Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_74S-8-2021.pdf
PDF · 144.1 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu 1/ T. G., XXX XX P. J. č.XXX a žalobcu 2/ E. G., XXX XX P. Breznica č. 725, obaja zastúpení advokátom JUDr. Jindřich Stoszek, Černyševského 26, 851 01 Bratislava proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: X/ P. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BB-OVBP-2021/003441-002 zo dňa 18. januára 2021 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcom náhradu trov konania nepriznáva. Ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Administratívne konanie o návrhu P. ďalšieho účastníka 1/ zo dňa 31.8.2020 o vydanie územného konania na stavbu „Zariadenie pre seniorov Tekovská Breznica“ a jej umiestnenie na pozemkoch parc. č. 741/8 a inžinierske siete na pozemku parc. č. 741/1 v k. ú. Tekovská Breznica začalo oznámením stavebného úradu zo dňa 17.9.2020, ktoré bolo doručené dotknutým orgánom a známym účastníkom konania. Stavebný úrad v oznámení o začatí územného konania súčasne nariadil na prerokovanie návrhu ústne konania spojené s miestnym zisťovaním na deň 15. októbra 2020. Tiež poučil účastníkov o možnosti uplatniť námietky najneskôr pri ústnom pojednávaní s poučením, že inak na ne nebude prihliadať a o možnosti nahliadnuť do podkladov pred dňom ústneho konania na spoločnom Stavebnom úrade v Novej Bani v úradných hodinách a pri ústnom konaní.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Obec Tekovská Breznica územným rozhodnutím Prot.č.: 242/2020 UR 1/2020 zo dňa 21.10.2020 rozhodla o umiestnení stavby „Zariadenie pre seniorov Tekovská Breznica“ v k. ú. Tekovská Breznica na pozemku C KN parc. č. XXX/X, inžinierske siete umiestnené na pozemku parc. č. KN C XXX/ X. ďalšiemu účastníkovi 1/. Stanovila podmienky pre umiestnenie stavby, podmienky pre projektovú prípravu, podmienky vyplývajúce z vyjadrení Okresného úradu Žarnovica, odbor starostlivosti o životné prostredie, Stredoslovenskej distribučnej a.s. Žilina, SPP Distribúcia a.s. Bratislava, Stredoslovenská vodárenská a prevádzková spoločnosť a.s., Žiar nad Hronom, Okresné riaditeľstvo PZ Žiar nad Hronom. Rozhodla námietkach a pripomienkach účastníkov konania.
3. O námietke k výške a spôsobu využitia umiestňovanej nehnuteľnosti rozhodla tak, že: „V zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. v § 6 ods. 1 odstupy stavby spĺňajú požiadavky urbanistické,
architektonické životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Umiestnenie stavby od susedných pozemkov nie je navrhnuté v rozpore v zmysle Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Z bočnej strany budovy smerom do záhrad menovaných účastníkov konania nie sú na stavbe navrhnuté žiadne okenné otvory. Stavebný úrad rieši umiestnenie stavby nie stavebné povolenie“.
4. O námietke, že pod plánovaným umiestnením budovy v hĺbke cca 0,7-0,8m je vedené kanalizačné potrubie z rodinných domov č. XXX, XXX a XXX a postavením budovy je dôvodný predpoklad poškodenia potrubia a nemožnosť jeho opravy, rozhodla tak, že: „Na liste vlastníctva č. XXXX nie je zapísaná žiadna ťarcha, resp. vecné bremeno, ktoré by riešilo napojenie rodinných domov vami zrealizovaného kanalizačného potrubia z predmetných rodinných domov cez pozemok č. XXX/X, resp. pozemok parc. č. XXX/X, napriek tomu v rámci projektovej prípravy je rešpektované jestvujúce kanalizačné potrubie a jeho ochranné pásmo, čo je zakreslené v dokumentácii k územnému konaniu (koordinačná situácia)“.
5. O námietke, že je všeobecne známe, že súčasná kapacita vodojemu v obci je nedostatočná, a prečo nie sú prizvaní zástupcovia vodárenskej spoločnosti, rozhodol tak, že: „Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. v rámci umiestnenia stavby „Zariadenie pre seniorov Tekovská Breznica“ vydala súhlasné vyjadrenie pre účely územného konania a stavebného povolenia pod č. RK/1240l/2020 ZC 7/287/2020 zo dňa 3.8.2020“. Oznámenie im bolo doručené 29.9.2020, ktoré prevzali, len neboli opomenutí v zozname účastníkov konania.
6. O námietke, že ČOV v obci už teraz zapácha a nestíha, ako to chcete riešiť, bolo rozhodnuté tak, že: „ČOV a jej technologická časť nie je dôvod riešiť v tomto územnom konaní, ak takéto problémy sú, musíte sa obrátiť na prevádzkovateľa, resp. správcu tejto stavby, alebo na Okresný úrad životného prostredia, odbor starostlivosti o životné prostredie v Žarnovici“.
7. O námietke, že na pozemkoch BONITAS n.o. je dostatok priestoru na umiestnenie budovy bez toho, aby bolo naše právo porušované. V prípade, že náš nesúhlas so stavbou bude odignorovaný, budeme svoje právo uplatňovať súdnou cestou, bolo rozhodnuté tak, že: „Rozhodnutím o umiestnení stavby nie je porušené vaše právo ani sa do súkromného života nezasahuje“. K umiestneniu stavby sú doložené všetky kladné a súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí. Stavebný úrad posúdil predmetný návrh na umiestnenie stavby v zmysle ust. § 37 stavebného zákona, najmä jeho súlad so zámermi a cieľmi územného plánovania a z hľadísk starostlivosti o životné prostredie, jeho súlad so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, hygienickými, protipožiarnými podmienkami, dopravnými podmienkami a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zistil, že jej umiestnenie zodpovedá týmto hľadiskám, neodporuje im a ani životné prostredie neohrozuje. Námietky z vyjadrenia účastníkov konania stavebný úrad považuje za neopodstatnené.
8. Prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu bolo odôvodnené tým, že navrhovateľ ku dňu vydania územného rozhodnutia k návrhu predložil všetky potrebné doklady v súlade s § 3 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním, ktorého sa namietajúci účastníci konania nezúčastnili. Stavebný úrad sa predloženými námietkami zaoberal a to s každou jednotlivo, pričom zistil, že boli neopodstatnené. Návrh bol posúdený aj podľa § 38 stavebného zákona a na základe predloženej dokladovej časti návrhu na vydanie územného rozhodnutia, stavebný úrad dospel k záveru, že navrhovateľ má k pozemku, na ktorom sa bude umiesťovať stavba vlastnícke právo. Návrh bol posúdený aj podľa § 37 stavebného zákona a to najmä jeho súlad so zámermi a cieľmi územného plánovania a z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, súlad so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, hygienickými, protipožiarnými podmienkami, dopravnými podmienkami a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zistil, že týmto hľadiskám navrhované umiestnenie stavby zodpovedá, neodporuje im a ani neohrozuje životné prostredie.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu Stavebného úradu Obce Tekovská Breznica a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad viedol územné konanie, ktoré oznámil účastníkom konania v súlade s § 36 ods. 4
stavebného zákona. Následne postupoval v súlade s § 37 ods. 2 stavebného zákona. Navrhovateľ doložil k návrhu všetky potrebné doklady. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 zákona o správnom konaní a má náležitosti podľa § 47 zákona o správnom konaní. K umiestňovanej stavbe sa z hľadiska životného prostredia kladne vyjadrili dotknuté orgány v životnom prostredí a ochrany prírody a krajiny, odpadového hospodárstva, ochrany ovzdušia a vôd, ďalej ochrany zdravia ľudí, vlastníci technického vybavenia územia. K odvolacím námietkam uviedol, že ak majú odvolatelia za to, že 15.10.2020, kedy za účelom územného konania malo podľa odvolateľov dôjsť k porušeniu nariadenia Vlády SR a Úradu verejného zdravotníctva SR o núdzovom stave, tak sa mali obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, nakoľko žalovaný nie je orgánom príslušným konať a rozhodovať vo veciach opatrení úradu vlády a úradu verejného zdravotníctva. K námietke, nesprávnych a zavádzajúcich tvrdení stavebného úradu, že smerom do záhrad odvolateľov nie sú žiadne okenné otvory, pričom práve naopak, práve do záhrady odvolateľov je naprojektovaných najväčšie množstvo okien a balkónov, žalovaný uviedol, že stavebný úrad správne v rozhodnutí uviedol, že v bočnej stene stavby smerom do záhrad účastníkov konania sa tieto okná nenachádzajú, čo vyplýva z projektovej dokumentácie. Smerom k ďalšiemu pozemku odvolateľov parc. č. 741/4 v k. ú. Tekovská Breznica sa však tieto okná a balkóny nachádzajú a to vo vzdialenosti navrhovanej stavby 3,2m od hranice uvedeného pozemku.
10. K námietke existujúcej kanalizácie a povinnosti túto zapísať ako vecné bremeno, žalovaný uviedol, že navrhovaná stavba aj napriek tomu, že na liste vlastníctva na predmetný pozemok neviazne žiadna ťarcha v súvislosti s uloženou kanalizáciou, svojim umiestnením ju rešpektuje a stavba nebude na nej umiestnená. K námietke, že navrhovaná stavba výškou, umiestnením a množstvom okien zabráni prípadnej výstavbe rodinného domu, žalovaný uviedol, že stavba je vo vzdialenosti 3,2m od hranice pozemku odvolateľov, a preto nie je možné konštatovať a zhodnotiť, že nebude možné v budúcnosti na pozemku odvolateľov stavbu rodinného domu uskutočniť. Na základe týchto dôvodov žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Žalobné body
11. Žalobcovia sa včas podanou žalobou domáhali zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1, písm. c), d), e) f), g) SSP, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12. Žalobcovia v žalobe v bode I. a III. opísali priebeh administratívneho konania od prvostupňového rozhodnutia, cez odvolanie žalobcov po rozhodnutie žalovaného a jeho dôvody. Zároveň uviedli, že je podľa nich potrebné uviesť, že Obec Tekovská Breznica prerušila územné konanie začaté na základe žalobcami podanom návrhu na stavbu rodinného domu na parc. č. XXX/X v k. ú. Tekovská Breznica.
13. Žalobcovia v bode IV. uviedli dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasledovne: 1/ Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a dôvody napadnutého rozhodnutia neboli reálne naplnené. V konaní došlo k porušeniu Správneho poriadku. 2/ Starosta Obce Tekovská Breznica W. sa mal z veci vylúčiť, pre osobný pomer k veci a účastníkom konania. Žalobcovia sa o tom dozvedeli až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Dôvody pre vylúčenie podľa žalobcov spočívali v tom, že Obec Tekovská Breznica previedla zastavané a priľahlé pozemky zapísané na LV XXXX v k. ú. Tekovská Breznica na spoločnosť BONITAS, prevádzkujúca domov sociálnych služieb. Táto spoločnosť rozhodnutím dotknutú časť pozemkov previedla na pána N., ktorý je navrhovateľom v konaní o územnom rozhodnutí a potencionálnym stavebníkom penziónu pre seniorov. Jedným z konečných užívateľov výhod a členov Správnej rady BONITAS je aj starosta obce Ing. K.. K pozemku pána N. nie je zriadená prístupová cesta, pričom obec zastúpená starostom Ing. K. zriadila vecné bremeno prístupu a príjazdu k pozemku. O odvolaní žalobcov rozhodoval žalovaný, ktorého prednostom je syn starostu Ing. K. Podľa žalobcov ide o konflikt záujmov, na základe ktorého mali byť vylúčení z rozhodovania tak starosta obce ako aj Okresný úrad Banská Bystrica. 3/ Správne orgány sa vôbec nevysporiadali s tým, že umiestňovaná stavba penziónu pre seniorov má byť umiestnená na pozemku, kde je umiestnená kanalizácia odpadových vôd obce. Obec Tekovská Breznica
postavila túto kanalizáciu bez projektovej dokumentácie a nie je ani zapísaná na liste vlastníctva a nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Keďže nie je možné jednoznačne určiť, kde a ako kanalizácia vedie, neobstojí tvrdenie žalovaného, že stavba bude vyhotovená mimo dosah kanalizácie odpadových vôd. K tejto otázke nebolo vykonané potrebné dokazovanie. S tým súvisí aj plynofikácia objektu a kolízia ochranných pásiem inžinierskych sietí. 4/ Napadnuté rozhodnutie nemá dostatočne vyargumentované námietky žalobcov, že okná penziónu pre seniorov budú orientované na ich pozemok a vylúčia ich súkromie. 5/ Správne orgány sa nevyspriadali s tým, že žalobcovia nemôžu realizovať svoju stavbu v zmysle svojho návrhu na územné konanie, ktoré bolo prerušené. 6/ Realizácia penziónu pre seniorov bude spojená s vyššou dopravnou aktivitou, súvisiacou s dopravou osôb, potravín, materiálu potrebného na prevádzku objektu. S tým bude spojená vyššia prašnosť, nebezpečnosť vyplývajúca z cestnej premávky s ohľadom na charakter komunikácie. Problémy so zásobovaním vodou, ktorý vyplýva z vyjadrenia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s., Žiar nad Hronom. Tieto aktivity narušia aj súkromie žalobcov a možnosti využitia ich pozemku sa mimoriadne obmedzia. Vzhľadom na výšku budovy 11,9 m a aj orientáciu sa znížia svetelné podmienky na pozemku žalobcov. Žalobcovia tiež uviedli, že spoločenský záujem na výstavbe ďalšieho penziónu pre seniorov pri existencii penziónu BONITAS je problematický. V obci nie je toľko prestárlych osôb, aby boli potrebné dve sociálne zariadenia a na margo uviedli, že v zariadení sú umiestnení iba traja obyvatelia obce. 7/ Žalobcovia zdôraznili, že paralelná výstavba oboch objektov, a to umiestneného penziónu pre seniorov a rodinného domu pre žalobcov je vylúčená vzhľadom na predpokladaný odstup hranice pozemku v rozsahu 3,20 m v uvedenom rozhodnutí. Pritom žalobcovi by chceli postaviť energeticky pasívnu stavbu, kedy výroba elektriny a tepla je plánovaná pomocou solárnych panelov, čo vzhľadom na výšku stavby penziónu bude vylúčené. 8/ Žalobcovia uzavreli, že správny orgán bol povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a v odôvodnení uviesť okrem iného, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom konania za nerozhodné nesprávne alebo inými vykonanými dôkazmi za vyvrátené.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, aký nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia má žalovaný na mysli. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, obsahuje priebeh prvostupňového konania, námietky žalobcu, odvolacie dôvody. Žalovaný sa dostatočne odvolacími dôvodmi zaoberal a zaujal k nim stanovisko, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. K žalobným námietkam o tom, že starosta obce a žalovaný mali byť z rozhodovania vylúčení, žalovaný uviedol, že pre preskúmavané konanie platí koncentračná zásada, pričom žalobcovia takúto námietku v konaní neuplatnili. K námietkam na vylúčenie starostu obce žalovaný uviedol, že prevod obecných pozemkov do vlastníctva neziskovej organizácie a následne vlastníctva fyzickej osoby, nezakladá dôvod na pochybnosť o nepredpojatosti starostu obce. Starostu obce nemožno z rozhodovania vylúčiť aj z dôvodu, že § 9 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) je pracovník zamestnanec správneho orgánu vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia je z prejednávania a rozhodovania pred správnym orgánom vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako pracovník (zamestnanec) správneho orgánu iného stupňa. Ďalej podľa § 11 ods. 1 Správneho poriadku len čo sa pracovník (zamestnanec) správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9) oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému vedúcemu, vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Vo vzťahu k starostovi je potrebné zohľadniť § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého je starosta správnym orgánom v administratívnych veciach. Ďalej podľa § 27 ods. 1, bod 1/ zákona o obecnom zriadení na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb rozhodujú pri prenesenom výkone štátnej správy starostovia obcí, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s tým, že sa okrem iného nepoužije § 11 ods. 1, časť vety za bodkočiarkou a § 13 Správneho poriadku. S ohľadom na predvetie § 27 ods. 2 zákona o obecnom zriadení to platí aj pri rozhodovaní starostu v rámci výkonu samosprávy. Z toho vyplýva, že starosta obce má pri určovaní vecnej príslušnosti podľa § 5 ods. 1 Správneho poriadku postavenie správneho orgánu, teda starosta obce nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu. Naviac, ani konštrukcia § 27 ods.1 a 2 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení Správneho poriadku, ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach
nasvedčujúcich vylúčenie vedúceho správneho orgánu. Keďže Správny poriadok neumožňuje, aby bol vylúčený z konania vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce, a preto podanie so žiadosťou o vylúčenie starostu, nemôže spôsobiť začatia konania v tejto veci. Na základe uvedeného nemožno vyvodiť ani predpojatosť vo veci prednostu okresného úradu. Navyše, prednosta okresného úradu nie je správnym orgánom. Správne konanie je súčasťou výkonu štátnej správy. Prednosta nie je ani vedúcim správneho orgánu (§ 11 ods.1 Správneho poriadku), lebo správnym orgánom (§ 1 ods. 1 Správneho poriadku) nie je okresný úrad ako miestny orgán štátnej správy (§ 2 ods.1 zákona č. 180/2013 Z. z.). Prednosť má špeciálna úprava obsiahnutá v zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Postavenie správneho orgánu podľa tohto predpisu má ten, kto vykonáva štátnu správu a podľa § 2 ods. 3 tohto predpisu je odbor okresného úradu, v tomto prípade odbor výstavby a bytovej politiky.
15. Žalovaný k námietke chýbajúceho presného zistenia, kadiaľ prechádza kanalizačná prípojka uviedol, že projektová dokumentácia bola vypracovaná odborne spôsobilou osobou a to projektantom, ktorý do nej zakreslil existujúcu kanalizáciu, pričom táto nebude umiestňovanou stavbou dotknutá. Skutočnosť, že kanalizácia nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti, a nie je zriadené vecné bremeno na liste vlastníctva, neznamená, že je nepovolená. Pokiaľ by umiestňovaná stavba zasahovala do tejto kanalizácie, projektant stavby by bol povinný túto skutočnosť rešpektovať a navrhnúť jej preloženie na náklady navrhovateľa. Dokazovanie nebolo nutné, pretože o existencii tejto kanalizácie navrhovateľ ako aj projektant mali vedomosť. Vyplýva to z projektovej dokumentácie, v ktorej je kanalizačná prípojka zakreslená na výkrese č. D-Situácia koordinačná, ktorá je v spise prílohou územného rozhodnutia. Je vzdialená od navrhovanej stavby 2,898m.
16. K žalobným námietkam, že umiestnenie stavby tak, že okná smerujú do záhrady žalobcov, nebolo dostatočne odôvodnené, žalovaný uviedol, že námietkou sa zaoberal stavebný úrad, ktorý uviedol, že smerom do záhrad žalobcov sa tieto okná nenachádzajú, čo vyplýva z projektovej dokumentácie a smerom k ďalšiemu pozemku žalobcov parc. č. XXX/X v k. ú. Tekovská Breznica sa tieto okná a balkóny nachádzajú vo vzdialenosti navrhovanej stavby 3,2m od hranice uvedeného pozemku. K žalobnej námietke, že sa žalovaný nevysporiadal s tým, že žalobcovia nemôže stavbu rodinného domu na svojom pozemku vyhotoviť tak, ako chceli v zmysle návrhu na územné konanie, ktoré je prerušené, žalovaný uviedol, že navrhovaná stavba je vo vzdialenosti 3,2m od hranice pozemku žalobcov, a preto nie je možné konštatovať a zhodnotiť, že nebude možné v budúcnosti na pozemku žalobcov stavbu rodinného domu uskutočniť. Územné konanie, na ktoré poukázali žalobcovia, bolo prerušené z dôvodu prekážky na ich strane pre nepredloženie dostatočných podkladov. Prerušenie územného konania nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K námietkam týkajúcim sa vyššej dopravnej aktivity a nebezpečenstiev vyplývajúcich z cestnej premávky vzhľadom na charakter komunikácie žalovaný uviedol, že každá stavebná činnosť so sebou prináša určitý zásah do verejných i súkromných práv občanov, avšak tento zásah nemôže byť nad prípustnú mieru. Pri posudzovaní tejto skutočnosti si stavebný úrad zabezpečil stanoviská odborných orgánov a z týchto vychádzal v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku. K námietke týkajúcej sa nedostatku vody žalovaný uviedol, že dotknutý orgán na to oprávnený v predmetnej veci vydal súhlasné stanovisko. K žalobným námietkam zásahu do súkromia a obmedzenia využitia susedného pozemku aj z dôvodu zníženia svetelných podmienok na pozemok žalobcov žalovaný uviedol, že žalobcovia extenzívne vykladajú § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sú vymenované kritériá pre vzájomné odstupy stavieb. Legálnu definíciu kritéria pohody bývania predpis neupravuje. V aplikačnej praxi sa pohoda bývania pokladá za zachovanú, pokiaľ sú splnené kritériá uvedené v § 6 ods. 1 Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. jedným z odstupových kritérií je aj denné osvetlenie a preslnenie. Žalovaný poukázal na rozsudok 2Sžo/80/2016 z 31.1.2019, kde najvyšší súd konštatoval, že § 6 Vyhlášky č. 532/2002 Z. z. chráni pred tienením len obytné miestnosti, nie pozemky ani neobytné miestnosti. Podľa žalovaného tento rozsudok potvrdzuje, že odstupové kritériá stavieb ako je tienenie, či pohoda bývania sa nevzťahuje na pozemky. Žalovaný uzavrel, že žalobcovia nenamietajú zásah do jeho práv nad prípustnú mieru iba zásah do jeho práv. Ďalej, že rozhodnutia sú postavené na dostatočných dôvodoch a dávajú dostatočnú odpoveď na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Tiež, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcov.
Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného
17. Žalobcovia vo svojom ďalšom vyjadrení uviedli, že starosta spolu s ďalšími poslancami sú poberateľmi konečných výhod neziskovej organizácie BONITAS, z čoho jasne vyplýva osobná zainteresovanosť starostu v popísanom územnom konaní. Žiadateľa N. zastupuje pán S., s ktorým starosta udržuje nadštandardné vzťahy.
18. Vo veci sa vyjadrila aj Obec Tekovská Breznica, ktorej bola doručená žaloba na základe žalobcami určeného okruhu účastníkov. Správny súd po predložení správneho spisu zistil, že nemala v administratívnom konaní postavenie účastníka konania. Išlo o prvostupňový administratívny orgán, ktorý nemá podľa § 32 SSP postavenie účastníka súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy. Z tohto dôvodu správny súd s Obcou Tekovská Breznica v tomto súdnom konaní ako s účastníkom konania nekonal.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov - dôvody rozsudku
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1. SSP vec prejednal na pojednávaní a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.
20. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej stavebný zákon) (1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.
21. Podľa § 34 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona(1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. (2) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
22. Podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona(1) Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
23. Podľa § 36 ods. 1 a ods. 3 stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. (3) Dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
24. Podľa § 37 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona (1) Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
(2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
25. Podľa § 39 ods.1 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.
26. Podľa § 39a ods. 1 a 2 stavebného zákona (1) V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia. (2) Ak sa územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo územné rozhodnutie o využití územia týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané.
27. Podľa § 117 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona (1) Stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. (2) Obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu, 11) oznámi krajskému stavebnému úradu jeho zriadenie, ako aj zoznam obcí, pre ktoré spoločný obecný úrad plní úlohy na úseku územného konania a stavebného poriadku; ministerstvo zverejňuje zoznam prostredníctvom siete internetu. (3) Zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad. Získanie osobitného kvalifikačného predpokladu sa overuje skúškou. Obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len Správny poriadok) (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
29. Podľa § 9 Správneho poriadku (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.
30. Podľa § 10 Správneho poriadku Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.
31. Podľa § 11 Správneho poriadku (1) Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. (2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
32. Podľa § 12 Správneho poriadku (1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.
33. Podľa § 13 Správneho poriadku (1) Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie. (2) Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi to bezodkladne predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený. Predseda komisie oznámi bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii, ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený. (3) Ustanovenia § 10, § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 platia obdobne.
34. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení(1) Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. 1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o obecnom zriadení (1) Predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. *) Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
36. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Správny súd nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v tomto ustanovení nezistil.
37. Žalobcovia námietky nezákonnosti tak, ako sú zhrnuté v bode 11 a v bode 13/1 tohto rozsudku uplatnili len všeobecne. Všeobecne uplatnené námietky neumožňujú prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia bez toho, aby správny súd tieto podľa obsahu správneho spisu na daný prípad konkretizoval, avšak na takúto činnosť nie je podľa SSP oprávnený. Z takto uplatnených námietok správny súd preto nemohol dospieť k zisteniu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom je uvedené, z akých podkladov správny orgán pri rozhodovaní vychádzal a ako
ich vyhodnotil a tiež, ako z nich zistené skutočnosti právne posúdil. Odôvodnenie obsahuje aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami účastníkov konania.
38. Žalobcovia namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala spočívať v tom, že starosta Obce Tekovská Breznica a okresný úrad sa mali z rozhodovania veci vylúčiť.
39. Žalobcovia ako účastníci administratívneho konania administratívnemu orgánu ani v prvostupňovom konaní a ani v druhostupňovom konaní neoznámili, že jeho zamestnanec je z rozhodovania vylúčený. Preto v administratívnom spise nie je rozhodnutie o vylúčení alebo nevylúčení dotknutého zamestnanca, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu.
40. Predovšetkým je potrebné uviesť, že ani stavebný zákon a ani Správny poriadok nepoznajú vylúčenie vecne príslušného orgánu z konania. Požiadavka žalobcov, že mal byť vylúčený z rozhodovania vecne a miestne príslušný správny orgán, preto bola mimo práva. Správny súd sa uplatnenou námietkou zaoberal v rozsahu, či tu boli skutočnosti, pre ktoré správny orgán pochybil, keď zamestnanec, ktorý vo veci konal nepostupoval podľa vyššie citovaného § 11 Správneho poriadku. Podľa vyššie citovaného § 117 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu, musí spĺňať osobitné kvalifikačné predpoklady. Z uvedeného vyplýva, že činnosť stavebného úradu, do obsahu ktorej patrí aj vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, je zákonom zverená odborne spôsobilým zamestnancom obce. V predmetnej veci, ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, bola týmto zamestnancom spoločného stavebného úradu zamestnankyňa pani I.. Starosta obce je výkonným orgánom obce, a teda nie jej zamestnancom. Okrem toho, žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že starosta obce má vzťah k predmetu konania - umiestneniu stavby na pozemku vlastnenom ďalším účastníkom 1/. Skutočnosť, že v minulosti pozemok vlastnila obec, ničím nenaznačuje existenciu akéhokoľvek súčasného vzťahu starostu k tomuto bývalému majetku obce. Ďalšie tvrdenia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, teda po uplynutí lehoty, v ktorej možno uplatniť dôvody nezákonnosti rozhodnutia administratívneho orgánu, preto sa týmito ďalšími tvrdeniami správny súd nemohol zaoberať. Tvrdenie o tom, že obec zriadila vecné bremeno, právo prechodu cez susedný pozemok, je nepravdivé. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že predmetné vecné bremeno práva prechodu peši, motorovými vozidlami a uloženia budúcich inžinierskych sietí bolo zriadené zmluvou medzi vlastníkom susedného pozemku parc. č. 741/1 BONITAS n. o. Nová Baňa a navrhovateľom ďalším účastníkom 1. Námietka nezákonnosti, že okresný úrad mal byť vylúčený, nemohla obstáť, ako bolo uvedené aj preto, že vecne a miestne príslušný správny orgán nemôže byť z konania vylúčený, nakoľko existujúca právna úprava pozná len vylúčenie zamestnancov správneho orgánu. Navyše, v tejto veci vecne a miestne príslušným správnym orgánom, ktorý vo veci vykonával miestnu štátnu správu, bol príslušný odbor Okresného úradu - žalovaným je Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý aj napadnuté rozhodnutie vydal, pričom rozhodnutie podpísala na to oprávnená vedúca tohto odboru. Podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, štátnu správu vykonávajú jednotlivé odbory okresného úradu alebo organizačné útvary odborov okresného úradu, pričom podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu upravuje ministerstvo smernicou po dohode s ústredným orgánom štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí výkon štátnej správy uskutočňovaný odborom okresného úradu.
41. Žalobné námietky zhrnuté v bode 13/3 až 6 tohto rozsudku boli námietkami o tom, že žalovaný sa s námietkami žalobcov nevysporiadal. Takéto námietky neboli dôvodné, pretože nemajú oporu v napadnutom a ani v prvostupňovom rozhodnutí. Prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby uviedol, ako sa s každou účastníkmi územného konania uplatnenou námietkou vysporiadal - viď bod 3. až 7. tohto rozsudku. Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol stanovisko ku každej z odvolacích námietok. Potom námietky, že sa orgány verejnej správy s námietkami žalobcov nevysporiadali alebo nedostatočne vysporiadali, nemožno vyhodnotiť inak ako tak, že sú neopodstatnené. Žalobcovia v žalobe neuviedli, v čom je argumentácia orgánov verejnej správy chybná. Netvrdia napr., že kanalizácia vedie inak, ako je uvedené v projekte, vypracovanom odborne spôsobilou osobou a ani na to nepredkladajú žiadne dôkazy. Pokiaľ žalovaný vychádzal z projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval projektant, ktorý je odborne spôsobilou osobou, a v ktorej bola namietaná kanalizácia zakreslená, nemožno mu vytýkať nedostatočne zistený skutkový stav. Projektant v zmysle § 46 stavebného zákona zodpovedá za správnosť a úplnosť projektovej dokumentácie.
42. Žalobné námietky zhrnuté v bode 13/6 a 13/7 žaloby sú opakovaním námietok z administratívneho konania bez reflexie na dôvody, pre ktoré boli takéto námietky vyhodnotené ako neopodstatnené orgánmi verejnej správy. Takto formulované žalobné body nič nehovoria o tom, v čom sa žalovaný mýli, keď dôvodí, že ani výška stavby a ani jej orientácia nie sú prekážkou jej umiestnenia a ani umiestnenia stavby rodinného domu na pozemku žalobcov, z dôvodu zachovania odstupu 3,2m od hranice pozemku žalobcov. To, že s takouto argumentáciou žalobcovia nesúhlasia, nestačí na to, aby správny súd z dôvodu ich nesúhlasu mohol dospieť k tomu, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Rozsah a obsah súdneho prieskumu je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, ako bolo uvedené vyššie. Žalobcovia musia v žalobe preto uviesť všetky dôvody nezákonnosti a konkretizovať, čo z príslušnej aplikovanej právnej úpravy bolo porušené a prečo. Žalobcovia vo svojej žalobe ani netvrdia, že žalovaný rozhodol v rozpore s niektorým konkrétnym ustanovením, či už stavebného zákona alebo v rozpore s vykonávacími predpismi k stavebnému zákonu. Bez takejto argumentácie chýba skutkové a právne prepojenie žalobcami tvrdených dopadov umiestňovanej stavby s vecnou správnosťou a zákonnosťou výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobcovia v žalobe popísali nimi predpokladané dopady stavby napr. zvýšený dopravný ruch bez toho, aby zároveň tvrdili, že takýto dopad je v rozpore s niektorým ustanovením aplikovaných právnych predpisov. Takéto žalobné námietky majú charakter všeobecných tvrdení, čo neumožňuje súdny prieskum, a preto nemohli obstáť. Správny súd, ako bolo vyššie uvedené, nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za žalobcov z obsahu správneho spisu vyhľadávať alebo všeobecné námietky podľa obsahu správneho spisu na daný prípad konkretizovať.
43.Správny súd z vyššie uvedených dôvodov po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého majú právo na náhradu trov konania len žalobcovia, ktorí boli v konaní celkom alebo sčasti úspešní. V tomto prípade žalobcovia úspešní neboli, preto im správny súd náhradu trov konania nepriznal.
45. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník mu voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd v tomto súdnom konaní ďalším účastníkom žiadne povinnosti neuložil, preto im nepriznal proti neúspešným žalobcom náhradu trov konania.
46. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.