Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 37 928 422, o zaplatenie 105,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 105,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 105,- EUR od 02.02.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 105,00 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 105,- EUR od 02.02.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 20.12.2017 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky O. S., EČV: Z., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený L. W., bytom XXX XX U.H. XXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla V. R., EČV: Z., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Na poistnú udalosť, evidovanú pod č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2017, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky L. XXX, EČV: Z.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 05.01.2018, splatnú dňa 12.01.2018 na sumu 590,- EUR s DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 21.12.2017 do 05.01.2018, t.j. 16 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 35,- EUR s DPH. V sume 590,- EUR s DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- EUR s DPH. Poškodený zároveň dňa 05.01.2018 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (XXXXXXXXXX) zo dňa 20.12.2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 590,- EUR s DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 09.01.2018. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.01.2018, zaslaného žalobcovi jasne vyplýva, že dňa 17.01.2018 došlo k skončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 22.01.2018 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za

prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 485,- EUR s DPH. Krátenie poistného plnenie bolo zo strany žalovaného dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla v rozsahu len 13 dní, pričom žalovaný neprihliadal na reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho vozidla. Náklady vo výške 590,- EUR s DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatnil úroky z omeškania. Dňa 17.01.2018 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 02.02.2018, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 105,- EUR spočíva v rozdiele sumy vo výške 590,- EUR s DPH uvedenej na faktúre č. XXXXXXX za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 485,- EUR s DPH.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci podaného odporu (č.l. 36,37), pričom v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobca neuvádza, o aké zákonné ustanovenia opiera svoj nárok, teda ho nijakým spôsobom nekonkretizuje. V tejto súvislosti uviedol, že tento nárok priamo nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov ani zo zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 01.05.2018 (pozn. datovaný k 01.05.2018), síce poškodený uviedol, že počas doby opravy svojho vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný, avšak toto tvrdenie nie je nijakým spôsobom špecifikované ani inak zdokladované, preto ho žalovaný považuje za účelové. Má za to, že Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej dáva do pozornosti, že z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.01.2018 vyplýva, že po ukončení šerenia poistnej udalosti bola vec vybavená tak, že za požičanie náhradného vozidla bola priznaná doba 13 dní, pričom Žalovaný svoj postup riadne odôvodnil (z celkového počtu 16 dní nepriznaný l. deň prenájmu - 21.12.2017, z dôvodu nemožnosti vykonania obhliadky, a ďalej nepriznané 2 dní prenájmu - 04.01.2018 - 05.01.2018, nakoľko oznámenie o totálnej škode bolo poškodenému zaslané už 02.01.2018). Z tohto dôvodu , v prípade, ak by aj bol nárok žalobcu oprávnený, vzhľadom na počet priznaných dní nájmu by sa nárok žalobcu na poistné plnenie rovnal sume plnenia poskytnutého zo strany Žalovaného, t.j. sume 485,- eur.

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca (čl. 45 spisu), ktorý uviedol, že poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenajatím sú kryté povinným zmluvným poistením. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z právneho hľadiska totiž ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci -t.j. „nabúraného" vozidla poškodeného. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzkovateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ, t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Argumentáciu žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považuje žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poukazuje na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich

pracovných i súkromných potrieb. Poškodený využíval náhradné vozidlo v súlade s nárokom, ktorý mu plynie zo zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP. Pokiaľ ide o účelnosť využitia motorového vozidla, nemožno hovoriť o neúčelnosti, ak poškodený podľa vlastného vyhlásenia náhradné motorové vozidlo využíva na také účely, na aké využíval aj vlastné poškodené motorové vozidlo. Poškodený nevyužíval náhradné vozidlo vlastným zavinením, ale v dôsledku protiprávneho konania klienta žalovaného. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života. Pokiaľ ide o dĺžku trvania nájmu, žalobca poukázal na skutočnosť, že termín vykonania obhliadky bol zmenený obhliadajúcim technikom. Išlo teda o okolnosť, ktorú poškodený nezavinil a ani nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalovaný tiež nepriznal dva dni prenájmu (04.01.2018 a 05.01.2018), nakoľko Oznámenie o totálnej škode bolo poškodenému zaslané dňa 02.01.2018, z uvedeného však nevyplýva, kedy bolo predmetné oznámenie poškodenému doručené. Žalovaný bez akéhokoľvek preverenia ohľadom dátumu doručenia, resp. či vôbec oznámenie bolo doručené, určil svojvoľne dátum doručenia, pričom žalobca má za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že predmetná zásielka bola poškodenému doručená až dňa 05.01.2018. Žalobca uvedenú skutočnosť preukázal v konaní čestným prehlásením poškodeného. Čo sa týka datovania Čestného prehlásenia poškodeného, je zjavné, že sa jedná o chybu v písaní, keď namiesto 05.01.2018 je na Čestnom prehlásení omylom uvedené 01.05.2018. Všeobecne platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Za nutne a účelne vynaložené náklady je možné považovať všetky náklady, ktoré boli vynaložené v obvyklej výške za účelom takej reparácie vzniknutých škôd, ktorá vedie k tzv. navráteniu do pôvodného stavu (restitutio in integrum). Vo sfére majetkových škôd sa za navrátenie do pôvodného stavu považuje buď faktické navrátenie do pôvodného stavu (napríklad oprava vozidla) alebo (tam, kde faktické navrátenie do pôvodného stavu nie je možné) vyplatenie peňažného ekvivalentu nákladov vzniknutých škôd. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd v čo najmenšej sfére, ideálne vôbec. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu (a to podľa okolností konkrétneho prípadu buď opravou poškodeného vozidla, alebo vyplatením ceny poškodeného vozidla), protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. K reparácii vzniknutej škody v súvislosti so zásadou restitutio in integrum však dôjde až vtedy, keď bude vyplatená čiastka zodpovedajúca obvyklej cene poškodeného vozidla. Náklady za prenájom náhradného vozidla je teda nutné považovať za účelne vynakladané minimálne do doby, keď bola škoda na vozidle reparovaná, a to vyplatením čiastky zodpovedajúcej vzniknutej škode. Názor žalovaného na účelnosť nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla v prípade tzv. totálnej škody zakladá medzi odškodňovaním jednotlivých skupín poškodených neprípustný rozdiel. Vyplýva z neho, že pokiaľ dôjde k opraviteľnému poškodeniu motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo (t. j. do reparácie škody), zatiaľ čo v prípade tzv. totálneho poškodenia vozidla má poškodený tento nárok len do doby, než je objektívne zistené, že poškodený automobil už nie je možné opraviť (teda nie až do reparácie vzniknutej škody). Jednotlivé skupiny poškodených však nie je možné na základe rozsahu škody spôsobenej dopravnou nehodou diskriminovať, nakoľko platí, že za účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla je nutné považovať náklady až do doby, kedy je stav spôsobený poškodením vozidla reparovaný. Jedným z účelov poistenia je sanovať vzniknuté škody. Názor, podľa ktorého náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po zistení a oznámení tzv. totálnej škody na vozidle nie je možné považovať za nutné a účelné, je však v rozpore s deklarovaným účelom poistenia, pretože by u tej skupiny poistených, ktorým vznikla na automobile totálna škoda, viedol k vzniku poisťovňou nepreplácaných nákladov na ďalší prenájom, t. j. k popretiu nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia poškodeným, ktorých náklady sú neporovnateľne vyššie oproti nákladom poškodených, ktorých motorové vozidlo je opraviteľné a v dôsledku dopravnej nehody nie sú nútení vynakladať ďalšie finančné prostriedky na kúpu nového automobilu. Žalobca má za to, že náklady vynaložené poškodeným na prenájom náhradného vozidla možno považovať za nutné a účelné až do doby vyplatenia poistného plnenia, no i napriek tomu poškodený vrátil náhradné vozidlo v deň doručenia písomného oznámenia o totálnej škode, a to dňa 05.01.2018. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej akceptuje nájom náhradného vozidla len v rozsahu 13 dní, tak považuje za absolútne rozpornú so zásadami pre reparáciu škôd a produkovanú len v úmysle vyhnúť sa splneniu svojej zákonnej povinnosti.

4. K vyjadreniu žalobcu podal dňa 15.06.2018 vyjadrenie žalovaný, pričom uviedol, že žaloba žalobcu ani po podaní jeho vyjadrenia podľa jeho názoru nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh“. Zároveň podľa ods. 2: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. " V tomto smere má za to, že žalobca mal už v samotnej žalobe označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o vinníkovi škodovej udalosti, prevádzkou motorového vozidla ktorého malo dôjsť ku škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol nielen v samotnej žalobe, ale ani vo svojom vyjadrení. Niektoré skutočnosti síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Ďalej uviedol, že neboli predložené všeobecné obchodné podmienky Žalobcu, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 21.12.2017 (ďalej len „Zmluva o nájme“). Zo Zmluvy o nájme a ani z protokolu o prenájme náhradného vozidla nie zrejmé ani miesto prevzatia a ani miesto odovzdania prenajatého náhradného motorového vozidla, nehovoriac už o mieste uzavretia samotnej Zmluvy o nájme. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uvádza, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP”), a ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti uvádza, že tento nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. Zároveň má za to, že Žalobca nie je vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre č. XXXXXXX zo dňa 05.01.2018 (ďalej len „Faktúra"). Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie Žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku Žalobcu pred jej cesiou poškodený Žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v Žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo Žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a Žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči Žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na Žalobcu a kauzálne Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne Žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 40bo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení Žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú Žalobca ako

veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný.

5. Na pojednávanie súdu vytýčené v tejto veci na deň 11.09.2018 sa právny zástupca žalovaného neustanovil. Doručenie predvolania na označený termín pojednávania mal včas a riadne vykázané (čl. 68), pričom svoju neúčasť na tomto termíne pojednávania neospravedlnil. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní navrhol rozhodnúť o uplatnenom nároku rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

6. Súd konštatuje, že následne po pojednávaní bolo do súdneho spisu predložené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní od právneho zástupcu žalovaného, ktoré je datované dňom 10.09.2018 a ktoré bolo doručené súdu dňa 10.09.2018 o 20:25 hod.(doručenka na čl. 78), avšak spracované bolo až dňa 11.09.2018 o 10:44 hod. (čl. 75), preto v čase pojednávania (začalo o 09:00 hod.) ho súd (sudca) nemal k dispozícii, preto súd konštatuje, že ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nebolo urobené včas. V ospravedlnení neúčasti na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania, si dovoľuje požiadať súd, o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Súd tiež dôvody neúčasti právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní nepovažoval za vážne okolnosti v zmysle § 274 písm. b) CSP.

7. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

8. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

10. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

11. S poukazom na návrh žalobcu, ktorý učinil na pojednávaní, keď navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškania a na citované ustanovenie § 274 rozhodol súd o podanej žalobe, ktorá je žalobou o splnení povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd má pritom za to, že sú splnené všetky kumulatívne podmienky pre takéto rozhodnutie vyplývajúce z § 274 CSP. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a na toto pojednávanie sa nedostavil. Zároveň bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Hoci žalovaný, resp. právny zástupca žalovaného, svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil, urobil tak podľa názoru súdu oneskorene, nakoľko ospravedlnenie nebolo súdu doručené do začiatku pojednávania (súd (sudca) ho v čase pojednávania nemal k dispozícii). Okrem toho súd konštatuje, že svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalovaného svoju absenciu na pojednávaní ospravedlnil iba odkazom na hospodárnosť konania a na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, čo včas nijako nepreukázal. Posúdenie, čo je vážnou okolnosťou, ktorá žalovanému bráni v účasti na pojednávaní, je vecou súdu. Súd pri posudzovaní vážnosti právnym zástupcom žalovaného uvádzaných okolností zobral do úvahy, že ide o advokáta, ktorý je oprávnený splnomocniť za seba zástupcu (toto oprávnenie vyplýva aj z predloženého plnomocenstva čl. 37) a podporne vychádzal z ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku upravujúceho dôvody odročenia pojednávania. V tejto veci bolo podľa názoru súdu spravodlivé od právneho zástupcu žalovaného žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť, prípadne, aby účasťou na pojednávaní poveril advokátskeho koncipienta, zároveň súdu neboli z jeho strany preukázané žiadne skutočnosti, pre ktoré sa pojednávania nemôže zúčastniť. Na základe uvedeného

súd rozhodol o žalovanom nároku rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu.

12. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písmeno b/ . V takom prípade, ako aj proti výroku o nároku na náhradu trov konania, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 2 a 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).