Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-42-2017.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Škriečkom, advokátom so sídlom Nám. Slobody č. 11, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam v kat.úz. A. zapísaným na LV č. XXXX ako parc.č. 680/3 záhrady o výmere 171m2, parc.č. 680/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 502 m2, parc.č. 680/5 orná pôda o výmere 907 m2 spolu so stavbou rodinného domu súp.č. XXX na parc.č. 680/4 a s letnou kuchyňou s chlievom, dreveným skladom, plotmi a vonkajšími úpravami a vyporiadava ho tak, že uvedené nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 10.225 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.úz. A. zapísaným na LV č. XXXX ako parc.č. 680/3 záhrady o výmere 171 m2, parc.č. 680/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 502 m2, parc.č. 680/5 orná pôda o výmere 907 m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc. č. 680/4 z dôvodu, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, pričom žalobca je spoluvlastníkom v podiele 3/4 a žalovaný v podiele 1/4, avšak predmetné nehnuteľnosti už viac ako 2 roky užíva výlučne žalovaný a žalobca z tohto dôvodu užíva nehnuteľnosti len sporadicky, i keď na tejto adrese má zapísaný trvalý pobyt. Žalovaný však nezabezpečuje ani základnú údržbu spoločných nehnuteľností, i keď ich výlučne užíva a neuhrádza ani základné náklady spojené s užívaním a tieto náklady uhrádza žalobca, pričom žalovaný odmieta podieľať sa na nich aspoň v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Taktiež žalovaný neplatí žalobcovi žiadnu náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu a nehnuteľnosti sú v havarijnom stave a preto je nevyhnutné vykonať ich opravu, avšak so žalovaným nie je možné na tomto sa dohodnúť a k návrhu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa žalovaný vôbec nevyjadril. Na pojednávaniach dňa 01.12.2017 a 17.08.2018 žalobca uviedol, že je naklonený všetkým alternatívam vyporiadania podielového spoluvlastníctva ak nebude vyhovené jeho návrhu na prikázanie nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva za finančnú náhradu a súhlasil by aj s prikázaním nehnuteľností žalovanému za náhradu alebo nariadením ich predaja. V súčasnej dobe býva v A. v byte, ktorý patrí jeho priateľke, i keď má trvalý pobyt v rodinnom dome na A., pričom v prípade úmrtia priateľky by nemal kde bývať a po prikázaní nehnuteľností do jeho vlastníctva by ich chcel zrekonštruovať, nakoľko
sú v dezolátnom stave a v tom prípade by sa žalovaný musel z nehnuteľnosti vysťahovať. Potvrdil, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná, pričom z domu odišiel odvtedy, ako ukončil základnú vojenskú službu. Platí daň z týchto nehnuteľností a žalovaný predal svoj rozostavaný dom, na ktorého stavbu dostal pozemok od matky. V dedičskom konaní po otcovi matka rozhodla, že polovica domu pripadne jemu, keďže žalovaný mal rozostavaný dom a pre žalovaného bolo zriadené doživotné právo bývania v rodičovskom dome, ktoré však bolo zmluvným spôsobom zrušené, nakoľko žalovaný mal rozostavaný dom a on namietal, že žalovaný môže ísť do tohto domu a preto sa s matkou dohodli na zrušení práva doživotného bývania žalovaného v rodinnom dome súp. č. XXX. V prípade prikázania nehnuteľností nechce tieto predať, ale chce ich mať v zálohe ak by k niečomu došlo a nemal by kde bývať. Na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalovaného nemá toľko peňazí v hotovosti a musel by si zobrať úver a preto by mohol žalovaného vyplatiť asi do mesiaca.
2./ Žalovaný nesúhlasil s prikázaním nehnuteľností do vlastníctva žalobcu za finančnú náhradu a uviedol, že so žalobcom od mladosti nemali dobrý vzťah, pričom on v rodičovskom dome zostal a musel sa starať o matku až do jej smrti a matka zomrela pred 3 rokmi. Do domu sa nasťahovali aj s rodičmi ešte v r. 1962 a dom postavili rodičia. Potvrdil, že na opravu domu nedal peniaze, keďže nemal a chce naďalej v dome zostať bývať, nakoľko nemá inú možnosť. Taktiež potvrdil, že reálna deľba domu nie je možná. Podľa neho žalobca odišiel z domu asi pred 10 rokmi a je pravdou, že on si začal stavať dom, ale ho nedokončil, nakoľko nemal peniaze a tento rozostavaný dom predal v auguste 2016 za 29.000 eur. V dedičskom konaní po otcovi v r. 2003 dedil iba žalobca a matka tak rozhodla zrejme z dôvodu, že on si v tom čase staval dom. Na pojednávaní dňa 17.08.2018 žalovaný uviedol, že pred mesiacom absolvoval operáciu hrubého čreva a je onkologický pacient a keby mal peniaze, tak vyplatí žalobcu z nehnuteľností, avšak v súčasnej dobe toľko peňazí nemá. Nechcel uviesť, koľko peňazí mu zostalo z predaja jeho rodinného domu a ani v akej výške poberá dôchodok, avšak prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva s tým, že nemá toľko peňazí, aby vyplatil žalobcu v hotovosti a ani nepremýšľal, koľko by mu mohol vyplatiť v hotovosti a koľko po splátkach. Trval však na tom, že nemá peniaze na vyplatenie žalobcu.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s predloženými dokladmi a znaleckým posudkom č. 12/2018 znalca Ing. Michala Vičana, pričom zistil, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz. A. zapísaných na LV č. XXXX ako parc.č. XXX/ X, 680/4, 680/5 spolu s rodinným domom súp. č. XXX na parc.č. 680/4 a to žalobca v podiele 3/4 a žalovaný v podiele 1/4. Žalovaný, ktorý je menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností ich neustále užíva prakticky od roku 1962, kedy rodičia postavili dom a zostal s nimi bývať, pričom v dedičskom konaní po nebohom otcovi H. M. nadobudol spoluvlastnícky podiel 1/2 k sporným nehnuteľnostiam žalobca voči ustupujúcim spoludedičom matke a žalovanému bezodplatne a zároveň bolo v prospech žalovaného zriadené bezplatné doživotné právo bývania a užívania sporných nehnuteľností a podľa žalobcu o tomto po smrti otca rozhodla matka z dôvodu, že žalovaný mal rozostavaný dom a neskôr sa všetci traja dohodli na zrušení práva doživotného bývania žalovaného z tohto istého dôvodu. Aj po smrti rodičov žalovaný naďalej sporné nehnuteľnosti užíva, avšak podľa žalobcu neplatí náklady spojené s užívaním nehnuteľností, nezabezpečuje ich základnú údržbu a nie je možné sa s ním ani dohodnúť na tom, aby v rozsahu spoluvlastníckeho podielu znášal tieto náklady. Žalobca listom zo dňa 09.06.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol žalovanému uzatvorenie dohody o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, avšak žalovaný na uvedený návrh žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca spolu s podanou žalobou predložil znalecký posudok znalca Ing. Róberta Kršiaka č. 27/2017, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota vyporiadavaných nehnuteľností na sumu 41.500 eur, avšak žalovaný namietal takto stanovenú všeobecnú hodnotu a preto žalobca navrhol vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom ustanoveným súdom a znalec Ing. Michal Vičan vo svojom znaleckom posudku č. 12/2018 stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu na sumu 40.900 eur.
Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa ods.2 spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods.1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelení podľa podielov. Podľa ods.2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiadava spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat.úz. A. zapísaným na LV č. XXXX je dôvodná, nakoľko strany sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností a to žalobca v podiele 3/4 a žalovaný v podiele 1/4 a medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní a preto na návrh žalobcu musel o vyporiadaní rozhodnúť súd, ktorý musí zobrať do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie spoločnej veci reálne možné a ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec účelne využívať. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd buď reálnym rozdelením veci podľa výšky podielov alebo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu a v prípade, ak by žiadny zo spoluvlastníkov vec nechcel, tak nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Pri rozhodovaní súd musí postupovať v takom poradí, ako stanovuje zákon a ani prípadný súhlas strán konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojim rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Je nesporné, že v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobré možné vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby rodinného domu podľa výšky spoluvlastníckych podielov, ktorú skutočnosť potvrdili obe sporové strany a preto do úvahy prichádzal ďalší spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to prikázaním nehnuteľností za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov a v prípade, ak by ani jeden zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti nechcel, tak by súd musel nariadiť ich predaj a výťažok rozdeliť podľa podielov. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom a to nielen rozdelením veci ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu v zákone v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta sú zakotvené tri kritériá a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc zo znenia tohto zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone. Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie, či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania vecí, ktorú sú v spoluvlastníctve. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec a do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému zo spoluvlastníkov. Súd pri rozhodovaní o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam musel vychádzať z jednotlivých kritérií výslovne uvedených v zákone a taktiež aj z ďalších skutkových okolností zistených v priebehu konania a keďže rozdelenie nehnuteľností vzhľadom na nemožnosť reálnej deľby rodinného domu nebolo dobre možné, tak prichádzal do úvahy druhý spôsob vyporiadania a to prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov tak, ako to navrhoval žalobca resp. aj žalovaný. Prakticky obaja prejavili záujem, aby im nehnuteľnosti boli prikázané za primeranú náhradu a podľa žalobcu tento je schopný zaplatiť primeranú náhradu žalovanému z úveru, ktorý by si vybavil po rozhodnutí súdu a žalovaný, ktorý tiež prejavil záujem o prikázanie nehnuteľnosti do jeho vlastníctva len uviedol, že nemá toľko peňazí, aby vyplatil žalobcu v hotovosti a ani nepremýšľal, či by mu mohol vyplatiť v hotovosti časť náhrady a zvyšok po splátkach.
5./ Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy v prvom rade skutočnosť, že žalobca je väčšinovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, bytovú otázku nemá do budúcnosti vyriešenú a chce do nehnuteľnosti investovať a tieto zrekonštruovať, pričom platí náklady na tieto nehnuteľnosti, i keď ich užíva iba žalovaný. Veľkosť spoluvlastníckych podielov v tomto prípade jednoznačne favorizuje žalobcu pri prejavenom záujme oboch sporových strán o prikázanie nehnuteľností a okrem toho žalobcu favorizuje aj jeho záujem do nehnuteľností investovať, keďže sú vo veľmi zlom stave. Na druhej strane žalovaný, ktorý nehnuteľnosti dlhodobo užíva neprejavil žiadnu snahu nehnuteľnosti zveľadiť tak, aby naďalej nestrácali na hodnote, čím je poškodzovaný hlavne žalobca ako väčšinový spoluvlastník. Argument žalovaného, že chce zostať v dome bývať, keďže nemá inú možnosť, je síce na jeho prospech, ale len v tom prípade, ak by žalovaný okrem prejavenia záujmu o prikázanie nehnuteľností do jeho vlastníctva aj preukázal, že je schopný vyplatiť žalobcu a vtedy by súd mohol zohľadniť skutočnosť, že žalovaný v rodičovskom dome býva prakticky odvtedy, ako bol postavený pri zohľadnení jeho súčasného zdravotného stavu ako aj toho, že v dome býval s matkou až do jej smrti a vtedy by mohol nehnuteľnosti prikázať do jeho vlastníctva. Žalovaný však neprejavil žiadnu snahu riešiť súčasnú situáciu nejakým konštruktívnym návrhom, ale práve naopak, nechcel súdu nič uviesť o svojich súčasných majetkových pomeroch a ani to, koľko mu zostalo zo sumy 29.000 eur, ktorú získal predajom svojho rozostavaného domu v auguste 2016 a tým prípadne preukazovať svoju solventnosť na vyplatenie žalobcu, ktorý sa nebránil ani takémuto spôsobu vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov. Žalovaný už pri predaji svojho domu v r. 2016 vedel, aké sú spoluvlastnícke vzťahy k domu, v ktorom býva a že je menšinovým spoluvlastníkom tohto domu a preto už vtedy mal zvažovať, ako bude riešiť svoju bytovú otázku a teda sumu 29.000 eur mohol použiť na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu a tým si bytovú otázku vyriešiť k svojej úplnej spokojnosti, prípadne mohol požiadať žalobcu o vyplatenie svojho spoluvlastníckeho podielu z rodičovského domu a získané prostriedky použiť na dokončenie rozostavaného domu. Žalovaný sa však zjavne laxne staval k tejto situácii, bez akejkoľvek snahy o jej rozumné riešenie a preto jeho postoj súd zobral do úvahy pri svojom rozhodovaní, komu zo spoluvlastníkov prikáže nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. Uvedené nezodpovedné správanie sa žalovaného nemôže byť na ujmu žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností, ktorý za takejto situácie nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu so žalovaným zohľadniac aj snahu žalobcu vyriešiť adekvátne svoju bytovú otázku. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu, snaha žalobcu o účelné využitie veci a nezodpovedné správanie sa žalovaného rozhodli pri úvahe súdu o tom, komu prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Kritérium násilného správania sa spoluvlastníka v konaní nebolo tvrdené ani preukázané a preto ho súd pri svojom rozhodovaní ani nemohol zohľadniť.
6./ Rovnako súd nemohol skúmať a hodnotiť dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podľa § 142 ods. 2 OZ nezrušil a nevyporiadal spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku, nakoľko žalovaný nenavrhol žalobu zamietnuť a tým zachovať doterajší spoluvlastnícky vzťah, ale naopak, tiež prejavil záujem o prikázanie nehnuteľností bez toho, aby mal snahu preukázať svoju solventnosť. Žalobca síce rovnako uviedol, že nemá peniaze v hotovosti na vyplatenie podielu žalovaného, ale trval na tom, že je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky cestou úveru, čo vzhľadom na hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaného nie je nerealizovateľné. Bez toho, aby žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by musel preukazovať, nemohol súd zvažovať rozhodnutie podľa § 142 ods. 2 OZ. Pri obojstrannom záujme sporových strán o prikázanie nehnuteľností do ich vlastníctva prichádzalo do úvahy iba také rozhodnutie súdu, ktorého výsledkom je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy argumenty oboch strán uvedené v priebehu konania a keďže ani jedna zo strán výslovne nepoprela skutkové tvrdenia protistrany, tak súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval tieto skutkové tvrdenia oboch strán za nesporné a nebolo potrebné na ich preukázanie produkovať ďalšie dôkazy.
7./ Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zaviazal zaplatiť žalovanému primeranú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 10.225 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Primeraná náhrada bola stanovená na základe znaleckého posudku znalca Ing. Michala Vičana, podľa ktorého všeobecná hodnota sporných nehnuteľností činí 40.900 eur a keďže spoluvlastnícky podiel žalovaného je 1/4, tak súd zaviazal žalobcu na zaplatenie primeranej náhrady vo výške 1/4 zo sumy 40.900 eur. Zároveň súd stanovil žalobcovi lehotu 30 dní na zaplatenie primeranej náhrady žalovanému tak, ako požadoval žalobca, keďže tento je schopný zaplatiť primeranú náhradu po získaní finančných prostriedkov z úveru a lehota 30 dní je postačujúca k tomu, aby si žalobca úver vybavil. Podľa názoru súdu žalovaný z
vyplatenej primeranej náhrady a zo sumy 29.000 eur, ktorú získal z predaja svojho rozostavaného domu (žalovaný nechcel uviesť, koľko peňazí mu z predaja domu zostalo a ani netvrdil, že by tieto peniaze použil na iné účely a preto súd má za to, že celá kúpna cena z predaja domu mu doposiaľ zostala) je schopný zabezpečiť si primeranú bytovú náhradu, či už vo forme kúpy staršieho rodinného domu alebo menšieho bytu a tým riešiť uspokojivým spôsobom svoje bytové potreby. Aj v prípade, že by mu z predaja domu už nezostali žiadne peniaze, tak z vyplatenej primeranej náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel si môže žalovaný riešiť svoju bytovú otázku zabezpečením bytu do podnájmu, resp. ubytovaním v takom ubytovacom zariadení, ktoré bude primerané jeho finančnej situácii.
8./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby na súd chcel spoluvlastnícke vzťahy usporiadať dohodou so žalovaným, avšak žalovaný na jeho snahu žiadnym spôsobom nereagoval a preto bol žalobca nútený požiadať súd, aby rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca navrhol taký spôsob vyporiadania, ktorému súd vyhovel, čo možno považovať za plný úspech žalobcu v konaní. Taktiež súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol nielen na celkovú pasivitu žalovaného, ale aj na jeho postoj k predloženému znaleckému posudku zo strany žalobcu, ktorý žalovaný spochybnil bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a preto žalobca musel navrhnúť znalecké dokazovanie znalcom ustanoveným súdom, čo prispelo k zvýšeniu nákladov konania zavinením žalovaného, nakoľko všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená súdom ustanoveným znalcom bola dokonca ešte nižšia ako podľa znaleckého posudku predloženého žalobcom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).