Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: N. W., T.. XX. XX. XXXX, H. G. XXX/XXX, U. W., o zaplatenie 806,01 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 806,01 eura, úroky vo výške 744,63 eura, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 806,01 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 806,01 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02. 07. 2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 806,01 eura s príslušenstvom. Dôvodil tým, že dňa 13. 02. 2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. 1491685226. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli o.i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 28. 09. 2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru vyhotoveného z bankového informačného systému. Poslednú čiastkovú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 11. 03. 2016. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiu úhradu úveru nevykonal, preto dlžná suma pozostávala z istiny 806,01 eura, úrokov z istiny do 31. 05. 2018 vo výške 744,63 eura, zmluvného úroku vo výške 25,50% ročne zo sumy 806,01 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 806,01 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia a trov konania.

2. Uznesením zo dňa 27. 07. 2018 č.k. 14Csp/57/2018-66 súd v zmysle § 167 ods. 2 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe doručenej súdu dňa 02. 07. 2018, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Spolu s výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená aj žaloba s prílohami, ako aj poučenie spotrebiteľa. Žalovaný žalobu prevzal dňa 09. 08. 2018.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ako ani skutkové tvrdenia nepoprel, preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 dňa 12. 09. 2018.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav:

5. Dňa 13. 02. 2014 bola uzatvorená zmluva o úvere, dostupná pôžička medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť dlžníkovi úver v zmysle parametrov - výška schváleného úveru 1.000 eur, počet mesačných splátok 48 mesiacov, úroková sadzba 25,50% p.a., výška mesačnej úhrady 34 eur, dátum prvej mesačnej úhrady do 15. 03. 2014, dátum ďalšej platby k 15. dňu v mesiaci, RPMN banky 32,85% p.a., priemerná RPMN na trhu 45,94% p.a., celková výška nákladov 653,39 eura, bez poistenia. Súčasťou zmluvného vzťahu bol Sadzobník poplatkov s platnosťou od 01. 02. 2014 (bezplatne), Všeobecné obchodné podmienky, účinné od 01. 02. 2014, a tiež Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, účinné od 10. 06. 2013.

6. Keďže žalovaný zmluvne dojednanú sumu nehradil, žalobca podaním zo dňa 14. 09. 2015, nazvaným Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru, upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. 1491685226 zo dňa 13. 02. 2014 a Obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienke neuhradil svoje záväzky. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zároveň upozornil, že ku dňu 11. 09. 2015 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 172,15 eura, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 170 eur, poplatkov vo výške 2,15 eura a poistného 0 eur. Taktiež poučil, že výška sankčného úroku za každý deň omeškania je 0,02 eura, a preto žiadal o úhradu dlžnej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Záverom dodal, že v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok a žiadať úhradu celej úverovej pohľadávky. Odoslanie upovedomenia žalobca preukázal podacím hárkom č. EPH005282899.

7. Podaním zo dňa 28. 09. 2015 žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy, v rámci ktorej uviedol, že žalovaný svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere č. 1491685226 zo dňa 13. 02. 2014 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, preto sa úverová pohľadávka k 28. 09. 2015 stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy ku dňu predčasnej splatnosti predstavovala istinu 806,01 eura, úroky 114,41 eura, poplatky za upomienky 5,65 eura a poistné 0 eura. Výzvu na úhradu dlžnej sumy žalovaný prevzal dňa 02. 10. 2015.

8. Okrem toho bol v konaní predložený aktuálny stav úveru ku dňu 31. 05. 2018, z ktorého vyplývalo, že žalobca žalovanému uhradil sumu 1.000 eur, žalovaný túto sumu aj vyčerpal a to vo výške 970,13 eura a vo výške 29. 87 eura dňa 18. 02. 2014. V zmysle plánu splátok boli uhradené splátky od 15. 03. 2014 do 15. 03. 2015 vo výške 34 eur a splátka dňa 15. 04. 2015 vo výške 28,35 eura, pričom zosplatnenie nastalo dňa 28. 09. 2015 vo výške 716,42 eura a tiež predpísaných, ale neuhradených splátok. Zo zaplatených splátok vyplývalo, že posledná úhrada bola vo výške 11. 03. 2016 vo výške 34,76 eura tak, ako bola predpísaná splátka, pričom celková úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 25,50%, úroky do zosplatnenia boli vo výške 197,40 eura a úroky po zosplatnení boli vo výške 547,23 eura, teda spolu 744,63 eura.

9. Podaním zo dňa 02. 06. 2016, doručeným zo strany žalovaného žalobcovi, nazvaným uznanie dlhu so splátkovým kalendárom podľa § 558 Občianskeho zákonníka, žalovaný uznal, čo do dôvodu a výšky, uzatvorenú zmluvu zo žalobcom, ako aj ku dňu 27. 05. 2016 dlh vo výške 1.056,03 eura a tiež skutočnosť, že dlh sa každý deň zvyšuje o príslušenstvo, ktoré tvoria zmluvné úroky zo zmluvy a zákonné úroky z omeškania. Následne sa zaviazal dlh a príslušenstvo splácať v minimálnych mesačných splátkach vo výške 100 eur a to vždy do 15. príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. 06. 2016, a to až do úplného splatenia dlhu a príslušenstva.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

21. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

22. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

23. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpisov občianskeho práva.

24. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver. Zároveň bolo potrebné úverovú zmluvu posúdiť aj ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ňu nielen ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal pritom z toho, že o spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo bol aj daný prípad. Naviac, ani žalobcom ako dodávateľom uvedené popierané nebolo, preto súd vychádzal nielen z úpravy úverovej zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ale vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa a aplikácie právnych predpisov priaznivejších pre spotrebiteľa podrobil zmluvu súdnej kontrole aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a taktiež zákona o ochrane spotrebiteľa.

26. Podrobiac Zmluvu o úvere, dostupná pôžička súdnej kontrole, súd zistil, že žaloba žalobcu bola podaná v celom rozsahu dôvodne. Vychádzal pritom z toho, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, ktorá má zákonom predpísané náležitosti a je v nej jasne a jednoznačne uvedené, že poskytnutá suma predstavuje sumu 1.000 eur (bola aj žalovaným žiadaná), pričom za podmienok riadneho splácania žalovaný vráti navýšenie o sumu 653,39 eura a to pri pevnej úrokovej sadzbe vo výške 25,50% p.a., ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 32,85% a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 45,94%. Okrem toho bolo dohodnuté, že žalovaný bude plniť v počte mesačných splátok 48 vo výške mesačnej úhrady 34 eur, ktorá predstavovala úhradu úrokov a istiny. Splátky úveru boli splatné mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci s dátumom prvej mesačnej úhrady do 15. 03. 2014 a konečná splatnosť úveru bola vymedzená dňom 15. 02. 2018 a predstavovala dobu trvania zmluvy v rozsahu 48 mesiacov. Na znak súhlasu zmluvné strany zmluvu podpísali dňa 10. 02. 2014 žalovaný a dňa 13. 02. 2017 žalobca, pričom jej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov s platnosťou od 01. 02. 2014 (bezplatne), Všeobecné obchodné podmienky, účinné od 01. 02. 2014, a tiež Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, účinné od 10. 06. 2013. Následne z vykonaného dokazovania (aktuálny stav úveru ku dňu 31. 05. 2018) vyplynulo, že žalovanému bola poskytnutá suma 1.000 eur, túto aj riadne čerpal, avšak v zmysle zmluvného záväzku dlžnú sumu v plnom rozsahu žalobcovi neuhradil a to i napriek tomu, že dlžnú sumu s príslušenstvom uznal, čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa ju uhrádzať v mesačných splátkach po 100 eur mesačne. Okrem toho v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním dlžnej sumy bolo zo strany žalobcu realizované upozornenie na vznik práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 14. 09. 2015 v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a keďže nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čo vyplýva z výpisu z účtu, žalobca pristúpil k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to k 28. 09. 2015, pričom k tomuto dátumu dlžná suma predstavovala sumu 926,07 eura a pozostávala z istiny vo výške 806,01 eura, úrokov vo výške 114,41 eura a poplatkov vo výške 5,65 eura. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že zo strany žalobcu boli splnené zákonom predpísané náležitosti na vyhlásenie úveru za predčasne splatný, ako aj bol dodržaný zákonom stanovený postup a požadovaná istina bola správne vypočítaná v sume 806,01 eura, nakoľko

vyplývala z predloženého výpisu z účtu. Zvyšnými položkami v žalobnom návrhu boli úroky a úroky z omeškania a to v kapitalizovanej, ako aj nekapitalizovanej forme.

27. V prvom rade sa súd zaoberal výškou úrokov v rozsahu 25,50% ročne a dospel k záveru, že úrok je v súlade s právnymi predpismi, neodporujúci dobrým mravom. Prihliadol pritom na to, že ukazovateľom výhodnosti úveru je údaj obsiahnutý v RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorá v danom prípade bola vo výške 32,85%, teda nižšia ako priemerná RPMN, o čom bol tiež žalovaný informovaný. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť aj na absenciu zabezpečenia záväzku a skutočnosť, že žalovaný bol v čase uzatvárania zmluvného vzťahu dôchodca s príjmom vo výške 202,90 eura a tiež mu bolo povolené dlžnú sumu splácať v splátkach vo výške 34 eur, ktoré vyplývali z jeho príjmu. Tým došlo k vyššej dohode o výške úrokov medzi stranami sporu, avšak s poukazom na uvedené kritéria, bola takáto dohoda súladná so zákonom.

28. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu na zaplatenie úroku 25,50% ročne, súd mal za to, že tento nárok je dôvodný nielen z dlžnej istiny do zosplatnenia, ale aj po zosplatnení úveru. Vychádzal pritom z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 7Co/304/2016) a taktiež ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, ktorý nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. ani Občiansky zákonník neupravujú povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučujú dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27. 06. 2007 sp. zn. 33Odo/657/2005 vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07. 2014, sp. zn. 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. V danom prípade preto patrí žalobcovi dohodnutý úrok v zmluve o úvere vo výške 25,50% ročne do vrátenia požičaných peňažných prostriedkov, teda do vyhlásenia predčasnej splatnosti zo splatnej, ale nesplatenej splátky istiny, ako aj po vyhlásení predčasnej splatnosti z nesplatenej istiny.

29. Rovnako tak žalobcovi patrí aj úrok z omeškania a to z dôvodu, že žalovaný sa dostal so splácaním požičanej sumy do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania a to s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý je priaznivejší pre spotrebiteľa. Vyhodnotiac omeškanie žalovaného súd mal za to, že nárok na úrok z omeškania žalobcovi vznikol odo dňa nasledujúceho po omeškaní s plnením prvej splátky, preto úroky z omeškania priznal v kapitalizovanej, ako aj nekapitalizovanej forme tak, ako si ich žalobca vyčíslil.

30. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná, preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 806,01 eura, úroky vo výške 744,63 eura, zmluvný úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 806,01 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 806,01 eura od 01. 06. 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

31. Záverom súd dodáva, že o možnosti hradiť dlžnú sumu v splátkach, a to i napriek nízkemu dôchodku žalovaného, súd nerozhodoval a to z dôvodu, že žalovaný takýto návrh nepodal (vôbec sa k žalobe nevyjadril), ako aj prihliadol na skutočnosť, že už v rámci uznania dlhu sa žalovaný zaviazal hradiť dlžnú sumu v splátkach, a aj tento splátkový kalendár porušil. Rovnako tak nedodržal ani splátkový kalendár dohodnutý v zmluve, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane v spore, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žalovaný bol v spore neúspešný.

33. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.