Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/267/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, IČO: 36 442 151, proti žalovaným: 1/ P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., X. ulica X, a 2/ L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X. XX, Z., zastúpeného Advokátskou kanceláriou ALMOND LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 47 248 653, o zaplatenie 4 817,95 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/133/2013-251 zo dňa 10. 11. 2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/133/2013-251 zo dňa 10. 11. 2016 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 4 817,95 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 08. 08. 2012 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Okresný súd pri rozhodnutí vychádzal z vykonaného dokazovania, keď považoval za preukázané, že na odbernom mieste W. XX/X, č. XXXXXXX bol zistený dňa 20. 07. 2012 neoprávnený odber elektrickej energie. Spotreba elektrickej energie bola zistená ako rozdiel stavov počítadla elektromera č. XXXXXXX pri odpojení odberného miesta dňa 17. 10. 2006, kedy bola zistená spotreba 9 327 kWh a pri zistení neoprávneného odberu elekriny dňa 20. 07. 2012 vo výške 35 848 kWh. Doba trvania neoprávneného odberu elektriny vychádzala z § 1 ods. 2 vyhlášky č. 154/2005 Z. z., bola teda stanovená na termín od 23. 01. 2011 do 20. 07. 2012, v trvaní celkovo 6 mesiacov. Spotreba za týchto 6 mesiacov predstavovala 26 521 kWh. Súd považoval za preukázané, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný, poukázal pritom na odôvodnenie aktívnej legitimácie žalobcom, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Ďalej súd považoval za preukázané, že žalovaný 1/ mal hlásený trvalý pobyt na adrese odberného miesta až do roku 2014, zároveň mal preukázané, že vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorému bolo priradené predmetné odberné miesto v čase neoprávneného odberu elektriny bol žalovaný 2/. Súd považoval za preukázané, že protiprávnym konaním dochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a to bez uzavretej zmluvy v zmysle § 39 ods. 1 zák. č. 656/2004 Z. z., výška škody bola vypočítaná podľa v rozhodnom období platnej vyhlášky č. 154/2005 Z. z. a následne fakturovaná faktúrou č. E., ktorá bola splatná dňa 07. 08. 2012, vystavená dňa 24. 07. 2012 vo výške 4 812,95 €. Súd mal ďalej preukázané, že súčasťou škody je aj zisťovací poplatok v zmysle § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z. z., z ktorého je zrejmé, že vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov pri kontrole odberných miest a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Ide sa o administratívne zákazky ako práca vo fakturačnom systéme, zapísania a uloženia údajov o neoprávnenom odbere, generovanie služobného príkazu na odpojenie prípojky na odbernom mieste a kontrolu odberného miesta, pričom čiastková cena predstavuje 2 € bez DPH a čiastková cena 147 € bez DPH predstavuje zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenia neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie písomného dokladu protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a vystavenie kalkulácie, t. j. výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Spolu táto suma predstavuje 149 € bez DPH, s DPH spolu 178,80 €. Súd konštatoval, že v tomto prípade ide o prípad objektívnej zodpovednosti, neoprávneným odberom je každý odber bez uzavretej prípadnej obchodnej zmluvy. V takom prípade nie je podstatné, kto takéto porušenie vykonal, predmetný právny predpis je budovaný na princípe objektívnej zodpovednosti. V tomto prípade je potrebné zohľadniť, že vlastníctvo zaväzuje a bolo povinnosťou jednak žalovaného 2/ a tiež aj žalovaného 1/ vykonať také opatrenia, aby nedochádzalo ku škodám, teda aby nedochádzalo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Je zrejmé, že žalovaní 1/ a 2/ také opatrenia neurobili, k neoprávnenému odberu elektrickej energie na uvedenom odbernom mieste došlo. Vzhľadom na takúto objektívnu zodpovednosť považoval súd za preukázané, že žaloba je oprávnená a preto zaviazal na náhradu takejto škody žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Zároveň priznal žalobcovi právo na príslušenstvo, konkrétne úrok z omeškania počnúc dňom 08. 08. 2012, kedy sa žalovaní 1/ a 2/ dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď výška úrokov z omeškania vyplýva z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Omeškanie nastalo dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry (07. 08. 2012- splatnosť faktúry). O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 255 tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaný 2/ zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou. Rozsudok považuje za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konkrétnostiach sa vyjadril k pasívnej legitimácii žalovaného 2 tak, že poukázal na Zákon č. 656/2004 Z. z o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý definuje odberateľa elektriny ako obchodníka s elektrinou a koncového odberateľa elektriny, tiež na Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý tiež definuje odberateľa elektriny ako osobu, ktorá nakupuje elektrinu na účel ďalšieho predaja alebo koncového odberateľa elektriny. Žalobca sa pritom domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť neoprávneným odberom elektrickej energie v rodinnom dome, súd prvej inštancie zaviazal spoločne a nerozdielne na túto náhradu žalovaného 1/ aj 2/, keď odôvodnenie v tomto smere považuje žalovaný 2/ za nesprávne, poukazujúce len na princíp objektívnej zodpovednosti uplatnený v zákone o energetike bez toho, aby súd skutočne skúmal, či neoprávnený odber uskutočnil niektorý zo žalovaných. Pritom všeobecné podmienky vzniku nároku na náhradu škody sú upravené v ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a osobitným druhom zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie je ust. § 39 ods. 2 zák. č. 655/2004 Z. z., v zmysle ktorého v znení účinnom v čase, keď malo dôjsť k neoprávnenému odberu, povinným k úhrade skutočne vzniknutej škody je ten, kto elektrinu odoberal. Ust. § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. nevyžaduje preukázanie porušenia právnej povinnosti, ale len preukázanie neoprávneného odberu. Žiadnym z dôkazov vykonaných v tejto veci nebolo preukázané, že elektrinu v dome č. XX/X v W. odoberal práve žalovaný 2/, žalovaný 2/ popiera akýkoľvek odber elektrickej energie v predmetnej nehnuteľnosti. Záver súdu o tom, že „vlastníctvo zaväzuje a preto boli žalovaní 1/ a 2/ povinní vykonať opatrenia, ktorým by bolo možné predísť škodám a neoprávnenému odberu elektrickej energie“, považuje za nesprávne právne posúdenie vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či žalovaní vykonali nejaké opatrenia v tomto smere, takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona o energetike ani iného právneho predpisu. Povinnosť nahradiť skutočnú škodu v zmysle § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. zaťažuje toho, kto elektrinu odoberal a nie toho, kto síce elektrinu neodoberal, ale zároveň nevykonal opatrenia, ktoré by mohli zabrániť neoprávnenému odberu tretej osoby. Žalovaný 2/ pritom predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužíval, vlastnícke právo k nej nadobudol výlučne s investičným zámerom, nemal tam nikdy zriadený trvalý ani prechodný pobyt, či miesto podnikania. Nehnuteľnosť nadobudol v dražbe a bol pritom ubezpečený, že k uvedenej nehnuteľnosti sú vysporiadané všetky nároky. Preto aj žalovaný 2/ nikdy neprihlásil v predmetnej nehnuteľnosti odber elektrickej energie. Ani zákon č. 656/2004 Z. z. ani v súčasnosti účinný zákon

o energetike nestotožňujú osobu vlastníka nehnuteľnosti s osobou odberateľa elektriny. Z uvedeného dôvodu preto vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nemôže zakladať zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu vzniknutú neoprávneným odberom. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že škoda mu vznikla v dôsledku neoprávneného odberu žalovaným 2/, v tomto smere však dôkazné bremeno neuniesol. Ani samotná skutočnosť, že v tomto prípade sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že by žalobca nemusel preukázať kto sa dopustil porušenia právnej povinnosti, v tomto prípade neoprávneného odberu. Žalovaný 2/ má za tom, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/, pretože nebolo v konaní preukázané, že žalovaný 2/ v tejto nehnuteľnosti energiu odoberal.

3. V ďalšom namieta žalovaný 2/ voči tomu, že súd prvej inštancie oboch žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný 1/ mal v predmetnej nehnuteľnosti nahlásený trvalý pobyt až do 06. 05. 2014, svoj trvalý pobyt si zmenil až po doručení platobného rozkazu v tejto veci. Žalobca pritom navrhol pristúpenie žalovaného 2/ výlučne z dôvodu vlastnej neistoty v otázke kto bol skutočným neoprávneným odberateľom elektrickej energie. Pritom žalovaný 2/ nehnuteľnosť nikdy nevyužíval, nemal záujem o odber elektrickej energie a preto ju ani v predmetnej nehnuteľnosti nikdy neodoberal, takže pochybnosť súdu o tom, kto v skutočnosti spôsobil žalobcovi vznik škody, nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie o solidárnej zodpovednosti žalovaných. Takéto rozhodnutie, keď súd len z dôvodu pochybnosti resp. dôkaznej núdze žalobcu zaviaže na takúto povinnosť solidárne dve osoby, nie je správny postup. Poukazuje na skutočnosť, že voči uzneseniu, ktorým bol pripustený vstup žalovaného 2/ do konania, podal odvolanie, o tomto odvolací súd nerozhodol, čo považuje za procesné pochybenie súdu prvej inštancie.

4. Ako ďalšiu odvolaciu námietku žalovaný 2/ namietal voči nesprávne právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu majúc za to, že žalobca počas celého konania nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy preukazujúce jeho vzťah k SEPS-u a skutočný vznik škody, tzn. úhradu sumy zodpovedajúcej neoprávnenému odberu SEPS-u. Týmito námietkami žalovaného 2/ sa súd nezaoberal a obmedzil sa len na konštatovanie, v zmysle ktorého sa súd stotožnil s odôvodnením aktívnej legitimácie žalobcu. Pritom samotná skutočnosť, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy nepreukazuje, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie.

5. Odvolateľ namieta aj proti výške škody tvrdiac, že žalobca nesprávne vyčíslil výšku škody, ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny a počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber trvá, najdlhšie to môže byť obdobie posledných 6 mesiacov. Z výpočtu škody predloženého žalobcom je zrejmé, že žalobca vychádzal zo spotreby elektrickej energie určenej ako rozdiel posledného zisteného stavu zo dňa 17. 10. 2006 a stavu zisteného pri neoprávnenom odbere dňa 20. 07. 2012. Podľa súdu prvej inštancie takto vyčíslená spotreba má predstavovať spotrebu za správne stanovené obdobie 6 mesiacov, podľa odvolateľa však predstavuje celkovú údajnú spotrebu nameranú za obdobie približne 6 rokov, teda od zisteného stavu elektromera pri odpojení odberného miesta a pri zistení neoprávneného odberu. Žalobca bol povinný najskôr vyčísliť dennú spotrebu elektrickej energie a túto následne vynásobiť počtom dní neoprávneného odberu (v zmysle ust. § 1 ods. 2, ods. 4 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny). Odvolateľ je presvedčený, že žalobca postupoval pri výpočte výšky škody v rozpore s ust. § 1 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého sa náhrada škody za neoprávnený odber elektriny účtuje najdlhšie za obdobie posledných 6 mesiacov. Súd prvej inštancie v bode 21. rozsudku konštatuje, že súčasťou vyčíslenej škody mal byť zisťovací poplatok vo výške 149 € bez DPH, spolu s DPH 178,80 €, má ísť o také náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na činnosť služby pri odhaľovaní a kontrole oberných miest, ako aj pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Poukazuje na opakované námietky, ktoré vzniesol v konaní, že zisťovací protokol nebol rozpoložkovaný a nie je zrejmé, ako došlo k vyčísleniu jeho výslednej sumy. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 21.) súd považoval za súčasť zisťovacieho poplatku aj náklady na odstraňovanie neoprávneného odberu, avšak z citovaného ust. § 1 ods. 5 vyhlášky je zrejmé, že škodu možno zvýšiť iba o náklady vynaložené na zistenie neoprávneného odberu a nie aj o náklady vynaložené na odstraňovanie neoprávneného odberu. Súd si pri rozhodovaní o výške škody osvojil argumentáciu žalobcu, neskúmal konkrétne položky tvoriace uplatnenú náhradu škody a spôsob ich výpočtu, tzn. že nedostatočne zistil skutkový stav, čo viedlo

k nesprávnemu rozhodnutiu. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobu súd zamietne, prípadne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť. Námietky žalovaného 2/ k výpočtu škody označil za neopodstatnené, výpočet vychádzal z platnej a účinnej legislatívy v čase zistenia neoprávneného odberu. Pri výpočte faktúry za neoprávnený odber elektriny postupoval podľa vtedy platnej vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Spotreba bola odčítaná ako rozdiel stavu elektromera pri odpojení OM dňa 17. 10. 2006 a pri zistení neoprávneného odberu elektriny dňa 20. 07. 2012. Doba trvania neoprávneného odberu vychádzala z § 1 ods. 2 vtedy platnej vyhlášky. Doba trvania neoprávneného odberu bola stanovená od 23. 01. 2012 do 20. 07. 2012 celkom 6 mesiacov a vypočítaná spotreba bola 26 521 kWh. Pri výpočte boli použité jednotkové ceny z cenníka pre distribúciu elektriny na rok 2012 pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti SSE - distribúcia, a. s., platné a aktualizované v roku 2012 (tzn. s rozčlenením na obdobie od 23. 01. 2012 do 31. 03. 2012 a od 01. 04. 2012 do 20. 07. 2012). Súčasťou vyčíslenej škody je aj zisťovací poplatok vo výške 149 € bez DPH, ktorý sa opiera o ust. § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. Ku konkretizácii položiek uviedol, že ide o administráciu zákazky v zmysle MOO a to práca vo fakturačnom systéme, vyhľadanie OM, zapísanie a uloženie údajov o neoprávnenom odbere a generovanie služobného príkazu na odpojenie prípojky na OM a na kontrolu OM v čiastkovej cene 2 € bez DPH, ako aj riešenie OM, KOM a NN-MOO a to zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie OM, vystavenie písomného dokladu - protokolu o zistení NO, vystavenie fotodokumentácie neoprávneného odberu a vystavenie kalkulácie - výpočtu škody v čiastkovej cene 147 € bez DPH. K pasívnej legitimácii žalovaného 2/ poukazuje na písomné vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, v ktorom je uvedené, že v označenom období od 23. 01. 2011 do 20. 07. 2012 bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti práve žalovaný 2/. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/342/2015, podľa ktorého vlastnícke právo je realizáciou jedného zo základných ľudských práv zabezpečených a chránených Ústavou (čl. 20 Ústavy SR). Obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec držať, užívať, nakladať s ňou. Výkon vlastníckych práv znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale aj viazanosť vlastníka pri výkone vlastníckych opatrení - užívaní veci právnymi predpismi, vlastník totiž nesie zodpovednosť za to, ak nevykonáva svoje oprávnenie, vec užívať v súlade s právnymi predpismi“. Pasívnu legitimáciu žalovaného 1/ preukázal oficiálnym výpisom z registra obyvateľov SR, podľa ktorého v čase neoprávneného odberu sa tento zdržiaval v objekte. K aktívnej legitimácii žalobcu tvrdí, že táto vyplýva zo zákona o energetike, keď žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b) bod 3 zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike, na časti vymedzeného územia. Vykonáva teda distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy a to vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kW a vysokého napätia alebo nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. SSE-D, a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy je pripojený k prenosovej sústave SEPS, a. s., ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná do prenosovej sústavy SEPS do distribučnej sústavy SSE-D, a. s., je meraná SEPS-om. SSE-D, a. s., je pripojený k SEPS, a. s., a SSE-D, a. s., ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle technických podmienok a obchodných podmienok pripojenia. SSE-D, a. .s, je povinná zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a tiež je povinná viesť evidenciu odberateľov. Merať elektrinu a viesť evidenciu je povinná z dôvodu, aby bolo možné všetku elektrinu dodanú do distribučnej sústavy od SEPS, a. s., priradiť ku konkrétnym odberným miestam pripojením k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Ak teda niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber podľa § 46 zákona o energetike), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a. .s, z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide teda na SSE- D, a. s., ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a. s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je teda spoločnosť SSE-D, a. s., ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorej neoprávneným odberom vznikla škoda. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy fakturuje škody priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj úrad pre reguláciu sieťových odvetví v Prevádzkovom poriadku spoločnosti SSE-D, a. s., v znení čl. 8. bod 8.5, kde je uvedené, že pri neoprávnenom odbere elektriny je povinný ten, kto elektrinu odoberal, uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vzniknutú škodu. Navrhuje z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k výpočtu výšky škody a zisťovaciemu protokolu uviedol, že je naďalej presvedčený o nesprávnom vyčíslení výšky škody, ktorá mala byť spôsobená neoprávneným odberom, keďže je zrejmé, že v danom prípade bol odber elektrickej energie nameraný za časové obdobie 6 rokov, ktoré žalobca mylne považoval za spotrebu zodpovedajúcu výpočtu podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z., ktorá ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom za spotrebu elektrickej energie za 6 mesiacov. Je zrejmé, že odber elektrickej energie nameraný za časové obdobie 6 rokov nemôže byť rovnaký ako odber, ktorý má byť vyčíslený za obdobie maximálne 6 mesiacov. Pri výpočte bol teda žalobca povinný najskôr vyčísliť dennú spotrebu elektrickej energie a túto následne vynásobiť počtom dní (teda najdlhšie za obdobie 6 mesiacov t. j. 180 dní). Takýto postup však z predloženého výpočtu škody nevyplýva. Pokiaľ ide o určenie výšky zisťovacieho protokolu, uvádza, že žalobca ani vo vyjadrení k odvolaniu nepreukázal jednotlivé náklady vynaložené na zistenie neoprávneného odberu, ktoré musel vynaložiť na činnosť služby pri odhaľovaní a kontrole odberných miest. K pasívnej legitimácii žalovaného 2/ opätovne uvádza, že žalovaný 2/ popiera, že by vykonal akýkoľvek odber elektrickej energie v predmetnej nehnuteľnosti. Na úhradu neoprávneného odberu je povinný ten, kto elektrinu odoberal. Ani zákon o energetike, ani žiaden iný právny predpis nestotožňuje osobu odberateľa elektriny s osobou vlastníka nehnuteľnosti. Ani v prípade uplatnenia princípu objektívnej zodpovednosti nie je žalobca zbavený povinnosti preukázať, kto reálne porušil právnu povinnosť (teda kto neoprávnene odoberal elektrinu).K aktívnej legitimácii žalobcu zotrváva na svojom predchádzajúcom tvrdení, že žalobca nepreukázal, že by sumu 4 812,95 € za údajne neoprávnený oder skutočne spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová s, a. s. (SEPS) uhradil a nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho vzťah k tejto obchodnej spoločnosti. Je zrejmé, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, to však nepreukazuje jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie.

8. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 12. 05. 2017 žalovaný 2 prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie oznámil novoty v odvolacom konaní a to, že v súčasnosti predmetnú nehnuteľnosť vlastní spoločnosť PPR technické služby, s. r. o., nový vlastník sa rozhodol stavbu - uvedený rodinný dom na W. XX/X odstrániť. V konaní o vydanie povolenia na odstránenie stavby bol nový vlastník zo strany obce upozornený na skutočnosť, že v tejto má nahlásený trvalý pobyt pani W. U., nar. XX. XX. XXXX., kópiu potvrdenia obce W. priložil. Vzhľadom na uvedené má odvolateľ za to, že pred súdom prvej inštancie došlo k takej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď z dôvodu existencie trvalého pobytu žalovaného 1/ v predmetnej nehnuteľnosti a vlastníctva žalovaného 2/ k predmetnej nehnuteľnosti, zaviazal týchto solidárne k plneniu, je zrejmé, že súd nedostatočne zistil okruh účastníkov, t. j. osoby, ktoré mali v čase údajného neoprávneného odberu elektrickej energie v predmetnej nehnuteľnosti prihlásený trvalý pobyt, hoci túto skutočnosť považoval súd za rozhodujúcu pre priznanie nároku žalobcu voči žalovanému 1/.

9. Žalobca vo svojej duplike k vyjadreniu žalovaného 2/ a k uvádzanej novote uviedol, že je na žalovanom, aké dôkazy predloží počas konania. Predmetný listinný dôkaz nebol počas pojednávania predložený, hoci jeho zabezpečenie bolo možné aj v priebehu konania a nie až po rozhodnutí na súde prvej inštancie. Za najpodstatnejšie však považuje, že tento neskoro predložený dôkaz nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný 2/ bol vlastníkom nehnuteľnosti, kde bol zistený neoprávnený odber. Rozsudok okresného súdu navrhuje potvrdiť s tým, že zotrváva na všetkých svojich doterajších tvrdeniach.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a dôvodov odvolania dospel k záveru, že toto nie je dôvodné a nie je možné mu vyhovieť. S poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 považuje napadnutý rozsudok za vecne správny ako vo výrokovej časti, tak aj v časti jeho odôvodnenia. Zároveň si toto odôvodnenie osvojuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Naviac k jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

12. Predovšetkým odvolací súd reaguje na námietku procesného pochybenia súdu prvej inštancie uvedenú v bode II. bod 2 (piata strana odvolania) v závere, kde žalobca uvádza, že proti uzneseniu o

pripustenie žalovaného 2/ do konania podal odvolanie avšak o tomto odvolaní odvolací súd nerozhodol, čo nie je v súlade so skutočnosťou. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 11. 2013 č. k. 13C/133/2013-72, ktorým okresný súd vyhovel návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného a zároveň pripustil aj zmenu návrhu na začatie konania (ešte v režime Občianskeho súdneho poriadku) rozhodol o odvolaní odvolací súd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/404/2014-96 zo dňa 16. 07. 2015 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpil ďalší účastník v pozícii odporcu 2/ L. T. potvrdil, odvolanie voči výroku, ktorým okresný súd pripustil zmenu návrhu, odmietol.

13. K odvolacej námietke žalovaného 2/, v ktorej namietal v bode II.1 voči pasívnej legitimácii žalovaného 2/, odvolací súd odkazuje na záver súdu prvej inštancie, ktorý v obdobných prípadoch považuje za správny a spravodlivý, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom sporu je náhrada škody, preto je potrebné za prioritné určiť škodcu, teda osobu, ktorá objektívne zapríčinila vznik škody spočívajúci v neoprávnenom odbere elektriny. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že za týchto škodcov je potrebné považovať žalovaného 1/ ako osobu, ktorá v rozhodnom čase mala trvalé bydlisko v uvedenej nehnuteľnosti a zároveň vlastníka tejto nehnuteľnosti (a to spoločne a nerozdielne), podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dostatočne jasne vysvetlil dôvod, pre ktorý považoval takto označených žalovaných za pasívne legitimovaných v danej veci, konkrétne to, že svojím konaním/ nečinnosťou, zapríčinili vznik škody, v tomto prípade odoberanie elektrickej energie bez uzatvorenej zmluvy o odbere. Žalovaný 2/ pritom ako vlastník nehnuteľnosti sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za to, že umožnil v jeho nehnuteľnosti odber tejto energie len s poukazom na to, že túto nikdy neobýval, takže reálne energiu neodoberal a rovnako sa tejto svojej zodpovednosti nemôže zbaviť z obdobného dôvodu (tvrdenia, že od roku 2003 mal bývať na inom mieste), ani žalovaný 1/. Takýto výklad a takéto spochybňovanie zodpovednosti za škodu by v konečnom dôsledku viedlo k možnosti ad absurdum požadovať od dodávateľa energie preukazovať, kto konkrétne a v akom množstve v mieste zisteného oprávneného/neoprávneného odberu elektrinu odoberal bez zohľadnenia skutočnosti, že k existujúcemu odbernému miestu má prístup a teda možnosť odberu, ale aj zodpovednosť zaň predovšetkým vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa dané odberné miesto nachádza a tiež ten, komu to umožnil vlastník nehnuteľnosti (napr. nájom). Preto, vzhľadom na okolnosti danej veci, konkrétne to, že v uvedenej nehnuteľnosti existovalo odberné miesto, toto bolo žalobcom znefunkčnené, napriek tomu v uvedenej nehnuteľnosti bola elektrina odoberaná, čo bolo následne pri kontrole zistené, a to priamo na počítadle elektromeru, vychádzajúc z princípu objektívnej zodpovednosti správne ustálil súd prvej inštancie, že žalovaný 1/, ktorý mal v rozhodnom období na uvedenej adrese trvalý pobyt a žalovaný 2/, ktorý bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, a ktorý umožnil inému túto nehnuteľnosť užívať, čím mu umožnil aj neoprávnený odber, musí objektívne za škodu týmto vzniknutú zodpovedať.

14. Pretože ide o právny nárok na náhradu škody všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 420 a nasl.), osobitne uvedený v § 39 zák. č. 655/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase vzniku a zistenia škody, sú naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to vznik škody, protiprávnosť konania ako aj príčinná súvislosť medzi škodou a konaním, keď vzhľadom na objektívnu zodpovednosť sa zavinenie škodcu nevyžaduje.

15. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, a to nesprávne právne posúdenie pasívnej solidarity žalovaného 1/ a žalovaného 2/, odvolací súd uvádza, že táto nie je vzhľadom na právny dôvod nároku

- náhradu škody vylúčená, v zmysle ust. § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

16. K ďalšej odvolacej námietke vyjadrenej v bode II.3 aktívna legitimácia žalobcu, odvolací súd odkazuje na záver súdu prvej inštancie, ktorý v tomto rozsahu považuje za dostatočne jasný a presvedčivý, požiadavku odvolateľa, aby žalobca preukázal úhradu sumy zodpovedajúcej neoprávnenému odberu považuje odvolací súd za nedôvodnú vzhľadom na dostatočne jasne vysvetlený vzťah medzi spoločnosťou Slovenská elektrizačná prenosová s, a. s. a žalobcom.

17. K odvolacej námietke týkajúcej sa výšky škody, odvolací súd nepovažuje dôvody žalovaného 2/ za správne a spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku. V danom prípade správne postupoval žalobca pri výpočte, keď škodu (v zmysle § 39 zák. č. 656/2004 Z. z. ) vypočítal podľa § 1 ods. 1 písm. a/ vyhl. MH SR č. 154/2005 Z. z., podľa ktorého škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou

uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife. V tomto prípade nebolo dôvodné postupovať podľa ods. 2, pretože celková spotreba elektriny neoprávnene odobratej bola zistená, preto takto zistená spotreba (ako rozdiel na stave počítadla v roku 2006 a následne v roku 2012 v rozsahu 26.521 kWh) predstavuje celkovú spotrebu elektriny neoprávnene odobratej, takže škoda sa vypočíta ako takto zistené množstvo (26.521 kWh) vynásobené cenníkovou cenou v najvyššej tarife tak, ako to urobil žalobca. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného 2/ o nepreukázaní tzv. zisťovacieho poplatku; z obsahu spisu je dostatočne jasne preukázané, že žalobca opodstatnenosť účtovania tohto poplatku preukázal čiastkovou zmluvou na dodávku služieb - výkon merania elektrickej energie a výmena elektromerov, uzatvorená medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľov SSE metrológia, s. r. o. zo dňa 21. 12. 2011, keď výška tohto poplatku vyplýva z priloženej tabuľky - prílohy 1/ (výkon merania, výmena elektromerov a kontrola odberných miest pod bodom K05, kontrola odberných miest EE, konkrétne KO5010 administrácia zákazky v systéme MOO 2 Eurá a pod položkou KO5060 rieš. NOKOM, NN - MOO 147 Eur). Tiež preukázal, že za mesiac júl 2012 zaplatil dodávateľovi SSE metrológia, s. r. o. za túto dodanú službu sumu.

18. Pokiaľ ide o odvolateľom uvádzané novoty v odvolacom konaní s poukazom na ust. § 366 písm.d/ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd takéto novoty nezistil. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 1/ v rámci pojednávania pred súdom prvej inštancie dňa 10. 05. 2016 v rámci svojej obrany uviedol, že v nehnuteľnosti býval približne do roku 2003, po tomto roku tam bývala jeho švagriná 2 roky Y. U.. Na túto skutočnosť však nikto nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Naviac, súd v obdobnej veci nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy skúmať okruh sporových strán a okrem toho uvedené potvrdenie, ktoré predložil žalovaný 2/ na preukázanie tejto novoty je v tejto veci nepoužiteľné, pretože z neho vyplýva jedine tá skutočnosť, že Obec W. potvrdzuje, že na uvedenej adrese W. XX je prihlásená k trvalému pobytu U. W., nar. XX. XX. XXXX, potvrdenie je vydané na vlastnú žiadosť žiadateľa, potvrdenie Obce W. je zo dňa 26. 04. 2017. Nepreukazuje teda, že by v dotknutom období p. W. U. bývala v uvedenej nehnuteľnosti a že by elektrickú energiu neoprávnene odoberala ona.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť ani jednej z odvolacích námietok žalovaného 2/, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

20. Pretože v odvolacom konaní bol úspešnou sporovou stranou žalobca, sú žalovaní 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože aj keď žalovaný 1/ nepodal odvolanie proti napadnutému rozsudku, v tomto prípade spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z ust. § 438 OZ, teda z hmotného práva a preto aj odvolanie a všetky jeho dôsledky sa vzťahujú na oboch žalovaných rovnako.

21. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu krajského súdu pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .