Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39P-46-2018.pdf
PDF · 105.52 KB
Case nature
Area
Subarea
39P/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Žabkovou, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Š., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátneho občana SR, zastúpeného opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov: matky - Q. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, K., štátnej občianky SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava a otca - Q. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. J. XX, K., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Šablicom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 08.02.2018, sa matka maloletého domáhala, aby jej súd udelil za otca maloletého súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého Q. z priezviska „.“ na priezvisko „A..
2/ Matka maloletého návrh odôvodnila tým, že maloletý sa narodil z partnerského spolužitia s otcom maloletého, s ktorým sa zoznámila v lete roku 2016 a od mesiaca október 2016 sa stali partnermi, následne otehotnela a dňa 13.10.2017 sa narodil maloletý Q.. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov a súčasne bolo dohodou určené priezvisko maloletého. V partnerskom vzťahu navrhovateľky a otca maloletého postupne vznikali problémy, vzťah sa stal komplikovaným z dôvodu, že sa otec maloletého dištancoval od rodiny, prestal sa zaujímať o navrhovateľku ako matku ich spoločného dieťaťa a záujem o maloleté dieťa prejavuje iba v situáciách, ktoré mu časovo vyhovujú. Počiatočné nezhody časom prerástli do konfliktov. Otec maloletého nežije s matkou maloletého a maloletým v spoločnej domácnosti. Od narodenia žije maloletý s matkou v byte u jej rodičov v K. na C. XX. Matka sa o maloletého osobne stará. Otec maloletého nie je schopný sa dohodnúť s matkou maloletého na pravidelnom režime jeho styku s maloletým a ani na inej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka maloletého podala na súd návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Matka uviedla, že otec maloletého ju neustále obťažuje žiadosťami o zaslanie informácií o maloletom, následne sa dokáže neozvať aj týždeň, zaťažuje ju sms správami, ktorými ju uráža, núti ju, aby mu oznámila každý pohyb s maloletým, v prípade osobnej návštevy po navrhovateľke kričí, na základe čoho bol rodičmi navrhovateľky z bytu vykázaný. Matka maloletého poukázala na to, že otcovi maloletého bol uložený trest odňatia slobody s odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby, ktorá plynie. Matka styk otca s maloletým podporuje, nakoľko si uvedomuje jeho nezastupiteľnú úlohu v živote maloletého. Uvedomuje si, že je pre maloletého
pravidelný styk s otcom dôležitý, že maloletý má na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov právo. Avšak otec s ňou pri výchove maloletého nespolupracuje. Svoj odmietavý postoj k maloletému prejavoval už počas doby tehotenstva, neprispel na jej gynekologické vyšetrenia, ani na základnú výbavu maloletého, prejavoval svoju agresiu počas celej doby tehotenstva, ktoré prejavy vyvrcholili slovnými útokmi otca maloletého voči matke maloletého počas pôrodu. Matka poukázala na to, že maloletý užíva iné priezvisko ako ona. Má za to, že spoločné priezvisko, ktoré užívajú aj ostatní členovia rodiny matky maloletého, v ktorej maloletý vyrastá, je dôležitým momentom pre zdravý vývoj maloletého a eliminovanie situácií, ktorým by boli matka a maloletý v budúcnosti vystavení z dôvodu rozdielnosti priezvisk, pričom matka má za to, že zmena priezviska je predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu vyzvala otca maloletého na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého, avšak otec maloletého odmietol udeliť súhlas k podaniu tejto žiadosti. Matka zdôraznila, že otec maloletého sa nepodieľa na výchove maloletého, nenavštevuje ho, neprejavuje ochotu pomôcť jej s akýmkoľvek problémom, ani inak nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému, s maloletým nemá vybudovaný žiadny vzťah, žiadnym spôsobom nedeklaruje svoj záujem vo veciach starostlivosti o maloletého. Matka neplánuje obnoviť partnerský život s otcom maloletého a má za to, že je v záujme zdravého psychického vývoja maloletého, aby vyrastal s rovnakým priezviskom ako má ona a členovia jej rodiny. Matka má tiež za to, že priezvisko, ktoré v súčasnosti maloletý má, by mu mohlo spôsobovať ujmu v podobe zásahu do osobnostných práv maloletého, a to vzhľadom na spôsob života otca, ktorý je možné označiť za neštandardný. Matka predložila súdu elektronickú komunikáciu s otcom maloletého pred narodením maloletého zo dňa 20.09.2017, v ktorej uviedla „Dala som meno maloletého na teba síce, ale ak do troch rokov spolu žiť nebudeme, alebo budeme oddelene a nebudeme spolu, tak mu dám svoje priezvisko.“ Otec odpovedal „Dobre, ako povieš.“ Matka ďalej uviedla „Chcem, aby sme každý mali motiváciu a aby bola medzi nami nejaká dohoda. Ak to jednoducho časom nebude ono, tak to chcem takto. Inak zo začiatku, aby si aj ty bol spokojným otcom. Nemyslím to v zlom, aby si to nepochopil nejak zle. Keď bude všetko fajn, tak to zostane takto.“ Otec odpovedal „Dobre.“
3/ Otec maloletého sa k návrhu písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 11.05.2018. Uviedol, že v zásade nerozporuje skutočnosti uvádzané matku v jej návrhu o udelenie súhlasu súdu na zmenu priezviska ich maloletého syna Q., ktorý sa narodil v mimomanželskom vzťahu. Svoje otcovstvo nikdy nepopieral a nepopiera, bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, kedy sa s matkou dohodli, že jeho meno bude „Q.“ a priezvisko „Š.“. Taktiež nerozporuje tvrdenia matky, že nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, resp. že toho času žije spolu s maloletým, a to bez rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutie v byte spolu s jej rodičmi v K. na C. XX. Otec maloletého poukázal na to, že argumenty matky, na základe ktorých žiada súd o udelenie súhlasu namiesto neho ako otca na zmenu priezviska ich syna, sú účelové. V návrhu sú tieto uvedené „učebnicovo“, avšak sa nezakladajú na pravde, v návrhu sú uvádzané len čiastočné informácie, a to bez akéhokoľvek dôkazu. Otec nepopiera nezhody, ktoré v poslednom období medzi nimi rodičmi maloletého vznikli, avšak skutočnosť o jeho podiele na výchove a zabezpečovaní výživu maloletého je do veľkej miery matkou maloletého účelovo skreslená. Otec maloletého má za to, že návrh matky nie je dôvodný, a preto žiada, aby súd návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4/ Opatrovník maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní po vykonanom dokazovaní navrhol súdu návrh matky zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že otec javí záujem o maloletého a prispieva na jeho výživu.
5/ Súd sa oboznámil s návrhom matky; vyjadrením otca maloletého; rodným listom maloletého; pripojenými súdnymi spismi tunajšieho súdu sp. zn. 39P/39/2018 a 39P/221/2018; vykonal výsluch rodičov maloletého a zistil tento skutočný stav: 6/ Rodným listom maloletého mal súd preukázané, že maloletý Q. Š. sa narodil dňa 13.10.2017 rodičom, matke Q. A. a otcovi Q. Š.. 7/ Súdnym spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 39P/39/2018 mal súd preukázané, že matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v ktorom konaní zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd do rozhodnutia vo veci samej zverí maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 09.00 hod. do 20.00 hod. v jej prítomnosti v mieste jej trvalého bydliska a uloží povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého vo výške 250,- eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám a na tvorbu úspor vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci na bankový
účet maloletého. Súd uznesením zo dňa 13.02.2018 č.k. 39P/39/2018-42 návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.06.2018 sp. zn. 11CoP/191/2018-313 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.09.2018 sp. zn. 11CoP/191/2018. 8/ Súdnym spisom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 39P/221/2018 mal súd preukázané, že otec maloletého sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2018 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nariadi neodkladné opatrenie, ktorým upraví jeho styk s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým a matka je povinná otcovi umožniť styk s maloletým každú sobou v nepárnom kalendárnom týždni v roku od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v roku od 09.00 hod. do 18.00 hod. Styk otca s maloletým sa bude uskutočňovať za prítomnosti matky maloletého. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 15.08.2018 č.k. 39P/221/2018-7 do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/39/2018, neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým a matka je povinná otcovi umožniť styk s maloletým každú sobou v nepárnom kalendárnom týždni v roku od 09.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v párnom kalendárnom týždni v roku od 09.00 hod. do 18.00 hod. Styk otca s maloletým sa bude uskutočňovať za prítomnosti matky maloletého. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť nielen zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti druhého rodičia alebo inej osoby, alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ale aj upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom, ktorý ho nemá vo svojej osobnej starostlivosti v prípade, že mu je toto rodičovské právo na riadnu starostlivosť o maloleté dieťa odopierané proti záujmom maloletého dieťaťa. Súd vyhovel návrhu otca a upravil jeho styk s maloletým, majúc za to, že je daná bezodkladná potreba úpravy pomerov, keď maloletý je fakticky v osobnej starostlivosti matky, súdnym rozhodnutím nie je styk otca s maloletým upravený a matka otcovi maloletého podľa jeho vyjadrenia dobrovoľne neumožňuje stretávanie sa s jeho maloletým dieťaťom, s ktorým má záujem sa vzhľadom na vek maloletého stretávať spočiatku za prítomnosti matky. Súd vyhovel návrhu otca v záujme zabezpečenia a budovania vzťahu maloletého s otcom, v záujme maloletého, ako aj v záujme zabezpečenia rodičovského práva otca. Rodičovské práva a povinnosti patria totiž obom rodičom. Súd prihliadol na právo otca, ktorý maloletého nemá vo svojej osobnej starostlivosti a zároveň prihliadol aj na právo maloletého na vytváranie, zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, teda aj s otcom. Súd uviedol, že je toho názoru, že obaja rodičia, nielen matka má právo budovať si vzťah s maloletým dieťaťom, keďže obaja sú rodičmi maloletého dieťaťa a obaja majú právo podieľať sa na jeho výchove, čo je možné dosiahnuť len realizáciou styku rodiča s dieťaťom, keď rodičia spolu nežijú. Jedným z práv rodičia je aj právo stretávať sa so svojim dieťaťom a tráviť s ním čas, keď má o to rodič záujem a starostlivosť o maloleté dieťa je na druhej strane aj povinnosťou rodiča. Súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by bránil vyhovieť návrhu otca, ktorý má záujem o stretávanie sa so svojim synom a matka mu v tom bráni, preto návrhu vyhovel, keď mal za to, že je daná bezodkladná potreba upraviť pomery, keďže matka neumožňuje dobrovoľne otcovi stretávať so svojim dieťaťom. Rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 31.08.2018. 9/ Súd vykonal výsluch matky maloletého, ktorá uviedla, že je slobodná, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, o maloletého sa osobne stará a naďalej býva s maloletým u svojich rodičov. Návrh podala po tom, čo otec maloletého odmietol udeliť súhlas k zmene priezviska maloletého s odôvodnením, že je to jeho syn. Ako dôvod uviedla životný štýl otca maloletého, ktorý je podmienečne odsúdený za ublíženie na zdraví, ktorú skutočnosť sa dozvedela, keď bol otec maloletého odsúdený, avšak dôvod prečo bol odsúdený sa dozvedela neskôr. Má za to, že by sa to mohlo s maloletým ťahať aj do budúcnosti, nechce aby mu bolo ublížené, keby sa chcel niekto otcovi pomstiť, keďže otec maloletého má nepriateľov. Má za to, že keď bude žiť s maloletým sama, mal by mať priezvisko jej a jej rodiny. Matka uviedla, že otcovstvo bolo určené dohodou rodičov, avšak nemala vedomosť, že priezvisko zahlásené na matričnom úrade je záväzné. Matka poukázala na to, že keď v pôrodnici po tom, ako sa otec správal (zvyšoval hlas, hádal sa s ňou) nahlásila svoje priezvisko, otec maloletého sa v pôrodnici po narodení maloletého vyhrážal jej sestre, že si to na matrike vybaví s matrikárkou. Matka s otcom maloletého po pôrode nežili v spoločnej domácnosti, nežili spolu vôbec, rozišli sa už počas tehotenstva. Matka ďalej uviedla, že otec má maloletého rád, má záujem sa s maloletým stretávať, ona mu stretávanie umožňovala. Viac sa o maloletého začal zaujímať od mája 2018. Stretávali sa každé tri týždne na dve hodiny v jej prítomnosti, prechádzali sa spolu. Počas leta matka chodila s maloletým na rodinnú chatu do V. L.. Naposledy sa otec s maloletým stretol v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia v nedeľu, ale od 10.00 hod. do 16.00 hod. Maloletý nemá problém pri stretnutí so svojim otcom. Avšak matka chce, aby bol dodržiavaný režim maloletého a keď má spať, aby spal, pričom maloletý sa nevyspí dobre v kočíku. Matka tiež uviedla,
že otec sa o maloletom informuje, pýta sa na jeho zdravotný stav, na stravu. Nepýta sa na očkovania. Matka zdôraznila, že nemá toľko času, aby otcovi vypisovala, čo kedy a koľko maloletý jedol. Otec maloletého si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému, na jeho výživu prispieva pravidelne od jeho narodenia mesačne vo výške 100,- eur a v auguste 2018 prispel sumou 210,- eur. Zároveň počas každého stretnutia prinesie pre maloletého plienky a umelú výživu. 10/ Súd vykonal výsluch otca maloletého, ktorý uviedol, že je slobodný, nemá partnerku, nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Potvrdil, že o maloletého sa stará matka maloletého. Avšak poukázal na to, že matka počas tehotenstva uvažovala, že pôjde na potrat, presviedčal ju, aby to nerobila, no raz jej povedal, aby to urobila. Otec maloletého potvrdil, že matka ho požiadala o súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého, avšak on s tým nikdy nesúhlasil, nakoľko je to jeho syn a nie syn otca matky maloletého. Matka mu podanie žiadosti odôvodňovala tým, aby nemala problém v škôlke, u doktora, pri vybavení pasu maloletému. Otec poukázal na to, že s týmto priezvisko žije celý život, a to za situácie, keď sa zvyšok jeho rodiny volal inak (vychovávala ho sestra jeho matky) a nikdy s tým nemal problém. Otec poukázal na správanie matky, že mu uviedla, že ona mu dá vedieť, kedy mu maloletého ukáže. Síce pracuje v Rakúsku od 11.00 hod. do 19.30 hod., do práce dochádza denne z miesta bydliska v byte, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve, môže sa s maloletým stretávať, a to aj cez pracovný týždeň, nakoľko si to vie v práci zariadiť. O maloletého sa zaujíma. Z jeho strany je záujem sa s maloletým stretávať, chce sa naučiť jeho návyky, v súčasnosti sa s maloletým stretáva, aj keď v minulosti mu v stretávaní bolo bránené. Keď sa chcel s maloletým stretnúť, bolo mu povedané, že je s matkou v bezpečí a jeho nemá zaujímať, kde sú. Otec si voči maloletému riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť tak ako uviedla matka maloletého. K incidentu v pôrodnici uviedol, že počas tehotenstva sa s matkou maloletého rozprávali, že by chcel byť pri pôrode, avšak matka mu dva dni pred pôrodom oznámila, že pri pôrode bude jej sestra, ktorá ho informovala, keď matku maloletého odviezli do nemocnice na pôrod. Počas pôrodu ho sestra matky maloletého odtláčala a odstrkovala. Otec maloletého predložil súdu k nahliadnutiu trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.09.2016 sp. zn. 3T/179/2016, právoplatný dňa 13.10.2016, podľa ktorého bol otec maloletého odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý trest mu bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Otec maloletého uviedol, že nikdy pred spáchaním tohto prečinu, ani po vydaní platobného rozkazu, ktorým bol za prečin odsúdený, nebol trestne stíhaný. Zdôraznil, že matka maloletého vedela, že bol podmienečne odsúdený a aj z akého dôvodu bol podmienečne odsúdený. Tiež uviedol, že stále voči matke maloletého prechováva city, je jej vďačný za to, že mu porodila syna. 11/ Podľa odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry SR, má otec jeden záznam v registri trestov, podľa ktorého bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.09.2016 sp. zn. 3T/179/2016, právoplatným dňa 13.10.2016, podmienečne odsúdený na 12 mesiacov, so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky 6 mesiacov za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Skúšobná doba trvá do 13.04.2019. 12/ Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 13/ Podľa § 4 ods. 1 a 2 Zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o mene a priezvisku“), každý musí mať priezvisko. Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov. 14/ Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15/ Podľa § 8 Zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu. 16/ Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. 17/ Podľa R 11/1973, ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti na zmenu priezviska u maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd v zmysle ustanovenia zákona o rodine súhlas k podaniu tejto žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú k tomu závažné dôvody. Tak tomu bude napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska u maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit súdržnosti s týmto rodičom (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 19.08.1971, 1 Cz 50/71). 18/ Podľa § 111 písm. h zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť. Podľa § 120 ods. 1 C.m.p., súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením. 19/ Konanie o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa je konaním o rozhodovaní o nezhode rodičov. V danom prípade medzi rodičmi maloletého vznikla nezhoda v súvislosti s navrhovanou zmenou priezviska maloletého, s ktorou zmenou otec maloletého nesúhlasil. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletému nie je upravený právoplatným rozsudkom, v súčasnosti sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 39P/39/2018. Vo veci je do právoplatného skončenia konania vo veci samej nariadené neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.08.2018 č.k. 39P/221/2018-7, ktorým je upravený styk otca s maloletým. Priezvisko maloletého, ktoré je zhodné s priezviskom otca maloletého, bolo určené dohodou rodičov pred narodením maloletého a otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov maloletého. Matka maloletého má priezvisko A., ktoré je jej rodným priezviskom. V konaní nebolo preukázané, že by sa otec o maloletého nezaujímal, práve naopak, otec sa o maloletého zaujíma, informuje sa o maloletom, má záujem sa s maloletým stretávať a naučiť sa jeho návyky, má k nemu vytvorený citový vzťah a maloletý nemá pri stretnutí s otcom problém. Otec si aj riadne plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému, mesačne k rukám matky poukazuje na výživu maloletého 100,- eur a nad rámec tejto sumy maloletému zakupuje plienky a umelú výživu, ktoré veci odovzdáva matke pri stretnutí s maloletým. Matka návrh odôvodňovala skutočnosťou, že jej priezvisko a priezvisko jej rodiny je iné ako priezvisko maloletého a podmienečným odsúdením otca maloletého a prípadnými problémami, ktoré by otec maloletého mohol mať v budúcnosti. Súd konštatuje, že skutočnosť, že matka má iné priezvisko ako maloletý nie je dôvodom udelenia súhlasu za otca maloletého na podanie žiadosti k zmene priezviska maloletého, ktoré priezvisko bolo určené dohodou rodičov. Súd v konaní mal preukázané, že otec maloletého bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22.09.2016 sp. zn. 3T/179/2016, právoplatným dňa 13.10.2016, odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, ktorý trest mu bol podmienečne odložený a bola určená skúšobná doba v trvaní 30 mesiacov za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Skúšobná doba trvá do 13.04.2019. V konaní bolo preukázané, že matka mala vedomosť o tejto skutočnosti. V konaní bolo preukázané, že skúšobná doba trvá, otec maloletého počas skúšobnej doby vedie riadny život, ku dňu rozhodovania súdu nebol nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody. V prípade, že otec maloletého počas celej skúšobnej doby bude viesť riadny život, súd vysloví, že sa osvedčil. Ak sa vysloví, že sa otec maloletého v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa bude mať za to, že sa osvedčil, bude sa na otca maloletého hľadieť ako keby nebol odsúdený. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že návrh matky nie je dôvodný. Priezvisko maloletého nie je hanlivé a súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu. Otec maloletého si plní svoje rodičovské povinnosti voči dieťaťu, javí o neho záujem a má k nemu citový vzťah, riadne si plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému a súd nezistil ani iný vážny dôvod, pre ktorý by nebolo v záujme ďalšej výchovy maloletého, aby u neho nebol udržiavaný a prehlbovaný pocit súdržnosti s otcom. 20/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak. 21/ Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Bez právnych účinkov podajú odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa voči súdu vzdali odvolania po vyhlásení rozsudku.