Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-66-2018.pdf
PDF · 148.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Majerníka, prísediacich Františka Focka a Márie Leškovej, v trestnej veci obžalovanej W. E. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. septembra 2018 v Rožňave, takto
rozhodol:
Obžalovaná W. E. nar. XX.XX.XXXX E. O., trvale bytom G. XX, P..Č.. E. Ú. S. Ú. T.,
Obžalovaný I. E. nar. XX.XX.XXXX E. O., trvale bytom G. XX, , P..Č.. E. Ú. S. Ú. T.,
a
Obžalovaný S. P. nar. XX.XX.XXXX E. O., trvale bytom G. XX, , P..Č.. E. Ú. S. Ú. T.,
sú vinní, že
v rôznych presne nezistených dňoch odo dňa 05.03.2018 do dňa 12.03.2018 vo večerných hodinách v obci G., okres O., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle získať finančnú hotovosť, opakovane prišli k rodinnému domu č. XX, majiteľa X. N., L.. XXXX, vediac o jeho vyššom veku a o skutočnosti, že býva sám, pričom
- najmenej v troch rôznych dňoch mu z ulice búchali na okno izby, ktoré otvorili, pričom sa mu z ulice vyhrážali zabitím, ak im nedá peniaze, pričom poškodený z obavy o svoje zdravie a život im cez okno vydal finančnú hotovosť v týchto troch prípadoch v celkovej výške najmenej 450,- EUR, a
- najmenej v iných troch rôznych dňoch neoprávnene vnikli do dvora riadne oploteného rodinného domu, a to prelezením plotu, opakovane búchali na vchodové dvere rodinného domu a kričali na poškodeného, aby im otvoril, ktoré im poškodený X. N. zo strachu otvoril, kde ho vtlačili do priestorov rodinného domu, ktoré postupne prehľadávali s cieľom nájsť peniaze, pričom sa mu vyhrážali zabitím, ak im tieto nedá, a v jednom z týchto dní obžalovaný S. P. sa mu vyhrážal zabitím, ak mu nedá 500,- EUR, s tým, že už aj tak 6 rokov sedel v base a na zvýraznenie vyhrážky mu priložil ku krku nôž, v dôsledku čoho poškodený z obavy o svoj život v týchto troch prípadoch obžalovaným vydal postupne finančnú hotovosť vo výške najmenej 950,- EUR,
teda
obžalovaná W. E. S. I. E. spoločným konaním
- proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, v časti skutku čin spáchali závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- neoprávnene vnikli do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchali najmenej s dvoma osobami,
obžalovaný S. P. spoločným konaním
- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, v časti skutku čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchal najmenej s dvoma osobami,
čím spáchali
obžalovaní W. E. S. I. E. zločin lúpeže podľa §20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona v časti skutku s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona ako pokračovací zločin a prečin porušovania domovej slobody podľa §20 k § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona ako pokračovací prečin formou spolupáchateľstva
obžalovaný S. P. zločin lúpeže podľa §20 k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona v časti skutku s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona ako pokračovací zločin a prečin porušovania domovej slobody podľa §20 k 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona ako pokračovací prečin formou spolupáchateľstva
za to sa odsudzujú:
Obžalovaná W. E. podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr, zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný I. E. podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr, zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný S. P. podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovaným W. E., nar. XX.XX.XXXX, I. E., nar. XX.XX.XXXX a S. P., nar. XX.XX.XXXX povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.T. Č.. XX, prechodne bytom G. Č.. XX škodu vo výške 1.400,- EUR.
odôvodnenie:
Prokuratúrou Okresnej prokuratúry Rožňava bola na tunajší súd podaná obžaloba na obvinených W. E., I. E. S. S. P. pre spolupáchateľstvo pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zák. v časti skutku s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/, c/ Tr. zák.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných W. E., I.Á. E., S. P., výsluchom poškodeného X. N., svedka O. E., znalkýň, prečítaním výpovedí obžalovaných W. E. S. I. E. z prípravného konania, prečítaním výpovede svedka X. N. z prípravného konania, ako aj listinnými dôkazmi, na základe čoho súd dospel k nasledovným zisteniam:
Obžalovaný S. P. po poučení, že ak urobí vyhlásenie, že je vinný, tak súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a po porade s obhajcom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, svoje konanie ľutuje. Súd položil obžalovaným nasledovné otázky, a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedali kladne.
Na základe uvedených prehlásení súd u obžalovaného S. P. v súlade s ustanovením 257 ods. 7 Tr. por. prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol o tom, že dokazovanie sa o spáchaní skutku sa nevykoná, vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd v súlade s § 257 ods. 8 Tr. por. vypočul obžalovaného S. P. o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Obžalovaný S. P. k účasti spoluobžalovaných uviedol, že s ním boli u poškodeného 3krát, pričom zabitím sa mu mal vyhrážať E.. Vždy tam išli, keď mali vypité. Rovnako E. mal od poškodeného žiadať peniaze, ktoré poškodený dával vždy E.. Raz dal 30,- EUR obžalovanému P.. Obžalovaná E. len stála, nevyhrážala sa, nepýtala peniaze, nepriložila poškodenému nôž ku krku. Nôž v ruke mal len obžalovaný P..
K výpovedi obžalovaného sa vyjadrili spoluobžalovaní E. S. E., pričom uviedli, že to, čo vypovedal obžalovaný P. nie je pravdou.
Obžalovaná W. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná v tom, aby sa poškodenému vyhrážala a dala mu nôž ku krku, peniaze nedostala. S S. P. sa o peniaze nedohadovala. Vypovedala, že bola v dome poškodeného, ale nevedela, že P. chce nejaké peniaze. S obžalovanými boli každý večer vonka. Nešli k poškodenému kvôli tomu, aby im dal nejaké peniaze, ale kvôli tomu, že im má naliať. Peniaze od neho nepýtali. Poškodený sa jej mal sťažovať, že keď bol mladý nemal žiadne dievča, nemal vzťah, nepozná, čo je sex. Po prvom prípade ich mal poškodený pozvať druhýkrát, lebo obžalovaná má vraj dobré telo, on sa nudí. Nalial im aj sebe a dal im cigarety. U poškodeného boli 3 krát. Vyhrážal sa mu len obžalovaný P.. Ťahali ho preč, ale on sa vyhrážal aj im (E. S. E.). Uviedla, že poškodený núkal peniaze aj iným ľuďom, rozdával peniaze a pije. Nevedela, že P. ide pýtať peniaze, im povedal, že tam idú, lebo im má naliať. Poškodený dal P. asi 300,- EUR. Druhýkrát keď išli vošli dnu, poškodený pekne rozprával, nalial im, nevedela, že P. ide pýtať peniaze, pričom poškodený im povedal, že im peniaze nedá. Opäť však peniaze dal P., ale obžalovaná nevedela uviesť koľko, keďže jej a obžalovanému E. peniaze nedal. Tretíkrát im poškodený opätovne nalial a potom obžalovaný P. pýtal od poškodeného peniaze a vyhrážal sa mu. Ona s E. nevedeli, či má nôž, na čo sa aj oni potom zľakli. Z tých peňazí im obžalovaný P. nič nedal. Obžalovaná sa poškodenému nevyhrážala, nôž ku krku mu nepriložila, nebola by toho schopná. Nešli tam kvôli peniazom, chodili tam, aby im nalial, dal cigarety, nevedeli, čo P. chce s peniazmi robiť. Keby vedela, že sa také stane, ani tam nejde.
Počas výsluchu v prípravnom konaní mala obžalovaná E. vypovedať pod nátlakom policajtov, bála sa, robili s nimi ako so zvieratami, jeden jej povedal, že ju obesí, aby povedala pravdu, smial sa.
Súd v súlade s § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania, po prečítaní ktorej obžalovaná uviedla, že je to pravdou ako vypovedala. Pred vyšetrovateľom uviedla, že u X. N. bola trikrát. Pozná ho z videnia, býva sám v G.. Prvýkrát boli v jeho rodinnom dome a to v noci okolo 23.30 hod., kedy nesvietili svetlá, brána do dvora bola otvorená, aj do domu, tak všetci traja vošli do domu, išli do miestnosti, kde mal televízor, posteľ. P. na neho kričal a vyhrážal sa mu, že keď nedá peniaze, tak ho zabije. Ona a I. tam len stáli, nevyhrážali sa, nevraveli mu nič. Starý X. N. dal S. 300,- EUR, vtedy ona išla na chodbu a nevidela, odkiaľ ich vyberá, potom však videla ako mu ich dal. Ona a I. E. od neho pýtali 50,- EUR, a to pekne, že mu ich vrátia na podporu. Druhýkrát tam boli rovnaký deň v týždni ako prvýkrát, kedy opäť boli v dedine, išli tam všetci traja. Bola tma, svetlá nesvietili a S. zabúchal na okno, čo je k ceste na rodinný dom X. N., ktorý otvoril okno a P. pýtal od neho peniaze a to tak, že mu povedal len toľko, že som prišiel po peniaze a X.L. N. potom niekde odišiel, vrátil sa naspäť a cez okno mu podal peniaze. Koľko presne tam vtedy bolo to nevidela. V dome neboli, ona ani I. E. sa mu nijako nevyhrážali.
Vedela, že S. ešte v ten deň povedal, že dnes bude mať 300 až 400,- EUR, tak si myslela, že toľko peňazí mu asi poškodený dal. Nevidela, že koľko peňazí tam bolo. Tretíkrát sa to stalo takto, že boli opäť vonku v dedine a potom ako vypli svetlá prišli opäť k rodinnému domu X. N., kde veľká železná brána bola zamknutá, tak S. P. preliezol túto bránu a vtedy vyšiel na dvor X., ktorý tu bránu otvoril, posielal ho preč, odísť však nechcel, tak všetci vošli dnu do kuchyne, kde bol stôl, kachel, posteľ a kredenc modrej farby. Ako išli dnu tak S. vybral nôž, čo mal pri sebe a vyhrážal sa nožom X. N., nech mu dá peniaze, že to je posledný krát, čo prišiel pýtať, starý mu vravel, nech ide preč, on však nešiel. Videla, že mu dal 200,- EUR. Nepamätala sa, že či ich niekde hľadal. Boli tam asi 5 minút dokopy. Poškodený mal na dvore veľkého čierneho psa. Poškodenému nedala nožík na krk, ani sa mu nijako nevyhrážala, ani I. E. sa mu nevyhrážal. Viackrát tam nebola, len trikrát. Oľutovala, čo sa stalo, čo urobila, že tam s ním bola, mrzelo ju to, už sa to viackrát nestane. Uviedla, že sa ospravedlňuje X. N., všetky peniaze mu vráti, čo jej dal.
K výpovedi obžalovanej sa vyjadril S. P., pričom uviedol, že nie je pravda, že by mal nôž, jemu poškodený nedával peniaze. Raz mu dal 30,- EUR.
Obžalovaný I. E. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že u poškodeného boli 3 krát, z toho 2 krát boli v dome a posledný krát u okna. Nevedel, kedy tam išli, ani koľko bolo hodín. S P. sa však na ničom nedohodli, on povedal, že už tam bol, chodil tam, že starý mu zvykne naliať, že on tam už bol viackrát. Prvýkrát bola brána otvorená, nebola zamknutá, S. vošiel dnu, pýtal cigarety a aby im nalial. Poškodený ich pustil dnu, mal vypité a povedal jeho žene, že ešte nemal ženu, aby mu doniesla nejakú dobrú kamarátku a že za to zaplatí. On povedal žene, aby odtiaľ išli preč, lebo ho táto záležitosť nezaujíma. Nalial im, zabávali sa, odišli, nebolo nič. Druhýkrát si S. chcel pýtať cigarety. Oni povedali, že nepôjdu, ale išli tam, starý im nalial, S. dal cigarety a išli preč. Tretíkrát sa mu vyhrážal S., mal v ruke nôž, E. nôž nemala. Nevedel uviesť koľko peňazí mal S., im žiadne peniaze nedal.
V súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Tr. por. bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde po zákonnom poučení I. E. prehlásil, že je slovenskej národnosti, slovenský jazyk ovláda dobre slovom a písmom, vie čítať a písať, preto nežiadal, aby pri jeho výsluchu bol prítomný tlmočník. Pred vyšetrovateľom uviedol, že pozná X. N., ktorý býva sám v G. v rodinnom dome oproti obchodu. Pozná ho len z videnia, vie, že si rád vypije a že chodil aj do krčmy v T.. Predtým u neho nikdy nebol až teraz. Prvýkrát boli v piatok v dedine vonku a to on, kamarát S. P. a frajerka W. E., kde popíjali víno a pálenku, mali liter slivovice a vtedy im S. povedal, že vie zohnať, zabezpečiť peniaze na alkohol a to od toho X. N., že pôjde ku nemu, že ho vystraší a on mu dá peniaze. Povedal, že u neho bol už minulý týždeň, ale koľkokrát tam bol, kedy, s kým nevedel. Prvýkrát tam išli v piatok pred pol nocou, kedy už bolo pouličné osvetlenie vypnuté, S. povedal, že ho vystraší a že mu dá peniaze. Ako prišli k domu, tak veľká železná brána bola pootvorená, nebola zavretá, ani zamknutá, tak vošli dnu do dvora, kde bol veľký čierny pes a po schodoch prišli ku vchodovým dverám, ktoré boli zavreté, neboli však zamknuté, dnu sa svietilo tak vošli do vnútra. Potom išli doprava do jednej izby, kde bola posteľ, skriňa, televízor a kde na posteli sedel X.. S. na neho kričal a sa mu vyhrážal, že ak mu nedá peniaze, tak dostane, že ho zabije. S. mal vtedy vypité a ten chlap mu potom dal 20,- EUR, ktoré vytiahol spod vankúša z postele. Peniaze dal do ruky obžalovanému E.. Nikto ho nebil, ani nenapadol, E. S. W. tam len stáli, nevyhrážali sa mu, len S.. Peniaze zobral, všetky potom minuli na jedlo a na alkohol. Ďalší deň tam boli v sobotu, kedy opäť traja v dedine popíjali 2 litre červeného vína a S. opäť povedal, že pôjdu po peniaze k X.. E. S. E. nevraveli nič a išli spolu s ním. Išli tam okolo 23.00 hod. a vtedy S. zabúchal na okno, čo vedie na ulicu, k ceste a búchal až dovtedy, kým X. neotvoril a cez to okno sa mu vyhrážal, že ho zbije, že bude zle, ak mu nedá peniaze, že ho zabije, keď to neurobí. Najprv povedal, že peniaze nemá, ale potom cez okno E. podal 50,- EUR. Za tieto peniaze si kúpili cigarety, jedlo, všetky minuli. Opäť E. S. W. sa mu nevyhrážali nijakým spôsobom, len S.Í.. V dome vtedy neboli. Tretíkrát boli u neho v nedeľu, kedy zase popíjali alkohol v dedine a to dve fľaše červeného vína, opäť oni traja, S. zase povedal, že ideme k nemu po peniaze, E. S. E. nevraveli nič a išli tiež. Vtedy bolo okolo 23.30 hod. a svetlo už nesvietilo. Brána bola zamknutá, pričom je vysoká asi 2 metre, S. ju preliezol, potom vyšiel vonku X. a otvoril tú bránu, nech ide preč, ale on nešiel, tak všetci vošli dnuka do dvora a do domu. Išli do inej izby, kde bol kuchynský kredenc, posteľ a ten kredenc mal modré šuflíky, to bola asi kuchyňa a tiež tam bol stôl. S. prehľadával šuflíky, lebo hľadal peniaze, vravel X. nech ukáže, kde má peniaze, on povedal, že on peniaze nemá. Ako už išli dnu tak S. mal v ruke nôž, kde sa mu vyhrážal s ním, že ak mu nedá peniaze tak ho zabije. Nôž mu nedal na krk, len ho držal v ruke. X. vybral nejaké peniaze z postele, čo bola v izbe a dal ich S., koľko mal v ruke uviesť nevedel. E. ani Violová sa poškodenému nevyhrážali, nebili ho, ani mu nepriložili nôž na krk. Povedal, že určite sa tam nebol vyhrážať a brať peniaze, ani s W. ani
s S. a ani s nikým iným. Koľko peňazí S. zobral nevedel povedať, keďže on tam bol už predtým. To isté tvrdil aj o W., keďže je to jeho priateľka a sú spolu každý deň aj večer. Oľutoval, čo spravili, mrzelo ho to, nebude sa to už opakovať. Chcel sa ísť X. ospravedlniť a vrátiť časť peňazí, čo zobrali.
Súd prečítal aj výpoveď obžalovaného počas výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie, počas ktorej po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že bolo to tak ako bolo prečítané. Na otázku sudcu pre prípravné konanie prečo tam išiel vypovedal, že lebo bol hlúpy, bál sa, že on dačo urobí. Nechcel to, ľutoval to. Poškodený im mal dávať peniaze asi zo strachu. K nožu sa vyjadril tak, že S. P. ho vytiahol spod bundy do ruky a držal ho smerom hore a povedal „daj peniaze, lebo Ťa zabijem“, na čo obžalovaný Viola reagoval, že nerob nič, si hlúpy. On od poškodeného žiadal len cigarety a na víno a išiel preč.
Po prečítaní výpovedí z prípravného konania sa vyjadril, že je to inak napísané, lebo policajti sa mu vyhrážali, strašili ich, že ho dajú do väzby, bál sa. Taktiež uviedol, že v prípravnom konaní tak povedal, lebo nerozumel tomu po slovensky, nemal ani obhajcu. Bál sa aj sudcu.
K výpovedi obžalovaného Violu sa vyjadril obžalovaný P. s tým, že je pravdou to, ako to uviedol on pri prvom výsluchu.
Súd na hlavnom pojednávaní výsluchom pokračoval výsluchom svedka, poškodeného X. N., a to pri dodržaní zásad trestného konania predovšetkým zásady kontradiktórnosti. Poškodený vypovedal, že sa to začalo v pondelok večer okolo pol jedenástej, počul búchanie na okno. Boli tam 3 ľudia, nepoznal ich, povedali daj peniaze. Preskočili bránu, búchali na dvere. Poškodený otvoril dvere a oni ho vtlačili do prednej izby. Chodili po izbe, po kuchyni. Málo hovorili. Dal S. 100,- EUR a odišli preč, nič im nenalial. Nenahlásil to z dôvodu, že S. sa mu vyhrážal, ak to niekomu povie. Druhýkrát bol utorok, prišli na druhý deň. Opäť zabúchali na okno, dal im peniaze a išli preč. S. P. sa mu vyhrážal zabitím v oboch prípadoch. Tretí deň bola streda, zabúchali na dvere, Kričali, že rozbijú dvere. Prišli dnu, pýtali peniaze a S. s nožom ku krku, E. nie. Dal im 200,- EUR. Povedali mu, že ak im na štvrtok nepripraví 500,- EUR zabijú ho. Nikdy im nenalial, ani nedal cigarety. S. pýtal stále peniaze. Musel im dať 500,- EUR, čo pýtali v stredu. Piatok zaklopali cez okno a prišli dnu do kuchyne a pýtali zase peniaze. Dal im 350,- EUR. Posledný deň im cez okno dal 50,- EUR. Bol tam len S.Í.. Ďalší deň, v nedeľu im nedal nič. Tak to skončilo. Išiel za starostom, zahlásili to na polícii. Dokopy im dal 1.400,- EUR. Peniaze im dával, lebo sa bál, že ho zabijú. Bol si istý, že títo traja obžalovaní boli u neho v dome. Časom ich poznal, keďže chodili každý deň. Iný ľudia k nemu nechodia, nikomu nenalieva.
Za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná výpoveď poškodeného X. N. z prípravného konania, kde k veci vypovedal, že prvýkrát sa to stalo pondelok, kedy bol večer doma, pozeral televízor a okolo 23.30 hod. niekto búchal na okno a potom aj na dvere tak otvoril dvere, oni ho vtlačili dovnútra. Boli traja a to dvaja chlapci a jedno dievča. Všetci boli rómovia, boli mladí. Mohli mať 25 rokov poznal ich po tvári, mená však povedať nevedel, ale to dievča spoznal, išlo o W. E., jej otec sa volá T., bývajú tiež v dedine neďaleko poškodeného. Vtedy sa mu jeden z nich vyhrážal, že ho zabije, tak mu zo strachu dal peniaze a to 100,- EUR, ktoré vytiahol zo šuflíka v kuchyni, kde mal tieto peniaze v kredenci. Jeden chlapec a to dievča tam len stáli, nevraveli nič, ani sa nijako nevyhrážali. Nikto ho nezbil. Vtedy bola brána do dvora zamknutá. Druhýkrát, a to v utorok sa to stalo tak, že okolo 23.30 hod. kedy sa v dedine zhasínajú svetlá bol doma, spal a opäť počul, ako niekto búcha na okno, brána do dvora aj vchodové dvere boli zamknuté, tak okno otvoril a tam boli opäť tí traja, čo deň predtým a zase pýtali peniaze, tak im dal 100,- EUR, lebo sa bál a ten, čo sa mu včera vyhrážal, že ho zabije povedal, že daj ešte 100,-EUR a stále vravel, že ťa zabijem, keď mi nedáš peniaze, tak mu zo strachu zase dal peniaze. Tí dvaja tam zase len stáli, nevraveli nič, ani sa nijako nevyhrážali. Tretí deň to bola streda prišli opäť, myslel si, že zase prídu večer, keď vypnú svetlá v dedine, a bola to pravda, tiež spal a počul búchať na okno, ale bolo už po polnoci o 01.00 hod., tak sa zobudil, otvoril okno a zase pýtali od neho peniaze a vravel, že ho zabije, keď mu ich nedá. Poškodený vravel, že nemá peniaze, ale potom búchali na dvere, tak otvoril, lebo sa bál a vtlačili ho do chodby, išli potom do kuchyne, kde jeden z nich mal v ruke nôž, dal mu ho ku krku a povedal, že „daj 500,- EUR, lebo ťa zabijem a mne je jedno, lebo som už šesť rokov sedel v base“ a potom aj to dievča mu dalo nôž ku krku a povedala, že „zabijem ťa, daj peniaze“. Vtedy im dal 500,- EUR. Viac peňazí nepýtali. Predtým ako im dal peniaze tak prehľadávali šuflíky v kuchyni a išiel jeden z nich, ten čo nemal nôž aj do spálne a tam chcel hľadať v skrini, tá sa však nedala otvoriť. Ďalší krát a to štvrtý krát sa to stalo opäť a to okolo 23.30 hod. keď nesvietili svetlá, zabúchali na okno, otvoril okno
a zase sa mu ten istý vyhrážal, že ho zabije, keď nedám mu peniaze, tak vtedy zobral a dal im 150,- EUR. Dvaja, ten chlapec a to dievča nevraveli nič, len stáli pod oknom vedľa neho. Ďalší deň zase prišli večer okolo 23.30 hod., stále to bolo v tom čase a búchali na okno, potom na dvere tak otvoril, lebo sa bál a vtlačili ho do kuchyne, kde pýtali tak isto peniaze, jeden ho dokonca buchol do hrudníka. Vtedy pýtali 350,-EUR, že keď nedá, tak ho zabijú, tak poškodený im ich dal. Dvaja tam len stáli, nehovorili nič. Stalo sa to aj ďalší deň, keď zase v noci po vypnutí svetiel v dedine prišli tí istí traja, avšak nevošli dovnútra, len sa s nimi rozprával cez okno a pýtal od neho ako stále ten istý 100,- EUR, ktoré mu dal cez okno. Dievča a chlapec tam boli tiež, oni však nevraveli nič. Vyhrážal sa mu slovami, že ťa zabijem, keď nedáš peniaze. Posledný deň, čo prišli ich už čakal, lebo vedel, že zase prídu a to pred dverami. Videl ako nejaké osoby idú po ceste, ale k bráne prišiel ten, ktorý sa mu vyhrážal a poškodený kričal na neho, nadával mu, tak odišiel preč. Vtedy im už nedal žiadne peniaze. Posledný deň bol pondelok a potom to povedal starostovi, s ktorým išli vec oznámiť na políciu v G.. Bolo to spolu 1.400,- EUR o ktoré ho olúpili a tieto žiada vrátiť. Skoro stále ako boli u neho tak mali vypité, videl to na nich. Peniaze im dal, lebo sa bál o život, že mu niečo spravia. Potom sa zase bál, že keď mu dôjdu peniaze tak nevie čo bude, že ho zabijú tak to oznámil na políciu. Dievča bola stará asi 26 rokov, vysoké asi 170 cm, mala čierne vlasy, silnejšej postavy. Jeden z chlapcov bol vysoký asi 170 cm, športovej postavy, krátke čierne vlasy, druhý tiež taký istý, ale jeden z nich mal aj fúzy. Vedel, že tí dvaja chlapci bývajú pod lesom, vedľa dediny, avšak nevedel som ako sa volajú.
Po prečítaní výpovede poškodený uviedol, že na dnešnom pojednávaní vypovedal možno inak, keďže si už presne nepamätá. Potvrdil, že boli traja, videl ich, keďže oproti jeho domu je reklama, ktorá svieti a bolo ich vidno. Taktiež potvrdil, že Violová mu nedala nôž ku krku.
K výpovedi poškodeného sa vyjadrila obžalovaná E., ktorá uviedla, že je veľmi rada, že poškodený priznal to, že ona mu nôž pri krku nedržala a veľmi sa jej uľavilo, že ani peniaze sme od neho nepýtali.
Taktiež sa vyjadril aj obžalovaný E., ktorý uviedol, že je veľmi rád, že poškodený takto vypovedal, lebo oni si od neho nič nepýtali, ani sa mu nevyhrážali, všetko má doma, tak ich vychovali.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa G.. X. E. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá zotrvala na záveroch ňou vypracovaného znaleckého posudku, podľa ktorých poškodený je schopný správne vnímať zažité udalosti. Všeobecná vierohodnosť výpovede poškodeného je síce znížená, ale v nepodstatnej miere, nie sú prítomné sklony k vedomému účelovému klamstvu. Trestnoprávny proces popisuje pokračovací trestný čin, ktorý poškodený nebol schopný oznámiť orgánom činným v trestnom konaní pri jeho trvaní niekoľko dní až do momentu, kedy pod vplyvom strachu z ďalšieho postupu páchateľov nabral odvahu hľadať oporu v silnejšej autorite- starostovi obce. Jeho správanie počas znaleckého dokazovania poukazuje na intenzívne stresové prežívanie aktuálnej situácie, ako aj obávaného prežívania ďalšieho priebehu. Výpoveď poškodeného hodnotí ako vierohodnú. Znalkyňa na pojednávaní uviedla, že poškodený pod vplyvom tlaku reaguje zmätočne, detaily mohol popísať inak ako ich zažil, niektoré fakty mohli vypadnúť.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul v pozícii svedka O. E., starostu obce, príbuzného obžalovaných I. E. S. S. P.. Svedok sa k samotnému skutku vyjadriť nevedel. Uviedol, že neverí, že tento skutok sa stal, že by toto urobili občania jeho obce, keďže všetci dobre vychádzajú. K osobe poškodeného vypovedal, že tento žije sám, všetkým v obci pomáha. Svedka poškodený kontaktoval s tým, že je v ohrození, že ho navštevujú neznámi páchatelia, ktorých nepozná a obáva sa o svoju bezpečnosť, chcel zavolať na políciu. Svedok ho odviezol na políciu, kde poškodený menoval ako páchateľku Violovú, čomu svedok veriť nechcel. Uviedol aj, že má informáciu, že k poškodenému chodili aj cudzí ľudia.
Na návrh obhajcu bola na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C.. I. N., ktorá zotrvala na záveroch ňou vypracovaných posudkoch, v ktorých pri všetkých obžalovaných dospela k záveru, že títo nie sú duševne chorí, ani v čase skutku netrpeli duševnou poruchou ani chorobou. V čase skutku boli schopní rozpoznať protiprávnosť ich konania, schopnosť ovládať svoje konanie bola nepodstatne znížená pod vplyvom alkoholu. U obžalovaných nebola zistená závislosť na alkohole ani na iných omamných látkach. V prípade obžalovaného P. bolo zistené, že u toto sa pod vplyvom alkoholu vyhrocujú jeho akcentované črty osobnosti a dopúšťa sa trestných činov. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa na otázku obhajcu, či boli zistené osobnostné vady uviedla, že osobnostná vada neexistuje, existujú osobnostné črty kde v prípade všetkých troch
obžalovaných je jedna spoločná, a to spôsob života v etnickej skupine, kde žijú a tam je podstatné nastavenie hodnotového systému. Ponímanie kriminality v etnickej skupine je ako prostriedok na obživu. Tieto poruchy správania nie sú výsledkom duševnej poruchy, ani poruchami osobnosti. Na otázku ako bola percentuálne zmenšená rozpoznávacia schopnosť pod vplyvom alkoholu znalkyňa vypovedala, že v znaleckom posudzovaní neexistuje percentuálne vyjadrenie, pričom podľa nej možno posudzovať len podstatné a nepodstatné zníženie rozpoznávacích alebo ovládacích schopností, kde v prípade u obžalovaného P. nebolo zistené podstatné zníženie ovládacích schopností. K ponímaniu kriminality predniesla, že kriminalita a páchanie trestných činov má v našej spoločnosti určité známky sebareflexie a vyhodnocovania svojho konania, že sa jedná o páchanie trestného činu. V každej spoločnosti je skupina ľudí, kde kriminalita je často spôsob obživy a spôsob zaobstarania si finančných prostriedkov bez toho, aby to bolo ponímané, že sa pácha nejaký trestný čin. V danom prípade je trest jediným relevantným ukazovateľ pre týchto ľudí, že to, čo robia a to ako sa správajú je v našej spoločnosti neprípustné. Pokiaľ by nebol trest, tak títo ľudia by naďalej zostali v presvedčení, že ich správanie je sociabilné v našej spoločnosti, a pokiaľ by nemali trest nadobudli by dojem, že ich správanie je zlučiteľné so správaním v našej spoločnosti.
V súlade s § 269 Tr. poriadku súd prečítal listinné dôkazy.
Súd oboznámil zápisnicu o obhliadke miesta činu ako aj zápisnice o dychovej skúške obžalovaných.
Podľa 268 ods. 2 Tr. poriadku súd oboznámil závery znaleckého dokazovania kriminalistického a expertízneho ústavu.
Súd odmietol návrh na vykonanie dôkazu, a to výsluchov C.. C.. C. C. S. L.. W.. I. D., pričom dôvodil, že postavenie orgánu činného v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné s postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom prebiehal úkon trestného konania a aký je jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina o zákonných náležitostiach tohto úkonu, ktoré vyhodnocuje súd v rámci hodnotenia dôkazov. Použitie výsluchu zasahujúcich kriminalistov, resp. vo veci konajúcich vyšetrovateľov k nimi vykonávaných úkonov, resp. k iným súčastiam spisového materiálu, je ústavne neprípustné.
Z takto vykonaného dokazovania súd má za to, že skutok prezentovaný v skutkovej vete rozsudku sa stal, je trestným činom a jeho páchateľmi sú obžalovaní W. E., I. E. S. S. P..
Po vykonanom dokazovaním bolo preukázané, že oproti obžalobe prokurátora sa obžalovaná W. E. nedopustila skutku tak, že zobrala nôž do rúk a tiež ho priložila ku krku poškodeného a s vyhrážkou žiadala peniaze, čo súd vypustil zo skutkovej vety rozsudku a rovnako aj pri právnej vete u obžalovanej W. E. S. I. E.. Rovnako uvedené súd premietol aj pri kvalifikácii trestného činu u obžalovaných W. E. S. I. E..
Obžalovaný P. od začiatku konania spáchanie skutku priznal a to aj po poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/.
Obžalovaní Iveta Violová a Ján Viola síce pred súdom vyhlásili, že sú nevinní, avšak priznali, že k poškodenému chodili vo večerných hodinách a že obžalovaný P. sa tomu vyhrážal a žiadal od neho peniaze. Všetci obžalovaní poškodeného poznali a vedeli, že poškodený býva sám. E. S. E. počas výsluchov v prípravnom konaní svoje konanie oľutovali.
Obžalovaná E. počas výpovedí v konaní pred súdom viacnásobne uviedla, že nič neurobila, nie je pravdou, aby sa poškodenému vyhrážala a dala mu nôž ku krku, nedostala ani peniaze. Poprela, aby sa s dohadovala s obžalovaným P. o peniaze. K poškodenému mali chodiť kvôli tomu, aby im nalial a nie pre peniaze, avšak potvrdila, že P. od poškodeného pýtal peniaze a poškodený ich P. aj dal. Po prečítaní výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedla, že je to pravdou, pričom v prípravnom konaní vypovedala, že aj ona a E. pri prvej návšteve poškodeného žiadali po 50,- EUR.
Obžalovaný E. na hlavnom pojednávaní tiež potvrdil, že bol v dome poškodeného so spoluobžalovanými. Nevedel, kedy tam išli, koľko bolo hodín, ani sa s P. na ničom nedohodli. Ten im iba mal povedať, že tam chodil, že mu zvykne starý naliať, pričom Viola si všimol, že v minulosti mal obžalovaný P. pri sebe väčší
obnos peňazí. V prípravnom konaní, či už pred vyšetrovateľom alebo sudcom pre prípravné konanie sa doznal, že chodili k poškodenému potom, ako im P. povedal, že vie zohnať peniaze s tým, že pôjdu k poškodenému, ktorého nastrašia a on im dá peniaze. Podľa Violu im poškodený dával peniaze z dôvodu, že sa bál.
Neobstojí obrana obžalovaných E. S. E., že nevedeli, že idú k poškodenému po peniaze, keďže išlo o opakované konania, kedy prihliadajúc na výpoveď znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria obžalovaní svoje konanie považovali za zdroj príjmu (spoluobžalovaný P. im podľa výpovede Violu povedal, že vie zohnať peniaze) a nepovažovali ho za páchanie trestného činu, keďže ponímanie kriminality v etnickej skupine, z ktorej obžalovaní pochádzajú sa považuje za prostriedok obživy.
Vina obžalovaných je založená predovšetkým na výpovedi X. N., kde tento popísal spôsob spáchania trestného činu ako ho obžalovaní jednotlivé dni prichádzali, vyhrážali sa mu a žiadali od neho peniaze.
Na tomto mieste je potrebné uviesť, že námietka obhajcu obžalovaných spočívajúca v nezákonnosti výsluchu poškodeného v prípravnom konaní (tento nebol vykonaný za prítomnosti obhajcu) bola odstránená výsluchom na hlavnom pojednávaní, kde poškodený po prečítaní výpovede z prípravného konania prípadné rozpory odstránil s tým, že bola obhajcovi daná možnosť klásť otázky. Súd konštatuje, že v súhrne však poškodený vypovedal rovnakým spôsobom. Z výpovede poškodeného vyplýva, že tento si na podstatné okolnosti skutku spomína zhodne ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní. V zásadných skutočnostiach sa jeho výpovede nelíšia a to v tom, ako a za akých okolností malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, akým spôsobom bol spáchaný trestný čin a napokon aj čo malo byť motiváciou spáchania trestného činu. Možné nepresnosti vo výpovedi poškodeného naznačila aj samotná znalkyňa z odboru psychológie, pričom súd ich pripisuje aj samotnému rozrušeniu a psychickému vypätiu po trestnom čine. Súd nemal dôvod neveriť poškodenému, kde tento aj podľa výpovede rodinného príslušníka dvoch z obžalovaných, svedka Violu je slušným občanom, ktorý sa snaží každému pomôcť.
Súd sa stotožnil aj s postupom orgánov činných v trestnom konaní, ktoré v prípravnom konaní nevykonali rekogníciu osoby, keďže poškodený označil ako osobu páchajúcu trestnú činnosť obžalovanú E., pričom túto poznal ako osobu bývajúcu v obci, kde jej otec je T.. Zároveň obec G. je malou obcou, kde ako uviedol starosta obce, svedok Viola, každý každého pozná.
Pri posúdení hore uvádzaných dôkazov jednotlivo, ale aj ich súhrne súd považuje bez pochybností za dokázané, že obžalovaní ako trestne zodpovedný subjekt sa dopustili protiprávneho konania uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Je nepochybné, že obžalovaní sa mali opakovane zúčastniť závažnej trestnej činnosti, ktorej charakter je pre spoločnosť mimoriadne závažný. Svojim konaním narušili domovú a telesnú integritu staršieho človeka v nočných hodinách vo svojej domácnosti, vyvolali u neho strach a získali od neho finančné prostriedky. Všetci obžalovaní sa dopustili tohto konania pri plnom vedomí, akým spôsobom ho vykonajú a svojou prítomnosťou vzbudili u poškodeného strach. Motívom ich konania bola zrejme snaha získať finančné prostriedky na alkohol a cigarety. Je zrejmé tiež, že sa popísaného konania dopustili pod vplyvom alkoholu. Účasti na konaní, ktoré pravdepodobne navrhol a jej iniciátorom bol obžalovaný S. P., sa nijako nebránili ani obžalovaní W. E. S. S. P., a bez akýchkoľvek problémov akceptovali spôsob spáchania tohto činu. Motívom ich konania bola snaha získať si finančné prostriedky, teda prostriedky na uspokojovanie svojich potrieb bezproblémovým spôsobom - od ľahko zraniteľného a bezbranného staršieho človeka.
Obhajoba obžalovaných E. S. E. spočívajúca v nečinnosti pri skutku neobstojí, nakoľko v ich prípade išlo o hrozbu bezprostredného násilia, kde táto je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď ak sa napadnutým nepodrobí vôli útočníka, táto hrozba je spravidla vyslovená výslovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa (R1/1980). Svojou prítomnosťou E. S. E. zvýrazňovali hrozbu bezprostredného násilia. Samotní obžalovaní E. S. E. boli pri vyhrážkach P. prítomní a tomu žiadnym spôsobom nebránili. Súd taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že pri spolupáchateľstve nie je rozhodujúce, či každý z páchateľov použil násilie, lebo konkrétnu účasť na lúpeži si spolupáchatelia
môžu podeliť (R67/1971), pričom podľa názoru súdu je v prejednávanom prípade nepochybné, že „pôžitky“ z ulúpených peňazí mali všetci obžalovaní.
Za nedôvodnú súd považoval aj námietku obžalovanej E. S. E. ohľadom nátlaku policajtov, resp. súdu, keďže zo zápisníc z výsluchu týchto osôb vyplýva, že tieto boli vykonané plne v súlade so zákonom. Rovnako neopodstatnenou bola aj námietka obžalovaného E., že nerozumel po slovensky, nakoľko počas výsluchu v prípravnom konaní, či už pred sudcom pre prípravné konanie alebo vyšetrovateľom po zákonnom poučení prehlásil, že je slovenskej národnosti, slovenský jazyk ovláda dobre slovom a písmom, tlmočníka nežiadal. O znalosti slovenského jazyka sa utvrdil aj súd, kde obžalovaný počas výpovede poškodeného, ktorý vypovedal v slovenskom jazyku obžalovaný reagoval rôznymi gestami.
S prihliadnutím na vyššie uvedené sa súd taktiež nestotožnil s návrhom obhajcu obžalovaných E. S. E. na zmenu právnej kvalifikácie, a to tak, aby ich konanie bolo kvalifikované ako porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 Tr. zák. a prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 Tr. zák.., nakoľko súd mal za jednoznačne preukázané, že všetci obžalovaní sa dopustili skutku tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Zároveň zrejme ušlo pozornosti obhajcu, že v prípade ním navrhovanej zmeny právnej kvalifikácie by bolo nevyhnutné v prípade vypustenia kvalifikácie podľa § 188 ods. 1, 2 Tr. zák. súdiť obžalovaných aj podľa ustanovenia § 194 ods. 3 Tr. zák., a to, že došlo k spáchaniu trestného činu voči chránenej osobe. Rovnako za dostatočne preukázané mal súd aj dni, kedy k spáchaniu skutku došlo a nebolo potrebné pristupovať k zmene skutkovej vety.
Zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c, d/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spácha závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe.
Taktiež prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b, c/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spácha najmenej s dvoma osobami.
Podľa § 138 písm. a/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona sa chránenou osobou rozumie osoba vyššieho veku.
Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
Spáchaním vyššie uvedených trestných činov obžalovaní porušili záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody a majetku, ktorého sa chceli zmocniť a súčasne aj domovej slobody zaručenej ústavou.
Obžalovaný P. konal úmyselne a to formou priameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zákona, keďže vedel o protiprávnych následkoch svojho konania a chcel tieto následky dosiahnuť. V prípade obžalovaných E. S. E. išlo o konanie minimálne v úmysle nepriamom ako to vyžaduje § 15 písm. b/ Tr. zákona, keďže vedeli, že svojím konaním môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobia boli s tým uzrozumení.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
V prípade obžalovaných súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného trestným zákonom, v jeho prípade je treba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pri posudzovaní povahy spáchanej trestnej činnosti obžalovaným a to s prihliadnutím na druh a význam porušeného záujmu chráneného trestným zákonom, na konanie charakterizujúce objektívnu stránku a formu zavinenia súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o typovo závažnejšiu trestnú činnosť.
Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaných. U W. E. súd zistil jednu poľahčujúcu a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že spáchala viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., u I. E. súd nezistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, avšak zistil priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ako to predpokladá ustanovenie § 37 písm. h/ Trestného zákona. V prípade obžalovaného S. P. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a dve priťažujúce okolnosti, a to, že spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona a, že bol už za trestný čin odsúdený podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona.
Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná W. E. nebola dosiaľ súdne trestaná. Ján Viola má 1 záznam v registri trestov z roku 2013, kedy bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona k trestu povinnej práce v trvaní 150 hodín, ktorý trest vykonal dňa 04.04.2014. Obžalovaný S. P. bol doposiaľ 3krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 31.03.2016 sp.zn. 3T/31/2016 uznaný právoplatne vinným zo zločinu porušovania domovej slobody (teda skutku podobného charakteru s rovnakým motívom) podľa § 194 ods. 1,2 písm. a) ods. 3 psím. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania skúšobnej doby.
V mieste trvalého bydliska sú obžalovaní všeobecne hodnotení. U obžalovaných W. E. S. I. E. neboli s ich správaním problémy. V prípade S. P. bol podľa informácií v minulosti riešený políciou za priestupky a trestné činy. O majetkových pomeroch obžalovaných informácie obec nemala.
Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľov, bral do úvahy ich doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žijú a či sa v minulosti už dopustili takého protiprávneho konania. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že prognóza nápravy obžalovaných je zjavne negatívna, keďže už v minulosti mu uložené tresty odňatia slobody, ktoré síce doposiaľ neboli spojené z jeho výkonom, zjavne neviedli, k jeho náprave.
Súd obžalovaných uznal vinnými so spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ (P.), d/ (E., E., P.) Tr. zákona, kde zákon v osobitnej časti určuje trestnú sadzbu v rozmedzí 7 (sedem) rokov až 12 (dvanásť) rokov v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b, c/ Tr. zákona, kde zákon určuje trestnú sadzbu v rozmedzí 1 (jeden) rok až 5 (päť) rokov.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Vzhľadom nato, že súd odsudzuje obžalovaných za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom je jeho povinnosťou podľa hore citovanej právnej úpravy, ďalej pri stanovení trestnej sadzby postupovať podľa 41 ods. 2 Tr. zákona a teda použiť asperačnú zásadu, čo znamená zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V danom prípade po úprave hore uvedenej trestnej sadzby, je povinnosťou súdu ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od 7 (sedem) rokov až do hornej hranice trestnej sadzby, ktorá predstavuje 16 (rokov).
Následne by mal súd pri určovaní konkrétneho rozpätia trestnej sadzby vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti urobiť úpravu trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Tr. zákona, po zohľadnení pomeru zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona bol vyššie uvedeným výpočtom pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností u obžalovanej E. 1:1, u E. ustálený 0:1 a u P. 1:2, avšak súd s prihliadnutím na znenie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zákona pri stanovení trestu upustil od aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona u Violu a od aplikácie ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. u P. a dolnú hranicu
už upravenej trestnej sadzby nezvyšoval o jednu tretinu, resp. polovicu, keďže súčasné použitie týchto ustanovení by bolo pre páchateľov neprimerane prísne.
Pri určení výšky trestu súd mal súd za to, že na naplnenie účelu trestu u všetkých obžalovaných je postačujúce uloženie trestu pri dolnej hranici zákonom stanovej trestnej sadzby a to v trvaní 7 (sedem) rokov.
Súd mal za to, že u obžalovaného P. neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák., ktorým by došlo k mimoriadnemu zníženiu trestu, keďže nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali.
Nakoľko obžalovaní neboli pred spáchaním vyššie uvedených skutkov vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ich na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Za dôvodné považoval súd aj uloženie povinnosti obžalovaných nahradiť poškodenému ním požadovanú škodu vo výške 1.400,- EUR spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por. Súd po výsluchu poškodeného a znalkyne z odboru psychológia nemal pochybnosti o výške škody a vyhovel návrhu poškodeného v celom rozsahu.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.