Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3S-40-2017.pdf
PDF · 153.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/40/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu E. Y.-A., IČO: XX XXX XXX so sídlom D., XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom so sídlom Komenského 2791, Snina proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. OPS/ BEZ/2017/4225, O-383/2017 zo dňa 28. júla 2017 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o inšpekcii práce“), vo veci odvolania doručeného dňa 02. 06. 2017, ktoré podal žalobca proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č.k.: P: 378/2016-R S/2017/591/5746/17 zo dňa 25.04.2017, ktorým správny orgán prvého stupňa na základe ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1) zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000 eur (slovom dvetisíc eur) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o nelegálnom zamestnávaní“) a to v tom, že účastník konania dňa 26. 10. 2015 o 11 hodine 35 minúte využíval závislú prácu fyzickej osoby I. J. na prevádzke ulica I. XXXX, XXX 01 Y. pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalovaný Národný inšpektorát práce podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P: 378/2016-R S/2017/591/5746/17 zo dňa 25.04.2017 potvrdil.
2. Z odôvodnenia vyplýva, že žalovaný považoval za jednoznačne preukázanú skutočnosť, že p. I. J. pre žalobcu dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. vykonával závislú prácu, pričom došlo k naplneniu jej jednotlivých znakov. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, kde jedna zo strán - teda zamestnávateľ vystupuje ako tá, ktorá prideľuje prácu a druhá strana - teda zamestnanec ako tá, ktorá prácu vykonáva. Ďalším znakom závislej práce je plnenie pokynov zamestnávateľa, čo žalovaný považoval za preukázané aj vyjadrením p. J. k začatiu správneho konania zo dňa 07.03.2017, v ktorom sa doznal, že na základe príkazu žalobcu vykonal prácu a naplnil ďalší znak závislej práce
- podľa pokynov zamestnávateľa. Znak závislej práce - v mene zamestnávateľa je preukázaný samotným výkonom práce na prevádzke ulica I. č. XXXX, XXX XX Y. pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním sa uskutočnil na zodpovednosť účastníka konania. Kontrolovaná fyzická osoba nepracovala pre seba a nedosahovala vlastný zisk, ale pracovala pre účastníka konania a podieľala sa na plnení jeho záväzkov. Dĺžka pracovného času bola v tomto prípade vymedzená dĺžkou trvania dohodnutej práce na prevádzke pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním, výkon závislej práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedenú skutočnosť preukazujú aj zápisnice o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. Dušana Boňku zo dňa 08.12.2015. 3. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Zamestnanec I. J. teda mohol vykonávať závislú prácu až po písomnom uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu, keďže však vykonával závislú prácu (vo výrobnej hale na prevádzke na ulici I. č. XXXX, XXX XX Y. obsluhoval elektrický mostový žeriav ovládaný rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu) pre účastníka konania dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu, tento výkon práce je považovaný za nelegálne zamestnávanie v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. 4. Na základe predloženého administratívneho spisu mal žalovaný za to, že inšpektorát práce preukázal výkon závislej práce vyššie uvedeného kontrolovaného zamestnanca, ako aj nelegálne zamestnávanie vo vzťahu ku kontrolovanej fyzickej osobe, teda je zrejmé, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Inšpektorát práce zhodnotil závažnosť porušenia povinnosti stanovenej zákonom a konštatuje, že závažnosť je zrejmá, nakoľko nelegálne zamestnávanie spôsobuje nerovnaké podmienky pri dosahovaní zisku zo zárobkovej činnosti a z podnikania. Poškodzuje tieto subjekty - podnikateľov a zamestnávateľov zároveň, ktorí podnikajú a pracujú korektne, čiže pracujú so zamestnancami na základe uzatvorených pracovných zmlúv, ohlasujú zárobkovú činnosť, riadne odvádzajú odvody, dodržiavajú v pracovnoprávnych vzťahoch zákonom stanovené normy napriek vyšším mzdovým nákladom a nižšiemu ekonomickému profitu. Nelegálnym zamestnávaním dochádza aj k ohrozeniu sociálnej istoty zamestnancov.
5. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, za ktoré správny orgán ukladal pokutu, patrí medzi správne delikty postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákon o inšpekcii práce). To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa a ani okolnosť, že zamestnávateľ následne dodatočne odstránil zistený nedostatok.
6. Podľa žalovaného žalobca, aby sa zbavil zodpovednosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia. Argumentácia žalobcu o tom, že on neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keďže v danom prípade sa jednalo o výkon príkaznej zmluvy podľa ustanovenia § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia, keďže z dôkazov jednoznačne vyplýva, že dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. p. I. J. vo výrobnej hale na prevádzke na ulici I. č. XXXX, XXX XX Y. obsluhoval elektrický mostový žeriav ovládaný rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu pre účastníka konania, a teda naplnil znaky závislej práce.
7. Na margo tvrdenia žalobcu, že v danom prípade sa jednalo sa o výkon príkaznej zmluvy podľa ustanovenia § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaný zaoberajúc sa úvahou účastníka konania dospel k názoru, že dojednania nekorešpondujú s účelom príkaznej zmluvy, ktorý jej priznáva zákonodarca. Nejedná sa pritom len o predmet zmluvy, ktorý tak ako je koncipovaný, v žiadnom prípade nevykazuje znaky určitej záležitosti, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu (podľa súdnej praxe môže byť predmetom príkaznej zmluvy napr. obstaranie nejakých dokladov, uzavretie nejakej zmluvy, zastupovanie pred súdmi alebo úradmi, napomáhanie pri nadobudnuté nehnuteľnosti, čo potvrdzujú aj rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/36/2009, č. 1Obdo/7/2010 a č. 4Cdo/206/2007).
8. Ak má teda platiť, že príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť, činnosťou pre príkazcu možno rozumieť iba takú činnosť, ktorú príkazník (teda v tomto prípade dotknutá osoba) zrealizuje pre účastníka konania ako osobu, teda v žiadnom prípade nie obsluha elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu na pracovisku zamestnávateľa vo výrobnej hale na prevádzke na ulici I. č. XXXX, XXX XX Y..
9. Po posúdení všetkých dôkazov, ktoré mal žalovaný k dispozícii, považoval tieto za dostatočné pre objektívne rozhodnutie vo veci. Preto sa stotožnil s právnym názorom I. stupňového správneho orgánu -inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že inšpektorát práce sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ale aj s uloženou pokutou a jej výšku riadne odôvodnil, pokuta bola uložená zákonným spôsobom a včas.
10. Podľa žalovaného preukázanie nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu je predpokladom uloženia pokuty. Inšpektorát práce nemá možnosť pokutu za toto porušenie zákonného zákazu neuložiť, ako správny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). V zmysle uvedeného inšpektorát práce má povinnosť konať tak, ako mu ustanovuje zákon o inšpekcii práce a nemá možnosť za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu neuložiť, prípadne uložiť ju v nižšej výške ako ustanovuje zákonná sadzba.
11. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v sume od 2000 eur do 200 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 Eur. V uvedených prípadoch je inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou preukázané porušenie povinností. Správnemu orgánu teda vyplýva priamo z tejto právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty a zákon tu neumožňuje ani prípadné odstránenie tvrdosti zákona.
12. Žalovaný mal za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Vzhľadom na spoločenské nebezpečenstvo, aké vo všeobecnosti predstavuje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je tento správny delikt považovaný za obzvlášť závažný a počtom nelegálne zamestnávaných zamestnancov sa potom zvyšuje miera tejto závažnosti. Výška pokuty bola stanovená v sume 2000 Eur, čo je možné považovať za mierny postih, nakoľko je to najnižšia výmera vzhľadom na nelegálne zamestnávanie. K uloženiu najnižšej výmery môže dôjsť z hľadiska dodržiavania precedenčnej zásady, kedy správny orgán rozhoduje rovnako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch počas účinnosti danej právnej úpravy, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely v rozhodnutiach. Zohľadňuje aj skutočnosť, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo u žalobcu zistené prvýkrát a je predpoklad, že pokuta bude plniť výchovný účel.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2000 Eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2SžoKs/56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“
14. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu sankcie za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil, žalovaný uplatňujúc analógiu vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: „...by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám logického myslenia.“
15. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených skutočností rozhodol o uložení pokuty. Rovnako sa stotožnil aj s výškou uloženej pokuty, pretože ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny, preto postih za správny delikt musí pôsobiť na účastníka konania preventívne, zároveň však musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.
16. Vzhľadom na zistené skutočnosti žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
II.
Priebeh administratívneho konania
17. Z priloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil tento priebeh administratívneho konania:
18. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru v Humennom zo dňa 26.10.2015 vyplýva, že dňa 26.10.2015 v čase o 11:35 hod. policajná hliadka bola vyslaná na ulicu Jasenovskú v Humennom do firmy A., kde bolo oznámené, že niekto cudzí sa nachádza na uvedenom mieste a kradne nejaký tovar. Po príchode na miesto hliadka zistila, že na mieste sa nachádzal pán I. J., ktorý obsluhoval žeriav, na ktorom vykladal zvitky plechu pre žalobcu, ktorý mal byť na dovolenke v Anglicku. V budove sa nenachádzal. Oznamovateľka sa sťažovala hliadke, že je to práca na čierno, že p. J. nemá žiadnu pracovnú zmluvu, nemá žeriavnický preukaz ani školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a že nechce byť zodpovedná, ak by došlo k nejakej nehode.
19. Následne Inšpektorát práce dňa 08.12.2015 požiadal o podanie informácie I. J. a K. J..
20. Dňa 24.02.2017 začal správny orgán prvého stupňa správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci na tom skutkovom základe, že žalobca mal dňa 26.10.2015 o 11.35 hod. využívať závislú prácu fyzickej osoby I. J. na prevádzke ul. Jasenovská č. 2528 v Humennom pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
21. K uvedenému oznámeniu zaslal dňa 07.03.2017 žalobca svoje písomné vyjadrenie, v ktorom namietal skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa.
22. Dňa 09.03.2017 vydal správny orgán prvého stupňa stanovisko k vyjadreniu žalobcu k začatiu správneho konania.
23. Následne dňa 25.04.2017 vydal správny orgán prvého stupňa pod č.k.: P: 378/2016-R S/2017/591/5746/17 rozhodnutie, ktorým ako prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol vo veci žalobcu tak, že mu uložil pokutu vo výške 2000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a podľa ustanovenia § 46
Správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci, ktoré malo spočívať na tom skutkovom základe ako bolo vyššie uvedené. Nelegálne zamestnávanie bolo podľa správneho orgánu prvého stupňa zistené na základe úradného záznamu zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky OO PZ Humenné a následného výkonu inšpekcie práce dňa 08.12.2015. III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
24. Vo včas podanej správnej žalobe proti citovanému rozhodnutiu žalovaného sa žalobca nestotožnil s rozhodnutím žalovaného. Uvedené rozhodnutie považuje za nezákonné. Nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vidí v tom, že z okolností prípadu je zrejmé, že žalobca dňa 26.10.2015 sa telefonicky skontaktoval s I. J. a oznámil mu, že v uvedený deň mu príde kamión, ktorý je potrebné vyložiť za pomoci elektrického žeriava a spýtal sa ho, či by nebol ochotný uvedený kamión vyložiť a či bude mať na to časový priestor. I. J. žalovanému oznámil, že kamión vyložiť môže. ale že toho časuje v práci, a preto tak môže učiniť počas svojej obedňajšej prestávky, ktorú pravidelne v tom istom čase má u svojho zamestnávateľa. Žalobca s tým súhlasil.
25. Z takého priebehu daného prípadu je zrejmé, že medzi žalobcom I. J. nebol žiadny vzťah podriadenosti a nadriadenosti, ale naopak vzťah rovnosti účastníkov. I. J., pokiaľ by nechcel, tak by danú prácu nevykonal (a nemusel ju vykonať) a keby mu náhodou jeho zamestnávateľ, u ktorého bol v pracovnom pomere nariadil vykonávať nejakú nutnú prácu aj počas obedňajšej prestávky, tak by danú prácu (vykládku kamióna) ani nemohol vykonať. I. J. si sám určil čas, kedy prácu vykládky kamióna vykoná, čo svedčí o tom, že sa nemôže jednať o pracovný čas, nakoľko pracovný čas, jeho trvanie a dĺžku, určuje zamestnávateľ ako nadriadený. V danom prípade teda nešlo o vzťah nadriadenosti a podriadenosti. I. J. vykonal túto činnosť ako príkazník, zaviazal sa. že pre žalobcu vykoná inú činnosť a že bude pri vykonávaní príkazu konať podľa svojich schopností a znalostí. Jednalo sa teda o príkaznú zmluvu, pričom medzi I. J. a žalobcom bol vzťah rovnosti účastníkov.
26. V danej súvislosti žalobca citoval znenie časti článku autorky I.. P. Y.: Nerovnosť účastníkov v zmluvných vzťahoch zmiešaného práva, ktorý bol uverejnený v časopise Visegrad Journal on Human Rights č. 2/2014: „Zo všetkých zmluvných typov pracovného práva vyplýva vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.“
27. Podľa žalobcu v súkromnom práve existujú zmluvné typy, na základe ktorých sa dá vykonávať „práca“ bez znakov závislej práce (napr. zmluva o dielo, mandátna zmluva, príkazná zmluva či zmluva o obchodnom zastúpení).
28. Spomenuté občianskoprávne zmluvné typy, resp. obchodnoprávne zmluvné typy charakterizuje rovnosť v právnom postavení účastníkov, a to bez výnimky.
29. Na základe vyššie uvedeného žalobca mal za to, že správne orgány na prvom aj druhom stupni nesprávne právne posúdili vzťah medzi žalobcom a I. J. ako závislú prácu a následne na základe nesprávneho právneho posúdenia uložili pokutu vo výške 2000 Eur. Vzhľadom na uvedené sa domáhal, aby súd po preskúmaní veci zrušil napádaného rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov konania.
IV.
E. žalovaného k podanej žalobe
30. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 16.02.2018, v ktorom uviedol, že žalovaný rezolútne nesúhlasí s uvádzanou argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, čo odôvodňuje tým, že tieto tvrdenia nemajú žiadnu skutkovú oporu v dôkazoch obstaraných prvostupňovým správnym orgánom počas výkonu inšpekcie práce . Totižto z týchto dôkazov, ani po ich náležitom vyhodnotení, vôbec nevyplýva, že by v danom prípade činnosť (obsluha elektrického mostového žeriava ovládaného
rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu), ktorú dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. vykonával I. J., vykazovala atribúty príkaznej zmluvy. 31. Žalovaný dával dôraz na to, že tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný po náležitom vyhodnotení obstaraných dôkazov - úradného záznamu č. p. ORPZ-HE-OOP3-894/2015-P zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky OO PZ Humenné dňa 26.10.2015 o 11:35 hod, následného výkonu inšpekcie práce dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. K. J. zo dňa 08.12.2015 v danom prípade tieto obstarané dôkazy náležíte preukazujú skutočnosť, že činnosť (obsluha elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu), ktorú vykonávala fyzická osoba I. dňa 26.10.2015 o 11 hodine 35 minúte na prevádzke ulica Jasenovská 2528, 066 01 Humenné bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, nepochybne vykazujú prítomnosť základných znakov závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce. 32. Žalovaný poukázal na úradný záznam ORPZ-HE-OOP3-894/2015-P zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky OO PZ Y., ktorý preukazuje, že dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. p. I. J. vo výrobnej hale na prevádzke na ulici Jasenovská č. 2528, 066 01 Humenné obsluhoval elektrický mostový žeriav ovládaný rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu pre p. E. Y.. G. I. J. vyslanej hliadke OO PZ Humenné uviedol, že p. Y. ho poveril, keďže on je na dovolenke, aby mu vyložil zvitky plechu potrebné pre jeho prácu. Uviedol tiež, že on p. I. J. osobne nemá s p. Y. pracovnú zmluvu. Vyslaná hliadka sa telefonicky spojila aj s p. Y., ktorý uviedol, že on poveril p. I. J. a zároveň mu požičal kľúče od budovy a diaľkový ovládač od žeriava, aby mu vyložil zvitky. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázané aj následným výkonom inšpekcie práce a zápisnicou o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015. 33. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že mal so zamestnancom ústne uzatvorenú príkaznú zmluvu, žalovaný uviedol, že prácu, ktorú menovaný vykonával jednoznačne napĺňala znaky závislej práce. V zmysle § 1 ods. 3 Zákonníka práce môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Z právneho hľadiska a skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania je irelevantné, či takáto zmluva bola uzatvorená písomne, alebo ústne, rovnako tak, aký konkrétny typ zmluvy bol požitý - príkazná zmluva, zmluva o dielo či nepomenovaná zmluva. 34. Žalovaný mal za to, že z vyššie uvedených relevantných dôkazov možno bez akýchkoľvek pochybností preukázať prítomnosť základných znakov závislej práce, a to, prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, ako i prítomnosť znaku výkonu práce podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a osobne zamestnancom tvrdením, že predmetnú prácu vykonával pre zamestnávateľa - E. Y.. Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, kde jedna zo strán - teda zamestnávateľ vystupuje ako tá, ktorá prideľuje prácu a druhá strana - teda zamestnanec ako tá, ktorá prácu vykonáva. Ďalším znakom závislej práce je podľa pokynov zamestnávateľa žalovaný považoval za preukázané naplnenie znaku závislej práce, aj vyjadrením žalobcu k začatiu správneho konania zo dňa 02.03.2017, v ktorom sa doznal, že na základe jeho príkazu vykonal prácu a naplnil ďalší znak závislej práce - podľa pokynov zamestnávateľa. Znak závislej práce
- v mene zamestnávateľa je preukázaný samotným výkonom práce na prevádzke ulica Jasenovská č. 2528, 066 01 Humenné, pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorý sa uskutočnil na zodpovednosť účastníka konania. Kontrolovaná fyzická osoba nepracovala pre seba a nedosahovala vlastný zisk, ale pracovala pre žalobcu a podieľala sa na plnení jeho záväzkov. Dĺžka pracovného času bola v tomto prípade vymedzená dĺžkou trvania dohodnutej práce na prevádzke pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním, výkon závislej práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom - žalobcom. Uvedenú skutočnosť preukazujú aj zápisnice o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. K. J. zo dňa 08.12.2015. 35. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 36. Súčasne tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný mali za to, že medzi žalobcom a fyzickou osobou - p. I. J. nebolo nijakým hodnoverným spôsobom preukázané legitímne uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu (čo je zrejmé i z obsahu celého administratívneho spisu) a žalobca túto
skutočnosť nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, a to ani v čase výkonu inšpekcie práce, ani v konaní na prvom a druhom stupni, naproti tomu sa obmedzil len na tvrdenia, že v danom prípade sa jednalo len o príkaznú zmluvu. 37. S ohľadom na odvolacie argumentácie žalobcu, žalovaný poukázal na platnú legislatívu obsiahnutú v § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej predmet príkaznej zmluvy je síce všeobecne určený slovami, že príkazník má „obstarať určitú vec alebo vykonať inú činnosť“, avšak obstaraním určitej veci nemožno chápať obstaranie veci ako hmotného predmetu, tak ako vec vymedzujú ustanovenia § 118 a nasl. Občianskeho zákonníka. Že tu mal zákonodarca pod pojmom vec skôr na mysli vec ako nejakú záležitosť, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu, že ide teda o určitú činnosť, ktorá smeruje k cieľu sledovanému príkazcom. Teda táto činnosť môže mať rôzny charakter a môže spočívať buď vo faktickej alebo právnej činnosti a že môže ísť o obstaranie nejakých dokladov, napr. výpisov z katastra nehnuteľností na príslušnej správe katastra, o uzavretie nejakej zmluvy, o odovzdanie plnenia, o zastupovanie pred súdmi alebo úradmi a pod. 38. V dôsledku uvedeného možno urobiť právny záver, že činnosť spočívajúca v obsluhe elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. vo výrobnej hale na prevádzke na ulici Jasenovská č. 2528, 066 01 Humenné (čo je zrejmé zo zápisníc o podaní informácie zo dňa 08. 12. 2015 p. I. J. a K. J., úradného záznamu č. p. ORPZ-HE-OOP3-894/2015-P zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky OO PZ Humenné dňa 26.10.2015 o 11:35 hod.) nie je činnosťou, ktorá by bola spôsobilá byť predmetom príkaznej zmluvy v zmysle § 724 a násl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa nejedná o obstaranie nejakej záležitosti, resp. o činnosť faktického alebo právneho charakteru (viď vyššie), ale o činnosť, ktorá na základe obstaraných dôkazov nesporne vykazuje naplnenie všetkých základných znakov závislej práce v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Nie je zrejmé, v čom by mala samostatnosť konania spočívať. 39. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, od 01.01.2013 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Uvedené bolo zákonom č. 308/2013 Z.z. zohľadnené aj v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom každé ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s účelom právnej normy. Do 01.01.2013 bolo v definícii závislej práce v Zákonníku práce uvedené „závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“ 40. Zákonom č. 308/2013 Z.z., resp. 361/2012 Z.z. bola úplne odňatá možnosť vykonávať závislú prácu v obchodnoprávnom, resp. občianskoprávnom vzťahu. Je zrejmé, že zákonodarca sledoval práve ten cieľ, aby práca, ktorá vykazuje znaky závislosti, nemohla byť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo, nepomenovanej zmluvy a pod. V prípade, že tomu tak je, dochádza k porušeniu § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 41. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného a zaznamenaného v úradnom zázname č. p. ORPZ-HE-OOP3-894/2015-P zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky OO PZ Humenné dňa 26.10.2015 o 11:35 hod., následného výkonu inšpekcie práce dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. K. J. zo dňa 08.12.2015, protokolu a vyjadrenia účastníka konania zo dňa 02.03.2017. 42. Na margo tvrdenia žalobcu, že v danom prípade sa jednalo sa o výkon príkaznej zmluvy podľa ustanovenia § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka, odvolací správny orgán zaoberajúc sa úvahou žalobcu dospel k názoru, že dojednania nekorešpondujú s účelom príkaznej zmluvy, ktorý jej priznáva zákonodarca. Nejedná sa pritom len o predmet zmluvy, ktorý tak ako je koncipovaný, v žiadnom prípade nevykazuje znaky určitej záležitosti, ktorú má príkazník obstarať pre príkazcu (podľa súdnej praxe môže byť predmetom príkaznej zmluvy napr. obstaranie nejakých dokladov, uzavretie nejakej zmluvy, zastupovanie pred súdmi alebo úradmi, napomáhanie pri nadobudnuté nehnuteľnosti, čo potvrdzujú aj rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/36/2009, č. 1Obdo/7/2010 a č. 4Cdo/206/2007). 43. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sžo/11/2016 „je potrebné zdôrazniť, že pracovná zmluva je typom príkaznej zmluvy, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontrakčná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré ustanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce.“
44. S poukazom na ustanovenie § 190 Správneho súdneho poriadku žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol v celom rozsahu. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 45. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca listom zo dňa 20.05.2018, v ktorom zotrval na obsahu svojich doterajších vyjadrení. Z daných skutkových okolností je podľa názoru žalobcu zrejmé, že o závislú prácu sa v danom prípade nejednalo. 46. V danom prípade nedošlo k naplneniu minimálne jedného z predpokladov závislej práce, a to predpokladu výkonu práce v pracovnom čase, ktorý je určený zamestnávateľom. Ako je to zrejmé z výpovedí p. I. J. a p. E. Y., ako aj firmy Carfit s.r.o. Humenné, pracovný čas, kedy mala byť uskutočnená vykládka materiálu (keď sa tu dá hovoriť o pracovnom čase), nebol určený „zamestnávateľom", ale „zamestnancom" - I. J. sám určil čas, kedy požadovanú prácu vykonať mohol. Keby I. J. určil, že prácu môže vykonať až po skončení svojej pracovnej doby vo firme Carfit, E. Y. by takéto jeho rozhodnutie nijako nemohol ovplyvniť, musel by takéto rozhodnutie p. J. len akceptovať. 47. V žiadnom prípade nemohol teda nastať stav, že by žalobca ako „zamestnávateľ" určoval pracovný čas p. J.. 48. Rovnako, v súlade s predchádzajúcimi vyjadreniami žalobcu žalobca mal za to, že nedošlo ani k naplneniu ostatných predpokladov pre naplnenie pojmu „výkon závislej činnosti“, pretože nedošlo ani k naplneniu podmienky vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ani ostatných podmienok pojmu „závislá činnosť, tak ako sú uvedené v citovanom ustanovení Zákonníka práce.“ 49. V danej súvislosti žalobca považoval za potrebné poukázať aj na pojem „závislá práca“, tak ako je tento uvedený v zozname tezaurov na internetovej stránke Min. spravodlivosti SR (na stránke slov- lex.sk), kde je uvedená tzv. doktrinálna definícia pojmu závislá práca (výpis z internetovej stránky pripájame v prílohe). V doktrinálnej definícii je pojem „závislej práce“ nad rámec ustanovenia Zákonníka práce rozšírený aj o predpoklad dojednania mzdy a o predpoklad, že sa jedná o výkon práce, ktorý pozostáva prevažne z opakovania určených činností. 50. Podľa žalobcu ani tieto dva predpoklady vykonávania závislej práce, ktoré sú síce nad rámec zákonného ustanovenia Zákonníka práce, neboli v danom konkrétnom prípade naplnené. 51. Žalobca mal za to, že v danom prípade nedošlo k preukázaniu tej skutočnosti, že by došlo k vykonávaniu nelegálnej práce, keďže p. J., podľa názoru žalobcu, nevykonával dňa 26.10.2015 u žalobcu práce, ktoré by bolo možné podriadiť pod pojem závislej práce. V takom prípade potom nemožno hovoriť ani o nelegálnom zamestnávaní, keďže výkon závislej práce bez uzatvorenej pracovnej zmluvy je východiskovým predpokladom pre naplnenie pojmu nelegálneho zamestnávania. 52. Na základe uvedených skutočností žalobca opätovne navrhol, aby súd žalobnému návrhu vyhovel. 53. Správna žaloba v tejto veci smerovala proti rozhodnutiu o správnom delikte, ktorým žalobcovi žalovaný v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa uložili pokutu vo výške XXXX R. za porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní. Z pohľadu skutkových okolností vo vzťahu k žalobným dôvodom je zásadné to, že v období od 05.11.2015 do 19.12.2016 vykonal inšpektorát práce u účastníka konania na prevádzke ulica Jasenovská 2528, 066 01 Humenné inšpekciu práce. 54. Inšpekciou práce bolo zistené porušenie právnych predpisov, ktoré bolo správnym orgánom zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. : IPV-34-07-2.2/P-A22,24,25-l 5 zo dňa 23. 09. 2016 (ďalej „protokol"). 55. Protokol bol dňa 06.12.2016 zaslaný doporučene s doručenkou do vlastných rúk poštovým podnikom, na adresu účastníka konania v zmysle výpisu zo Živnostenského registra, ktorý bol dňa 12.12.2016 doručený účastníkovi konania s lehotou 7 dní na vyjadrenie sa k skutočnostiam uvedeným v protokole. Dňa 19.12.2016 na inšpektorát práce bola doručená správa o odstránení nedostatkov
- prijaté opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, v ktorých okrem iného uviedol, že telefonicky požiadal kamaráta J. J., ktorý vlastnil žeriavnický preukaz o jednorazovú výpomoc, keďže vykládku zvitkov si nevedel zabezpečiť inak. K nedostatkom uvedeným v protokole nevyjadril žiadne námietky a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a protokol bol uzatvorený. 56. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán opierajúc sa o skutkové závery inšpekcie práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za jeden správny delikt, právne posúdený ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní. 57. Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 24.02.2017 za vyššie uvedený správny delikt bolo účastníkovi konania doručené dňa 28.02.2017. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva na uplatnenie procesných práv žalobcu koncipovaná v súlade s § 33 Správneho
poriadku, na ktorú ten reagoval listom doručeným dňa 07.03.2017, v ktorom uviedol, že správne konanie sa zakladá na nesprávnom právnom aj skutkovom posúdení a vychádza z nesprávnych podkladov. 58. Rozhodnutím č. k.: 378/2016-R S/2017/591/5746/17 zo dňa 25.04.2017, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 29.04.2017 mu správny orgán uložil pokutu vo výške 2000 Eur za to, že porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní tým, že dňa 26.10.2015 o 11 hodine 35 minúte využíval závislú prácu fyzickej osoby I. J. na prevádzke ulica Jasenovská 2528, 066 01 Humenné pri vykladaní plechových zvitkov pomocou elektrického mostového žeriava ovládaného rádiovým diaľkovým ovládaním a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonník práce. 59. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného a zaznamenaného v úradnom zázname č. p. ORPZ-HE-OOP3-894/2015-P zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky OO PZ Humenné dňa 26.10.2015 o 11:35 hod., následného výkonu inšpekcie práce dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015, zápisnice o podaní informácie p. K. J. zo dňa 08.12.2015. 60. Porušenie ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo preukázané úradným záznamom ORPZ-HE-OOP3-894/2015-P zo dňa 26.10.2015 vyslanej hliadky 00 PZ Humenné, že dňa 26.10.2015 o 11:35 hod. p. I. J. vo výrobnej hale na prevádzke na ulici Jasenovská č. 2528, 066 01 Humenné obsluhoval elektrický mostový žeriav ovládaný rádiovým diaľkovým ovládaním, ktorým vykladal zvitky plechu pre p. E. Y.. Pán I. J. vyslanej hliadke 00 PZ Humenné uviedol, že p. Y. ho poveril, keďže on je na dovolenke, aby mu vyložil zvitky plechu potrebné pre jeho prácu. Uviedol tiež, že on p. I. J. osobne nemá s p. Y. pracovnú zmluvu. Vyslaná hliadka sa telefonicky spojila aj s p. Holotom, ktorý uviedol, že on poveril p. I. J. a zároveň mu požičal kľúče od budovy a diaľkový ovládač od žeriava, aby mu vyložil zvitky. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo preukázaná aj následným výkonom inšpekcie práce a zápisnicou o podaní informácie p. I. J. zo dňa 08.12.2015. VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
61. Právny rámec v prejednávanej veci tvorí zákon č. 125/2006 Z .z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
62. Podľa ustanovenia § 1 cit. zákona v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.
63. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 citovaného zákona, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
64. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5000 Eur.
65. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
66. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
67. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).
68. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
69. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
70. Ako vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Zákonník práce, podľa § 42 ods. 1 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
71. Podľa ustanovenia § 226 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.
72. Podľa ustanovenia § 228a ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
73. Ako vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný prihlásiť aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účel úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce.
74. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
75. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1, ods. 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
76. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov.
77. Správny súd konštatuje, že účelom zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a preto i výklad a aplikácia príslušných ustanovení zákona má vychádzať z jeho zmyslu a účelu pri skúmaní otázky naplnenia príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu.
78. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
79. K hlavne žalobnej námietke žalobcu, že v predmetnej veci sa nejednalo o výkon závislej práce, ale o príkaznú zmluvu správny súd odkazuje na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR v identickej veci. V rozsudku zo dňa 20.9.2017 pod sp. zn. 3 Sžo/11/2016 najvyšší súd k identickej žalobnej námietke žalobcu uviedol: „Je potrebné zdôrazniť, že pracovná zmluva je typom príkaznej zmluvy, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovujú jej medze. Subjekt preto nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvy podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ak obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňa 09.01.2014.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 09.01.2014 závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Samotná skutočnosť, že príkazná zmluva bola uzavretá bezodplatne nevylučuje, že ide o závislú prácu. Zo zmluvy dostatočne vyplýva postup príkazníka podľa existencia príkazov v prevádzke žalobcu na pozícii, ktorá svojou povahou je určeným druhom práce a aj stanovený objem práce v hodinách potvrdzujú existenciu závislej práce. ......Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom ku dňu 09.01.2014 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“.
80. Stotožnil sa preto správny súd s odôvodnením žalobou napádaného rozhodnutia, že v predmetnej veci sa jednalo o závislú prácu, pretože boli naplnené všetky jej znaky definované pracovnoprávnymi predpismi. Zákonom č. 308/2013 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a novelou Zákonníka práce vykonanou zákonom č. 361/2012 Z.z. bola úplne vylúčená možnosť vykonávať závislú prácu v občianskoprávnom resp. obchodnoprávnom zmluvnom vzťahu. Je zrejmé, že zákonodarca sledoval práve tento cieľ, aby práca, ktorá vykazuje znaky závislej práce nemohla byť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy, zmluvy o dielo resp. iného zmluvného typu súkromného práva. Túto žalobnú námietku preto správny súd hodnotil ako účelové tvrdenie žalobcu, ktoré bolo vykonané v rámci jeho procesnej obrany.
81. Správny súd poukazuje na zrejmý skutkový stav, ktorý žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zistili a na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje.
82. Súd dáva do pozornosti, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. -Všeobecné správne právo - 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.
83. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle ustanovenia § 198 SSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre zmenu rozhodnutia o druhu a výške sankcie, pre zmenu rozhodnutia v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania (ods. 1). Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 198 ods. 2 SSP).
84. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení trestného poriadku č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
85. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.
86. Na základe uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom a žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná.
87. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol.
88. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.
89. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku)