Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-169-2017.pdf
PDF · 108.34 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/169/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2018 takto
rozhodol:
obžalovaný
M. Q., nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom Ž., G.. T. XXXX/X, prechodne bytom U., V. C. XXX, I. Ž.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
ako otec detí V. Q., nar. XX.XX.XXXX a Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovení Zákona o rodine a určenú rozsudkom Okresného súdu v Martine 16P/153/2014
- 85 zo 17.02.2015, vykonateľným dňa 16.04.2015, má určenú povinnosť' platiť výživné na dcéru V.Í. Q. po 50,- € mesačne a na syna Y. Q. výživné po 40,- € mesačne od 22.08.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. Y., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom M., prechodne bytom M., G.. J.. S. Č.. X, ktorej boli deti zverené do výchovy a opatery, obvinený M. Q. si neplní svoju vyživovaciu povinnosť pravidelne a v určenej výške od mesiaca apríl 2017 do 11.9.2018 a na výživnom dlhuje najmenej 1190,- € k rukám matky, hoci Okresný súd Martin M. Q. trestným rozkazom pod sp. zn. 23T/59/2015 zo dňa 20.5.2015, právoplatným dňa 03.06.2015, uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom v sledovanom období nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľ dávky a príspevku v hmotnej núdzi, matka je poberateľkou náhradného výživného, bol poberateľom invalidného dôchodku, ktorého výplata mu bola 14.04.2017 pozastavená za účelom preskúmania podmienok ďalšieho jeho trvania, obvinený však svojvoľne neabsolvoval potrebné vyšetrenia za účelom obnovenia vyplácania invalidného dôchodku, od 17.1.2018 do 19.3.2018 pracoval vo firme Personica s.r.o. Žilina, kde mu bola vyplatená čistá mzda v sume 851,89 Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin pod sp. zn. 1 Pv 443/17 podala dňa 20.12.2017 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému M. Q., stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. l, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a poškodenej ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný M. Q. sa na hlavné pojednávanie vytýčené dňa 11.09.2018 nedostavil, hoci termín hlavného pojednávania zobral na vedomie dňa 25.06.2018 (č.l. 132 spisu). Nakoľko v zmysle ustanovenia § 252 ods. 2 Tr. por. obžalovanému bola riadne doručená obžaloba prokurátora (dňa 20.02.2018 č.l. 81a spisu); bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný (doručenka na č.l. 118 spisu) a neskôr zobral nový termín hlavného pojednávania na vedomie (č.l. 132 spisu); mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní (č.l.8 - 16 spisu); obžalovaný bol v prípravnom konaní upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania (č.l. 64 spisu); zároveň bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a následky s tým spojené upozornený (č.l. 118 spisu), pričom súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, súd vykonal hlavné pojednávanie a vo veci rozhodol v neprítomnosti obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný M. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe, chce doplatiť celé dlžné výživné do termínu, tak ako mu to určil sudca v Žiline. Ďalej obžalovaný na otázky prokurátora vypovedal, že je si vedomý toho, že neplnil vyživovaciu povinnosť na svoje deti - na dcéru 50,- Eur mesačne a na syna 40,- Eur mesačne, bolo to z dôvodu, že mu bol pozastavený invalidný dôchodok, on to aj súdu oznámil, že si vybavuje obnovenie toho invalidného dôchodku, on bol na neurologickom vyšetrení, avšak oznámila mu sociálna poisťovňa, že potrebuje ísť ešte k psychológovi a on rozhodne o tom, či bude poberať invalidný dôchodok. Psychologička mu oznámila, že to vyšetrenie bude budúci týždeň vo štvrtok. On si vedomý, že k dnešnému dňu má dlh na výživnom vo výške 920,- Eur s tým, že teda ten celkový dlh bol 1050,- Eur, ale on už uhradil sumu 100,- Eur a sumu 30,- Eur, súdu predložil doklad o úhrade 30,- Eur, teda celkový dlh je 920,- Eur, tento dlh chce uhradiť najneskôr do 28.9.2018, kedy má termín na Okresnom súde Žilina, kedy bude súd rozhodovať o jeho osvedčení alebo neosvedčení v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, on nechce stráviť 2 a pol roka vo väzení, určite do toho termínu celý ten dlh na výživnom uhradí. Ďalej chcel uviesť, že v súčasnosti z prejednávaného dedičstva jeho bratranec chce od neho odkúpiť 2 izby nehnuteľnosti za sumu 3000,- Eur, ak sa to zrealizuje, ihneď vyplatí dlh na výživnom. Ak sa to stane, doklad o vyplatení výživného súdu pošle.
Samosudca obžalovanému oznámil, že dlh na výživnom predstavuje sumu k dnešnému dňu 920,- Eur, pričom ak súd odročí HP na september 2018, tak dlžná suma sa zvýši o sumu 270,- Eur, t. j. 3x90,- Eur, t. j. o sumu 270,- Eur a celkový dlh na výživnom v septembri 2018 bude predstavovať sumu 1190,- Eur. Po tomto oznámení zo strany samosudcu obžalovaný ďalej obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na ďalšie maloleté dieťa - na syna, ktorý bude mať 1 rok. On má vedomosť o čísle účtu poškodenej, takže mu nerobí problém poslať peniaze na účet poškodenej. V prípade, že by vyplatil celú dlžnú čiastku na výživnom, súdu o tom predloží doklad.
Svedkyňa poškodená U. Y. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je matkou detí Y. Q., nar. XX.XX. XXXX a V. Q., nar. XX.XX. XXXX. Deti bývajú s ňou v spoločnej domácnosti, kde ich otcom je M. Q., nar. XX.XX. XXXX. S otcom jej detí žili v spoločnej domácnosti 6 rokov, ona sa potom odsťahovala zo Ž. do M., kde býva doteraz. Rozišli sa kvôli nezhodám, taktiež otec detí mal vznesené obvinenie a mal podmienku za to, že ju týral. Ona už podávala trestné oznámenie v minulosti na M. Q. tiež za výživné, ktoré si odpykal vo výkone trestu. M. Q. po jej odsťahovaní do M., deťom neposielal výživné. Vie, že poberá invalidný dôchodok a tak mu bolo výživné sťahované z dôchodku prostredníctvom exekútora. Jej bývalý partner jej má na základe rozsudku pod č. 16P/153/2014 - 85 právoplatný dňa 18.03. 2015, vykonateľný dňa 16.04. 2015 povinnosť platiť na dcéru 50 eur mesačne a na syna 40 eur mesačne od 22.08.2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Tiež na základe tohto rozsudku boli deti zverené do jej starostlivosti. Otec detí sa o ne nezaujíma, netelefonuje im, nepýta sa na ne. Oni v podstate ani spoločne nekomunikujú. Ona ako uviedla, už v minulosti podávala trestné oznámenie, kde jej na základe exekúcie bolo vyplatené dlžné výživné. Okresný súd v Martine vydal trestný rozkaz pod č. 23T/59/2015 právoplatný dňa 03.06. 2015, kde bol jej bývalý partner M. Q. uznaný vinným z neplatenia výživného a bol súdom odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, kde mu bol uložený trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, svoj trest si odpykal vo väznici v Dubnici nad Váhom. Ona chcela uviesť, že výživné jej bolo platené a uhrádzané cez exekúciu do mesiaca marec 2017. Od mesiaca apríl 2017 do mesiaca december 2017, jej dlhuje na výživnom čiastku vo výške 810 eur na obidve deti, kde za túto dobu jej poslal na výživnom len čiastku vo výške 300 eur dňa 18.08. 2017, žiadne iné peniaze jej neposlal. Teda do dnešného dňa jej dlhuje od apríla 2017 do decembra 2017 sumu vo výške 510 eur. Exekútor sťahoval výživné z invalidného dôchodku, ktorý bol bývalému partnerovi pozastavený od apríla 2017, nakoľko nedokladoval svoj zdravotný stav na posudkovú kontrolu Sociálnej poisťovne. Uvádzala, že momentálne je zamestnaná pracuje od 01.09.2017 ako predavačka v pokladni v Žiline v OC Mirage, a presúva do OC novo vybudovaného Priora v Martine. Jej príjem je cca 400 eur v čistom a tiež poberá už iba rodinné prídavky čo je cca 45 eur. Poberala opatrovateľský príspevok na dcéru, nakoľko má nepriaznivý zdravotný stav, ale ten jej bol odobratý. Dcéra navštevuje Internátnu základnú školu v Považskej Bystrici z dôvodu zdravotného stavu. Táto škola ju mesačne stojí cca 150 eur, tiež platí malému škôlku čo je do cca 40 eur. Momentálne bývajú v prenajatom dvojizbovom byte spoločne s deťmi a jej priateľom, ktorý jej pomáha finančne aj sa stará o deti, za byt platia nájom 400 eur mesačne, nakoľko sú len v prenájme. Keby nemala priateľa, ktorý im finančne pomáha, tak by nevyžili. Výživné, ktoré jej má mesačne posielať vo výške 90 eur by jej veľmi pomohlo, nakoľko veľa nezarobí, má zvýšené výdaje na školu pre dcéru a teda veľmi by potrebovala peniaze, ktoré jej M. Q. dlhuje do dnešnej doby. Na otázky prokurátorky poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaný po tom, čo bola na súd podaná obžaloba, po tom, čo bolo vydané súdne rozhodnutie, kde sa odvolal, kde jej sľúbil, že jej zaplatí, následne jej zaslal sumu 100,- Eur a potom sumu 30,- Eur. S výchovou a výživou maloletých detí, na ktoré má obžalovaný vyživovaciu povinnosť, jej pomáha jej priateľ. Môže prehlásiť, že neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvale nepriaznivé následky pre jej maloleté deti, s výživou jej pomáha jej priateľ, ale to výživné chýba. V súčasnosti v piatok nastupuje na materskú a budú mať tretie dieťa. Na otázku samosudcu poškodená uviedla, že je možné, že k dnešnému dňu je dlh 920,- Eur a v mesiaci september to bude dlh 1190,- Eur, navýšený za výživné o 3 mesiace.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu.
Na č. l. 30 spisu sa nachádza doklad o úhrade časti výživného a to v sume 300 € dňa 18.08.2017.
Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 16P/153/2014 zo dňa 17.02.2015, právoplatným 18.03.2015 (na č .l. 31-39) vyplýva, že maloleté deti V.W. Q. a Y. Q. sa zverujú do výchovy a opatery matke a otec
- obžalovaný sa zaväzuje prispievať na výživu maloletých detí - na maloletú V.Í. vo výške 50 € mesačne a maloletého Y. vo výške 40 € mesačne k rukám matky, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Martine sp. zn. 23T/59/2015 zo dňa 20.05.2015, právoplatným 03.06.2015 (na č .l. 40-42) vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona úmyselným konaním, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Z rodných listov maloletých detí na č. l. 43-44 spisu vyplýva, že obžalovaný je otcom dcéry V. Q. nar. XX.XX.XXXX a syna Y. Q., nar. XX.XX.XXXX.
Z osvedčenia z Materskej školy v M. na č. l. 45 vyplýva, že V. Q. získala predprimárne vzdelanie.
Z rozhodnutia Spojenej školy internátnej v Považskej Bystrici zo dňa 22.06.2017 vyplýva, že maloleté dieťa V. Q. bola prijatá do prípravného ročníka Základnej školy pre žiakov s autizmom v Považskej Bystrici a to v školskom roku 2017-2018.
Z. č. l. 47 spisu vyplýva, že Y. Q. navštevuje Materskú školu M..
Z č. l. 48 - 50 spisu vyplýva, že obžalovaný M. Q. nie je poberateľom dávok v nezamestnanosti a neboli mu poskytované žiadne dávky nemocenského a úrazového poistenia.
Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava na č. l. 51 vyplýva, že Sociálna poisťovňa Bratislava poškodenej oznámila, že nemôžu vykonávať zrážky z dôchodku obžalovaného súdnym exekútorom, nakoľko od 14.04.2017 sociálna poisťovňa zastavila výplatu dôchodku obžalovanému za účelom preskúmania podmienok ďalšieho trvania nároku na dôchodok a jeho výplatu.
Zo správ z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina na č. l. 52-53 spisu vyplýva, že obžalovaný od 01.06.2017 nepoberá dávku v hmotnej núdzi a v sledovanom období nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nebol poberateľom žiadnych sociálnych dávok.
Na č. l. 54 spisu sa nachádza správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, vyplýva, že poškodenej bolo úradom vyplatené náhradné výživné na dcéru V. Q. a na syna Y. Q., čo nepriamo preukazuje i rozhodnutie na č. l. 55 spisu.
Z odvolania na č. l. 78 spisu, ktoré podal samotný obžalovaný vyplýva, že požiadal o zrušenie trestného rozkazu, nakoľko si neplnil vyživovaciu povinnosť kvôli ťažkej finančnej situácii, zamestnal sa na trvalý pracovný pomer a matke detí splatí celú čiastku dlžného výživného a každý mesiac jej bude platiť riadne a včas výživné.
Na č. l. 79-81 spisu sa nachádza pracovná zmluva, ktorú obžalovaný uzatvoril dňa 12.01.2018 so spoločnosťou PERSOnica s. r. o. Žilina.
Na č. l. 85-89 spisu sa nachádzajú doklady predložené samotnou poškodenou a to výpis z jej účtu, ako aj doklady, z ktorých vyplýva, akú sumu vynakladá poškodená na zabezpečenie základných životných potrieb svojich detí.
Zo správy spoločnosti PERSOnica s. r. o. Žilina na č. l. 94-5 vyplýva, že obvinený bol u nich v zamestnaneckom pomere od 17.01.2018 do 19.03.2018, pričom za uvedené obdobie mu bola vyplatená v čistom mzda v sume 851,89 €.
Na č. l. 126 sa nachádza vklad v hotovosti, ktorý preukazuje, že dňa 22.06.2018 obžalovaný na účet maloletej V. Q. vložil sumu 30 €.
Na č. l. 127-128 sa nachádza výpis z účtu maloletej dcéry, ktorý preukazuje že dňa 16.03.2018 obžalovaný vložil na tento účet ako výživné sumu 100 €.
Na č. l. 133 sa nachádza vyjadrenie poškodenej U. Y. zo dňa 06.09.2018, ktorá súdu písomne oznámila, že do dnešného dňa jej obžalovaný neposlal žiadne peniaze na maloleté deti V. Q. a Y. Q., a to napriek tomu, že ju požiadal o oznámenie čísla účtu, že peniaze pošle, no neposlal.
Z odpisu z registra trestov na č. l. 135-136 spisu vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/59/2015 zo dňa 20.05.2015, kedy mu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona voči tým istým poškodeným maloletým deťom - V. Q. a Y. Q. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal 21.01.2016.
Na č. l. 139 sa nachádza lustrácia v registri priestupkov s tým, že obžalovaný nemá žiaden záznam v ústrednej evidencii priestupkov.
Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, a čin spácha, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora. Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, svojim vyššie uvedeným úmyselným konaním naplnil všetky znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselným konaním zákonnú povinnosť vyživovať svoje deti, a spáchal taký čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin ( neplnenie vyživovacej povinnosti ) odsúdený - trestným rozkazom Okresného súdu v Martine sp. zn. 23T/59/2015 zo dňa 20.05.2015, právoplatným 03.06.2015.
Obžalovaného zo spáchania predmetného skutku usvedčuje okrem čiastočného vlastného priznania / keďže vo svoje výpovedi priznal, že je si vedomý toho, že neplnil vyživovaciu povinnosť na svoje deti - na dcéru 50,- Eur mesačne a na syna 40,- Eur mesačne/ výpoveď svedkyne - poškodenej U. Y., ktorá uviedla od kedy jej neplatí obžalovaný výživné a že už v minulosti podávala trestné oznámenie na M. Q. tiež za výživné, kde Okresný súd v Martine vydal trestný rozkaz pod č. 23T/59/2015 právoplatný dňa 03.06. 2015, kde bol jej bývalý partner M. Q. uznaný vinným z neplatenia výživného a bol súdom odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a svoj trest si odpykal vo väznici v Dubnici nad Váhom. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný listinnými dôkazmi - predovšetkým trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/59/2015 zo dňa 20.05.2015 ohľadom jeho predchádzajúceho odsúdenia pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy voči tým istým jeho maloletým deťom, rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 16P/153/2014 zo dňa 17.02.2015, ktorým mu bola určená výška vyživovacej povinnosti voči jeho maloletým deťom, dokladmi o príjme, správami z úradu práce, sociálnych veci a rodiny o tom, že v predmetnom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a ani ako poberateľ dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Zo správy Sociálnej poisťovne Bratislava na č. l. 51 vyplýva, že od 14.04.2017 sociálna poisťovňa zastavila výplatu dôchodku obžalovanému za účelom preskúmania podmienok ďalšieho trvania nároku na dôchodok a jeho výplatu. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že obžalovaný pristúpil laxne k absolvovaniu potrebných vyšetrení, potrebné vyšetrenia za účelom vyplácania invalidného dôchodku mal podľa jeho vyjadrenia absolvovať s odstupom vyše 1 roka ( po zatknutí dňa 14.05.2018 obžalovaný uviedol, že má ísť na neurologické vyšetrenie, pričom súdu naviac ani listinami nepreukázal že absolvoval predmetné lekárske vyšetrenia), čím sa obžalovaný vlastným pričinením pripravil o príjem, z ktorého mohol si v plnej výške uhrádzať vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd obranu obžalovaného považuje za vyvrátenú. O postoji obžalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom svedčí aj jeho konanie, keď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.06.2018 prehlásil, že tento dlh chce uhradiť najneskôr do 28.09.2018, za tým účelom mu súd poskytol lehotu takmer 3 mesiace, avšak obžalovaný neuhradil ani len časť dlžného výživného, hoci bol samosudcom upovedomený o výške dlžného výživného a sám prehlásil, že mu nerobí problém poslať peniaze na účet poškodenej.
Súd upravil skutok uvedený v obžalobe prokurátorky a tým zároveň i celkovú dlžnú čiastku obžalovaného na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku na jeho maloleté deti V. E. Y. Q.Ý. za obdobie od 01.04.2017
do 11.09.2018 na sumu najmenej 1190 € / t. j. 18 mesiacov x krát po 90 € spolu na obidve deti sa rovná 1620 € , mínus čiastočné úhrady na výživnom zo strany obžalovaného v sumách 300 € , 100 €, 30 € , čím dlžná suma na výživnom predstavuje sumu 1190 € /.
Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. M. Q. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu a len jednu priťažujúcu okolnosť - t.j. že už v minulosti bol obžalovaný odsúdený. Nakoľko u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, súd bol povinný postupom podľa § 38 ods. 8 Tr zákona zvyšovať dolnú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (§ 38 ods. 4 tr. zákona), v tomto konkrétnom prípade o 16 mesiacov ( hranice trestnej sadzby - 1 až 5 rokov - rozdiel 48 mesiacov, z toho jedna tretina je 16 mesiacov) a teda obžalovanému bol súd povinný uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 28 mesiacov / 12 + 16 mesiacov / až na 5 rokov. Nakoľko obžalovaný sa dopustil tejto úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby uloženej za spáchanie inej trestnej činnosti (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/38/2015) a napriek tomu, že za spáchanie rovnakého trestného činu už bol aj súdom potrestaný (trestný rozkaz Okresného súdu v Martine sp. zn. 23T/59/2015), z tohto dôvodu súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, teda na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2, písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti. Súd je toho názoru, že takto stanovený trest postačí na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.
Podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.