Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/458/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: F. Y., X.. XX. XX. XXXX, L. Y. F., L. XX, o 2.443,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27. 06. 2017 č.k. 24C/440/2015-63 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 407,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia a vo výroku o povolení uhradiť prisúdenú sumu žalovanej v splátkach vo výške 100 eur mesačne.

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie 187,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia, v tejto zamietavej časti z r u š u j e rozsudok a konanie zastavuje.

Žalobca má právo na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovanej v rozsahu 44 %.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 343,16 eur s prísl. zastavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.505,72 eur s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach vo výške 100,- eur splatných do posledného dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 44 %. Žalobcovi vrátil súdny poplatok v sume 13,80 eur cestou Slovenskej pošty, a.s. v lehote 30 dní.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. vzal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa XX. XX. XXXX uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanej požičaná suma 2.000,- eur pri dohodnutých ročných úrokoch 32 % a RPMN 32 %. Žalovaná sa zaviazala pôžičku vrátiť v 60 mesačných splátkach po 62,38 eur so splatnosťou prvej splátky 20. 04. 2012 a poslednej splátky dňa 20. 03. 2017. Spolu sa zaviazala vrátiť 3.742,80 eur. Právny predchodca žalobcu z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany žalovanej vyhlásil mimoriadnu splatnosť k úveru k 25. 10. 2012 a stanovil žalovanej lehotu na uhradenie zostatku úveru do 3 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení

pôžičky. Dlh vyčíslil vo výške 2.100,57 eur, ktorá suma pozostáva z celkovej sumy dlžnej z úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu.

3. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť o zaplatenie 343,16 eur s prísl., pričom žalovaná s týmto späťvzatím žaloby vyslovila súhlas, preto súd prvej inštancie v súlade s § 144 a § 145 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

4. Pokiaľ ide o nárok žalobcu v zostávajúcej časti, súd prvej inštancie mal za to, že dohodnuté úroky vo výške 32 % ročne v zmluve o pôžičke sú neprimerane vysoké, že boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi, a preto v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka považoval v tejto časti zmluvu o pôžičke za absolútne neplatnú a pôžičku za bezúročnú. Dohodnuté úroky vo výške 32 % ročne totiž v značnej miere prevyšujú úroky za úvery v marci 2012, ktoré boli poskytované bankami Slovenskej republiky v priemernej ročnej úrokovej miere vo výške 11,76 % Z obsahu zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.000,- eur, z ktorej žalovaná vrátila 307,14 eur, preto zostatok nezaplatenej istiny predstavuje 1.692,86 eur (2.000,- eur - 307,14 eur).

5. Súd prvej inštancie v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliadol ex offo na premlčanie nezaplatených dlžných splátok od 20. 07. 2012 do 20. 09. 2012, t.j. 3 splátky po 62,38 eur, čo spolu činí 187,14 eur, v ktorej časti je nárok žalobcu premlčaný. Túto sumu preto z dôvodu premlčania odčítal od neuhradenej časti istiny (1.692,86 eur - 187,14 eur), a preto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 1.505,72 eur. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná sa dostala do omeškania od 02. 11. 2012, preto od tohto dátumu ju zaviazal uhradiť žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.

6. V súlade s § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. stanovil lehotu na plnenie žalovanej v splátkach vo výške 100 eur, tak ako vyplýva z výroku rozsudku vzhľadom na finančnú situáciu na strane žalovanej.

7. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na to, že žalobca mal vo veci úspech čiastočný, náhradu trov pomerne rozdelil. Vychádzajúc z toho, že žalobou uplatnil žalobca nárok na zaplatenie 2.100,57 eur a úspešný bol čo do sumy 1.505,72 eur, čo predstavuje 72 % úspechu a 28 % neúspechu, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44 %. (72 % - 28 %).

8. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 13,80 eur rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.

9. Proti tomuto rozsudku, a to voči zamietavému výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi 407,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore. Zároveň navrhol, aby odvolací súd v konaní v časti o zaplatenie 187,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia zastavil. V tejto časti žalobca zobral žalobu späť, keďže uznal, že jeho nárok je v tejto časti premlčaný. Vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne právne postupoval, pokiaľ dojednanú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo forme zmluvne dojednaného úroku považoval za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32 %, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru bol v danom prípade zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre podobné úvery predstavovala ku dňu 31. 12. 2011 21,06 %. Uplatnenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má miesto len vo výnimočných situáciách a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov, vyplývajúce z právnych noriem. Výška dojednanej odplaty 31,75 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov podľa § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 účinného od 01. 09. 2014. Odplata v úverovej zmluve nepresahuje ani dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného MFSR v súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za IV. štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 31. 12. 2011 vo výške 20,40 % a ani dvojnásobok priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v súhrnných informáciách o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských

úverov veriteľmi za IV. štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 31. 12. 2011 vo výške 21,06 % pre obdobné úvery. Uplatnil náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

10. Proti rozsudku, a to proti výroku o umožnení uhradiť prisúdenú sumu žalovanej v splátkach podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a uviedla, že momentálne je v takej finančnej situácii, že nie je schopná uhradiť dlh v súdom stanovených splátkach. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte nemala doručený výmer o priznaní dôchodku a sumu, ktorá dostáva vo výške 332 eur mesačne považuje za minimálnu pre úhradu bežných nákladov. Za podnájom uhrádza 120 eur a súčasne uhrádza mesačne na lieky 95 eur. Požiadala súd, aby zvážil jej situáciu a rozhodol o nižších splátkach.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12. 09. 2018 o 09.40 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 04. 09. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. V súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 C.s.p. pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 187,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia, v tejto zamietavej časti zrušil rozsudok a konanie zastavil, lebo žalobca vzal žalobu v tejto časti späť skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

15. Po preskúmaní odvolania vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 407,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 02. 11. 2012 do zaplatenia, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Odvolací súd v súvislosti s týmto výrokom v zamietavej časti poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že danú zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú na zistení, že dohodnuté úroky sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť dohody o úrokoch medzi stranami sporu.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného úroku 32 % ročne nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom.

18. V prejednávanej veci je nesporné, že právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, zamerané aj na ochranu práv spotrebiteľov. Uvedenú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku aplikoval aj súd prvej inštancie.

19. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru, ako správne ustálil súd prvej inštancie. Výška úroku z úveru 32 % ročne je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka je aplikovateľné aj na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku.

20. Odvolaciu námietku žalobcu, že v prejednávanej veci, pre účely posúdenia primeranosti odplaty za poskytnutie úveru súd nepostupoval v zmysle zákona, nemožno považovať za opodstatnenú. Súd prvej inštancie totiž v danej veci skúmal primeranosť dojednaného úroku, nie tzv. odplatu.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 407,71 eur s príslušenstvom, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

22. Odvolací súd považuje za správny aj postup súdu prvej inštancie, ktorý v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. povolil uhradiť prisúdenú sumu žalovanej v splátkach, tak ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku, s ohľadom na finančnú situáciu na strane žalovanej.

23. Odvolacie námietky žalovanej, ktorá vytýka súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o splatnosti prisúdenej sumy nevychádzal z jej aktuálnych majetkových pomerov, nemožno považovať za opodstatnenú. Žalovaná totiž ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložila také dôkazy, ktoré by svedčili o inej finančnej situácii ako vyplynula z dôkazov obsiahnutých v spise. Správne preto súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zročnosti prisúdenej istiny vychádzal z dôkazov, ktoré boli obsahom spisu.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok aj vo výroku o povolení uhradiť prisúdenú sumu žalovanej v splátkach vo výške 100 eur mesačne, za podmienok uvedených v napadnutom rozsudku.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu vo veci. Žalobcov úspech predstavuje 44 %, preto mu patrí právo na náhradu trov prvostupňového konania v tomto rozsahu voči žalovanej.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. V odvolacom konaní mali obe strany sporu len čiastočný úspech, preto rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).