Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/670/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : DEBUT s.r.o., so sídlom Cintorínska 2, 931 01 Šamorín, IČO: 31 393 667, zast. JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s.r.o., so sídlom Šafarikovo námestie 2, 811 02 Bratislava, IČO 47 238 674, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, so sídlom Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00 603 147, o zaplatenie 280.811,39 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 76.160,59 eur ako náhrady škody odo dňa 30.12.2005 až do zaplatenia ako aj úrok z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 204.650,80 eur ako ušlého zisku odo dňa 30.12.2005 až do zaplatenia.

III. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2005 domáhal od žalovaného (pôvodne žalovaný 1) a od žalovaného 2 - spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o., so sídlom Hlavné nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO 31 366 520, úhrady istiny predbežne vyčíslenej vo výške 2.000.000,-Sk. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. V odôvodnení uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca uzatvoril dňa 03.05.1995 Zmluvu o nájme a podnájme nebytových priestorov č. 6/95 (ďalej len „nájomná zmluva“), pričom predmetom zmluvy bol nájom areálu S. XX. výročia D. na J. ceste v J., súpisné číslo XXXX, ktorá sa nachádza v katastrálnom území J.-D. C. pod parcelným číslom XXXX/X, zastavaná plocha, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X o celkovej výmere XX.XXX mX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). L. zmluva bola uzatvorená na dobu XX rokov, do XX.XX.XXXX. G. J. ako prenajímateľ v zákonom stanovenej lehote, nepodal na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti, a preto sa nájom nehnuteľnosti predĺžil o ďalší rok do XX.XX.XXXX. Y. mesto SR J. bezodplatne G. č. XXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX zveril predmetnú nehnuteľnosť do správy C. časti J.-D. C.. P. postupom bol porušený čl. VI. ods. X nájomnej zmluvy a ustanovenie § 127, § 493 M. zákonníka. X. (pôvodne žalovaný 1) mal predmetnú nehnuteľnosť prebrať, zadokumentovať rozsah investícií a účtovne ich prebrať. L. toho žalovaný vystavil splnomocnenie pre pôvodne žalovaného X a dňa XX.XX.XXXX uskutočnilo XX-XX osôb prepad areálu amfiteátra, keď bol za asistencie mestskej polície a ozbrojenej súkromnej firmy D. N. obsadený amfiteáter. G. vyhrážkami a hrubým nátlakom prinútil žalovaný jediného prítomného konateľa podpísať protokol o dobrovoľnom odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti tomuto žalovanému. L. protiprávne konanie spočívalo v zákaze vstupu členov spoločnosti žalobcu do areálu predmetnej nehnuteľnosti. P. konaním bolo žalobcovi znemožnené podnikať, žalobca musel uzatvoriť svoje prevádzky (bar a autoservis), nemohol slobodne nakladať so svojím majetkom. P. konaním bola

žalobcovi spôsobená škoda uzatvorením baru, autoservisu, zadržiavaním troch motorových vozidiel a náhradných dielov na motorové vozidlo, znemožnením zriadenia nových podnikateľských priestorov na výkon podnikateľskej činnosti, znemožnením prenájmu priestorov v areáli amfiteátra, ktoré žalobca revitalizoval za svoje finančné prostriedky, dlžnými mzdami zamestnancov a neuhradenými faktúrami od dodávateľov firmy žalobcu.

X. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu na odstránenie vád predmetnej žaloby, a to najmä na špecifikovanie petitu návrhu týkajúceho sa určitosti presnej sumy, ktorú žalobca žiada zaplatiť a zaslanej výzvy, či žalobca žiada zaviazať na plnenie oboch žalovaných a v akom rozsahu. X. v podaní doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX spresnil sumu uvedenú v návrhu vo výške X.XXX XXX,-Sk, ktorú žiadal uhradiť od žalovaných (pôvodne žalovaného X a 2) po X.XXX.XXX,-Sk od každej zo strán konania. D. predmetné podanie vyhodnotil ako úpravu petitu.

X. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že tvrdenia žalobcu nie sú založené na žiadnych relevantných dôkazoch. Na základe E. hlavného mesta SR (ďalej len „E.") a G. o zverení majetku hlavného mesta SR J. č. XX XX XXXX XX XX zo dňa XX. 4. XXXX (ďalej len „G.“) má C. časť J. - Staré C. ako žalovaný zverený Y. mestom SR J. do správy predmetnú nehnuteľnosť. X. ako správca tohto majetku priamo realizuje v zmysle štatútu práva vlastníka. G. čl. XX ods. X E. môže hlavné mesto zveriť do správy mestskej časti majetok, ktorý je v jeho vlastníctve. G. odseku X toho istého článku so zvereným majetkom sa mestským častiam zverujú súvisiace majetkové práva a na mestské časti prechádzajú do výšky zvereného majetku všetky súvisiace záväzky. G. čl. XX E. je mestská časť povinná najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, viesť majetok v predpísanej evidencii. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vychádzal z chybných zistení, ak tvrdí, že zverenie majetku bolo zo strany štatutára hlavného mesta a štatutára mestskej časti realizované v rozpore so znením čl. VI ods. X zmluvy č. X/XX o nájme nebytových priestorov a ustanovením § 493 M. zákonníka. X. užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XX, ktorá bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX medzi Y. mestom SR J., zastúpeným W.. G. T., primátorom a správcom majetku G. kultúry a oddychu, ako prenajímateľmi a spoločnosťou žalobcu ako nájomcom. V zmysle čl. X.X zmluvy o nájme bolo nájomné za nájom celého areálu dohodnuté v sume X.XXX, - Sk ročne. E. na tú skutočnosť, že žalovaný považoval podmienky dojednané v pôvodnej zmluve za krajne nevýhodné, nepristúpil k ďalšiemu predlžovaniu uvedenej nájomnej zmluvy. X. bola po skončení nájmu ponúknutá možnosť nájmu niektorých nebytových priestorov, ktoré užívali a o ktoré prejavil záujem, avšak za cenu nájmu obvyklú pri porovnateľných prevádzkach, čo odmietol, pričom predložil nový návrh zmluvy, ktorý však z dôvodu nízkej ponúknutej ceny nájmu nebol pre žalovaného akceptovateľný. L. tomu, že nájom amfiteátra skončil dňa XX. XX. XXXX žalobca ostal naďalej areál užívať. V zmysle čl. X.X zmluvy o nájme, ako aj ustanovenia § 13 zákona č. XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je nájomca po skončení nájmu povinný vrátiť nebytové priestory prenajímateľovi. E. k tomu, že zo strany mestskej časti, ako zodpovedného správcu majetku, nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého by tak rozsiahly komplex užíval subjekt, ktorý na to nemá relevantný právny titul a de facto absolútne nezodpovedá za hospodárne využívanie areálu, pristúpili zástupcovia mestskej časti (za žalovaného boli prítomní I.. C. E. a W.. W. T., G..) a spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. (za túto spoločnosť boli prítomní W.. T. C. a W.. C. G.) k fyzickému prevzatiu areálu. A. sa tak za prítomnosti notára I.. G., advokáta I.. Pavla I., mestskej polície a štátnej polície. G. kvalifikovaného pracovníka zámočníckej služby boli vymenené zámky na hlavnom vchode. Po vstupe do areálu bolo zistené, že v hlavnej budove sa nachádzajú osoby, ktoré využívajú kancelárske priestory hlavnej budovy na bývanie. G. tejto akcie nedošlo k vylomeniu ani poškodeniu žiadnych dverí. V čase vstupu do areálu bol prítomný zástupca spoločnosti žalobcu pán S. E., ktorý kontaktoval aj právneho zástupcu spoločnosti I.. N.. Po časovo náročnej vzájomnej konfrontácii za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa I.. N. bol spísaný protokol, ktorý mal deklarovať záväzky zúčastnených strán pri ďalšom postupe preberania areálu amfiteátra. V prípade predmetného protokolu sa jednalo o listinu deklaratórneho charakteru, ktorá priamo nezakladá záväzkovo právny vzťah medzi zúčastnenými stranami, keďže ide len o potvrdenie tých povinností, ktoré vychádzajú priamo zo zákona. X. rovnako v záujme toho, aby po skončení nájmu nedošlo k predĺženiu nájmu podľa § 676 podal dňa XX. 6. XXXX na M. súd J. I žalobu, ktorou sa domáhal vypratania a odovzdania nebytových priestorov, ktoré sa nachádzajú v areáli amfiteátra. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade nemohlo dôjsť k zákonnému predĺženiu nájmu v zmysle § 676 M. zákonníka. D. konanie je vedené pod spisovou značkou

XX C lXX/XXXX. L. žalovaný nemá zodpovedajúce kapacity na zabezpečenie komplexnej správy celého areálu, poveril prevzatím správy od žalobcu spoločnosť R.B.I., spol. s.r.o., čo je spoločnosť so XXX % účasťou mestskej časti J. - D. C.. Na základe písomného splnomocnenia bola spoločnosť R.B.I., spol. s.r.o. poverená mestskou časťou na všetky úkony v súvislosti s fyzickým a majetkovoprávnym prevzatím amfiteátra. P. žalobcu o nezákonnom postupe zo strany spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. nemajú žiadnu právnu relevanciu. Na základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol areál amfiteátra prenechaný do nájmu uvedenej spoločnosti. X. nielen, že priestory po skončení nájmu nevypratal a užíval ich bez právneho titulu, pričom za užívanie neplatil, ale svojou činnosťou bránil užívať priestory amfiteátra aj súčasnému nájomcovi spoločnosti R.B.I., spol., s.r.o., ktorý bol povinný zabezpečiť rentabilnú prevádzku amfiteátra. X. tvrdí, že vykonal stavebné úpravy, ktorými trvalo zhodnotil predmetnú nehnuteľnosť. V súvislosti s náhradou nákladov žalovaný poukázal na ustanovenie § 667 ods. X M. zákonníka. X. napriek výzve žalovaného do dnešného dňa nepredložil žiadne relevantné listiny, ktoré by preukazovali jednak súhlas prenajímateľa, jednak výšku nákladov, ktoré boli v súvislosti so stavebnými úpravami vynaložené. P. žalobcu, že žalovaný užíval jeho majetok nemajú žiaden relevantný základ. E. k tomu, že konatelia žalobcu, ako aj ďalšie osoby, ktoré konajú v záujme žalovaného sa aj po skončení nájmu v areáli amfiteátra zdržovali, čím bránili žalovanému, ako aj ďalším povereným subjektom v nerušenom zabezpečovaní prevádzky amfiteátra, bolo nevyhnutné zabezpečiť taký právny stav, ktorý až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vypratania nebytových priestorov umožní žalovanému nerušene využívať areál tak, aby jeho prevádzka bola rentabilná. V záujme zabránenia vzniku škody na obecnom majetku nebolo možné ďalej akceptovať existujúci skutkový stav a bolo potrebné prijať také opatrenia, ktoré v medziach zákona ochránia oprávnené záujmy vlastníka, resp. ním povereného subjektu. Z tohto dôvodu podal žalovaný dňa XX. XX. XXXX návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal zákazu vstupu do areálu amfiteátra pre konateľov, spoločníkov a ďalšie osoby, ktoré konajú v záujme žalobcu. D. návrhu žalovaného vyhovel a uznesením sp. zn. XX C XXX/ XX vydal predbežné opatrenie v zmysle požiadavky žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že súd už poskytol predbežnú právnu ochranu žalovanému. X. žalovaný namietal, že žalobca v žalobe nepreukázal vznik škody, tak ako to vyžaduje § 420 a nasl. M. zákonníka. L. žiaden relevantný dôkaz o tom, že na jeho strane došlo k majetkovej ujme, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a neboli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. X. ako správca objektu majetku svojím postupom realizoval len svoje zákonné právo vec držať. X. porušil svoju zákonnú povinnosť odovzdať po ukončení nájmu predmet nájmu prenajímateľovi. G. výška náhrady škody vôbec nevyplýva z tvrdení uvádzaných v žalobe. X. považuje celú žalobu za účelovú, zmätočnú a neurčitú, pričom podľa jeho názoru žalobca vôbec neuniesol dôkazné bremeno. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

X. Pôvodne žalovaný X sa vyjadril v zhode so žalovaným (pôvodne žalovaným 1) v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX.

X. Žalobca podal doplnenie návrhu dňa XX.XX.XXXX, ktoré odôvodnil § 3 ods. X písm. d), § 4 ods. X písm. h), § 27 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. XXX/XXXX Z.z.“) pretože žalovaný nekonal so žalobcom, aj keď so žalobcom ako s účastníkom konania, konané malo byť. X. opätovne zopakoval argumentáciu týkajúcu sa údajného protiprávneho konania, prevzatia predmetu nájmu zo dňa XX.XX.XXXX. X. porušil ustanovenia § 9 ods. 1, ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., keďže týmto konaním uskutočnil nezákonný zásah do práv a chránených záujmov tým, že sa zmocnil nielen majetku členov firmy, ktorý nezákonne užíval a bránil žalobcovi s ním nakladať. X. poukázal na ďalšie ustanovenia citovaného zákona a judikatúru týkajúcu sa nesprávneho úradného postupu, ktoré mali byť postupom popísaným v žalobe porušené. L. úradný postup mal spočívať v spísaní G., ktorý považoval za neplatný, neprevzatí predmetnej nehnuteľnosti do správy žalovaného podľa G., podaní návrhu na miestne nepríslušnom súde, ako aj v podaní návrhu na predbežné opatrenie, v neoprávnenom splnomocnení žalovaného pre pôvodne žalovaného 2, v prevzatí a obsadení areálu predmetnej nehnuteľnosti. X. sa so žalobcom napriek rozsiahlej revitalizácií areálu predmetu nájmu finančne nevyporiadal, pričom prenajímateľ aj po XX.XX.XXXX preberal od nájomcu nájomné, čím je preukázané, že neprejavil vôľu na skončenie nájomného vzťahu. X. upozornil na ustanovenie § X26 ods. 1 M. zákonníka, ktorý uvádza, že iba vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto neoprávnene do jeho vlastníckého práva zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci, teda žalovaný uvedené právo nemal. X. bol pritom dobromyseľným detentorom, pričom I.. N. listom zo dňa XX.XX.XXXX

oznámil žalovanému svoje zákonné právo nájmu na ďalší rok. E. na uvedené nebol žalovaný podať návrh na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. L. predmetnú žalobu podpísala neoprávnená osoba W.. T., ktorý nemal súhlas zastupiteľstva a nebol poverený starostom na zastupovanie v rámci jeho kompetencií. I. subjektom oprávneným konať so žalobcom po skončení nájmu bol iba prenajímateľ-vlastník. V ďalšej časti upozornil žalobca, že na vydanie predbežného opatrenie neboli splnené zákonné predpoklady. C. zdôraznil, že žalovaný a pôvodne žalovaný X nechránili predmetnú nehnuteľnosť, a preto došlo k vlámaniu, ktoré malo dôsledky pre žalobcu. G. žalovaný X ako nezákonný nájomca predmetnej nehnuteľnosti poberal od bývalých podnájomníkov nájomné, avšak tieto neuhrádzal monopolným dodávateľom ani žalobcovi, ale tieto peňažné úhrady si ponechával pre svoju potrebu. P. spôsobil zadlžovanie žalobcu voči dodávateľom. X. poprel tvrdenie, že bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa prenechával predmet nájmu iným osobám, keďže priestory bol oprávnený prenajímať na základe oprávnenia od prenajímateľa práve z dôvodu revitalizovania amfiteátra. L. žalobca vyčíslil ušlý zisk, ktorý mu vznikol uzatvorením baru vo výške X.XXX.XXX,-Sk, uzatvorením servisu vo výške X.XXX.XXX,-Sk, znemožnením prenájmu amfiteátra vo výške X.XXX.XXX,-Sk, v celkovej výške X.XXX.XXX,-Sk a utrpenej škode veľkého rozsahu za zadržiavanie troch motorových vozidiel vo výške XXX.XXX,-Sk, zadržiavaním náhradných dielov vo výške XXX.XXX,-Sk, zadovážením nových zariadení do novo prenajatých priestorov vo výške XXX.XXX,-Sk, nájomného do novo prenajatých priestorov vo výške XXX.XXX,-Sk, dlžnými mzdami zamestnancov vo výške XXX.XXX,-Sk, nákladmi na vyvolané súdne spory vo výške XXX.XXX,-Sk, neuhradenými faktúrami od dodávateľov vo výške XXX.XXX,-Sk, celkovo v súhrne vo výške X.XXX.XXX,-Sk. E. na uvedené navrhol žalobca zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný (pôvodne žalovaný 1) a pôvodne žalovaný X sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi istinu vo výške X,XXX.XXX,-Sk spolu s X % úrokom z omeškania z predmetnej sumy od podania žaloby až do zaplatenia.

X. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X.XXX.XXX,-Sk spolu s X % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania.

X. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX v predmetnom konaní priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. D. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zamietol návrhy žalovaných na uloženie povinnosti zloženia preddavku na trovy konania v zmysle § 141a M.. D. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX odňal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v danom konaní priznané uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré T. súd v J. ako súd odvolací uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X Q. XXX/XXXX zrušil. L. súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX návrh žalovaného na uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania v zmysle ustanovenia § XXXa M. zamietol.

X. Súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Cb XXX/XXXX-XXX prerušil predmetné konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného T. súdom v J. pod sp. zn. X Sp XX/XXXX. T. súd v J. rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. X Sp XX/XXXX-XX. D. na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otvoril predmetné pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. G. zo dňa XX.XX.XXXX bolo odročené, rovnako tak pojednávanie zo dňa XX.XX.XXXX, keďže súd zistil, že predmetné rozhodnutie T. súdu v J. nie je právoplatné z dôvodu podaného odvolania na L. súde D. republiky. D. opätovne uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Cb XXX/XXXX-XXX prerušil predmetné konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného T. súdom v J. pod sp. zn. X Sp XX/XXXX. L. L. súd D. republiky ako súd odvolací rozhodol rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X D. XXX/XXXX tak, že predmetný rozsudok krajského súdu potvrdil. A. rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

X. Žalobca podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX vzal žalobu voči pôvodne žalovanému X v celom rozsahu spať a navrhol súdu zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody vo výške XX.XXX,XX eur (pôvodne X.XXX.XXX,Sk), ako aj ušlý zisk vo výške XXX.XXX,XX eur (pôvodne X.XXX.XXX,-Sk) spolu s X % úrokom odo dňa XX.XX.XXXX až do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V odôvodnení tohto návrhu zopakoval nosné argumenty predmetnej žaloby a jej doplnení. V reakcii na uvedené sa pôvodne žalovaný vyjadril v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že súhlasí so spätvzatím a neuplatňuje si trovy konania. M. predmetné znenie žalobného návrhu zaslal žalobca dňa XX.XX.XXXX. E. na uvedené, súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Cb XXX/XXXX- XXX zastavil konanie voči žalovanému X a rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. D. týmto uznesením pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení.

XX. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX návrh na opravu a doplnenie znenia žalobného návrhu, v ktorom zopakoval nosné argumenty predchádzajúcich podaní spolu so zmenou právnej kvalifikácie, podľa ktorej posudzoval predmetnú vec ako nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § XXX OZ, § 420 ods. 1, 2, X § 424 OZ. X., že protiprávne konanie malo spočívať v násilnom prevzatí amfiteátra bez príslušného právneho podkladu zo strany žalovaného, čím bola žalobcovi spôsobená škoda a strata zisku. Vo vzťahu k uvádzaným okolnostiam týkajúceho sa G. zdôraznil, že v predmetnej žalobe žalobca nenamietal vadnosť predmetného G., keďže samotný žalobca si je vedomý tej skutočnosti, že tento G. je žalovaný v samostatnej žalobe. Na záver vzal žalobu v časti úrokov z omeškania spať a navrhol súdu, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške XX.XXX,XX eur, ako aj ušlý zisk vo výške Z..XXX, 80 eur spolu s 5% úrokom odo dňa XX.XX.XXXX až do zaplatenia.

XX. Súd pojednávanie zo dňa XX.XX.XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX odročil. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že sa stotožňuje s obsahom petitu zo dňa XX.XX.XXXX. G. jeho názoru je právnym titulom nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. G. z XX.XX.XXXX navrhol výsluch svedkov- W.. S. C., bývalého primátora Y. mesta SR J. a W.. G. V., bývalého starostu C. časti D. C., a to k okolnostiam prijatia G. a zverenia predmetného majetku z jedného subjektu na druhý vo väzbe na prenájom majetku žalobcu. C. navrhol nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca z odboru ekonómie a účtovníctva k výpočtu výšky škody. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX po zmene zákonného sudcu, súd uviedol stranám, že v čase, keď bolo predmetné konanie prerušené uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX Cb XXX/XXXX-XXX až do právoplatného skončenia konania vedeného na T. súdu v J. pod sp. zn. X Sp XX/XXXX, súd pokračoval v konaní a nariadil pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, na ktorom otvoril predmetné pojednávanie v neprítomnosti žalobcu (pojednávania dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX boli odročené bez otvorenia pojednávania) a predniesol podstatný obsah žaloby. E. na uvedené, súd procesnú chybu odstránil na uvedenom pojednávaní, keď po otvorení pojednávania umožnil žalobcovi predniesť podstatný obsah žaloby, pričom žalobca uvedené právo využil. X. sa týka časového úseku od podania žaloby žalovaných na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX až do podania návrhu na vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení zo dňa XX.XX.XXXX. X. videl protiprávne konanie v slede vecných udalostí, keď dňa XX.XX.XXXX skupina XX-XX osôb vnikla násilím do amfiteátra. K. tohto prepadu bolo to, že vyhrážkami prinútili jediného prítomného konateľa firmy, že ak nepodpíše protokol o odovzdaní predmetu nájmu, tak bude majetok žalobcu vyhodený na ulicu. A. sa uskutočnilo bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, bez oznámenia termínu príchodu týchto osôb a bez toho, aby bol žalobcovi poskytnutý text protokolu. J. služba, ktorú si najal žalovaný, bránila žalobcovi a jeho zamestnancom vstup do predmetnej nehnuteľnosti. E. bola spôsobená uzatvorením baru, autoservisu, zadržiavaním troch motorových vozidiel, zadržiavaním náhradných dielov na motorové vozidlá, neuhradenými faktúrami, keďže všetky dokumenty žalobcu zostali v sídle firmy, čo znamená že žalobca sa nemohol dostať k faktúram od dodávateľov, a preto ich nemohol uhradiť. C. sa v konaní domáhal aj ušlého zisku, keďže žalobca nemohol pokračovať v podnikaní. Vo vzťahu k vyčísleniu ušlého zisku navrhol vykonať znalecké dokazovanie. X. na predmetnom pojednávaní doložil svoje stanovisko v písomnej forme. V zmysle tohto vyjadrenia, podľa názoru žalovaného žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, alebo dôkazy v jeho prospech, alebo akékoľvek relevantné argumenty, ktoré by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení, ale iba opakoval to, čo uviedol v žalobnom návrhu a vyjadrení z XX.XX.XXXX. X. nijakým relevantným spôsobom nepreukázal v celom konaní nárok, ktorého sa domáha, resp. nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy. V danom konaní nevznikli predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. XXX/ XXXX Z. z.. A., že osobitosťou náhrady škody v zmysle uvedeného zákona je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. L. zmluva sa uzatvára podľa predpisov M. práva, teda mimo akejkoľvek rozhodovacej činnosti mestskej časti alebo mimo akéhokoľvek právom vymedzeného špeciálneho úradného postupu, riadi sa nielen právnymi normami v M. zákonníku obsiahnutými, ale aj pri princípmi, ktoré sú pre zákonník charakteristické, s dodržaním príslušných ustanovení zák. č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí, ktoré upravujú spôsob nakladania s majetkom obce. V prípade, ak by zmluva obsahovala nejaké vady, alebo ak by vadným konaním mestskej časti malo dôjsť z tejto zmluvy ku škode, mohlo by ísť len o škodu v zmysle M. zákonníka a nezakladalo by to zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. X. č. XXX/XXXX Z. z. sa vzťahuje na tie prípady, keď vznikne škoda predovšetkým porušením povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote nečinnosťou orgánu, alebo iným nezákonným zásahom do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. X. nebola daná žiadna povinnosť urobiť právny úkon, ktorý by mal alebo musel splniť. A. vyplýva

aj z § X ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Zb. o hlavnom meste SR J., na základe ktorého mestské časti sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanoveným týmto zákonom a E. samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako i s majetkom, ktorý im bol zverený. P. účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sú okrem fyzických osôb aj právnické osoby. P. právne vzťahy spadajú pod právny režim M. zákonníka. V žiadnom prípade nejde o výkon verejnej moci. X. poukázal na to, že nájomný vzťah k nehnuteľnosti, ktorej sa žaloba týka zanikol dňa XX.XX.XXXX v zmysle čl. X ods. X nájomnej zmluvy. K predĺženiu nájmu podľa § 676 ods. X nedošlo, pretože žalovaný podal dňa XX.XX.XXXX žalobu o vypratanie predmetu nájmu. G. správy nehnuteľností uvedených v G. na mestskú časť nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu. Až do ukončenia nájomného vzťahu bol žalobca nájomcom areálu amfiteátra a po jeho skončení užíval priestory areálu bez právneho titulu. L. vzťah skončil dňa XX.XX.XXXX na základe uplynutia dojednanej doby nájmu. V zmysle čl. XX E. sa pod správou zvereného majetku J. rozumie oprávnenie mestských častí zverený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto E. a osobitnými uzneseniami zastupiteľstva. X. vystupuje pri uzatváraní zmlúv ako správca nehnuteľnosti, ktorý je v zmysle § 6 zákona č. XXX/XXXX Zb. oprávnený s majetkom, ktorý mu bol zverený, disponovať v súlade so zákonom, štatútom, zásadami hospodárenia a osobitnými uzneseniami miestneho zastupiteľstva. V predmetnom prípade mal preto žalovaný postavenie právnickej osoby a nie orgánu verejnej moci. L. zmluva bola uzatvorená medzi stranami, ktoré majú rovnoprávne postavenie, inter partes, zmluva je výrazom slobodnej vôle zmluvných strán o dohode na zmluvných podmienkach. Q. tu vrchnostenský princíp, ktorý by jednému zo subjektov oprávňoval vnútiť tomu druhému svoju vôľu. Y. mesto SR J., neskôr mestská časť nemali povinnosť uzatvoriť nájomnú zmluvu, prípadne dodatok, resp. žalobca nemá zákonný nárok toto od mestskej časti požadovať. X. neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoj nárok spočívajúci v zhodnotení predmetu nájmu, čo potvrdil M. súd J. I rozsudkom sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom T. súdu v J., sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na predmetnom pojednávaní súd poskytol stranám predbežný právny názor vo vzťahu k splneniu predpokladov zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to aj vo vzťahu k subjektu žalovaného, ktorý v takomto prípade musí byť D. republika. D. uznesením zamietol návrh na vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov W.. S. C. a W.. G. V. a nariadenie znaleckého dokazovania a ustanovenie znalca z odboru ekonómie a účtovníctva na vypracovanie znaleckého posudku.

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd oboznámil strany, že vzhľadom na zmätočnosť podania žalobcu doručeného súdu dňa XX.XX.XXXX, je potrebné odstrániť jednak vadu vo formulácii petitu v časti nestanoveného obdobia, za ktoré žalobca úroky požaduje, a jednak v časti logického rozporu tvrdenia, že nežaluje nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ale na druhej strane tento nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie namieta v obsahu tohto podania. E. na uvedené súd upozornil žalobcu na konkrétne body predmetného podania, ktoré sú zmätočné. L. žalobca podaním doručenému súdu dňa XX.XX.XXXX upravil predmetné podanie v súlade s upozornením súdu. D. na predmetnom pojednávaní zamietol návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, a to vyjadrenie Y. mesta SR J. v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, založené na č. l. XXX-XXX, listinu označenú ako znalecký posudok č. XX/XXXX, založenú na č.l. XXX-XXX, vyjadrenie žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, založené na č.l. XXX- XXX, vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX založené na č.l. XXX-XXX, vyjadrenie Y. mesta SR J. v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, založené na č.l. XXX-XXX.

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX strany konania v rámci záverečných stanovísk uviedli, že trvajú na svojich doterajších písomných a ústnych vyjadreniach, pričom žalovaný sa vo vzťahu k trovám konania vyjadril tak, že žiada nárok na náhradu trov konania, len ak boli zaplatené súdne poplatky zo strany žalovaného. X. sa žalovaný vyjadril tak, že súhlasí so späťvzatím žaloby v časti úrokov.

XX. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.

XX. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XX z XX.XX.XXXX (ďalej aj „nájomná zmluva“) vyplýva, že túto uzatvorilo Y. mesto SR J. ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca. G. čl. X ods. X nájomca preberá priestory do užívania pre potreby svojej živnosti a zaväzuje sa užívať priestory výhradne na kultúrnu činnosť, výrobu a predaj nenahraných nosičov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ozvučovanie videofilmov, zvukové a dabingové dokončovacie práce audiovizuálnych programov, monitorovaciu činnosť audiomédií, predaj, prenájom a leasing strojov a motorových vozidiel,

záručný a pozáručný servis, nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti formou maloobchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb. G. čl. X ods.X sa zmluva uzatvára na dobu určitú, nájom sa začína XX.XX.XXXX a končí dňom XX.XX.XXXX. G. čl. X ods. X nájomca je oprávnený vykonať v prenajatých priestorov iba úpravy (stavebné) interiéru, ďalej pre účely zateplenia priestorov a prípadne nevyhnutné malé úpravy v exteriéry umožňujúce vykonávať v dohode uvedené činnosti, a to na vlastné náklady a po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa bez zbytočných prieťahov. G. čl. X ods. X po skončení nájmu je nájomca povinný vrátiť prenajaté priestory v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

XX. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX zaslaného starostovi C. časti J.-D. C. označeného ako vyjadrenie k nájmu vyplýva, že podľa názoru žalobcu v súvislosti s nájmom nastal právny stav predpokladaný v § 676 ods. X M. zákonníka a nájom dohodnutý dlhšie ako rok sa obnovil na rok.

XX. Zo splnomocnenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný (povodne žalovaný 1) splnomocnil spoločnosť R.B.I., spol. s.r.o., aby v plnom rozsahu zastupovala mestskú časť vo všetkých úkonoch v súvislosti s fyzickým a majetkovoprávnym prevzatím predmetnej nehnuteľnosti od správcu a prevádzkovateľa - žalobcu.

XX. Z pokynu pre zabezpečenie ochrany majetku v areáli predmetnej nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. vyplýva, že predmetná spoločnosť žiadala bezpečnostnú službu na základe zmluvy o poskytnutí bezpečnostných služieb, aby zabránili vstupu pohybu a pobytu v areáli všetkým osobám s výnimkou tých, ktorí majú podpísanú nájomnú zmluvu.

XX. Z odpisu uznesenia C. zastupiteľstva Y. mesta SR J. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX prijatého k návrhu na zverenie správy predmetnej nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že mestské zastupiteľstvo po prerokovaní materiálu schválilo zverenie správy predmetnej nehnuteľnosti podľa článku XX ods. X E. za podmienky zachovania účelu amfiteátra na kultúrne a spoločenské účely C. časti J.-D. C..

XX. Z uznesenia M. súdu J. I zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX C XXX/XXXX vyplýva, že súd vydal predbežné opatrenie, ktorým konateľom a zamestnancom žalobcu zakázal vstupovať a zdržiavať sa v areáli predmetnej nehnuteľnosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

XX. Zo žaloby vo veci ochrany proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva podľa § 126 M. zákonníka, ktorým v danom konaní žalobca (v predmetnom spore žalovaný) navrhol, aby súd rozhodol, že žalovaný (v predmetnom spore žalobca) je povinný vypratať a zápisnične odovzdať nebytové priestory v predmetnej nehnuteľnosti, vyplýva, že predmetný návrh bol podaný dňa XX.XX.XXXX.

XX. Zo záznamu zo dňa XX.XX.XXXX podpísaného za žalovaného I.. E., W.. T., ďalej notárom I.. G., za spoločnosť R.B.I., spol. s.r.o. piatimi osobami a za žalobcu konateľom S. E. a právnym zástupcom žalobcu I.. N., a to za prítomnosti bezpečnostnej služby a zástupcov mestskej polície vyplýva, že ide o protokol o odovzdaní a prevzatí predmetnej nehnuteľnosti. X. bol navrhnutý spôsob riešenia vzniknutej situácie postupne od XX.XX.XXXX počnúc uvedeným dátumom tak, že zástupcovia spoločnosti budú odovzdávať a zástupcovia žalovaného a spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. preberať priestory, ktoré budú uvoľnené a vypratané. C. bolo dohodnuté, že areál bol k uvedenému dňu prevzatý s tým, že žalovaný umožní žalobcovi vyprázdňovať priestory postupne (v poznámkach uvedené a to XX hodín denne). G. ukončenie vypratávania strany určili na X týždne, pričom každých X dní malo prebehnúť stretnutie na kontrolu priebehu vypratávania. V prípade potreby, resp. v dôsledku posúdených okolností môže byť termín skrátený alebo predĺžený. X. bola všetkými zúčastnenými prečítaná a na znak súhlasu s jej znením podpísaná.

XX. Zo záznamu zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným spoločnosťou R.B.I., spol. s.r.o. a podpísaným za spoločnosť žalobcu C. E. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa dostavili zástupcovia spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. do priestorov predmetnej nehnuteľnosti za účelom konečného prevzatia priestorov od doterajšieho nájomcu v súlade s poslednou výzvou. X. žalobcu prehlásil, že pokiaľ nemá žalovaný súdny príkaz na vypratanie, nemá záujem žalobca vec urýchliť. T. budú ďalšie priestory pripravené na odovzdanie, oznámia termín prevzatia, zástupca žalobcu uviedol, že predpokladá, že to bude koncom týždňa.

XX. Z oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vstup do objektu je povolený iba na základe osobitného súhlasu spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o., ktorá je platným nájomcom budovy.

XX. Z výzvy na vypratanie spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalobcovi súd zistil, že predmetná spoločnosť žiadala žalobcu o uvoľnenie neoprávnene obsadených priestoroch v predmetnej nehnuteľnosti. C. uviedli, že termín prevzatia budú akceptovať a zabezpečia vstup.

XX. Z oznámenia spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanému žalobcovi vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo v predmete nehnuteľnosti k vlámaniu a vykradnutiu priestorov, vrátane tých, v ktorých má žalobca nevypratané veci.

XX. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s výpismi z príslušných registrov strán konania, s G., s výňatkom E. hlavného mesta SR J., s výpisom z katastra nehnuteľností LV č. Z., so zmluvou č. XX/XXXX/XXX, s listami žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, 26.09.20XX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, s odpoveďou žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, s novinovými článkami predloženými žalobcom, s fotodokumentáciou, so žiadosťou o informáciu zo dňa XX.XX.XXXX a odpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, s fotokópiou znaleckého posudku č. XX/XXXX, s listom žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, s upozornením zo dňa XX.XX.XXXX, s rozhodnutiami súdov predloženými stranami v konaní, s ostatnými vyjadreniami strán konania podanými v priebehu sporu (ako napr. s vyjadrením žalobcu podaným súdu dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX).

XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

XX. Podľa § X91 ods. 1 Q. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

XX. G. § XX5 ods. 1 Q. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 2X5 ods. 2 Q., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

XX. Podľa § 218 ods. 1 Q. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

XX. Podľa § 470 ods. X Q., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

XX. Podľa § 470 ods. X Q., ak právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

XX. Podľa § 3 ods. X M. zákonníka č. XX/XXXX Zb. v znení v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

XX. Podľa § 415 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

XX. Podľa § 4X0 ods. X každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

XX. Podľa § 420 ods. 2 škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. P. osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

XX. Podľa § 424 <aspi://module='KO'&link='T za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

XX. Podľa § 420 ods. X zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

XX. Podľa § 442 ods. X uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

XX. Podľa § 442 ods. X škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

XX. Podľa § 443 pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

XX. Podľa § 676 ods. X nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

XX. Podľa § 676 ods. X <aspi://module='S.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľností na súde do XX dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. L. dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

XX. Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v rozhodnom znení nájom dojednaný na určitý čas sa skončí uplynutím času, na ktorý bol dojednaný.

XX. Podľa § X ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Zb. o hlavnom meste D. republiky v J. v rozhodnom znení mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom alebo štatútom hlavného mesta (ďalej len „E.“) hospodária so zvereným majetkom a so zverenými finančnými prostriedkami a s vlastnými príjmami i vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou.

XX. Podľa § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. XXX/XXXX Zb.“), obec môže zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii, ktorú zriadila podľa osobitného predpisu (ďalej len "správca"). E. právne úkony spojené s nakladaním s majetkom obce musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

XX. Podľa § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestské časti tiež v súlade so štatútom mesta.

XX. Podľa § 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. Y. mesto D. republiky J. a mesto T. zveria časti svojho majetku do správy mestským častiam.

XX. Podľa § 7 ods. X písm. zákona č. XXX/XXXX Zb. orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.

XX. Podľa § 9 ods. X písm. zákona č. XXX/XXXX Zb. schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote, d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov, e) vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,

f) vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločnosti.

XX. Podľa čl. XX ods. X E. orgány samosprávy hlavného mesta, mestské rozpočtové organizácie, mestské príspevkové organizácie a mestské časti sú povinné majetok hlavného mesta v prospech jeho rozvoja a jeho obyvateľov, ako aj ochrany a tvorby životného prostredia zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v predpísanej evidencii.

XX. Vo vzťahu k výroku I súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto ju s ohľadom na nižšie uvedené zamietol.

XX. Žalobca po viacerých úpravách petitu právne kvalifikoval svoj nárok ako nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § XXX OZ, § 420 ods. 1, 2, X § 424 OZ. V tejto súvislosti uviedol, že protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v násilnom prevzatí predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mal žalobca v nájme bez príslušného rozhodnutia súdu zo strany žalovaného. X. takýmto konaním vznikla škoda, a preto v konečnom návrhu požadoval od žalovaného úhradu istiny ako náhrady škody vo výške XX.XXX,XX eur, ako aj ušlý zisk vo výške XXX.XXX, XX eur spolu s X % úrokom z uvedených súm odo dňa XX.XX.XXXX až do zaplatenia. Vo vzťahu k úpravám petitu je potrebné uviesť, že ustanovenie § 140 Q. <aspi://module='S.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX'&ucin-k- dni='XX.XX.XXXX'> upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. X. žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby sa považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. K., ktoré je v danom prípade pre úplnosť potrebné tiež dodať je, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. G. nie je zmenou žaloby zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (z odôvodnenia rozsudku L. súdu SR, sp. zn. X Q. XX/XX <aspi://module='I.'&link='I Za zmenu žaloby sa tiež nepovažuje zníženie, resp. obmedzenie uplatneného práva, takéto podanie sa považuje za späťvzatie žaloby (pozri § 144 až XXX Q. <aspi://module='S.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXXX- XXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>). V súlade s uvedeným je potom nutné konštatovať, že zmenu právnej kvalifikácie, podľa ktorej žalobca posudzoval predmetné konanie žalovaného - prevzatie areálu predmetnej nehnuteľnosti, po poučení súdu a vyjadrení žalovaného na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, nemá za následok zmenu skutkových okolností, ktoré ostali nezmenené. L. zmätočnosti žalobcu, keďže v rámci dlhotrvajúceho sporu až po tomto poučení, jednoznačne uviedol, že validnosť G. si v predmetnom konaní neuplatňuje (keďže uvedená okolnosť je predmetom iného konania), súd preto na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX odstraňoval aj ďalšie nepresnosti vyplývajúce práve z uvedeného tvrdenia. E. na uvedené žalobca nezotrval na takto vymedzených tvrdeniach, ktoré, ale ako súd zdôrazňuje, ostali bez vplyvu na skutkové okolnosti žaloby a na vymedzený nárok na náhradu škody a ušlého zisku. X. vzal späť žalobu v časti úrokov z omeškania, o ktorých súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

XX. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca ako nájomca užíval predmetnú nehnuteľnosť na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. X/XX, ktorá bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX medzi Y. mestom SR J., zastúpeným W.. G. T., primátorom a správcom majetku G. kultúry a oddychu, ako prenajímateľmi. G. zmluva bola uzavretá na dobu určitú do dňa XX.XX.XXXX. X. predmetnú nehnuteľnosť naďalej užíval aj po uvedenom dni. X. podal dňa XX. XX. XXXX na M. súd J. I žalobu, v ktorej sa domáhal vypratania a odovzdania predmetnej nehnuteľnosti. X. písomným splnomocnením poveril prevzatím správy od žalobcu R.B.I., spol. s.r.o., spoločnosť so XXX % účasťou mestskej časti J. - D. C.. S uvedenou spoločnosťou žalovaný uzavrel zmluvu o nájme č. XX/XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej bol areál predmetnej nehnuteľnosti prenechaný do nájmu. D. nebolo ani to, že dňa XX.XX.XXXX v prítomnosti zástupcov mestskej časti I.. E. a W.. T., notára I.. G., bezpečnostnej služby, mestskej polície a zástupcov za spoločnosť R.B.I., spol. s.r.o. a za žalobcu prítomný konateľ S. E. spolu s právnym zástupcom I.. N. podpísali protokol o odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom sa zúčastnené strany dohodli, že postupne od XX.XX.XXXX budú zástupcovia spoločnosti odovzdávať a zástupcovia žalovaného a spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. preberať priestory, ktoré budú uvoľnené a

vypratané. M. tejto dohody bolo, že areál bol ku uvedenému dňu prevzatý s tým, že žalovaný umožní žalobcovi vyprázdňovať priestory postupne, pričom predpokladané ukončenie vypratávania určili do X týždňov. M. súd J. I uznesením zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XX C XXX/XXXX vydal predbežné opatrenie, ktorým konateľom a zamestnancom žalobcu zakázal vstupovať a zdržiavať sa v areáli predmetnej nehnuteľnosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

XX. Sporným bol v konaní samotný základ žaloby, a to splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a ušlého zisku, teda samotné protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, zanedbanie povinnosti zo strany žalobcu ako správcu areálu, ukončenie nájomnej zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, ako aj otázka oprávnení správcu. D. bol aj priebeh odovzdávania predmetnej nehnuteľnosti, keď žalobca tvrdil, že bol nezákonným spôsobom, vyhrážkami zo strany žalovaného prinútený podpísať uvedený protokol zo dňa XX.XX.XXXX. D. okolnosťou bola aj úhrada platieb za užívanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu po dni XX.XX.XXXX, keď žalovaný tvrdil, že žalobca užíval predmetnú nehnuteľnosť bez úhrady. D. bolo aj oprávnenie žalovaného ako správcu uvedeného majetku prevziať predmetnú nehnuteľnosť a podať na súde príslušnú žalobu na vypratanie. D. bolo aj bránenie v užívaní predmetnej nehnuteľnosti po dátume XX.XX.XXXX.

XX. Súd na úvod poukazuje na to, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie žalobca. M. rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. P. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia. G. sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. X. nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodné skutočnosti a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. P. v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. W. tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu (bližšie pozri rozsudok L. súdu SR z XX. 9. XXXX, sp. zn. X M Q. X/XXXX).

XX. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. X. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. K. bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (viď uznesenie L. súdu SR z XX. júna XXXX, sp. zn. XObo/XX/XXXX).

XX. Ak teda žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody tým, že mu protiprávny konaním žalovaného vznikla v príčinnej súvislosti škoda, je povinný uvedené preukázať. L. škody, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal, mala byť podľa jeho tvrdení spôsobená žalovaným v časovom úseku od podania žaloby žalovaných na vypratanie z predmetnej nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX do vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení zo dňa XX.XX.XXXX (správne malo byť dňa XX.XX.XXXX). Za protiprávne konanie žalovaného označil žalobca prevzatie areálu predmetnej nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX, keď skupina XX-XX osôb vnikla násilím do predmetnej nehnuteľnosti a vyhrážkami prinútili prítomného konateľa žalobcu, aby podpísal protokol o odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti. J. služba žalobcu bránila žalobcovi a jeho zamestnancom vstup do predmetnej nehnuteľnosti. V dôsledku tohto konania žalobcu, mala byť údajná škoda spôsobená uzatvorením baru, autoservisu, zadržiavaním X motorových vozidiel, zadržiavaním náhradných dielov na motorové vozidlá, neuhradenými faktúrami. X. sa domáhal aj ušlého zisku, keďže nemohol pokračovať v podnikaní. D. v tomto smere zdôrazňuje, že ak v danom prípade existovali dôkazy na podporu uvedených tvrdení žalobcu, mal tieto súdu predložiť a navrhnúť ich vykonanie. Z. súdu bolo označené a navrhnuté dôkazy stranami konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany konania tak, ako to vyplýva z príslušných ustanovení Q..

XX. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie naplnenia všetkých predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, t.j. preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). E. škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens ) alebo ušlého zisku (lucrum cessans) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. E. ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. G. súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu konania, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného, v tomto prípade žalobcu. E. medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. E. zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). M. zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. C. však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. A. § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

XX. Naproti tomu zodpovednosť za škodu podľa § 424 je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Na rozdiel od § 420 ods. X sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodeného dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. D., keď sa dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu podľa § 424 stačí povedať, že za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb (fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať. G. vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 je teda úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. C. úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť.

XX. Pod pojmom škoda sa v zmysle ustanovenia § 442 ods. X chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. L. škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. O. sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. D. škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. A. zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). L. pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). G. výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

XX. G. G. sa majetok-predmetná nehnuteľnosť zverila do správy C. časti J.-D. C. v súlade so zákonom č. XXX/XXXX Zb. o majetku obcí a v zmysle čl. XX ods. X E., podľa uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXX/XXXX. Podľa článku X tohto protokolu C. šasť J.-D. C. na základe tohto protokolu mala vykonávať správu uvedenej nehnuteľnosti v zmysle E. a platných predpisov tak, aby vlastníkovi nevznikla žiadna škoda. V zmysle čl. XX ods. X písm. c) E. bola mestská časť povinná majetok hlavného mesta v prospech jeho rozvoja a jeho obyvateľov, ako aj ochrany a tvorby životného prostredia zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, najmä bola povinná používať všetky právne prostriedky

na ochranu majetku vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. O. tak uvedená povinnosť mestskej časti ako správcovi vyplývala z § 7 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. P. mestská časť ako správca majetku so zvereným majetkom hospodári a nakladá samostatne, a preto je oprávnená aj samostatne podávať na súdy návrhy týkajúce sa zvereného majetku a pred súdmi aj samostatne konať. V konaní nebolo sporné, že žalovaný podal dňa XX.XX.XXXX žalobný návrh voči žalobcovi, ktorým sa domáhal vypratania a odovzdania nebytových priestorov nachádzajúcich sa v areáli S. XX. výročia D..

XX. Z uvedeného je preto jednoznačne zrejmé, že žalovaný ako správca zvereného majetku v súlade s čl. XX ods. X písm. c) E. podal ako oprávnená osoba návrh na vydanie veci, a preto s poukazom na § 676 ods. X nedošlo k obnoveniu nájomnej zmluvy. L. vzťah zo zmluvy č. X/XX sa skončil dňa XX.XX.XXXX. A. už medzi dotknutými stranami konštatoval M. súdu J. I v konaní vedenom pod sp. zn. XX C XXX/XXXX v žalobe o určení práva nájmu k areálu amfiteátra. T. súd sa v rámci vysporiadania s predbežnou otázkou týkajúcou sa trvania nájmu v plnom rozsahu týchto záverov vzhľadom na vyššie uvedené pridržiava. D. dodáva, že aj z rozsudku L. sudu D. republiky zo dňa XX. XX.XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX, ktorý ako dovolací súd priznal žalobcovi, ktorý je správcom majetku štátu, aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa ochrany proti zásahom do vlastníckych práv, ktorých výkon vyplýva zo zverenia tohto majetku do správy. G. názoru dovolacieho súdu medzi oprávnenia správcu patrí aj využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu. O. tak aj z aktuálneho rozhodnutia L. súdu D. republiky zo dňa XX. mája XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX vyplýva, že „správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho správe, na takéto konanie nie je potrebné osobitné plnomocenstvo, keďže ide o prípad zákonného zastúpenia. L. správca majetku má zákonnú povinnosť majetok obce chrániť pred poškodením, zničením alebo stratou (§ 7 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Zb.) a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi (§ 7 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Zb.), nemožno preto považovať za správny právny záver o tom, že správca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej vznikla škoda, a preto nevznikla škoda jemu“.

XX. Splnomocnením zo dňa XX.XX.XXXX splnomocnil starosta mestskej časti R.B.I., spol. s.r.o., ktorá bola založená mestskou časťou J.-D. C., na zastupovanie vo všetkých úkonoch v súvislosti s fyzickým a majetkovým prevzatím predmetnej nehnuteľnosti. V predmetnom prípade mal žalovaný postavenie právnickej osoby, nie orgánu verejnej moci, keďže nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a Y. mestom SR J. a taktiež nájomná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a R.B.I., spol. s. r. o. zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená medzi stranami, ktoré majú rovnoprávne postavenie, inter partes, zmluva je výrazom slobodnej vôle zmluvných strán o dohode na zmluvných podmienkach. Q. tu vrchnostenský princíp, ktorý by jednému zo subjektov oprávňoval vnútiť tomu druhému svoju vôľu. E. na uvedené, keďže správca predmetnej nehnuteľnosti nevystupoval v predmetnom konaní ako orgán verejnej moci, pri vyporiadaní práv z nájomnej zmluvy vznikali súkromnoprávne vzťahy, a preto prichádzalo do úvahy aj zastúpenie iným podnikateľským subjektom na základe zmluvného poverenia. V danom prípade je rozhodujúce, že spoločnosť R.B.I., spol. s.r.o., tak ako vyplýva z výpisu z obchodného registra je spoločnosťou, ktorá bola založená žalovaným, pričom jej jediným spoločníkom v rozhodnom čase bol žalovaný. D. majetku ako súkromnoprávny subjekt je oprávnený preniesť časť svojich kompetencií vystupujúc pri vyporiadaní práv z nájomnej zmluvy na ním na tento účel založenú alebo zriadenú právnickú osobu. E. na vyššie uvedený rozbor takéto konanie žalovaného nebolo protiprávnym.

XX. Vo vzťahu k údajnému „násilnému prevzatiu areálu amfiteátra“, súd uvádza, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia, keďže z predložených listinných dôkazov sa uvedené tvrdenia žalobcu nepreukázali. L., záznam zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je protokol o odovzdaní predmetnej nehnuteľnosti, uvedené tvrdenia priamo vyvrátil, keďže tento protokol je podpísaný priamo žalobcom a svedčí o dohode zúčastnených strán. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri spísaní tejto dohody bol prítomný aj právny zástupca žalobcu, I.. N., o čom svedčí jeho podpis na uvedenom protokole. M. tejto dohody nenasvedčuje „násilnému prevzatiu a údajným vyhrážkam voči žalobcovi“, a to za prítomnosti toľkých nestranných osôb, ktoré navyše svojim podpisom potvrdili, že došlo k dohode zúčastnených strán. J. ohľadu na uvedené, dôkazné bremeno v tomto smere ťaží žalobcu, ktorý žiadnym spôsobom uvedené tvrdenie nepreukázal.

XX. Po vyhodnotení všetkých týchto okolností súd dospel k záveru, že jeden z kumulatívne stanovených predpokladov na vznik nároku na náhradu škody, naplnený nebol. Už z uvedeného tvrdenia je zrejmé, že nárok na náhradu škody nemohol vzniknúť.

XX. Napriek uvedenému súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s ďalšími predpokladmi pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznikom škody a kauzálnym nexusom, ktoré rovnako tak zo strany žalobcu preukázané neboli. E. škody žalobca síce tvrdil, ale ním uvádzané uzatvorenie baru, autoservisu, zadržiavanie troch motorových vozidiel a náhradných dielov na motorové vozidlo, znemožnenie zriadenia nových podnikateľských priestorov na výkon podnikateľskej činnosti, znemožnenie prenájmu priestorov v areáli amfiteátra, ktoré žalobca revitalizoval za svoje finančné prostriedky, dlžné mzdy zamestnancov a neuhradené faktúry od dodávateľov ostalo len v rovine tvrdení žalobcu bez zdokladovania uvedených pomerov, a to aj s ohľadom na časové obdobie, ktorým žalobca sám vymedzil, kedy malo ku škode dôjsť (vydanie predbežného opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, poznámka súdu správne malo byť uvedené do XX.XX.XXXX). S ohľadom na časové obdobie, na ktoré žalobca sám vymienil, kedy a akým spôsobom malo dochádzať k škode, súd upozorňuje, že aj zo záznamu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v tento deň napriek dohode v zmysle protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, ku konečnému prevzatiu priestorov od doterajšieho nájomcu nedošlo. O. tak aj z ďalšej výzvy z XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca mal v predmetnej nehnuteľnosti obsadené priestory. V tejto súvislosti súd nemal za preukázaný vznik tvrdenej údajnej škody a ani jej príčinnú súvislosť v dôsledku správania žalovaného, ktoré tak ako bolo uvedené vyššie nenapĺňalo znaky protiprávnosti. L., žalobca v zmysle príslušných ustanovení zákona č. XXX/XXXX Zb. uplatňoval svoje zákonné oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním, ako aj právo chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím a používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku.

XX. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. M. príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. G. zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. G. nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. S. príčin a súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. E. príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. G. zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

XX. Predovšetkým v danom prípade nie je možné uzavrieť, že v dôsledku konania žalobcu, ktoré nebolo protiprávne malo dôjsť k akejkoľvek škode, keď žalovaný len realizoval svoje zákonné právo. V tomto smere súd upozorňuje, že to bol práve žalobca, ktorý napriek tomu, že nájom bol ukončený dňa XX.XX.XXXX neoprávnene zotrvával v predmetnej nehnuteľnosti bez príslušného právneho titulu. T. žalobcu, ktoré je v rozpore so zákonom ani nemôže požívať právnu ochranu. O. tak je absolútne neadekvátnym zo strany žalobcu domáhať sa ochrany z hľadiska dobrých mravov, keďže žalobca svoj nárok zároveň subsumoval aj pod skutkovú podstatu náhrady škody podľa § 424 OZ, keď bol sám žalobca tým subjektom, ktorý dobré mravy porušoval. V tomto smere súd poukazuje aj na tvrdenie žalovaného o tom, že predmetnú nehnuteľnosť aj po ukončení nájmu žalobca užíval bez právneho titulu a bez úhrady príslušných platieb. X. aj napriek opačnému tvrdeniu, súdu na svoju obranu nepredložil žiaden doklad o úhrade plnení za jednotlivé mesiace, kedy predmetnú nehnuteľnosť preukázateľne užíval. G. posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, teda aby preukazoval, že mu žalobca neuhradil platby za užívanie predmetnej nehnuteľnosti. ( analog. uznesenie L. súdu SR z XX. XX. XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX <aspi:// module='I.'&link='I Z. konanie proti dobrým mravom žalobca nepreukázal.

XX. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o porušení prevenčnej povinnosti žalobcu, keďže pri výkone správy nezabezpečil dostatočným spôsobom predmetnú nehnuteľnosť, je potrebné uviesť nasledovné.

XX. Podľa § 415 M. zákonníka <aspi://module='S.'&link='XX/XXXX%XXZb.%XXXXXXX'&ucin-k- dni='XX.%XXX.XXXX'>, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. A. § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). P. povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. W. o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. P. statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už M. zákonníka <aspi://module='S.'&link='XX/XXXX %XXZb.'&ucin-k-dni='XX.%XXX.XXXX'> alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415 OZ, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. G. preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už M. zákonníka <aspi://module='S.'&link='XX/XXXX%XXZb.'&ucin-k-dni='XX.%XXX.XXXX'> alebo iného zákona. G. preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. G. povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám. D. dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia a preto súd jeho žalobu zamietol. D. pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu škody skúmal, či boli naplnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, teda či došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, či vznikla škoda a či je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a neexistencia okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu.

XX. Z oznámenia spoločnosti R.B.I., spol. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalobcovi vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX došlo v predmete nehnuteľnosti k vlámaniu a vykradnutiu priestorov, vrátane tých,v ktorých má žalobca nevypratané veci. A. nebolo ani sporné, keďže predmetnú skutočnosť žalobca nenamietal. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že porušením prevenčnej povinnosti žalobcu v zmysle § 415 nie je protiprávne konanie inej osoby/iných osôb, ktoré je navyše trestným činom.

XX. Súd uznesením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov, a to výsluch svedkov W.. S. C. a W.. G. V. a nariadenie znaleckého dokazovania a ustanovenie znalca z odboru ekonómie a účtovníctva na vypracovanie znaleckého posudku. V podaní z XX.XX.XXXX, v ktorom žalobca navrhol vykonanie predmetných dôkazov, tieto odôvodnil tým, že výsluch svedkov W.. S. C. a W.. G. V., je potrebné vypočuť k okolnostiam prijatia G. a zverenia predmetného majetku z jedného subjektu na druhý vo väzbe na prenájom majetku žalobcu. X. dokazovanie navrhol nariadiť z dôvodu určenia výšky výpočtu škody. V rámci predbežného právneho názoru súdu, podľa ktorého pasívna vecná legitimácia v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci by bola daná len v prípade, ak by žalobca žaloval subjekt-D. republiku, a preto s ohľadom na uvedené súd konštatoval, že by nebolo hospodárne, aby súd vykonal dané dokazovanie. L. rámec uvedeného je potrebné uviesť, že v rámci odstraňovania vád a po odstránení zmätočnosti žalobcu ohľadom predmetu žaloby, dôvodnosť skúmania prijatia G. a zverenia majetku do správy C. časti J.-D. C., odpadla. L. by bolo skúmanie otázok, ktoré pre rozhodovanie v danej veci nemajú žiaden význam. O. tak vo vzťahu k návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania, súd upozorňuje na tú okolnosť, že žalobca nijakým spôsobom neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu vzniku škody a ušlého zisku. V tomto smere žalobca ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by mohli tvoriť podklad pre vypracovanie znaleckého posudku. L. tak ako bolo uvedené vyššie, nebol splnený základný predpoklad pre vznik práva na náhradu škody, a to protiprávne konanie a škoda, preto zisťovanie výšky škody nebolo účelné a hospodárne.

XX. Súd ďalej uznesením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zamietol aj návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, a to vyjadrenie Y. mesta SR J. v konaní vedenom pod sp. zn. XX C XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, založené na č. l. XXX-XXX, listinu označenú ako znalecký posudok č. XX/XXXX, založenú na č.l. XXX-XXX, vyjadrenie žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. XX C XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, založené na č.l. XXX-XXX, vyjadrenie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, založené na č.l. XXX-XXX, vyjadrenie Y. mesta SR J. v konaní vedenom pod sp. zn. XX C XX/XXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, založené na č.l. XXX-XXX. V tejto súvislosti súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je hospodárne vykonať dokazovanie čítaním predmetných listín, keďže tieto nemajú právnu relevanciu vo vzťahu k danému sporu. V prípade vyjadrení Y. mesta SR J. ide o vyjadrenie tretieho subjektu, ktorý ani je stranou v predmetnom spore. V prípade ostatných listín sa tieto týkajú iného sporu. Ak sa chcel žalovaný vyjadriť mal tak vykonať na základe vlastného vyjadrenia vzťahujúceho sa na daný spor a nezakladať listiny vyjadrení strán v inom konaní. XX. Vo vzťahu k výroku II. rozsudku, ktorým súd zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XX.XXX,XX eur ako náhrady škody odo dňa XX.XX.XXXX až do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške X % ročne zo sumy XXX.XXX,XX eur ako ušlého zisku odo dňa XX.XX.XXXX až do zaplatenia, je potrené uviesť nasledovné.

XX. Podľa § X45 ods. X Q. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

XX. Podľa § 146 ods. 1 Q. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

XX. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX v spojitosti s doplneným podaním dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalobca upravil obdobie požadovaných úrokov ako ročné, vzal žalobu v časti takto vymedzených úrokov späť. S predmetným späťvzatím vyjadril súhlas aj žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. E. na vyššie citované ustanovenia a súhlas s predmetným späťvzatím zo strany žalovaného súd zastavil konanie v časti úrokov z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

XX. Podľa § X55 ods. X Q., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 256 ods. X Q. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

XX. Podľa § 262 ods. X, 2 Q., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. X Q. v spojení s § 255 ods. X Q., § 256 ods. 1 Q., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa procesnej zodpovednosti za zavinené trovy konania. G. zastavení konania (aj v časti) je potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov konania, pričom treba zisťovať procesné zavinenie za zastavenia konania. X. vzal žalobu v časti späť v časti úrokov z omeškania, a preto súd dospel k záveru, že žalobca v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania. T. bol žalovaný vo veci v celom rozsahu úspešný a rovnako tak mal nárok aj na náhradu trov konania v časti, v ktorej súd konanie zastavil, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. E. na tú okolnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, pričom aj žalovaný sa vyjadril, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje (pokiaľ neuhradil súdny poplatok), rozhodol súd v súlade so zásadou hospodárnosti a ekonómie konania tak, že nepriznal ani jednej zo strán nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).