Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-22-2020.pdf
PDF · 216.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4P/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudkyňou Mgr. Alexandrou Čerňanskou Pindejovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J. nad J., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, J. nad J., štátnej občianky SR a otca E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Vl. Q. 4, P., štátneho občana SR, v konaní právne zastúpeného JUDr. Pavlom Torňošom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tomášikova 50/D, v konaní o návrhu otca maloletého dieťaťa na zmenu zverenia a úpravu práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca maloletého dieťaťa na zverenie maloletého V. S., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, z a m i e t a.
II. Otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým V. S., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15:00 hod. do utorka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 07:30 hod.
III. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloletého V., nar. XX.XX.XXXX na stretnutie s otcom riadne pripraviť a maloletého V., nar. XX.XX.XXXX v určenom čase otcovi odovzdať, a to v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa, alternatívne, ak sa maloleté dieťa v čase odovzdania jedným rodičom a prevzatia druhým rodičom bude nachádzať v školskom zariadení, tak odovzdanie a prevzatie dieťaťa bude realizované v tomto školskom zariadení.
IV. Otcovi maloletého dieťaťa sa s účinnosťou od 23.03.2022 zvyšuje vyživovacia povinnosť voči maloletému V. S., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 130,-€ mesačne na sumu 230,-€ mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa povinný poukazovať k rukám matky maloletého dieťaťa, vždy do 15 - dňa, v tom ktorom mesiaci vopred.
V. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26P/20/2015 - 30 zo dňa 09.06.2015, právoplatný dňa 22.06.2015 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému V., nar. XX.XX.XXXX a v časti úpravy stretávania sa otca s maloletým V., nar. XX.XX.XXXX.
VI. Súd u k l a d á otcovi maloletého dieťaťa E. S., nar. XX.XX.XXXX a matke maloletého dieťaťa B. S., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu, ktorého cieľom bude poskytnutie odbornej pomoci, podpory a poradenstva obom rodičom maloletého dieťaťa s cieľom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie, s cieľom lepšie porozumieť svojmu prežívaniu a vývinovým potrebám maloletého V.. Sociálne poradenstvo bude realizované v Centre pre deti a rodiny Trenčín, pracovisko Bánovce nad Bebravou, Textilná 4, po dobu šesť mesiacov v počte štyridsaťosem hodín, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.
VII. V prevyšujúcej časti zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené.
VIII. Štátu sa voči matke a otcovi maloletého dieťaťa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania štátu. O výške trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením súdneho úradníka tunajšieho súdu, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
IX. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.07.2020 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu zverenia maloletého V. a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe ktorého otec maloletého dieťaťa žiadal, aby súd zveril maloletého V. S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že výkon striedavej osobnej starostlivosti žiadal určiť tak, že každý z rodičov je povinný a oprávnený zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého po dobu siedmych po sebe idúcich kalendárnych dní, a to v čase od nedele od 17:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00 hod. Zároveň navrhoval otec určiť správu majetku maloletého tak, že majetok maloletého dieťaťa budú spravovať obidvaja rodičia a počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné určovať nebude. Svoj návrh otec maloletého dieťaťa odôvodnil tým, že maloletý syn V. S. toho času (v čase podania návrhu) navštevuje Materskú školu na ul. J.C. Hronského 1289/2 v Bánovciach nad Bebravou a od 09/2020 bude navštevovať 1. ročník Základnej školy Duklianska v Bánovciach nad Bebravou. Maloletý syn V. žije s matkou na adrese D. XXXX/XX, J. nad J. v byte starej matky. Matka pracuje ako zdravotná sestra u zamestnávateľa L. Bánovce, s. r. o., s čím sú spojené denné a nočné služby. Otec maloletého dieťaťa v návrhu uviedol, že matka chodila v období jún až september 2015 pravidelne do Trnavy ako sa dohodli, aby mal maloletý zabezpečený pravidelný a intenzívny kontakt s otcom a celou širšou rodinou. Otec maloletého dieťaťa preplácal matke maloletého dieťaťa cestovné náklady a zabezpečil jej bývanie u seba. V septembri 2015 však matka maloletého dieťaťa s dochádzaním do Trnavy prestala a tak sa otec maloletého dieťaťa v novembri 2015 odsťahoval do podnájmu v Trenčíne. Otec maloletého dieťaťa tak mal krátku vzdialenosť k bydlisku maloletého a navštevoval ho cca 3 x týždenne v byte matky, kde sa otec zapájal do všetkých aktivít maloletého. Zároveň si otec brával maloletého k sebe do Trenčína každý druhý víkend, kde sa maloletý okrem otca pravidelne stretával so starými rodičmi a širšou rodinou. V tomto období otec vozil maloletého na noc späť k matke. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že od 2,5 roku života už zostával maloletý syn na noc u otca na celý víkend a začal chodievať s otcom na víkendy aj do Trnavy k starým rodičom. Okrem pravidelných víkendov v Trenčíne alebo v Trnave, otec pravidelne dochádzal za maloletým aj počas týždňa, cca 2-3 x, vrátane vozenia do a vyzdvihovania maloletého zo škôlky, hlavne v čase keď matka maloletého bola v práci. V období, keď mal maloletý 2 - 4 roky sa zapájala do starostlivosti aj stará mama matky a pričom otec v návrhu uvádza, že odhadom maloletý v tomto období trávil čas rovnomerne 1/3 v starostlivosti matky, otca a starej mamy. Otec maloletého dieťaťa uviedol, že to bolo spôsobené hlavne dennými a nočnými službami matky a jej neochotou prispôsobiť prácu materským povinnostiam. Približne do 4-tého roku života maloletého dieťaťa, tak maloletý žil v spoločnej domácnosti s matkou a starou mamou v byte starej matky. A zároveň mal maloletý pravidelný, intenzívny kontakt s otcom a jeho rodinou v Trenčíne a Trnave. Približne od 4- tého roku života maloletého doposiaľ, maloletý žije so svojou matkou v byte starej matky na ulici D. v J. nad J.. V tomto období sa kontakt maloletého s otcom ešte zintenzívnil, keďže otec maloletého dieťaťa začal vykrývať väčšinu služieb v práci matky a brával si maloletého k sebe na noc niekoľkokrát počas týždňa a celých víkendov. Niektoré mesiace v tomto období trávil maloletý 3 zo 4 víkendov v starostlivosti otca v Trenčíne alebo spoločne u otcovej rodiny v Trnave. V tomto období otec maloletého vozieval maloletého na detskú gymnastiku v Trenčíne. Od septembra 2019 sa maloletý stal členom Hokejového klubu Dukla Trenčín, kde hrá hokej a kde chodí pravidelne na tréningy, na ktoré ho vozieva výlučne otec a zároveň maloletého vyzdvihuje a vozieva do školského zariadenia. Otec v návrhu poukázal na to, že sa s matkou maloletého dieťaťa začiatkom roka 2019 dohodli, že spoločne kúpia 3-izbový byt v Trenčíne, ktorého vlastníkmi sa stanú v rozsahu ?-ice matka maloletého dieťaťa a v rozsahu ?-ice maloletý V. (kde čiastku maloletého uhradí výlučne otec v záujme vytvoriť čo najlepšie podmienky pre budúcnosť maloletého). Ku kúpe takéhoto bytu prišlo v lete 2019, ale následný prevod vlastníckych podielov na matku maloletého zlyhal podľa názoru otca, z dôvodu viacerých výhrad matky. V súčasnosti byt vlastní, býva v ňom a plánuje v ňom zostať otec maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa naďalej býva spoločne s maloletým v byte starej matky. Otec maloletého v návrhu uvádza, že od poslednej úpravy
rodičovských práv a povinností k maloletému synovi došlo k faktickej realizácií styku tak, že otec a matka má maloletého syna V. v osobnej starostlivosti približne v rovnakom rozsahu. Otec uviedol, že od januára 2020 si robí detailný záznam rozsahu jeho styku s maloletým, pričom predložil súdu aj vytvorené tabuľky a uviedol že matke vypomáha so starostlivosťou o syna aj nad rámec uvedeného času a teda reálny celkový čas maloletého strávený s otcom a matkou je v pomere 50:50, a to najmenej počas posledných dvoch rokov. Otec uviedol, že bol a aj je schopný sa o maloleté dieťa v plnej miere postarať, tak počas pracovných dní, ako aj počas dní pracovného voľna a pokoja, pričom súčasný stav je taký, že otec sa o maloleté dieťa stará de facto v rovnakom pomere 50/50 ako matka. Otec má pre zverenie maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti vytvorené vhodné podmienky: maloletý má vlastnú izbu, má vlastný šatník a šaty a obuv, má zabezpečené podmienky na učenie aj vlastné súkromie, dochádzanie maloletého do školy je zo strany otca zabezpečené, v blízkosti bytu otca maloletý navštevuje Hokejový klub Dukla Trenčín. K písomnému návrhu otec okrem iného priložil rozpis, resp. tabuľky, z ktorých vyplýva, ktoré dni a v akom čase vykonával otec maloletého dieťaťa starostlivosť o dieťa.
2. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 17P/38/2020-25 Okresný súd Trnava preniesol príslušnosť na Okresný súd Bánovce nad Bebravou, z dôvodu, že maloletý V. aktuálne býva s matkou na adrese D. XXXX/XX, J. nad J. a navštevuje tu aj vzdelávacie zariadenie.
3. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 4P/22/2020 - 36 zo dňa 18.09.2020 súd maloletému V. S., nar. XX.XX.XXXX ustanovil za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou.
4. Matka maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu otca maloletého dieťaťa na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov vyjadrila písomne dňa 15.10.2020 tak, že s týmto nesúhlasí. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že dieťaťa potrebuje mať pevný režim. Komunikácia s otcom maloletého dieťaťa je komplikovaná. Otec maloletého dieťaťa sa jej vyhráža, že jej vezme dieťa, ak sa nepodvolí jeho podmienkam. Matka uviedla, že prostredníctvom správ otec matku maloletého dieťaťa osočuje, uráža, manipuluje. Domnieva sa, že návrh otca je podaný z dôvodu, že sa matka maloletého dieťaťa odmietla presťahovať do Trenčína. Od rozvodu ich manželstva jej otec zasahuje do života, vytýka jej, že je zlá matka, ktorá sa nedokáže prispôsobiť potrebám dieťaťa. Otec matke maloletého dieťaťa nedáva na výber, ale veci jej oznamuje, nekomunikuje vhodným spôsobom a píše výhražné a urážajúce správy, pretláča svoje podmienky, rozhodnutia a obhajuje ich tým, že sú v najlepšom záujme dieťaťa, bez ohľadu na to, či to dieťa chce, alebo nie. Matka uviedla, že na odporúčanie sociálnej pracovníčky si rodičia maloletého dieťaťa striedavú osobnú starostlivosť vyskúšali, pričom hneď od začiatku otec dieťaťa si určil vlastné pravidlá a dohodu nedodržiaval. Matka v písomnom podaní ďalej uviedla, že maloletý syn sa vyjadril k striedavej osobnej starostlivosti tak, že nechce byť bez matky taký dlhý čas. Matka sa vyjadrila, že má za to, že týždňové striedanie pre syna nie je vhodné, maloletý potrebuje pevný režim, nakoľko začal navštevovať prvý ročník základnej školy. Otec od matky žiada rozpis služieb, aby v čase, kedy je ona v práci nebola so synom žiadna tretia osoba. Uviedla, že ona je schopná zabezpečovať starostlivosť o syna, má v priemere tri služby za týždeň, pričom syn je bez matky iba 2,5 hodiny. Otcovi maloletého dieťaťa prekáža jej práca, otec chce, aby zmenila zamestnanie, kladie si podmienky. V písomnom podaní matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletého dieťaťa zo sumy 130,-€ mesačne na sumu 230,-€ mesačne, čo odôvodnila zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý nastúpil do základnej školy. Z dôvodu komplikovanej komunikácie s otcom maloletého dieťaťa preto matka navrhla, aby súd upravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom, a to tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým V. každý párny piatok v čase od 15:00 hod. do utorka do 7:45 hod. a každý párny pondelok od 15:00 hod. do utorka do 7:45 hod., s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bude miesto bydliska matky maloletého dieťaťa, alternatívne vzdelávacie školské zariadenia. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.09.2021 matka upravila svoj pôvodný návrh týkajúci sa úpravy stretávania otca s maloletým a navrhla upraviť styk v rozsahu každý párny piatok v čase od 15:00 hod. do utorka do 7:30 hod..
5. Súd vo veci nariadil niekoľko termínov pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie opakovane výsluchom matky maloletého dieťaťa, výsluchom otca maloletého dieťaťa, pribral znalkyňu za účelom vykonania znaleckého dokazovania, vypočul znalkyňu, oboznámil listiny zo spisu, podstatný obsah pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 26P/20/2015a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z rodného listu na č.l. 20 vyplýva, že maloletý V. S. je dieťa rodičov - otca Bc. E. S., nar. XX.XX.XXXX a matky B. S., rod. E., nar. XX.XX.XXXX.
7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 26P/20/2015 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 26P/20/2015-30 zo dňa 09.06.2015, právoplatným dňa 22.06.2015 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletý V. bol na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi maloletého dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 130,-€ mesačne, ktoré výživné je otec maloletého dieťaťa povinný platiť k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom nebolo upravené súdnou cestou.
8. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že jeho styk s maloletým je intenzívny a nepretržitý, už od rozvodu manželstva si chcel plniť práva a povinnosti v čo najširšej miere a s manželkou sa chceli dohodnúť. Aj po rozvode manželstva, manželka prichádzala do jeho bytu, kde trávil čas s maloletým, otec dochádzal do Bánoviec nad Bebravou, kde sa matka maloletého dieťaťa odsťahovala, následne medzi nimi nastali nezhody a matka maloletého prestala s maloletým chodiť do otcovho bytu v Trnave. Z tohto dôvodu sa následne otec odsťahoval do Trenčína. Chcel, aby bol s maloletým často a aby si ho mohol brávať aj k sebe. Takto fungovali asi rok, približne každý druhý víkend maloletý s otcom trávil čas v Trenčíne, dva až trikrát otec za ním chodil do bytu k matke, hral sa s ním. Približne od obdobia, keď mal maloletý zhruba dva a pol roka, začal si ho otec brávať aj na noc, každý druhý víkend spal maloletý u otca. Približne od januára 2017, keď matka maloletého bola v práci, trávil u otca noc aj počas týždňa. Otec uviedol, že zhruba okolo troch rokov maloletého, bol stav taký, že maloletý bol dva dni v Trenčíne a keď ho otec vrátil domov a matka bola v tom čase v práci, maloletý V. neprítomnosť matky neznášal dobre. Otec sa vyjadril, že chcel zabezpečiť, aby mal maloletý styk najmä s otcom a s matkou. Aj keď si matka povinnosti plnila, otec chcel do života maloletého vniesť poriadok, s tým, že otec a matka sú tie najdôležitejšie osoby v jeho živote. Toto obdobie trvalo asi rok a asi od štvrtého roku dieťaťa otec vykrýva obdobie, kedy je matka v službe a trávi čas s maloletým otec. Otec sa na pojednávaní vyjadril taktiež k tomu, že sa s matkou maloletého dieťaťa dohodli, že matka sa presťahuje aj s maloletým do bytu v Trenčíne, otec uviedol, že vo februári roku 2020 matka maloletého dieťaťa od tohto zámeru upustila. Otec zostal vlastníkom tohto bytu a býva v tomto byte. Otec uviedol, že dôvodom podania návrhu je to, aby mal maloletý nejaký pevný režim a zároveň, aby sa aj skutkový stav po právnej stránke napravil. Otec sa vyjadril, že on navrhuje, aby striedavá osobná starostlivosť prebiehala v sedemdňových intervaloch. Maloletý navštevuje základnú školu v Bánovciach nad Bebravou, pričom otec by maloletého V. ráno vozil do školy a poobede vyzdvihoval zo školy, od domu do školy je to približne 30 minút cesty autom (Trenčín - Bánovce nad Bebravou). Maloletý navštevuje hokejový klub Dukla Trenčín. Tréningy majú každú sobotu ráno a v pondelok poobede. V prípade striedavej starostlivosti by otec po týždni kedy bude vykonávať starostlivosť o maloletého matka, prevzal maloletého v sobotu ráno pred tréningom a matke ho odovzdal následne ďalší týždeň v sobotu po tréningu. V týždni kedy bude mať maloletého v starostlivosti otec, bude v pondelky zabezpečovať prepravu maloletého na krúžok a v týždni, keď bude mať maloletého v starostlivosti matka sa otec vie s matkou dohodnúť, že maloletého zavezie na krúžok otec a ponechá si maloletého cez noc až do ďalšieho dňa a následne odvezie maloletého v utorok ráno do školy. Otec sa tiež vyjadril, že s matkou komunikuje, prostredníctvom SMS správ, z jeho pohľadu je jeho komunikácia slušná a vecná. Komunikácia sa týka potrieb maloletého a jeho odovzdávania. Osobné stretnutie matka odmieta. V čase prvého pojednávania otec uviedol, že ako rodičia už skúšajú striedavú starostlivosť. Z pohľadu otca striedavá starostlivosť o maloletého funguje. V byte v Trenčíne býva otec maloletého sám. Maloletý má svoju vlastnú izbu. V izbe má vlastnú posteľ, skrinku, stôl, stoličku a má tam kopec hračiek. Na sídlisku a pred bytovkou sa stretáva maloletý s kamarátmi aj s kamarátmi z hokejového tréningu. Maloletý má obvodnú lekárku v Bánovciach nad Bebravou, doposiaľ všetky veci u obvodnej lekárky riešila matka maloletého. Otec uviedol, že podniká ako živnostník v doprave, funguje v troch obchodných spoločnostiach, pracuje z domu, jeho príjem je približne 1.500,-€ mesačne v čistom. Otec maloletého sa na pojednávaní vyjadril tak, že svoju pracovnú dobu si vie prispôsobiť potrebám dieťaťa. V čase prvého pojednávania vo veci otec nebol stotožnený s tým, že v týždni, kedy bude maloleté dieťa u matky a matka bude v práci, bude starostlivosť o dieťa zabezpečovať tretia osoba ako napríklad stará matka maloletého dieťaťa, z toho dôvodu žiadal, aby v čase, keď bude maloleté dieťa u matky a táto bude v práci, starostlivosť o syna bude zabezpečovať otec. Otec sa vyjadril, že ak matka nezmení zamestnanie a bude pracovať na zmeny, bude trvať na tom, aby bol maloletý zverený do výlučnej starostlivosti otca. Otec uviedol, že matku maloletého si váži, pred maloletým sa nevyjadruje na matku negatívnym spôsobom, výchovné postupy majú s matkou vo väčšine jednotné. So striedavou starostlivosťou o maloletého otec
počítal od začiatku, avšak maloletý vzhľadom na jeho vek po rozvode potreboval viac matku. Otec uviedol, že s maloletým celý čas udržiaval aktívny kontakt, teraz je už maloletý vo veku kedy potrebuje obidvoch rodičov. Po prvom pojednávaní sa rodičia maloletého dieťaťa dohodli na ďalšej ,,skúšobnej" realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú otec maloletého na ďalšom pojednávaní hodnotil ako fungujúcu, a to aj z pohľadu maloletého dieťaťa. S realizáciou pokračovali približne do obdobia pojednávania dňa 21.02.2022. Otec si myslí, že maloletému striedavá osobná starostlivosť vyhovuje. Táto bola realizovaná tak, že po siedmich dňoch otec maloletého matke odovzdal. Matka zabezpečovala o syna starostlivosť ďalších sedem dní. V čase, keď bola matka v práci a starostlivosť o maloletého zabezpečovala iná osoba, otcovi to prekážalo, ale rešpektoval to. Voči starostlivosti zo strany matky, otec výhrady nemá. Kurz rodičovskej terapie odporučený znalkyňou neabsolvoval z dôvodu, že nevedel rámec, resp. od čoho sa odraziť a kam by to malo smerovať. Otec uviedol, že čakal na ďalšie inštrukcie. Vyjadrenia matky otec považuje za účelové. Na poslednom pojednávaní otec uviedol, že jeho majetkové a zárobkové pomery sa od posledného pojednávania nezmenili, stále pracuje ako SZČO, figuruje v troch obchodných spoločnostiach, jeho príjem je približne 1.500,-€ mesačne v čistom. Prácu vykonáva z domu, resp. toto si tak môže zabezpečiť. Býva na byte v Trenčíne, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Okrem tohto bytu vlastní aj byt v Trnave, pre svoje súkromné účely používa osobné motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti. Úvery, pôžičky nemá žiadne, úspory má. Vyživovaciu povinnosť má iba jednu, je slobodný, výživné platí riadne, vždy na čas. Maloletý má u otca komplet všetky veci, oblečenie, otec hradí všetky náklady spojené s hokejovým tréningom, zabezpečuje mu výstroj. Školské potreby maloletému nezakupuje, matka na začiatku školského roka zabezpečila sadu zošitov, ktoré maloletý používa. Keď je to však potrebné, otec maloletému zakúpi potrebné pomôcky. Poplatky v škole maloletému hradí matka. V byte v Trenčíne žije otec sám. Byt v Trnave používa otec pre seba, keď chodí na návštevy do Trnavy, z tohto bytu nemá žiadne príjmy. Jeho mesačné výdavky sú cca 1.000,-€, pozostávajú z nájomného vo výške cca 200,-€, pohonné hmoty vo výške 150,-€, náklady na pravidelné cvičenie mesačne cca 30,-€, výdavky na stravu približne 500,-€ mesačne, nakoľko otec si kupuje kvalitnejšie potraviny. Maloletý má u otca vždy teplú stravu.
9. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že na odporúčanie kolíznej opatrovníčky už pred začatím konania vyskúšali rodičia striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Otec maloletého nedodržiaval dohodnuté časy určené pre odovzdanie maloletého. Ako výhody striedavej osobnej starostlivosti matka vníma, že dieťa si užije oboch rodičov. Taktiež ako výhodu matka vníma to, že neprichádza do častého stretu s otcom maloletého dieťaťa a medzi rodičmi maloletého je nižšia frekvencia správ, komunikujú spolu menej. Matka sa vyjadrila, že nevýhody vidí v tom, že je málo so svojim synom, pričom aj sám syn sa vyjadril, že nechce byť tak dlho bez matky a preto matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Podľa názoru matky syn chodí do školy, potrebuje kľud, pokoj a pevný režim. Skoré vstávanie a presúvanie nie sú pre malé dieťa vhodné. Tak isto dochádza k celkovej rozpoltenosti maloletého, ktorý nevie odpovedať, kde býva, nevie sa zaradiť. Matka sa vyjadrila, že otec maloletého podal tento návrh len pre to, že matka sa odmietla presťahovať do Trenčína. Uviedla, že nikdy otcovi maloletého nerobila žiadne prieky, keď chcel stráviť s ním čas podľa svojej vôle. Otec maloletého nekonzultuje rozhodnutia ohľadom maloletého s matkou, iba oznamuje bez možnosti nejakej dohody, argumentuje, že je to v záujme dieťaťa, pokiaľ s tým matka nesúhlasí, označuje ju ako zlú a sebeckú matku. Matka na prvom pojednávaní vo veci uviedla, že otec maloletého si od matky žiada rozpis služieb, neustále vyžaduje, aby zmenila prácu, kladie si podmienky. V priemere má matka 3 služby za týždeň sú to 12-hodinové služby. Keď má matka dennú, tak je maloletý bez matky iba 2,5 hodiny, kedy je maloletý s matkiným priateľom. Po príchode z práce sa s maloletým matka pripraví do školy alebo už je pripravený, potom sa hrajú a ide maloletý spať. Matka uviedla, že pokiaľ má nočnú, vie sa s maloletým pripraviť do školy, vtedy je takisto bez matky približne 2,5 hodiny. Čo sa týka zdravotného stavu, pretože maloletý bol často chorý, matka si vie pomeniť služby tak, aby v prípade choroby bola s ním a starala sa o neho. Matka sa vyjadrila, že žiada upraviť styk otca s maloletým dieťaťom tak, aby rodičia mali pevne stanovený čas styku. Matka ďalej uviedla, že vzťah medzi otcom a maloletým je dobrý. V škole maloletý prospieva veľmi dobre. Ku komunikácii s otcom sa matka vyjadrila tak, že komunikácia s otcom maloletého je komplikovaná, komunikujú formou SMS správ, pričom jeho správy boli častokrát výhražne a manipulatívne, matku tieto správy stresujú, preto sa snaží s otcom maloletého komunikovať čo najmenej. Matka sa vyjadrila, že nesúhlasí s vyjadreniami otca, ktorý uviedol, že sa stýkal s maloletým do obdobia 3 rokov, nakoľko v tomto období ho matka ešte kojila. Otec si maloletého brával iba cez deň, na noc si ho začal brávať až neskôr. Taktiež uviedla, že nie je pravda, že si maloletého bral každú nočnú službu. Čas s maloletým vtedy trávila jej matka. Otec si maloletého začal brávať aj na noc, počas matkiných nočných služieb až od začiatku roka 2020. Služby vykrývala jej matka a až keď si
matka našla priateľa, tak sa otec maloletého dožadoval, že počas jej nočných služieb bude s maloletým otec. Na prvom pojednávaní matka uviedla, že styk žiada upraviť z dôvodu komplikovanej komunikácie s otcom maloletého a preto, že otec si žiada rozpis jej služieb, ktorý potom zneužíva a zasahuje jej tým do jej osobného života. Matka uviedla, že hlavným dôvodom tejto situácie je, že si matka našla priateľa. Jej partner žije s ňou a s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, prišiel zo zahraničia a vrátil sa kvôli tomu, aby boli spolu. Matka uviedla, že v čase keď ona je v práci, stará sa o maloletého priateľ. Vzťah V. a jej priateľa je výborný. V. ho má rád aj ho rešpektuje. Na druhom pojednávaní, po ďalšej realizácii ,,skúšobnej" striedavej osobnej starostlivosti matka uviedla, že sa jej zdá striedavá starostlivosť nevyhovujúca. Maloletý sa jej zdá viac uzavretý a menej spontánny. Zdá sa jej, že maloletý si stráži to, čo povie. Matka si predstavuje stabilný režim tak, aby mal maloletý svoju posteľ, domácnosť, svoj kútik, pravidelný režim. V čase keď je matka v práci, starostlivosť o maloletého zabezpečuje priateľ matky. Matka na druhom pojednávaní uviedla, že zo strany otca už nie sú kladené požiadavky na to, že v čase matkinej služby sa bude o maloletého starať otec, nakoľko matka už otcovi služby nezasiela a otec teda nevie ako robí. Matka sa vyjadrila, že V. sa v škole nezhoršil, výsledky má dobré. Čo sa týka vzťahu V. a otca, maloletý sa o otcovi vyjadruje dobre a má otca rád. Matka uviedla, že podľa jej názoru je presúvanie V. z Trenčína do Bánoviec nad Bebravou do školy nevyhovujúce a z dlhodobého hľadiska to bude náročné. Keď maloletý príde od otca javí sa spokojný, ale zároveň sa matky nevie ,,nabažiť" a nevie sa od nej pohnúť. Na krúžky maloletý V. chodil rád, naposledy matke uviedol, že na hokejový krúžok chodiť nechce, že ho to už nebaví. Matka uviedla, že chce, aby maloletý napredoval a aby bol spokojný a šťastný. Myslí si, že základ jej výchovy a výchovy otca je rovnaký. Rodičia maloletého dieťaťa realizovali ,,skúšobnú" striedavú osobnú starostlivosť približne do obdobia pojednávania dňa 21.02.2022, pričom na tomto pojednávaní matka uviedla, že naďalej nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, žiada presné určenie stretávanie sa otca s maloletým a zvýšenie vyživovacej povinnosti. So ,,skúšobnou" striedavou starostlivosťou súhlasila vzhľadom k povahe otca maloletého dieťaťa, chcela sa vyhnúť konfliktom pri preberaní dieťaťa a aby to na maloleté dieťa nemalo negatívny vplyv. Chcela sa zároveň vyhnúť slovným atakom zo strany otca a zachovať pokojnú atmosféru. Maloletý sa jej zdá menej spontánny, tichší, viac vážny, matka má pocit, že je maloletý na ňu viac naviazaný. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 21.02.2022 uviedla, že je stále zamestnaná v zdravotníckom zariadení v Nemocnici Bánovce nad Bebravou, v súčasnosti je však práceneschopná, a to z dôvodu, že je tehotná. Poberá nemocenskú dávku vo výške 520 € a tehotenský príspevok vo výške 200,-€, otec platí výživné riadne a včas, prídavok na dieťa stále poberá matka v sume 25,-€. Matka naďalej býva spoločne s maloletým a priateľom v byte, ktorý vlastní jej mama. Náklady na bývanie sú približne také ako uviedla a preukázala k poslednému pojednávaniu. Výdavky na bývanie predstavuje nájomné približne vo výške 122,-€ mesačne, poplatok za elektriku vo výške 11,-€ mesačne, poplatok za plyn vo výške 4,-€, koncesionárske poplatky 4,64 € mesačne, poplatok za internet vo výške 72,-€ ročne. S maloletým chodí na výlety, pričom náklady na pohonné hmoty predstavujú približne 100 € mesačne. Pribudla jej hypotéka, ktorú si spoločne s priateľom vzali za účelom stavby rodinného domu, mesačná splátka je 307 €, na nákladoch na bývanie a na nákladoch na hypotéke sa podieľa priateľ matky v rozsahu ?. Priateľ matky pracuje v Partizánskom v spoločnosti C., jeho príjem je približne 1.500,-€ v čistom. Maloletý V. aktuálne navštevuje 2. ročník základnej školy v Bánovciach nad Bebravou, kam dochádza denne pešo, výdavky na cestovné do školy nevznikajú žiadne. Matka hradí poplatok ŠKD 10 €, triedny fond 5 € mesačne, ZRPŠ 10 € ročne, maloletý sa stravuje v škole, má tam obedy, matka mesačne uhrádza poplatok v sume približne 27,-€. Desiate si maloletý nosí z domu. Matka maloletému zakupuje pomôcky, perá, zošity, na začiatku školského roka hradila sumu 25 €, teraz zakupuje školské pomôcky podľa potreby. Na začiatku školského roka maloletému zakupovala prezuvky, úbor na telesnú, knihu na angličtinu, spolu 45 €. Momentálne maloletý navštevuje hokejový krúžok, na iné nemá čas, náklady spojené s hokejom hradí otec. Maloletý je zdravý, má bežné virózy v súvislosti s čím sú zakupované bežné lieky, matka mu zakupuje vitamíny, maloletý nemá špeciálny režim stravovania. Oblečenie a obuv mu zakupuje matka. Oblečenie a obuv mu zakupuje podľa sezóny, naposledy mu zakupovala bundu za sumu 50,- €, zakupovala mu snehule. Otec hradí náklady spojené s hokejom, a taktiež zakúpil maloletému zimné topánky. Matka vlastní pozemok a rozostavaný dom v obci D., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, inú nehnuteľnosť nevlastní. Vlastní motorové vozidlo značky Nissan Qashqai, rok 2021. Okrem hypotéky iné pôžičky, úvery nemá, má nejaké úspory, vyživovaciu povinnosť má iba jednu. Otec hradí náklady spojené s hokejom, a taktiež zakúpil maloletému aj zimné topánky. Matka žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 130,-€ mesačne na sumu 230,-€ mesačne odo dňa podania návrhu, následne však svoj návrh upravila a s poukazom na realizáciu ,,skúšobnej" striedavej starostlivosti žiadal upraviť vyživovaciu povinnosť od rozhodnutia súdu.
10. Z rozhodnutia Základnej školy Duklianska v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 18.05.2020 na č.l. 10 vyplýva, že maloleté dieťa bolo prijaté na základné vzdelávanie do uvedenej základnej školy od 01.09.2020.
11. Z potvrdenia základnej školy na č. l. 437 vyplýva, že v súvislosti s plnením povinnej školskej dochádzky maloletým V. S. sú hradené poplatky - ZRPŠ vo výške 10,-€ ročne, strava vo výške 27,20 € mesačne, poplatok ŠKD vo výške 10,-€ mesačne. Z potvrdenia vyplýva, že prospech maloletého je veľmi dobrý v každom predmete, so správaním maloletého v škole nie sú zaznamenané žiadne problémy.
12. Zo záverov znaleckého posudku č. 65/2021 vypracovaného znalkyňou PhDr. Martou Halašovou vyplýva, že vzťah maloletého dieťaťa k jeho rodičom je pozitívny. Vzťahy dieťaťa sú prevažne sýtené citovo, preto je aj jeho citový vzťah k obidvom rodičom porovnateľne pozitívny. V osobnej rovine má maloletý intenzívny, určujúci vzťah k svojej mame. V rámci rodinného konceptu vyjadril pozitívny vzťah k obidvom rodičom, so striedavou preferenciou jedného alebo druhého rodiča. Naznačil väčšiu blízkosť s mamou, otca (a otcovho otca) vníma ako symboly sily a moci. U maloletého pretrváva predstava kompletnej pôvodnej rodiny (maloletý, obidvaja rodičia kde je mama najdôležitejšou osobou v rodine) včlenená do širšej rodiny zo strany oboch rodičov s prítomnosťou maminho priateľa, s nedostatkom rodinných tradícii, s dôrazom na prítomnosť a neistou budúcnosťou. Podvedome vníma nesúrodosť pováh členov svojej rodiny. Na úrovni prežívania je jeho vzťah s rodičmi porovnateľne problematický (mamu nemá až tak rád, otec na neho často kričí). V rodine sa cíti pozitívne hodnotený, keď je dobrý. Podľa neho je dieťa v rodine skôr ako "priateľ". Znalkyňa konštatuje, že maloletý v rodine pociťuje nadmerný tlak na jeho zodpovednosť a rozhodovanie, čo hrozí ďalšou destabilizáciou jeho psychiky. Znalkyňa ďalej uvádza, že obaja rodičia majú k maloletému porovnateľne pozitívny vzťah. Obidvaja rodičia, hlavne otec, deklaruje dôležitosť záujmov maloletého syna. Otec považuje za podstatné vytvoriť dobré podmienky pre život svojho syna. Nikdy nezabudne na jeho narodenie. Obzvlášť sa teší na týždeň so synom. Chcel by vidieť svojho syna spokojného. Rodinný koncept otca svedčí o podvedomom uviaznutí v pôvodnej rodine (kde má jeho matka najdôležitejšie postavenie), hoci s bývalou manželkou vytvoril vlastnú rodinu, z ktorej pochádza maloletý V. (ktorého nezahrnul do svojho rodinného konceptu). Matka má najväčší strach, že stratí syna, má o syna strach. Za zmysel života považuje dieťa, rodinu a lásku. Chce vytvárať šťastnú rodinu. U matky je sformovaný doplnený rodinný koncept so slabými rodinnými tradíciami, kde maloletý má najdôležitejšiu pozíciu. Matka má nesprávnu tendenciu nahrádzať otca v živote maloletého svojím terajším partnerom. Znalkyňa ďalej uvádza, že u maloletého V. ide o osobnosť dieťaťa v mladšom školskom veku, vo vývine, vývin neurotický s prejavmi porúch správania v školskom prostredí (prejavy extroverzie a dominancie, narušenie kontaktu a komunikácie ako dôsledok
- ventilovanie nahromadeného emočného napätia). Psychický stav maloletého je destabilizovaný podvedomým zachytávaním a úkorným prežívaním rodičovských disharmónií. V prežívaní maloletého je evidentné odpojenie od vnútorného prežívania s idealizovaním svojej osobnej a rodinnej situácie. K ľuďom vo všeobecnosti a k rovesníkom má skôr negatívny vzťah, k škole a k učiteľke má pozitívny vzťah. Prial by si, aby nemal tresty. Má strach, že sa niekde buchne a bude to bolieť (pravdepodobne to súvisí s hokejovým tréningom). Najviac si praje, aby rodičia boli spolu a aby bol všetkými obľúbený a radostný. Znalkyňa ďalej uviedla, že obidvaja rodičia sú osobnostne a rodičovsky nezrelí, menej pripravení na plnenie aktuálnych životných úloh, vrátane úloh výchovných. Výsledky vyhodnotenia rodičovských postojov priniesli zistenie, že ani jeden z rodičov nemá tendenciu ku kamarátstvu a solidarite s dieťaťom, čo je vo všeobecnosti zistenie veľmi zriedkavé a svedčí o slabej empatii rodičov a ich problematickej citovej náklonnosti k maloletému dieťaťu. Rovnako ako je tomu u matky možno u otca konštatovať nedostatok podporných a formatívnych aspektov výchovnej stratégie. Vo výchove ide u neho skôr o dôraz na odmietanie nasledovných prístupov: zlomiť vôľu dieťaťa, podráždenosť, izolovanie pred vonkajšími vplyvmi, potláčanie agresivity a sexuality, zasahovanie do života dieťaťa a urýchľovanie jeho vývinu. Matku nepovažuje za centrálnu osobu v rodine a domácnosti. Nechce sa vyhýbať komunikácii s dieťaťom. V prípade matky možno rovnako ako u otca evidovať nedostatok podporných a formatívnych aspektov stratégie. Vo výchove ide u nej skôr o dôraz na odmietanie nasledovných prístupov: zlomiť vôľu dieťaťa, podráždenosť a prísnosť, potláčanie agresivity a sexuality, zasahovanie do života dieťaťa a urýchľovanie jeho vývinu. Rolu matky v rodine nevníma ako centrálnu, ale sama neodmieta úlohu ženy v domácnosti. Nechce sa vyhýbať komunikácii s dieťaťom. Jej výchovné prístupy neovplyvňuje rodičovský konflikt. Myslí si, že deti a rodičia sú si rovní, čo môže vyvárať nadlimitný tlak na rozhodovanie a zodpovednosť k maloletému. Ďalej znalkyňa uvádza, že u obidvoch rodičov bol zistený pozitívny výchovný potenciál aj výchovné riziká (s ktorými sa musia rodičia vyrovnať a vo výchove mal. syna ich minimalizovať). K pozitívam možno počítať, že obidvaja rodičia majú
normálnu mentálnu kapacitu, sú priemerne osobnostne diferencovaní, čo poskytuje vhodné predpoklady pre poskytovanie vývinových stimulov maloletému V.. Obidvaja rodičia majú k spoločnému synovi pozitívny vzťah, chcú sa o neho dobre starať a vychovávať ho vo svojom výchovnom prostredí. K výchovným rizikám možno zaradiť zistené náznaky porúch osobnosti (anakastická porucha osobnosti, u otca aj schizoidná). U obidvoch boli zistené známky adaptačných porúch (intrapsychické napätie, pocity neadekvátnosti, nedostačivosti). Komplexné posúdenie osobnostných charakteristík, ktoré sú bližšie popísané znalkyňou v znaleckom posudku na č. l. 356, a výchovných predpokladov umožňuje podľa názoru znalkyne označiť matku za aktuálne mierne lepšie disponovanú pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Znalkyňa ďalej v znaleckom posudku uvádza, že záujem otca maloletého dieťaťa starať sa o spoločného syna je pochopiteľný a je chvályhodné, že sa chce o syna starať v čase, keď je to pre matku kvôli jej pracovným povinnostiam nemožné. Otec si však titulom starostlivosti o spoločného syna nárokuje na nenáležitú kontrolou nad matkiným životom (chce riadiť jej bývanie, prácu, vzťahy, životný režim) už od odchodu matky zo spoločnej domácnosti s ním, čomu matka spočiatku a dlhodobo podliehala (aj nedávno mu poskytovala rozpis svojich služieb). Je vysoko pravdepodobné, že otec úkorne znáša matkino súčasné partnerstvo. Bol u neho zistený sklon k preberaniu nadmernej jednostrannej zodpovednosti, jednostrannej komunikácii a explozívnemu správaniu. Zjavná tendencia k manipulácii nebola u neho zistená. Emočný a racionálny kontakt s realitou je u neho narušený, môže u neho dochádzať k svojskej až svojvoľnej interpretácii diania, takmer výlučne na základe vlastného odhadu situácii s podcenením jednotlivých aspektov, jeho vnímanie sveta ovplyvňuje sociálna odťažitosť, schizoidita. U matky neboli zistené manipulatívne tendencie a potreba kontrolovať. Boli u nej zistené tendencie k cynizmu až mizantropizmu, čo môže istým spôsobom svedčiť o citovom chlade a viesť k uprednostňovaniu svojich záujmov pred záujmami iných (aj pred záujmami maloletého), čo otec pravdepodobne vycítil. Znalkyňa sa vyjadrila, že doposiaľ skúšobne v týždňových intervaloch realizovaná forma striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je do budúcnosti vhodnou alternatívou starostlivosti a výchovy o spoločné maloleté dieťa za predpokladu, že obidvaja rodičia absolvujú intenzívny, dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva s presne vymedzenými cieľmi, štvrťročným vyhodnocovaním pokroku oboch rodičov v osvojovaní a aplikácií princípov zodpovedného rodičovstva. Znalkyňa uviedla, že pokiaľ by niektorý z rodičov nedosahoval očakávaný pokrok, odporúča ponechať alebo zveriť maloleté dieťa tomu rodičovi, ktorý je schopný a ochotný sa v danom zmysle zdokonaľovať. Skúšobné obdobie realizovania striedavej osobnej starostlivosti ukázalo, že rodičia sú schopní konštruktívnejšej komunikácie a odovzdávanie maloletého dieťaťa môže byť bez rodičovských konfliktov. Psychický stav maloletého však svedčí o negatívach vo výchovnom prostredí rodičov, o nedostatočne korigovanom odraze ich nepriaznivých osobnostných vlastností a výchovných rizík, premietajúcich sa do ich životnej stratégie, vrátane stratégie výchovnej. Maloletý prejavuje svoju vôľu v tomto smere (byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti) podľa intuitívneho orientovania sa v prianiach (a tlakoch) zo strany svojich rodičov. Zo sebazáchovných dôvodov môže maloletý prezentovať čokoľvek, nemá však dostatok vývinových kompetencií, aby mohol racionálne realizovať, porovnávať, syntetizovať a predvídať dopad akejkoľvek formy starostlivosti jeho rodičov o neho. Maloletý počas vyšetrenia povedal (a pritom plakal), že chce aby boli spolu obidvaja rodičia, že sa pamätá, že keď boli rodičia spolu a že to bolo dobré (pritom povedal, že keď sa rozišli, mal dva roky, čo takmer vylučuje nielen reálne spomienky, ale aj pocitové reflexie). Pretože matka nemá tendenciu k zbližovaniu sa s otcom, má svoj život a nové partnerstvo, je takmer isté, že uvedenú rétoriku si maloletý mohol osvojiť vo výchovnom prostredí otca. Maloletý pociťuje väčšiu istotu a bezpečie vo výchovnom prostredí svojej mamy. Výchovné prostredie otca v jeho byte v Trenčíne sa javí skôr ako chudobné na podnety a vzťahy. Ďalej znalkyňa uvádza, že maloletý nie je otvorene a zámerne ovplyvňovaný rodičmi na vedomej úrovni voči druhému rodičovi, je však nepochybne takto ovplyvňovaný na podvedomej úrovni celkovým vyladením rodičov a ich vzťahom k druhému rodičovi. Vzájomné nastavenie rodičov je problematické. Zo strany matky ide skôr o ľahostajnosť a tendenciu zbaviť sa prieniku otca do jej výchovného prostredia, zo strany otca ide o otvorené spochybňovanie, kritizovanie, až znevažovanie kvality matkinej starostlivosti o maloletého. Znalkyňa pokladá za nemožné aby hlavne na strane otca nedochádzalo k presakovaniu jeho negatívneho nastavenia voči matke do výchovnej atmosféry v jeho domácnosti. Znalkyňa konštatuje, že rodičia ponúkajú svojmu synovi mimoškolské záujmové aktivity, ktoré sami pre neho považujú za vhodné a svojim spôsobom nadhodnocujú význam krúžkov v živote maloletého. Vo veku maloletého ešte nie sú sformované záujmy, postoje a hodnoty, ktoré by dieťa vedelo prejaviť a zdôvodniť. Psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by maloletý mal záujem o hudobný krúžok. Jeho postoj k hokejovému tréningu je ambivalentný. Povedal, že chce byť hokejistom, ide však skôr o zdieľanú otcovu predstavu, ktorý ho na hokej prihlásil a forsíruje jeho tréning. Otec zapísal maloletého V. do hokejového klubu v Trenčíne a touto aktivitou maloletého argumentuje v prospech svojho návrhu, napriek tomu, že maloletý
v čase zapísania bol a je stále zverený matke. Maloletý vyjadril k matkinmu priateľovi pozitívny vzťah bez zvláštneho zdôrazňovania jeho predností alebo nedostatkov. Pre maloletého je matkin priateľ okrajovou osobou. Môže matke v jej výchovnom prostredí pomáhať a podporovať ju v jej pozitívnych výchovných snahách. Znalkyňa záverom navrhuje bežný model kontaktu maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému by dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. A to každý druhý víkend od piatku do nedele, prázdniny, sviatky a voľna porovnateľne. Znalkyňa uviedla, že v záujme maloletého dieťaťa je stabilizovanie jeho výchovného prostredia. Vzhľadom na výsledky vyšetrenia u oboch rodičov a maloletého dieťaťa znalkyňa odporučila ponechať v platnosti doterajšie rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu až do času absolvovania kurzu rodičovskej terapie a poradenstva obidvomi rodičmi. Znalkyňa uviedla, že je potrebné aby obaja rodičia urgentne zmobilizovali svoj pozitívny potenciál a minimalizovali poznané výchovné riziká vyplývajúce z ich osobnostných charakteristík. Kvôli tomu by mali bezodkladne začať navštevovať intenzívny, dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva s cieľom lepšie porozumieť svojmu prežívaniu a vývinovým potrebám spoločného mal. dieťaťa, pochopiť, rozvinúť u seba a v bežnom živote aplikovať aspekty zodpovedného rodičovstva.
13. Znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD., na pojednávaní zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku, ku ktorému dospela po oboznámení sa so spisom, z analýzy výsledkov psychologického vyšetrenia vlastného, s použitím štandardných psychologických metód. Uviedla, že v danom čase psychologického vyšetrenia, sa javila matka maloletého ako vhodnejší rodič pre starostlivosť o maloletého. Otec maloletého urobil skutočne veľa, aby sa k maloletému priblížil po tom ako matka odišla zo spoločného bydliska spolu s maloletým, zabezpečil vo svojom súčasnom bydlisku materiálny rámec pre maloletého a snažil sa o to, aby maloletý bol v starostlivosti svojich rodičov a nie v starostlivosti iných členov rodiny. Vzťahy, citové väzby maloletého boli viacej smerované na matku a akokoľvek dobre mienený tréning, ktorý vybavil pre svojho syna otec vyznieva v svetle psychologického vyšetrenia ako záťaž pre maloletého. Uviedla, že ak by došlo k podstatným zmenám v pohľade otca na záťaž maloletého jeho športovými aktivitami a ak by pracoval otec na sebe, na negatívach, bolo by možné uvažovať aj o striedavej starostlivosti. Ďalej znalkyňa uviedla, že očakávala aktuálny posun v danej veci s výsledkom rodičovskej terapie a poradenstva, ku ktorej medzi rodičmi nedošlo. Znalkyňa sa vyjadrila, že jej zistenia vedú skôr k zachovania status quo a odporúčala zachovať súčasný stav s tým, že rodičia absolvujú minimálne pol roka trvajúci intenzívny kurz rodičovskej terapie a poradenstva v odbornej inštitúcii charakteru štátneho, mimovládneho alebo privátneho, teda že nenechajú plynúť ďalší čas bez toho, aby takýto kurz absolvovali a bez toho, aby odstránili riziká, ktoré boli naznačené v znaleckom posudku, vo svojich výchovných prístupoch a vzťahoch. Kým sa toto neuskutoční, z jej psychologického hľadiska ako znalca, by skôr zachovala status quo. Celý rodičovský kurz, teda poradenstvo a terapia má smerovať k tomu, aby medzi rodičmi došlo k zmiereniu, aby sa napriek všetkému, čo sa stalo, stali dobrými priateľmi, ktorým leží na srdci blahobyt maloletého spoločného syna viac ako ich akákoľvek sebarealizácia, nech je to už realizácia v ďalšom partnerstve, v ďalšom rodičovstve, práci vlastnej, alebo napĺňaní vlastných záujmov a hodnôt.
14. Na č. l. 255 - 266 je v súdnom spise zadokumentovaný aj znalecký posudok č. 35/2020, vypracovaný znalcom PhDr. Karolom Kleinmann z odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých, poradenskej psychológie, ktorý dal vypracovať otec maloletého dieťa a ktorý bol súdu predložený na pojednávaní. K záverom tohto znaleckého posudku súd neprihliadol, a to z dôvodu, že tento nepovažuje za objektívny, keďže bol vypracovaný bez účasti a vyšetrenia matky maloletého dieťaťa, ktorá ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, o jeho vypracovaní nemala ani vedomosť. Matka nebola prizvaná k znalcovi, nemala vedomosť o tom, že otec s maloletým plánuje navštíviť a navštívil znalca, o týchto skutočnostiach sa dozvedela až potom, ako sa sama dopytovala otca, prečo sa v daný deň maloletý V. nenachádza v školskom zariadení. V záujme objektívneho posúdenia predmetnej odbornej otázky súd pribral do konania znalkyňu PhDr. Martu Halašovú, s čím súhlasili aj rodičia maloletého dieťaťa.
15. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15.10.2020 (ktorá predchádzala vypracovaniu znaleckého posudku) vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa a maloletý V. sa zúčastnili psychologických konzultácii vo veci podaného návrhu na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. V správe je uvedené, že otec maloletého dieťaťa si podal návrh z dôvodu potreby usporiadaného a pravidelného režimu pre dieťa. Zo správy vyplynulo, že z rozhovoru bolo zrejmé, že samotný spôsob realizácie podľa predstavy otca nezabezpečí maloletému V. režim a pravidelnosť nakoľko maloleté dieťa má dva dni v týždni voľnočasové aktivity. Predstava otca o zabezpečení dochádzky dieťaťa na krúžky by znamenala, že maloletý V. by sa presúval cca každé dva až tri dni, čo
odporuje prezentovanému názoru o pravidelnom režime a je skôr pohodlnejším riešením pre rodičov, nie pre dieťa. Zo správy vyplýva, že matka maloletého dieťaťa nesúhlasí s návrhom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a ako hlavný dôvod uvádza problematickú komunikáciu s otcom dieťaťa. Matka taktiež poukázala na nespoľahlivosť a krátke trvanie rodičovských dohôd ako aj nedodržiavanie termínov zo strany otca dieťaťa. Pri psychologickej konzultácii maloleté dieťa nadviazalo kontakt bezprostredne, spolupracoval ochotne. Je žiakom základnej školy, v škole dosahuje veľmi dobré výsledky. Vo voľnom čase navštevuje hokejový krúžok v Trenčíne, v utorok máva hudobnú v Bánovciach nad Bebravou. Z pozorovania je zrejmé, že osobnosť maloletého V. je detská, adekvátna veku. Z rozhovoru je zrejmé, že do školy chodí rád, s prípravou do školy mu pomáhajú obaja rodičia. U dieťaťa je prítomná túžba po tom, aby rodičia boli opäť spolu, spôsob striedania sa u rodičov je skôr kompenzácia zo strany dieťaťa. Na otázku s kým a kde býva nevie konkrétne odpovedať, čo zodpovedá aktuálnemu stavu, že dieťa sa často presúva. V rozhovore uvádza, že najskôr je týždeň s maminou, potom týždeň s tatinom, dodáva však, že to vymyslel tato. Vzhľadom k veku dieťaťa je prirodzené, že maloletý V. nemá reálnu predstavu o pojme "týždeň" a nevie k samotnej striedavej starostlivosti zaujať jednoznačný postoj. Z použitých projektívnych techník je zrejmé, že k obom rodičom má vytvorené silné pozitívne citové väzby, pod pojem rodina zahŕňa starých rodičov z oboch strán, bratranca a sesternicu z otcovej strany. Dominantná je tiež postava dedka z Trnavy. V rozhovore sa tiež objavuje postava matkinho priateľa, ktorý s nimi zdieľa spoločnú domácnosť a maloletý ho má veľmi rád. Postavu matky hodnotí maloletý V. ako prísnejšiu s jasnými pravidlami, čo pri postave otca absentuje. V závere psychologička konštatuje, že maloletý V. má k obom rodičom vytvorené silné pozitívne citové väzby, jednoznačný postoj k možnej striedavej starostlivosti však zaujať nevie, nakoľko doposiaľ v skutočnom režime striedavej osobnej starostlivosti nefungovali v zmysle uceleného presného počtu dní len s jedným rodičom. Predstava otca maloletého dieťaťa o spôsobe realizácie striedavej starostlivosti sa vylučuje s potrebou dieťaťa mať pravidelný režim. V prípade nariadenia striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné pre dieťa zabezpečiť ucelený počet dní u jedného rodiča so zabezpečením všetkých školských a záujmových aktivít zo strany jedného rodiča. Vzhľadom k tomu, že komunikácia rodičov je problematická a ich dohody nemajú trvalý charakter je podľa názoru psychológa nevyhnutné rozsudkom určiť jasné pravidlá. 16. Zo správy z poradenského procesu zo dňa 04.03.2021 vyplynulo, že maloletý aktuálnu rodinnú situáciu hodnotí ako pokojnú, najmä čo sa týka atmosféry a komunikácie rodičov navzájom, z toho dôvodu nad inou formou starostlivosti ani neuvažuje. Toho času je spokojný. K obom rodičom má vytvorené pozitívne citové väzby. Dieťa sa úplne vyhýbalo negatívnemu hodnoteniu rodičov v snahe nikomu neublížiť a na podklade predchádzajúcich životných skúseností sa snaží udržať pokojnú a bezkonfliktnú komunikáciu rodičov čo najdlhšie. Snaží sa vyhovieť obom rodičom a tým zmierniť pomyselný tlak na svoju osobu.
17. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.10.2020 okrem iného vyplýva, že matka obýva jednoizbový byt, ktorý je vo vlastníctve jej matky. V byte žije so svojim synom a priateľom. Maloleté dieťa má vytvorený priestor na hru, odpočinok a aj prípravu na vyučovanie. Počas šetrenia bol vykonaný neformálny pohovor aj s maloletým V., ktorý uviedol, že je žiakom prvého ročníka základnej školy v Bánovciach nad Bebravou, v škole sa mu páči. K otcovi chodí rad, vyjadril sa, že by chcel bývať u mamy a tatina navštevovať. Dieťa sa vyjadrilo, že mu to vyhovuje tak ako to je teraz, býva u mamy a tatina navštevuje. Tatina navštevuje vtedy, keď je mama v práci. Z prešetrenia pomerov, z pohovorov s rodičmi ako i s dieťaťom vyplynulo, že dieťa ma pozitívne väzby k obom rodičom, nemá však reálnu predstavu čo by obnášalo zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na č. l. 99 vyplýva, že v domácnosti otca bolo uskutočnené šetrenie, bolo zistené že otec maloletého dieťaťa žije sám, v zrekonštruovanom 3-izbovom byte, prípadne tam žije spolu so synom, domácnosť pozostáva z priestrannej vstupnej chodby, kúpeľne, WC, komory, kuchyne s jedálenským stolom, obývačky, spálne a detskej izby. Domácnosť je vkusne zariadená, vedená na požadovanej hygienickej úrovni. V čase šetrenia mal maloletý v detskej izbe písací stôl so stoličkou, hokejovú bránku, posteľ v izbe nemal, otec uviedol, že nová posteľ bude pre dieťa dovezená dňa 08.10.2020. V čase šetrenia sa otec opakovane dožadoval poradenstva v tom smere, že chce docieliť to, že ak matka nebude môcť dieťaťu zabezpečovať starostlivosť zo zdravotných dôvodov, on chce byť vždy ten prvý, kto za matku dieťaťu zabezpečí osobnú starostlivosť. Prešetrením v domácnosti otca bolo zistené, že otec má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné bytové podmienky pre maloleté dieťa.
19. Z úradného záznamu zo dňa 17.02.2022 na č. l. 408 vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom, kde maloletý uviedol, že na vysvedčení mal samé jednotky, na čo bol hrdý. Rozprával, že teraz je u mamy, ale chodí jeden týždeň k otcovi a jeden týždeň je u mamy. Na otázku, či mu to tak vyhovuje, pokrčil plecami a povedal, že áno. Má rád oboch rodičov. V rámci voľného času chodí na hokej do Trenčína. Maloletý uviedol, že tatino je na neho prísnejší, viac sa mu venuje mamina. Ak nastane situácia, že si niečo praje, alebo niečo chce zmeniť na zaužívaných veciach skôr to povie mame ako otcovi.
20. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že v prípade návrhu otca maloletého dieťaťa o zverenie maloletého V. do striedavej osobnej starostlivosti sa odvoláva v plnom rozsahu na závery znaleckého dokazovania. V prípade, že súd ponechá maloletého vo výlučnej starostlivosti matky, je potrebné upraviť styk dieťaťa s druhým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, vo veci rozsahu úpravy styku sa takisto odvoláva na závery znaleckého dokazovania, kde znalkyňa špecifikovala bežný model kontaktu maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému by dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, a to každý druhý víkend od piatku do nedele, prázdniny, sviatky a voľná porovnateľne. Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti kolízny opatrovník uviedol, že aj v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti alebo ponechania v osobnej starostlivosti matky sa pomery účastníkov zmenili a je potrebné s ohľadom aj na fakt, že matka je tohto času práceneschopná a do budúcna bude mať materské a rodičovské povinnosti, upraviť výživné. A v prípade, že bude dieťa ponechané v osobnej starostlivosti matky, od posledného určenia vyživovacej povinnosti sa pomery účastníkov zmenili a je potrebné upraviť výživné s ohľadom na opodstatnené potreby dieťaťa, ako aj zárobkové a majetkové možnosti oboch rodičov.
21. Z potvrdenia zamestnávateľa - Nemocnica Agel Bánovce s.r.o., zo dňa 21.09.2020 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky maloletého dieťaťa za obdobie 7/2019 - 8/2020 bol 1.083,13 €. Matka maloletého dieťaťa pracuje v uvedenej nemocnici od 04.09.2016 v trojzmennej prevádzke, pričom pracovné povinnosti si plní spoľahlivo, je zodpovedná, kolegiálna k spolupracovníkom a má pozitívny vzťah k pacientom.
22. Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.03.2022 vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je stále vedená ako zamestnankyňa Nemocnice Agel Bánovce s.r.o., t. č. je poberateľkou nemocenskej dávky vo výške 734,90 € mesačne a tehotenského príspevku vo výške 245,40 € mesačne.
23. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne na č. l. 452 vyplýva, že matke bol priznaný nárok na tehotenské vo výške 8,76100500 eur za deň.
24. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne na č. l. 453 vyplýva, že matke bol priznaný nárok na nemocenské vo výške 26,24616500 eur za deň.
25. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 28.09.2020 vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je od 01.03.2014 poberateľkou prídavku na dieťa, v čase vyhotovenia potvrdenia v sume 24,95 €.
26. Z aktuálnej lustrácie v Sociálnej poisťovni k osobe E. S., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je samostatne zárobkovo činnou osobou.
27. Z výpisu z Obchodného registra na č. l. 409 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je spoločníkom a konateľom spoločnosti D. SK, s.r.o.
28. Z výpisu z Obchodného registra na č. l. 410 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je konateľom spoločnosti D., s.r.o.
29. Z výpisu z Obchodného registra na č. l. 411 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je konateľom spoločnosti K. Q., s.r.o.
30. Z výpisu zo živnostenského registra na č. l. 412 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je podnikateľom podnikajúcim pod obchodným menom Bc. E. S., v predmetoch podnikania uvedených v tomto výpise.
31. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - Bc. E. S. za zdaňovacie obdobie 2021 na č. l. 504-512 vyplýva, že príjmy otca maloletého dieťaťa za uvedené zdaňovacie obdobie predstavujú 25.250,-€, výdavky 18.491,80 € a základ dane je 6.758,20 €.
32. Z daňového priznania k daní z príjmov právnickej osoby - K. Q. s.r.o., za zdaňovacie obdobie 2021 na č. l. 513-520 vyplýva, že úhrn zdaniteľných príjmov právnickej osoby v tomto zdaňovacom období je 3.290,-€, výška nákladov predstavuje 3.292,34 € a výsledok hospodárenia je - 2,34 €.
33. Z daňového priznania k daní z príjmov právnickej osoby - D., s.r.o., za zdaňovacie obdobie 2021 na č. l. 521-528 vyplýva, že úhrn zdaniteľných príjmov právnickej osoby v tomto zdaňovacom období je 494.979,51 €, výška nákladov predstavuje 498.535,48 € a výsledok hospodárenia je - 3.555,97 €.
34. Z daňového priznania k daní z príjmov právnickej osoby - D. SK s.r.o., za zdaňovacie obdobie 2021 na č. l. 529-536 vyplýva, že úhrn zdaniteľných príjmov právnickej osoby v tomto zdaňovacom období je 58.509,93 €, výška nákladov predstavuje 58.501,78 € a výsledok hospodárenia je 8,15 €.
35. Z Listu vlastníctva č. XXXX na č. l. XX vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je výlučným vlastníkom bytu č. X. nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. číslo XXXX v k. ú. Trnava, okres Trnava.
36. Z Listu vlastníctva č. XXXX na č. l. XX-XX vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je výlučným vlastníkom bytu č. XX, bytového domu súp. číslo XXXX v k. ú. Trenčín, okres Trenčín.
37. Z čestného prehlásenia na č. l. 84 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa ako konateľ obchodnej spoločnosti K. Q. s.r.o. nepoberá za výkon funkcie konateľa žiadne finančné a ani naturálne plnenie.
38. Z čestného prehlásenia na č. l. 85 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti D. SK, s.r.o. za výkon funkcie konateľa nepoberá žiadne finančné a ani naturálne plnenia.
39. Z čestného prehlásenia na č. l. 86 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa ako konateľ obchodnej spoločnosti D., s.r.o. za výkon funkcie konateľa nepoberá žiadne finančné a ani naturálne plnenia.
40. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 21.09.2020 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa nie je a nikdy nebol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok.
41. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 02.03.2022 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa nepoberá zo strany štátu dávku v nezamestnanosti, nemocenské dávky a ani dávky dôchodkového poistenia, v období od 11.03.2020 do 31.05.2020 poberal ošetrovné.
42. Z predloženej SMS komunikácie medzi rodičmi maloletého dieťaťa na č. l. 116-223 vyplýva, že v období ,,písania" správ bola komunikácia rodičov problematická, konfliktná, zo strany otca maloletého dieťaťa boli na adresu matky mierené urážky, osočovanie a rôzne vyjadrenia o nespôsobilosti matky vo veci starostlivosti o maloleté dieťa.
43. Z predloženej listiny na č. l. 454 vyplýva, že matke bola určená splátka úveru vo výške 307,01 € počínajúc splátkou 17.02.2022.
44. Z listín a dokladov na č. l. 281-304, č. l. 313-317, č. l. 455-469, č.l. 480-490 a taktiež z prílohovej obálky na č. l. 493 vyplývajú výdavky vznikajúce v súvislosti so zabezpečovaním bývania (nájomné v sume 121,07 € mesačne, poplatok za elektrinu vo výške 11,-€ mesačne, poplatok za plyn vo výške 11,-€ štvrťročne, koncesionársky poplatok RTVS vo výške 4,64 € mesačne, poplatok za internet a telefón), v súvislosti s hradením nákladov v školskom zariadení (poplatok za stravu vo výške 27,20 € mesačne, poplatok ŠKD vo výške 10,-€ mesačne), v súvislosti so zabezpečovaním oblečenia pre maloleté dieťa (matka maloletému zakupuje potrebné oblečenie, v období od 24.06.2020 do 19.03.2021 matka vynaložila na nákup oblečenia sumu v preukázanej výške 697,95 €, v období od 29.10.2021 do 09.03.2022 matka vynaložila na nákup oblečenia sumu v preukázanej výške 338,60 €) a pokrývaním ďalších potrieb. Matka preukázala výšku úhrady poistenia motorového vozidla vo výške 97,70 €, úhrada
poistného pre maloletého V. vo výške 20,-€ mesačne, ako aj výšku poistného v prípade poistenia nehnuteľnosti v obci D. v sume 98,39 € ročne.
45. Z dokladov predložených otcom maloletého dieťaťa na č. l. 496-502 vyplývajú náklady vynakladané otcom maloleté dieťaťa na zakúpenie športových potrieb, oblečenia pre maloleté dieťa, obuvi. Otec predložil súdu doklady v celkovej výške zakúpeného tovaru 1.537,22 €.
46. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
47. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
48. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
49. Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
50. Podľa § 25 odsek 1, odsek 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
51. Podľa § 62 odsek 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
52. Podľa § 78 odsek l - 3 Zákona a rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
53. Podľa § 75 odsek l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
54. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú:
a) obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, b) obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem c) je to v záujme maloletého dieťaťa v zmysle č.l. 5 Základných zásad Zákona o rodine, d) budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa (povinnosť prihliadať aj na tento faktor vylučuje z aplikácie striedavej starostlivosti deti, ktorých rodičia trvale vytvárajú vzájomne nepriateľské prostredie).
55. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musíme dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.
56. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý V. je dieťa rodičov - otca E. S. a matky B. S., ktorej bolo maloleté dieťa rozhodnutím Okresného súd Trnava po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti s tým, že otcovi maloletého dieťaťa bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 26P/20/2015 zo dňa 09.06.2015, právoplatným dňa 22.06.2015 určená výška vyživovacej povinnosti v sume 130,-€ mesačne. Stretávanie otca s maloletým V. súd neupravil.
57. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že potom ako sa rodičia maloletého rozviedli, matka sa s maloletým V. odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Toho času žije matka s maloletým V. v byte svojej matky v J. nad J., a to spoločne aj so svojim súčasným partnerom. Otec má o maloletého V. záujem a s maloletým V. sa stretáva v širokom rozsahu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, spočiatku matka s maloletým V. cestovala do Trnavy, neskôr sa otec maloletého V. presťahoval bližšie k bydlisku maloletého, do Trenčína, kde kúpil byt, v ktorom býva a v čase, keď je s maloletým tam trávia spoločný čas. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka v styku otca a maloletého doposiaľ nijakým spôsobom nebránila, maloletý trávil čas s otcom v širokej miere, i keď z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že zo bolo najmä z toho dôvodu, že otec maloletého nesúhlasil s tým, aby v čase, keď je matka v práci, starostlivosť o maloletého vykonávala iná dospelá osoba ako napríklad stará matka maloletého V. či súčasný partner matky maloletého dieťaťa, a tak si otec maloletého brával do svojej domácnosti a maloleté dieťa sa aj niekoľkokrát v týždni presúvalo medzi domácnosťou matky (v Bánovciach nad Bebravou) a domácnosťou otca (v Trenčíne). Po dobu trvania konania pred súdom sa obaja rodičia dohodli na ,,skúšobnej" striedavej starostlivosti, ktorú realizovali v týždňových intervaloch. Otec túto ,,skúšobnú" striedavú starostlivosť hodnotil ako vyhovujúcu, a to aj vo vzťahu k maloletému V.. Matka maloletého V. síce so ,,skúšobnou" striedavou starostlivosťou súhlasila, pričom ako pozitívum hodnotila to, že dieťa ,,si užije" oboch rodičov a ona ako matka nie je v častom kontakte s otcom maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu nedochádza medzi nimi ku konfliktom, avšak vo vzťahu k maloletému V. uviedla, že si myslí, že táto forma starostlivosti maloletému nevyhovuje, nakoľko maloletý nemá stabilné zázemie, pevný režim, svoj kútik a súkromie, ranné vstávanie a presúvanie (do školy) nie sú pre maloleté dieťa vhodné, vo svojom správaní zostal maloletý V. tichší, uzavretý a stráži si to, čo povie. Uvedené vyjadrenie matky o ,,uzavretosti" maloletého V. a ,,strážení si" svojich vyjadrení korešponduje aj so závermi uvedenými v správe z poradenského procesu zo dňa 04.03.2021, z ktorej vyplynulo, že dieťa sa úplne vyhýbalo negatívnemu hodnoteniu rodičov v snahe nikomu neublížiť a na podklade predchádzajúcich životných skúseností sa snaží udržať pokojnú a bezkonfliktnú komunikáciu rodičov čo najdlhšie. Snaží sa vyhovieť obom rodičom a tým zmierniť pomyselný tlak na svoju osobu.
58. Z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že maloletý V. je milovaným dieťaťom, a to zo strany oboch rodičov. Obaja rodičia sa o maloletého starajú a zabezpečujú jeho potreby, a to ako materiálne, tak emocionálne. C. V. je chlapec vo veku ôsmich rokov, má vyvinuté pozitívne citové väzby k obom rodičom, oboch má rád a žiadnemu z nich nechce ublížiť. Snaží sa vyhovieť obom rodičom, a to aj v záujme zachovania pokojnej atmosféry a bezkonfliktnej situácie medzi jeho rodičmi.
59. Vzhľadom k rozdielnym názorom rodičov maloletého dieťaťa k otázke vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, súd za účelom posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti pribral do konania znalkyňu z odboru psychológie, klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých a poradenskej psychológie. Z vypracovaného znaleckého posudku ako bolo už aj vyššie uvedené vyplynulo, že maloletý V. má vyvinutý pekný citový vzťah k obom rodičom, avšak väčšiu istotu a bezpečie pociťuje práve vo výchovnom prostredí matky, znalkyňa konštatovala väčšia blízkosť maloletého V. k matke. Znalkyňa podrobne skúmala osobnostné predpoklady oboch rodičov s cieľom potvrdiť či vylúčiť vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, pričom dospela k záveru, že zohľadnením osobnostných charakteristík oboch rodičov, výchovných predpokladov oboch rodičov, a najmä vzhľadom na aktuálne psychické prežívanie maloletého je za daného skutkového stavu na mieste ponechať v platnosti aktuálnu úpravu výkonu osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia by podľa záverov znalkyne mali (bolo im odporučené) absolvovať kurz rodičovskej terapie a poradenstva, s cieľom lepšie porozumieť svojmu prežívaniu a vývinovým potrebám spoločného maloletého dieťaťa, pochopiť, rozvinúť u seba a v bežnom živote aplikovať aspekty zodpovedného rodičovstva. Pribratá znalkyňa nevylúčila formu striedavej osobnej starostlivosti do budúcnosti a uviedla, že táto forma starostlivosti sa do budúcnosti javí ako vhodná, avšak za súčasných okolností, pri komplexnom posúdení osobnostných charakteristík a výchovných predpokladov oboch rodičov, ale najmä s poukazom na psychický stav maloletého, jeho prežívanie, vnútorný nepokoj, ktorý sa prejavuje aj poruchami správania v školskom prostredí ako dôsledok ventilovania nahromadeného emočného napätia, vzhľadom na potrebu stability jeho výchovného prostredia, t.č. neodporúča nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a označuje matku ako mierne lepšie disponovanú pre výchovu a starostlivosť o syna. Závery znaleckého posudku súd posúdil v kontexte s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že tieto korešpondujú aj so závermi zo psychologicko-poradenského procesu, či skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaných výsluchov. Znalkyňa vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti podmienila absolvovaním kurzu rodičovskej terapie, s vymedzenými cieľmi, a to zo strany oboch rodičov maloletého dieťaťa. A hoci závery znaleckého posudku poznali obaja rodičia od začiatku septembra 2021 a mohli aj samy z vlastnej iniciatívy sledujúc najmä záujem maloletého urobiť všetko preto, aby tento kurz začali absolvovať čo najskôr a čo najskôr dosiahli ideálny stav pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti, i napriek súčinnosti kolízneho opatrovníka, tak do ďalšieho pojednávania (ktoré sa konalo dňa 21.02.2022) neurobili, na čo vyjadrila svoj údiv aj predvolaná znalkyňa. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa je problematická. Z predloženej komunikácie medzi matkou a otcom maloletého dieťaťa vyplynulo, že otec maloletého dieťaťa adresoval matke veľa urážajúcich a ponižujúcich vyjadrení, spochybňoval jej rodičovskú spôsobilosť. I keď v čase skúšania striedavej osobnej starostlivosti sa mala táto situácia stabilizovať a otcove útoky na matku v podobe sms správ či neprimerané zasahovanie do jej súkromného života (vyžadovanie si rozpisu pracovných služieb dôvodiac, že otec maloletého dieťaťa chce v tomto čase zabezpečovať starostlivosť o maloletého) mali takmer pominúť, komunikácia medzi rodičmi maloletého dieťaťa je však naďalej nedostačujúca, strohá, obmedzená iba na základné informácie týkajúce sa dieťaťa, pričom práve správna komunikácia medzi rodičmi je jedným z dôležitých predpokladov pre nariadenie a následné správne fungovanie striedavej osobnej starostlivosti. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, posudzujúc základné zákonné podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú naplnené všetky zákonné podmienky preto, aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. že jej nariadenie nie je za súčasného skutkového stavu v záujme maloletého dieťaťa a jej nariadením by neboli lepšie zaistené potreby dieťaťa. V tomto kontexte súd poukazuje aj na zistenia znalkyne, že maloletý sa nevyjadruje na žiadneho z rodičov negatívne, maloletý nie je vedome ovplyvňovaný zo strany rodičov, je však nepochybne ovplyvňovaný na podvedomej úrovni celkovým vyladením rodičov a ich vzťahom k druhému rodičovi, pričom maloletý v rodine pociťuje nadmerný tlak na jeho zodpovednosť a rozhodovanie, čo hrozí ďalšou destabilizáciou jeho psychiky. S poukazom na uvedené preto súd za daných skutkových a právnych zistení návrh otca maloletého dieťaťa na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol.
60. Vzhľadom k tomu, že znaleckým dokazovaním boli na strane oboch rodičov zistené negatívne skutočnosti týkajúce sa ich výchovných predpokladov (t.j. že obaja rodičia sú osobnostne a rodičovsky nezrelí, menej pripravení na plnenie aktuálnych životných úloh, vrátane úloh výchovných, ani jeden z rodičov nemá tendenciu ku kamarátstvu a solidarite s dieťaťom), vzhľadom na nedostačujúcu komunikáciu rodičov maloletého dieťaťa (komunikácia strohá, obmedzená na základné informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa, predtým problematická, útočná a ponižujúca zo strany otca voči matke maloletého dieťaťa), súd rodičom maloletého uložil povinnosť zúčastniť sa odborného poradenstva, ktorého účelom bude predovšetkým zlepšenie ich vzájomnej komunikácie, ako aj zlepšenie každého rodiča osobitne v rodičovských zručnostiach. Je potrebné si uvedomiť, že maloletý V. je dieťa vo veku ôsmich rokov, je to dieťa vnímavé a citlivé. Rodičia maloletého dieťaťa budú ,,musieť" vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa spolupracovať a komunikovať ešte nie ,,zanedbateľnú" dobu, minimálne do doby dosiahnutia jeho plnoletosti, pričom v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby komunikácia rodičov bola na prijateľnej úrovni, z ktorej maloleté dieťa (i keď sa mu nesplní jeho želanie o opätovnom spoločnom nažívaní matky, otca a jeho samého v kontexte rodiny) pocíti pokoj, harmóniu, vzájomnú pomoc a spoluprácu medzi rodičmi.
61. Ďalším výrokom súd na návrh matky maloletého dieťaťa presne určil rozsah stretávania sa otca s maloletým dieťaťom s poukazom na potrebu stability výchovného prostredia a vytvorenia pevného režimu maloletého dieťaťa, s poukazom na nedostatky v komunikácii rodičov maloletého s cieľom predísť ďalším konfliktom medzi rodičmi (čo by sa v konečnom dôsledku opäť pripísalo na psychický stav maloletého dieťaťa) a s cieľom predísť ďalším zásahom do súkromného života druhého rodiča. Súd upravil stretávanie otca s maloletým v súlade s návrhom matky maloletého dieťaťa, pričom otec sa k rozsahu stretávania pred súdom nevyjadril. Súd taktiež pri úprave rozsahu stretávania zohľadnil denný režim maloletého dieťaťa (školopovinné dieťa, ktoré si denne plní svoje školské povinnosti, taktiež má svoje záujmy, krúžky, ako aj nárok na oddych, hru a relax v pokojnom prostredí). Taktiež súd zohľadnil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, vrátane neopomenuteľnej skutočnosti, že maloletý V. a otec maloletého dieťaťa majú pekný citový vzťah a je nevyhnutné zabezpečiť zachovanie tohto citového vzťahu, keďže otec maloletého dieťaťa nepochybne v živote maloletého zohráva významnú a nenahraditeľnú rolu (ani súčasný partner matky nenahradí maloletému jeho otca). Vzhľadom k tomu, že matka maloletého dieťaťa otcovi maloletého dieťaťa nikdy nebránila v stretávaní sa s maloletým, otca maloletého rešpektuje, má súd za to, že pokiaľ aj výchovné opatrenie bude postupne napĺňať svoj účel a komunikácia medzi rodičmi bude vyhovujúca, budú sa rodičia maloletého dieťaťa sledujúc najmä záujem maloletého dieťaťa vedieť dohodnúť na stretávaní sa otca a maloletého dieťaťa aj nad rozsah stanovený súdom, vrátane prázdnin a sviatkov. 62. Súd ďalej posúdil návrh a dôvodnosť podaného návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti, pričom vzhľadom k tomu, že naposledy došlo k úprave vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 26P/20/2015 zo dňa 09.06.2015, právoplatným dňa 22.06.2015, kedy mal maloletý V. rok a tri mesiace, pričom v súčasnosti má maloletý V. 8 rokov, je žiakom 2. ročníka základnej školy, rastie, vyvíja sa, dospieva, vzdeláva sa, má veku primerané potreby, je nepochybné, že v danom prípade nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v súvislosti so starostlivosťou a výchovou maloletého V. vznikajú matke výdavky na zabezpečenie potreby bývania pre maloletého, potreby ošatenia, výdavky na zabezpečenie hygienických potrieb maloletého dieťaťa, ale taktiež na zabezpečenie potreby stravovania, vzdelávania a ďalšieho zdravého vývoja maloletého dieťaťa. S pokrytím základných vyššie uvedených potrieb maloletého matke vznikajú mesačne výdavky minimálne vo výške 321,87 € (poplatok za stravu v škole - obedy vo výške 27,-€ mesačne, desiate si maloletý nosí z domu, výdavok na desiate predstavuje približne 20,-€ mesačne, poplatok v ŠKD v sume 10,- € mesačne, poplatok ZRPŠ v sume 10,-€ na školský rok, náklady na zakúpenie školských potrieb a pomôcok v priemere 10,-€ mesačne ako výdavky rozpočítané na školský rok, keďže logicky s nástupom do školy na začiatku školského roka vznikajú vyššie výdavky - zakúpenie zošitov, pracovných zošitov, písacích potrieb, oblečenia na telesnú, prezúvok a ďalších potrieb, následne počas školského roka sú zakupované školské pomôcky podľa potreby, náklady na bývanie - nájomné vo výške 122,-€ mesačne (z ktorej sumy pri počte troch osôb žijúcich v domácnosti, pripadá na maloletého suma 41,-€ mesačne), poplatok za plyn cca 4,-€ mesačne (na maloletého pripadá suma 1,33 € mesačne), poplatok RTVS v sume 4,63 € mesačne (na maloletého pripadá suma 1,54 € mesačne), náklady na oblečenie v priemere 70,-€ mesačne (matka súdu preukázala výdavky na zakúpenie oblečenia pre maloletého v období od 12/2021 do 03/2022 vo výške 292,66 €, čo v priemere predstavuje 73,-€ mesačne), náklady na stravu na maloletého minimálne v sume 100,-€ mesačne, hygienické potreby a vitamíny približne vo výške
20,-€ mesačne, sporenie pre V. vo výške 20,-€ mesačne. Na nákladoch vznikajúcich v súvislosti so starostlivosťou, výchovou a výživou by sa mal ten rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti podieľať v rozsahu 2/3-ín, na ktorý podiel pripadá suma 214,58 € mesačne. Súd pri určovaní konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov. Otec maloletého dieťaťa sa podieľa na činnosti troch obchodných spoločností (ako konateľ, či ako konateľ aj spoločník), deklaruje mesačný príjem vo výške 1.500,-€ mesačne, je vlastníkom dvoch bytov, ktoré oba otec aj užíva, nemá úvery ani pôžičky, má úspory, má iba jednu vyživovaciu povinnosť. S maloletým V. sa otec často stretáva, pričom aj v zmysle novej úpravy styku otca s maloletých, otec strávi s maloletým opäť pomerne rozsiahly čas (od piatku do utorka každý druhý víkend). V čase, keď je otec s maloletým, zabezpečuje maloletému všetky základné potreby, otec hradí celé náklady spojené s návštevou hokejového krúžku, z predložených dokladov vyplynulo, že otec maloletému zakupuje aj ďalšie športové potreby a oblečenie. Na strane matky maloletého dieťaťa súd zohľadnil to, že táto je momentálne práceneschopná, poberá nemocenskú dávku vo výške 734,90 € mesačne, tehotenský príspevok vo výške 245,40 €, toho času je tehotná a čaká svoje druhé dieťa, jej pracovné možnosti sú tak výrazne obmedzené. S maloletým naďalej býva v byte svojej matky, spoločne aj so súčasným partnerom, ktorý sa spoločne s matkou maloletého dieťaťa podieľa na hradení nákladov spojených s vedením domácnosti, matka vlastní rozostavanú nehnuteľnosť v obci D., má hypotekárny úver, ktorý spláca spoločne s jej aktuálnym partnerom, matka bude v prevažnej miere zabezpečovať výkon osobnej starostlivosti o maloletého V.. Zohľadnením všetkých vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že primeranou a potreby dieťaťa zohľadňujúcou výškou vyživovacej povinnosti je suma 230,- € mesačne, ktorú výšku výživného súd určil počnúc rozhodnutím súdu a ktorú výšku výživného je otec maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho majetkové a zárobkové pomery ako aj mesačné výdavky (otec na pojednávaní deklaroval, že jeho mesačné výdavky sú cca 1.000,-€, pozostávajú z nájomného vo výške cca 200,-€, pohonné hmoty vo výške 150,-€, náklady na pravidelné cvičenie mesačne cca 30,-€, výdavky na stravu približne 500,-€ mesačne), schopný hradiť. Hoci matka maloletého dieťaťa spočiatku žiadala priznať zvýšené výživné na maloletého V. odo dňa podania návrhu, tento svoj návrh matka následne upravila a žiadala priznať zvýšené výživné až odo dňa rozhodnutia súdu, s čím sa stotožnil aj samotný súd, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že počas konania, minimálne od 10/2020 prebiehala ,,skúšobná" striedavá osobná starostlivosť o dieťa, pričom v čase, kedy zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa otec maloletého dieťaťa, a to v 7-dňových intervaloch, sa tento podieľal na nákladoch na výchovu a výživu dieťaťa.
63. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 26P/20/2015 zo dňa 09.06.2015, právoplatného dňa 22.06.2015 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a v časti úpravy stretávania sa otca s maloletým V..
64. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
65. Nakoľko počas konania vznikli štátu trovy, a to v súvislosti s vykonaným výsluchom znalkyne, ktorá si za účasť na pojednávaní uplatnila odmenu, ktorú nebolo možné pokryť z preddavkov poskytnutých rodičmi maloletého dieťaťa na účet súdu (preddavky boli spotrebované na vyplatenie znalečného za spracovanie znaleckého posudku), súd na náhradu týchto trov rovným dielom zaviazal oboch rodičov maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.