. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. 13. Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. 14. Podľa § 665 ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný vec užívať iba v prípade, že sa tak dohodlo alebo že neužívaním by sa vec znehodnotila viac než jej užívaním. 15. Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. 16. Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. 17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcami a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ užíval nebytové priestory s tým, že strany sa spoločne dohodli, že technické zhodnotenie predmetu nájmu, nebude žalovaný v prípade skoršieho ukončenia nájmu žalobcom hradiť. 18. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmet nájmu prešiel rekonštrukciou , nebolo sporné, že na nevyhnuté opravy dal žalovaný žalobcom písomný súhlas ,sporné bolo či majú žalobcovia po predčasnom skončení nájmu nárok na to o čo sa hodnota nehnuteľnosti zhodnotila a to v nadväznosti na znenie dojednanej nájomnej zmluvy a jej dodatkov, ktorú žiadna zo strán sporu nespochybnila. V otázke, či sa strany mohli slobodne dohodnúť, že po skočení nájmu nebude rekonštrukcia predmetu najmú resp. technické zhodnotenie, je súd toho názoru, že takáto dohoda medzi stranami možná je, nakoľko ust. § 667 je dispozitívne. 19. Na podporu tohto právneho názoru súd poukazuje aj na rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 28 Cdo 1222/2007, súd v tomto konaní vyslovil záver, že neplatnosť vzdania sa budúcich práv na základe dohody podľa ustanovenia § 574 ods. 2 môže nastať len ohľadne tých práv (budúcich nárokov), ktoré vzniknú na základe zákona alebo zmluvy, prípadne iných právnych skutočností, pričom vznik týchto práv (nárokov) je založený obligatórne. Avšak tam, kde zákon umožňuje odchylnú úpravu, t. j. dohodu medzi účastníkmi ktorou možno určitú úpravu modifikovať alebo aj vylúčiť, nemožno takúto dohodu kvalifikovať ako dohodu o vzdaní sa budúcich práv (nárokov) a teda ako dohodu neplatnú.V rozhodnutí 28 Cdo 1222/2007 nadväzujúc na tento záver súd uvádza, že pokiaľ subjekty práva platne uzavreli zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvy sa dodržujú (pacta sunt servanda - zmluvy treba dodržiavať - čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd ako aj čl. 2 ods. 3 Ústavy SR - pozn. autora), a to aj vtedy, ak by bola takáto zmluva pre niektorú zo strán nevýhodná. Súd teda dospel k záveru, že z pohľadu tohto výkladu nie je možné bez ďalšieho považovať dojednanie medzi prenajímateľom a nájomcom o tom, že nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetu nájmu resp. jeho zhodnotenie, za neplatné, nakoľko v opačnom prípade by nebola rešpektovaná autonómia vôle subjektov občianskoprávneho vzťahu a tým by bola do značnej miery neprípustne obmedzená sféra slobody subjektov v právnych vzťahoch garantovaná ústavným poriadkom.

20. Žalobcovia svoj nárok popisovali najprv ako náhradu technického zhodnotenia, neskôr ako úhradu nákladov, v ďalšom sa súd zaoberal otázkou, o aký nárok žalobcov ide, či im na požadovanú náhradu vznikol nárok a či tento nárok bol zo strany žalobcov riadne preukázaný. 21. Žalobcovia počas konania špecifikovali svoj nárok ako nárok na zhodnotenie predmetu nájmu po skončení nájmu. Uvedené korešponduje so zákonnou úpravou uvedenou v § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, posledná veta, na základe ktorého ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Spornou otázkou ostala otázka výkladu tohto ustanovenia, nakoľko žalovaný tvrdil že ide o dispozitívne ustanovenie, ktorého aplikáciu strany zmluvne vylúčili, čo sporné nebolo. Z ustanovení nájomnej zmluvy je zrejmá vôľa strán, kde nájomca deklaruje, že rekonštrukciu vykonanú i so súhlasom , resp. technické zhodnotenie, ktoré rekonštrukcia premetu nájmu prinesie nebude prenajímateľ pri predčasnom ukončení zmluvy nájomcovi refundovať, nakoľko ten má možnosť si tieto náklady odpisovať a to počas celej doby trvanie nájmu, ktorý bol dohodnutý na 10 rokov. Zo zmluvy je zrejmá vôľa žalovaného, ale i žalobcov, že technické zhodnotenie nebude predmetom refundácie zo strany žalovaného v prípade predčasného ukončenia najmú. Žalovaný by podľa svojich slov za iných podmienok ku zmluve ani nepristúpil- nesporné tvrdenie. Súd mal po preštudovaní predmetnej nájomnej zmluvy za preukázané, že strany sa slobodne dohodli , že technické zhodnotenie predmetu nájmu nebude prenajímateľ nájomcom po skončení nájmu hradiť, nakoľko ustanovenie § 667 je diapozitívne, išlo o slobodnú vôľu strán, ktorú je potrebné rešpektovať. (pozri rozsudok Nejvyššího soudu České republiky sp. zn. 28 Cdo 1222/2007 Nejvyšší soud ČR uviedol, že z ustanovenia § 667 ods. 1 poslednej vety vyplýva, že ak dal prenajímateľ súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa k úhrade nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Strany sa však v nájomnej zmluve dohodli, že pri ukončení nájmu nemá nájomca právo na náhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetu nájmu, respektíve jeho zhodnotenie. NS ČR mal za to, že z uvedeného ustanovenia nájomnej zmluvy vyplýva, že vôľa účastníkov mohla smerovať k vylúčeniu aj aplikácie ustanovenia § 667 ods. 1 poslednej vety na ich právny vzťah.) 22. Podporne k uvedenej argumentácii obdobne aj rozsudok Krajského súdu v č. k. 6 Co 392/2014-174 v spojení s uznesením Ústavného sudu SR II. ÚS 842/2015-17z 17. decembra 2015 v ktorom súd druhej inštancie vyjadril právny názor, že ust. § 667 ods. 1 je ustanovením dispozitívneho charakteru, a teda pripúšťa odchylné dojednanie v zmluve, preto je potrebné slobodnú vôľu účastníkov súkromnoprávneho vzťahu dohodnúť sa inak, rešpektovať. Z pohľadu vyššie uvedeného výkladu, teda odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie medzi prenajímateľom a nájomcom o tom, že nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetu nájmu, a to ani v prípade jeho zhodnotenia nemožno považovať za neplatné a to z dôvodu rešpektovania autonómnej vôle subjektov občianskoprávneho vzťahu, pretože inak by bola do značnej miery neprípustne obmedzená sféra slobody subjektov v právnych vzťahoch, garantovaná ústavným poriadkom. 23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali svoj nárok spočívajúci v zhodnotení predmetu nájmu, nakoľko bolo nesporné, že v zmysle nájomnej zmluvy strany vylúčili aplikáciu ustanovenie § 667 OZ. Prenajímateľ a nájomca sa v nájomnej zmluve môžu dohodnúť, že nájomca po skončení nájmu nebude mať nárok na náhradu vynaložených nákladov na rekonštrukciu predmetu nájmu resp. jeho zhodnotenie, teda nebude mať nárok ani na protihodnotu toho, o čo sa rekonštrukciou zvýšila hodnota prenajatej veci, nakoľko ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením dispozitívnym. 24. Z uvedeného dôvodu preto nárok žalobcov zamietol ako nedôvodný. Nakoľko žalobcom neprináleží právo na náhradu nákladov ním vynaložených na rekonštrukciu prenajatej veci bolo by bolo nadbytočným, rozporným so zásadou hospodárnosti konania, vykonávať ďalšie stranami žiadané dokazovanie (výsluchy znalcov a svedkov). 25. Nad rámec k otázke výšky uplatneného nároku pôvodní žalobcovia v konaní nepredložili k žalobe ani jeden dôkaz- faktúry týkajúce prinajmenšom materiálu, stavebných a rekonštrukčných prác, ktoré mali byť fakturované dodávateľmi žalobcom v období počas trvania nájmu, samotný znalecký posudok 55/2012, tak stráca na svojej relevancii, nakoľko nevychádzal z reálnych nákladov ktoré boli na rekonštrukciu preinvestované, keďže žalobcovia faktúry znalcovi pre vypracovanie posudku neposkytli aj napriek tomu, že ak za rekonštrukciu predmetu nájmu platili, museli tieto vo svojom účtovníctve mať. 26. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalovanému ako plne úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 percent. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.