Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-44-2016.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom AK Prešov, Hlavná 61, proti žalovanému: G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, zastúpená opatrovníkom Domovom sociálnych služieb v X., v konaní o zaplatenie 33 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 33 eur, poštovného vo výške 1,50 eur a náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 16,50 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 49,98 eur.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní jeho dopravným prostriedkom (autobusom) dňa 17.5.2014 nepreukázal platným cestovným lístkom. Žalobca vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil zákon č. 514/2009 Z. z., č. 56/2012 Z. z. a Prepravný poriadok pre prevádzku MHD v Prešove, uložil mu povinnosť zaplatiť pokutu vo výške 33 eur. Žalovaný túto sumu napriek jeho písomnej výzve neuhradil.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 2.6.2015 platobný rozkaz pod č. k. 12C/215/2015 - 6, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 33 eur, nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 18,00 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 49,98 eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
4. Dňa 23.2.2016 bolo Okresnému súdu Prešov doručené podanie žalovaného (zastúpeného opatrovníkom), označené ako odpor proti platobnému rozkazu. V zmysle uvedeného podania sa žalovanému poskytuje v zariadení Domova sociálnych služieb v X. sociálna služba s celoročným pobytom od 25.2.2014, teda žalovaný nemohol cestovať dňa 17.5.2014 dopravným prostriedkom žalobcu. Podaním včasného odporu s odôvodnením vo veci samej sa zrušil platobný rozkaz. Dňa 3.3.2016 postúpil Okresný súd Prešov vec na prejednanie Okresnému súdu Stará Ľubovňa ako súdu miestne príslušnému na konanie vo veci.
5. Súd lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalovaný je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, preto konal s opatrovníkom žalovaného ustanoveným na základe rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4Ps/8/2014 - 22 zo dňa 29.4.2014, ktorému súd aj doručoval žalobu na vyjadrenie.
6. Súd poučil strany o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu a súčasne ho vyzval, aby sa k žalobe písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
7. Žalovaný, resp. opatrovník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.5.2017, v ktorom poukázal na skutočnosti uvedené v podanom odpore proti platobnému rozkazu. V podaní doručenom súdu dňa 16.6.2017 uviedol, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, odborom sociálnym č. 2479/2014/OPR-004 zo dňa 21.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2014, bol menovaný odkázaný na VI. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný je teda odkázaný na nepretržitý dohľad pri väčšine činností. Opatrovník žalovaného tiež uviedol, že nemá vedomosť, aby žalovanému bol vydaný preukaz ŤZPS, nakoľko pri nástupe do zariadenia nebol žalovaným predložený.
8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 5.6.2017 uviedol, že totožnosť žalovaného bola zistená revízorom DPMK, a. s., Prešov z preukazu ŤZPS č. 155075. Tento preukaz mal ochranné prvky ako aj fotografiu, ktorá bola totožná s kontrolovanou osobou. Vzhľadom na uvedené trval na podanej žalobe v celom rozsahu.
9. Na základe dožiadania súdu bola dňa 12.2.2018 predložená správa ÚPSVaR Prešov, z ktorej vyplýva, že žalovaný bol rozhodnutím č. 2007/30727-002, 2PT 518/2007 MTD zo dňa 8.1.2008, uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu. Na základe uvedeného bol žalovanému po strate pôvodného preukazu dňa 9.8.2012 vydaný preukaz č. 155075, ktorý je platný a časovo neobmedzený.
10. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.9.2018, na ktoré sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 26.6.2018 z dôvodu hospodárnosti konania a uviedol, že súhlasí, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Súd vzhľadom na uvedené v súlade s § 180 CSP vec pojednával v jeho neprítomnosti.
11. Opatrovník žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný je v DSS X. od 25.2.2014 na základe bezodkladnej žiadosti, do zariadenia ho priviedol jeho brat, pričom žalovaný bol prijatý do zariadenia bez akýchkoľvek dokladov totožnosti, ktoré sa vybavovali až následne. Odo dňa 25.2.2014, kedy prišiel do zariadenia, je žalovaný nepretržite umiestnený v zariadení DSS X. bez toho, aby zariadenie opustil. Opatrovník žalovaného predložil súdu na pojednávaní evidenčný lístok občianskeho preukazu, z ktorého vyplývajú identifikačné údaje matky žalovaného ako aj to, že žalovaný má brata - dvojča. Tiež predložil aj uznesenie o ustanovení za opatrovníka pre nesvojprávneho žalovaného DSS v X. s vymedzením práv a povinností. Taktiež uviedol, že možno usúdiť, že pokiaľ preukaz aj bol vydaný tak, ako to uvádza správa ÚPSVaR Prešov, disponuje s ním zrejme niekto iný, keďže ako vyplýva aj z písomných vyjadrení, opatrovník ani samotný žalovaný nedisponujú preukazom ŤZPS.
12. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán, správou ÚPSVaR Prešov, výsluchom opatrovníka žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a zistil nasledovné:
13. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vyplýva, žalovaný mal dňa 17.5.2014 cestovať dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka. Kontrola žalobcu bola vykonaná pracovníkom žalobcu - revízorom s číslom prepravného kontrolóra 9 na úseku zastávok Lesnícka - Škára dňa 17.5.2014 o 15.28 hod., na linke 38, číslo voza 715. Totožnosť žalovaného bola overovaná jedine cez preukaz ZŤPS, č. XXXXXX. V hlásení sa taktiež nachádza neúplný údaj rodného čísla v tvare XXXXXX/.
14. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy výzvou k úhrade faktúry č. 140090198, splatnej dňa 23.6.2014. Žalovaný doposiaľ dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. Žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom podrobnosti o preprave osôb upravujú prepravné poriadky.
15. Súd mal aj na základe správy ÚPSVaR Prešov za preukázané, že žalovaný bol rozhodnutím č. 2007/30727-002, 2PT 518/2007 MTD zo dňa 8.1.2008, uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu, pričom bol žalovanému po strate pôvodného preukazu dňa 9.8.2012 vydaný preukaz č. XXXXXX. Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, odborom sociálnym č. 2479/2014/OPR-004 zo dňa 21.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2014, bol menovaný odkázaný na VI. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Na základe uvedeného je žalovaný odo dňa 25.2.2014 nepretržite umiestnený v zariadení DSS X. bez toho, aby zariadenie opustil.
16. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
17. Podľa § 772 Občianskeho zákonníka podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.
18. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v platnom znení cestujúci je povinný : a) správať sa tak, aby neohrozil bezpečnosť prepravy, pokojnú a pohodlnú prepravu ostatných cestujúcich, nepoškodil autobus a zariadenia dopravcu slúžiace cestujúcim, neznečistil autobus a priestory dopravcu určené cestujúcim a neobťažoval ostatných cestujúcich a osádku autobusu, b) poslúchnuť pokyn alebo príkaz člena osádky autobusu alebo iného oprávneného zamestnanca dopravcu na zaistenie bezpečnosti cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, c) nastúpiť do autobusu a vystúpiť z neho na zastávke, keď autobus stojí a vodič alebo iný člen osádky autobusu dá na to pokyn; nastúpiť alebo vystúpiť mimo zastávky možno len na pokyn vodiča alebo iného člena osádky autobusu, d) zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
19. Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
20. Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
21. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
22. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
23. Podľa čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
24. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
25. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
26. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
27. Podľa § 215 ods. 1 a ods. 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
28. Uvedená úprava vychádza z toho, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočnosti a navrhovanie dôkazov ich preukazujúcich, je zásadne vecou sporových strán. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na sporovej strane, ktorá je povinná označiť aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
29. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o hmotnoprávnych skutočnostiach. Unesenie dôkazného bremena, ako predpoklad úspechu strany sporu v konaní, je dôležitým definičným znakom civilného sporového konania. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sporová strana uviedla v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom ( v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť procesnej strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté a vykonané dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie sporovej strany. V takom prípade neúspech v spore pričíta tej sporovej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
30. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal súd za preukázanú skutočnosť, že pri kontrole cestovných lístkov si revízor žalobcu overil totožnosť osoby, cestujúcej bez platného cestovného lístka, na základe preukazu ZŤPS, č. XXXXXX. Iný doklad na preukázanie totožnosti osoby poskytnutý revízorovi nebol, pričom v hlásení sa taktiež nachádza neúplný údaj rodného čísla v tvare XXXXXX/.
31. Žalovaný prostredníctvom opatrovníka preukázal súdu listinnými dôkazmi, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, odborom sociálnym č. 2479/2014/OPR-004 zo dňa 21.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2014, bol žalovaný odkázaný na VI. stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a že v čase odo dňa 25.2.2014 bol nepretržite umiestnený v zariadení DSS X. bez toho, aby zariadenie opustil.
32. Súd tak dospel k záveru, že došlo v danom prípade k zneužitiu osobných údajov a preukazu ZŤPS č. XXXXXX žalovaného neznámou osobou a žalovaný nie je tou osobou, ktorá dňa 17.5.2014 cestovala dopravným prostriedkom žalobcu a nepreukázala sa platným cestovným lístkom.
33. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by to bol žalovaný, ktorý porušil prepravné a tarifné podmienky žalobcu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
34. Na okraj súd poznamenáva, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť strany na právny úkon, ktorý strana robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne neplatný. O nedostatok spôsobilosti na právne úkony pôjde u maloletej osoby, i keď nie vždy (§ 9 Občianskeho zákonníka), u osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a u osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu obmedzenia určeného v rozhodnutí súdu (§ 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Za tieto osoby môže právne úkony platne
robiť zákonný zástupca, resp. opatrovník. Aj v prípade, ak by žalobca preukázal, že žalovaný porušil prepravné a tarifné podmienky žalobcu tým, že dňa 17.5.2014 cestoval dopravným prostriedkom žalobcu a nepreukázal sa platným cestovným lístkom, teda v čase, keď už bol žalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, teda nebol spôsobilý uzatvoriť akúkoľvek zmluvu, ani zmluvu o preprave osôb v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka.
35. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci plný úspech, ale žiadne trovy konania si neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.