Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_58C-8-2017.pdf
PDF · 126.99 KB
Case nature
Area
Subarea
58C/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu v 1.rade: Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX/XXX, F., I. L. a žalobcu v 2.rade: Š. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX/XX, F., I. L., obaja právne zastúpení: JUDr. Barbora Vrbová, advokát, so sídlom Wilsonova 6, Bratislava proti žalovanému v 1.rade: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, Bratislava, IČO: 00 156 582 a žalovanému v 2.rade: Slovenská republika, v zastúpení Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, Bratislava, IČO: 00 156 582, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že výpoveď zmluvy o nájme bytu zo dňa 29.11.2016 doručená žalobcom dňa 21.12.2016, podpísaná K.. T. C. T.. generálnym riaditeľom Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, je neplatná a súčasne priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že dňa 28.12.1972 uzatvoril žalobca v 2. rade so žalovaným dohodu o užívaní bytu IV. kategórie s príslušenstvom na dobu neurčitú. Byt sa nachádza v budove Ú. U. U. - Y. a pozostáva z jednej izby, kuchyne, komory, s príslušenstvom v celkovej výmere 33,40 m2. Byt bol podnikový a bol pridelený užívateľovi s rozhodnutím Ústavu so súhlasom Závodného výboru ROH po vyjadrení Miestneho národného výboru vo U.. V súlade s ustanovením § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia dohody, vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Žalobcovia uzatvorili manželstvo dňa 15.04.1975. V zmysle čl. III dohody bola určená mesačná výška úhrady za užívanie bytu a za služby spojené s jeho užívaním vo výške 15,-Kčs, splatná pozadu najneskoršie 5.dňa nasledujúceho mesiaca zloženkou na účet Ústavu. Poplatok za oneskorenie činí sumu 5,-Kčs. Žalobcovia uhrádzali nájomné priamo do pokladne Skúšobnej stanice Vrakuňa, ktorá bola až do 31.12.2008 organizačnou zložkou žalovaného, kedy bola posledný krát týmto vykonaná platba nájomného za byt. V súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka z roku 1991 a s ňou súvisiacim zrušením zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi sa všetky dovtedy existujúce práva osobného užívania bytu vzniknuté podľa predchádzajúcich predpisov nahradili novým spôsobom vzniku nájomného pomeru na základe nájomnej zmluvy k bytu. Dňa 24.11.1999 bol žalobcovi v 1. rade doručený list s označením Dodatok č. 1/2009 k Nájomnej zmluve zo dňa 28.12.1972, ktorým sa zmenila cena nájomného, spôsob platby a splatnosť. Dodatok je podpísaný len žalovaným, podpis žalobcu absentuje, kedy je takýto právny úkon v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný. Okrem
iného, žalobcovia rozporujú bod 1, bod 2 a poslednú vetu dodatku č. 1/2009. Listom zo dňa 29.11.2016, doručeným dňa 21.12.2016 bola žalobcom ako nájomcom doručená od žalovaného ako prenajímateľa výpoveď z nájmu bytu s trojmesačnou výpovednou lehotou z dôvodu, že žalobca nezaplatil nájomné za dlhší čas ako tri mesiace podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, a to nezaplatenie nájomného za obdobie od mesiaca január 2009 do mesiaca november 2009. Podľa žalobcov bolo toto omeškanie spôsobené dôvodmi na strane žalovaného v zmysle ustanovenia § 520 Občianskeho zákonníka tým, že žalovaný neuviedol žalobcom číslo účtu kde sú povinní nájomné uhrádzať. Toto bolo odstránené až doručením dodatku č. 1/2009. Nájom bytu, na ktorý sa výpoveď vzťahuje je základom sociálnej istoty žalobcov spočívajúcej v zabezpečení uspokojenia základnej potreby bývania oboch žalobcov počas doby dlhšej ako 40 rokov. Žalobcovia sú v súčasnosti obaja v dôchodkovom veku, poberateľmi starobného dôchodku, pričom ich príjem nepostačuje na vytvorenie dostatočne vysokej rezervy na zabezpečenie náhradného ubytovania vo vlastnej réžii. Žalobcovia nie sú v zmysle ustanovenia § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka po výpovedi chránení tým, že im zákon priznáva právo na tzv. bytovú náhradu aj napriek tomu, že nájomný vzťah vznikol na základe platnej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Výpoveď z nájmu je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, čo je umocnené skutočnosťou, že prenajímateľom je orgán verejnej správy, dlh na nájomnom vznikol z dôvodov na strane prenajímateľa, ktorý bol v omeškaní, dlh bol uhradený prvou splátkou nájomného v januári 2010 a nájomca napriek neuzatvoreniu dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 29.12.1972 dobrovoľne uhrádzal v období od 01.01.2010 až do doby podania žaloby nájomné, radovo vyššie ako je nájomné dohodnuté v nájomnej zmluve. V prípade neposkytnutia súdnej ochrany žalobcom, sa títo stanú bezdomovcami.
3. Žalovaný v 1.rade podaním doručeným súdu dňa 15.03.2017 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ako i z dôvodu rozporu tvrdení žalobcov s nájomnou zmluvou a výpoveďou z nájmu bytu. Žalovaný v 1.rade v rámci procesnej obrany argumentoval ustanovením § 135 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku. Predmetný byt je vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom žalovaný v 1.rade vykonáva nad uvedenou nehnuteľnosťou len správu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Žalovaný v 1.arde doručil žalobcov výpoveď z nájmu bytu ako správca v mene vlastníka a to Slovenskej republiky. Žalovaný v 1.rade uvedenú nehnuteľnosť nikdy nevlastnil a nájomný vzťah bol uzavretý medzi Slovenskou republikou ako vlastníkom a zároveň prenajímateľom a žalobcami ako nájomcom. Žalobcom muselo byť zrejmé už v čase podania žaloby, že žalovaný nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 28.12.1972, z ktorého bola žalobcom daná výpoveď a to jednak verejne dostupných zdrojov katastra nehnuteľností ako aj zo samotnej nájomnej zmluvy. Žalovaný v 1.rade teda nie je účastníkom konania, ale iba zástupcom štátu a teda nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom konania. Na svoju obranu žalovaný v 1.rade ďalej uviedol, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 k celku zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. a to bytu Č.. XX nachádzajúceho sa na ulici F. X v Bratislave a teda žalobcovia nie sú v hmotnej núdzi, majú zabezpečené náhradné ubytovanie a po zamietnutí žaloby sa nestanú bezdomovcami. Čo sa týka dlhu na nájomnom, žalovaný v 1.rade odmietol tvrdenie žalobcov o nemožnosti platenia nájomného z dôvodu na strane vlastníka nehnuteľnosti resp. správcu, ktorý svoju povinnosť porušil tým, že týmto neoznámil číslo bankového účtu na ktorý by mohli platiť nájomné, nakoľko žalobcovia mohli a mali platiť nájomné iným spôsobom napr. poštovou poukážkou. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje list zaslaný žalobcovi v 1.rade zo dňa 16.11.2009 pod číslom 1080/2009-PÚ/ ÚKSÚP v ktorom žalobcu v 1.rade upozorňuje na zameškané nájomné od roku 2005.Žalovaný v 1.rade má za preukázané, že žalobcovia uhradením dlžnej čiastky dňa 11.01.2017, t.j. až po doručení výpovede z nájmu bytu konali účelovo, pričom vedeli, že majú dlh na nájomnom odo dňa doručenia listu zo dňa 11.11.2009 pod číslom 1080/2009-PÚ/ÚKSÚP a Dodatkom č. 1/2009 k nájomnej zmluve zo dňa 28.12.1972 im bolo oznámené číslo účtu, na ktorý majú žalobcovia platiť nájomné. Žalobcovia si splnili svoju povinnosť až po viac ako 7 rokoch a po doručení výpovede z nájmu bytu, v dôsledku skutočnosti ktorej nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu ustanovenia § 520 Občianskeho zákonníka. Zaplatenie nedoplatku na nájomnom a ich ďalšie riadne platenie nemožno samo o sebe považovať za odpadnutie dôvodu výpovede. Záverom žalovaný v 1.rade uviedol, že ak si aj žalobcovia požiadali o odkúpenie predmetného bytu, táto žiadosť bola zasielaná po doručení výpovede a doručení zamietavej odpovede pred podaním žaloby, čím žalovaný v 1.rade považuje žalobu za účelovú s cieľom obmedzenia vlastníckeho a užívacieho práva vlastníkom bytu a konanie žalobcov v rozpore s dobrými mravmi.
4. Replikou žaloby doručenou súdu dňa 02.05.2017, žalobcovia uviedli, že vzhľadom na zmätočnosť Dodatku č. 1/2009 sa títo domnievali, že nájomný vzťah bol uzatvorený medzi žalobcami a žalovaným v 1.rade, keď nie je zrejmé, že tento vzťah bol uzatvorený medzi Slovenskou republikou ako vlastníkom a zároveň prenajímateľom a žalobcami ako nájomcami, skutočnosť ktorú osvedčuje že nájomcovia hradili nájomné do pokladne žalovaného a následne na jeho účet. Súčasne uviedli, že § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 278/1993 sa nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu a ďalej, že v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, tieto organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Napriek uvedenému žalobcovia navrhli podľa ustanovenia § 79 Civilného sporového poriadku pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a to tak, že žalovaným v 2.rade je Slovenská republika v zastúpení Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, Bratislava, IČO: 00 156 582. Čo sa týka vlastníctva bytu č. XX na ulici F. X v Bratislave, títo uviedli, že uvedený byt bol nadobudnutý do vlastníctva v C. XXXX, pričom vždy ho užívala dcéra žalobcov Y. Q., C.. Š. spoločne s jej dvoma synmi po rozvode jej manželstva, keď nemala kde bývať. Výpoveď z nájomnej zmluvy bola žalobcov doručená za neuhradenie nájomného za obdobie január až november 2009, nie za obdobie roka 2005. Žiadosť o odpredaj bytu žalobcovia podali z dôvodu, že sa v denníku SME dozvedeli, že nájomcovia štátnych a obecných bytov, ktorí doteraz nepožiadali o ich prevod do osobného vlastníctva, majú možnosť využiť výhodné cenové podmienky už len jeden rok s tým, že lehota na podanie žiadosti z ich strany bola zachovaná. V prípade odpredaja bytu by ťarchu zabezpečenia prostriedkov na kúpu bytu na seba prevzal syn žalobcov.
5. Duplikou vyjadrenia k žalobe doručenej súdu dňa 24.05.2017 sa žalovaný v 1.rade pridŕžal svojho predchádzajúceho písomného podania a súčasne uviedol, žalobcom muselo byť zrejmé, kto je vlastníkom predmetného bytu až aj z Dodatku č. 1/2009 zo dňa 24.11.2009, kde je ako prenajímateľ uvedený Slovenská republika, v zastúpení žalovaného v 1.rade. K otázke nakladania s majetkom štátu, žalovaný v 1. rade argumentoval ustanovením § 28 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Predmetom činnosti žalovaného v 1.rade nie je podľa zriaďovacej listiny prenájom nehnuteľného majetku štátu a preto nie je možné aplikovať v tomto prípade ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 278/1993 Z.z., pretože nájom majetku štátu nie je predmetom činnosti žalovaného a nájomné je príjmom do štátneho rozpočtu a nie príjmom žalovaného v 1.rade. Ak by súd pripustil pristúpenie subjektu na strane žalovaného ako to navrhli žalobcovi, žalovaný v 1.rade uviedol, že je potrebné žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietnuť z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že hmotnoprávne účinky začatia konania nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na pripustenie účastníka do konania. Žalobca v 1.rade si prevzal výpoveď z nájmu bytu dňa 14.12.2016 a žalobca v 2.rade dňa 12.12.2016. Žalobcovia podali návrh na pripustenie účastníka žalovaného v 2. rade do konania dňa 02.05.2017. Prekluzívna lehota na podanie žaloby voči žalovanému v 2.rade tak pre žalobcu v 1.rade uplynula dňa 14.03.2017 a pre žalobcu v 2.rade dňa 12.03.2017. Vo vzťahu k žiadosti o odkúpenie bytu, žalovaný v 1.rade uviedol, že zverejnenie oznamu v denníku SME, nemení nič na fakte, že žalobcovia požiadali o odkúpenie bytu až po doručení výpovede a zamietavej odpovedi pred podaním žaloby. Okrem iného, tento článok bol zverejnený už v roku 2015, konkrétne dňa 30.12.2015.
6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 58C/8/2017-61 zo dňa 05.02.2018, súd pripustil vstup Slovenskej republiky v zastúpení Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, Bratislava, IČO: 00 156 582 do konania na strane žalovaných ako žalovaného v 2.rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.02.2018.
7. Na pojednávaní konanom dňa 15.05.2018 žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dali súdu do pozornosti judikát NSSR 4Cdo/93/2008, ktorý riešil aktívnu legitimáciu pri správe majetku štátu a judikát uverejnený v zborníku v r. 2006 č. 4/2006. Poukázali na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého správca je rozpočtovou organizáciou, ktorá zastupuje štát a v mene štátu robí právne úkony. Aj výpoveď o nájme bytu bola doručená žalobcom s označením žalovaného v 1.rade, bez informácie o zastúpení SR a preto aj takáto výpoveď by bola neplatná. Žalobcovia len reagovali na to a žalobu podali proti tomu, od koho im prišla výpoveď z nájmu a ako bola uzatvorená aj nájomná zmluva. Čo sa týka právnej stránky ďalej uviedli, že pokiaľ rozpočtové organizácie pôsobia v rámci štátu ako právnické osoby, ktoré majú právnu subjektivitu (pasívnu, aktívnu, procesnú) tak vyplýva potreba aby či už pri právnych úkonoch, alebo pred súdmi alebo inými štátnymi orgánmi vystupovali samostatne bez účasti SR ako žalovaného v 2. rade v tomto prípade.
8. Podaním žalovaných doručeným súdu dňa 05.09.2018, žalovaní uvádzajú, že žalovaný v 2.rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti ako národný majetok dňom 01.01.1993 a to po právnom predchodcovi Československej federatívnej republike, ktorá zanikla ku dňu 31.12.1992. /rávny predchodca žalovaného v 2.rade bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už v roku 1965 skutočnosť ktorú osvedčuje Hospodárska smlouva. A teda žalovaný v 1.rade nebol nikdy vlastníkom ani prenajímateľom danej nehnuteľnosti, týmto vždy bol žalovaný v 2.rade resp. jeho právny predchodca. Žalovaní majú za to, že výpoveď z nájmu bytu bola uskutočnená preukázateľne v mene žalovaného v 2.rade, pričom žalovaný v 1.rade vystupoval len ako zákonný zástupca, t.j. nemohol na seba brať práva a povinnosti prenajímateľa nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.
9. Súd vo veci samej nariadil na deň 11.09.2018 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobcov, resp. právneho zástupcu žalobcov. Právny zástupca žalobcov podaním doručeným súdu dňa 06.09.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania a stanovenie nového termínu pojednávania. Svoju žiadosť zdôvodnil tým, že v čase konania pojednávania bude právny zástupca žalobcov mimo územia Slovenskej republiky, čo v čase vytyčovania termínu nemal možnosť vedieť. Súčasne súdu uviedol, že žalobcovia nesúhlasia, aby boli zastúpení substitučne. Súd podaním zo dňa 07.09.2018 upovedomil právneho zástupcu žalobcov (doručením do elektronickej schránky a na elektronickú adresu), že jeho žiadosti nevyhovuje a pojednávanie sa konať bude z dôvodu, že právny zástupca žalobcov neosvedčil danosť tvrdenej skutočnosti (že sa v danom čase bude nachádzať mimo územia Slovenskej republiky, skutočnosť ktorá mala nastať krátko pred pojednávaním, súdu nie je zrejmé, kedy nastala táto skutočnosť, že právny zástupca žalobcov bude mimo územia Slovenskej republiky v čase konania pojednávania ) inter alia ani skutočnosť, že právny zástupca žalobcov nedisponuje žiadnym advokátskym koncipientom (keď podľa lustrácie na webovej stránke slovenskej advokátskej komory súd zistil, že u právneho zástupcu žalobcov sú prihlásení dvaja advokátsky koncipienti) spôsobilým účasti na pojednávaní a teda žalobcovia odôvodnene trvajú na osobnom zastúpení právnym zástupcom v spojitosti so skutočnosťou, že žalobcovia v udelenej plnej moci vzali na vedomie, že advokát je oprávnený ustanoviť si za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viac, súhlasia, aby každý z nich konal samostatne, súd nemohol pristúpiť k odročeniu termínu pojednávania, nakoľko nie je preukázaný vážny dôvod na odročenie pojednávania, keď iba ničím nepodložená informácia o nachádzaní sa osoby právneho zástupcu žalobcov v danom čase mimo územia Slovenskej republiky na odročenie pojednávania nestačí (právny zástupca žalobcov nepredložil žiaden dôkaz potvrdzujúci ním tvrdenú skutočnosť).
10. Podľa ustanovenia § 183 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov v spojení s ods. 2, podľa ktorého od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
11. Podľa ustanovenia § 183 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledujúcimi listinami: dohoda o užívaní bytu, sobášny list, postúpenie dodatku č. 1., dodatok č. 1/2009, súbor PPD, história transakcií bankového účtu žalobcu 2, potvrdenie o zrealizovaní transakcie, výpoveď zmluvy o nájme bytu, zriaďovacia listina, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U., výpis z Listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T., výzva k predloženiu, žiadosť o odkúpenie bytu, odpoveď na žiadosť o odkúpenie bytu, predpis nájomného pre rok 2002, hospodárska smlouva ako i ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
13. Dňa 28.12.1972 uzatvoril žalobca v 2. rade ako užívateľ bytu na jednej strane s Ústavom označeným ako Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave na strane druhej, dohodu o užívaní bytu IV. kategórie s príslušenstvom, o celkovej výmere 33,40 m2, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne, komory, s príslušenstvom. Byt bol podnikový a bol pridelený užívateľovi s rozhodnutím Ústavu so súhlasom Závodného výboru ROH po vyjadrení Miestneho národného výboru vo Vrakuni. Za užívanie tohto bytu a za služby spojené s jeho užívaním sa užívateľ zaviazal platiť mesačne úhradu 15,-Kčs, splatná pozadu najneskoršie 5.dňa nasledujúceho mesiaca. Táto dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú s platnosťou od 01.12.1972.
14. Zo sobášneho listu žalobcov súd zistil, že títo uzatvorili manželstvo pred Miestnym národným výborom dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev - sobášnej matrike Miestneho národného výboru vo zväzku K.., ročník XXXX, na strane XXX.
15. Listom zo dňa 24.11.2009 zaslal žalovaný v 2.rade žalobcom písomný dodatok č. 1/2009, opatrený podpisom ústredného riaditeľa žalovaného v 2.rade, na základe ktorého dochádza k zmene čl. I a čl. III., na základe ktorých došlo k zmene výšky mesačného nájmu na sumu 14,39 Eur, so splatnosťou vždy do 10 dňa nasledujúceho mesiaca a k oznámeniu čísla bankového účtu žalovaného v 2.rade.
16. Zo súboru príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobcovia platili nájomné za predmetný byt nasledovne: nájomné za mesiac júl 1999 až mesiac december 1999 vo výške 180,-Sk uhradené dňa 10.11.1999, nájomné za rok 2001 vo výške 360,-Sk uhradené dňa 19.10.2001, nájomné za rok 2002 vo výške 360,-Sk uhradené dňa 26.02.2002, nájomné za rok 2003 vo výške 360,-Sk uhradené dňa 28.07.2003, nájomné za rok 2004 vo výške 360,-Sk uhradené dňa 22.09.2004, nájomné za rok 2005 vo výške 360,-Sk uhradené dňa 22.09.2005.
17. Z histórie transakcií bankového účtu žalobcu v 2.rade súd zistil, že žalobca v 2. rade platil nájomné prostredníctvom trvalého príkazu peňažného ústavu VÚB, a.s., vo výške 14,39 Eur v období od 10.12.2009 do 05.01.2017, spolu v celkovej výške 1.223,15 Eur.
18. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie súd zistil, že žalobca v 2.rade uhradil doplatok nájomného od 01.2009 do 11.2009 vo výške 5,50 Eur a to dňa 11.01.2017.
19. Listom zo dňa 29.11.2016 žalovaný v 2.rade zaslal žalobcom (každému osobitne) výpoveď zmluvy o nájme bytu podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že títo neuhradili nájomné za dlhší čas ako tri mesiace a to konkrétne za mesiace január 2009 až november 2009. Súčasne požiadal žalobcov, aby v lehote do troch mesiacov odovzdali a vypratali nehnuteľnosť. Žalobca v 1.rade si prevzal výpoveď dňa 14.12.2016 a žalobca v 2. rade si prevzal výpoveď dňa 12.12.2016, skutočnosť ktorú osvedčujú doručenky poštového prepravcu.
20. Zriaďovacou listinou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, bol dňa 01.01.1969 zriadený ako rozpočtová organizácia žalovaný v 2.rade označený ako Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, ktorý spravuje vecné a finančné vymedzenie majetku určené súvahou k poslednému dňu účtovného obdobia a listami vlastníctva katastra nehnuteľností, ako aj inými právnymi a verejnými listinami preukazujúcimi vlastníctvo Slovenskej republiky a správu majetku organizácie. Organizácia bola zriadená na dobu neurčitú.
21. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., súd zistil, že vlastníkom predmetného 1-izbového bytu nachádzajúceho sa v rodinnom dome zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. U. v podiele 1/1 k celku, Slovenská republika (žalovaný v 1.rade) a správcom je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (žalovaný v 2.rade).
22. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T., súd zistil, že žalobcovia sú v podiele 1/1 k celku vlastníkmi bytu č. XX nachádzajúceho sa na X.T. na ulici F. X v Bratislave, so súpisným číslom stavby XXXX, postavenej na pozemku parcela registra “C“ č. XXXX, ktorý nadobudli na základe kúpy vkladom do katastra nehnuteľností označeným ako U.-XXXXX/XX zo dňa 12.11.1996 - U. XXXX/XX.
23. Listom zo dňa 11.11.2009 žalovaný v 1.rade vyzval žalobcu v 1.rade na predloženie aktuálnej nájomnej zmluvy viažucej sa k predmetnému bytu ktorej platnosť skončila v roku 2005 podľa vyjadrenia
bývalého U. L. L.. Súčasne žalobcovi v 1.rade oznámil, že tento prestal platiť pravidelné mesačné nájomné od roku 2005, čím hrubo porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z nájmu bytu.
24. Žalobcovia listom zo dňa 21.12.2016 požiadali žalovaného v 1.rade o odkúpenie bytu, ktorý užívajú na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.12.1972 a dodatku č. 1/2009 zo dňa 24.11.2009. Žalovaný v 1.rade ako správca majetku štátu listom zo dňa 11.01.2017 žalobcom oznámil, že tento môže nakladať s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu vo forme osobitného ponukového konania alebo elektronickou aukciou, avšak predmetnú nehnuteľnosť nemá v záujme vyhlásiť za prebytočnú, čím žiadosti žalobcom o odkúpenie bytu nevyhovel.
25. Z predpisu nájomného pre rok 2002 súd zistil, že žalobca v 1.rade bol povinný platiť nájomné vo výške 360,-Sk za rok. Splátky budú realizované polročne v prvom mesiaci nasledujúceho polroka, resp. roka a platba sa vykoná tak, že nájomníci odovzdajú peniaze na nájomné a poštovné účtovníčke stanice, ktorá vykoná úhradu za peniaze nájomníkov.
26. Z Hospodárskej smlouvy čís. XXXXX/XXXX súd zistil, že právny predchodca žalovaného v 2.rade (Československá federatívna republika) bol vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už v roku 1965.
27. Podľa ustanovenia § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
28. Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
29. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
30. Podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
31. Podľa ustanovenia § 60 Civilného sporového poriadku, stranami sú žalobca a žalovaný.
32. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
33. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
34. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
35. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že vlastníkom bytu IV. kategórie s príslušenstvom nachádzajúceho sa v rodinnom dome v budove Ústavu vo Vrakuni - majer, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne, komory, s príslušenstvom v celkovej výmere 33,40 m2, je žalovaný v 2.rade a správcom je žalovaný v 1.rade, skutočnosť ktorú osvedčuje List vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U.. Uvedené napĺňa zákonný predpoklad ustanovenia § 135 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého bolo potrebné aby žalobcovia označili na strane jediného žalovaného Slovenskú republiku v zastúpení Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, Bratislava, IČO: 00 156 582 a to aj v spojitosti s ustanovením § 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, pričom správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy a teda správca ( žalovaný v 1.rade) je oprávnený a zároveň povinný v mene štátu, t.j. v zastúpení štátu ako vlastníka bytu, zmluvu o nájme bytu vypovedať.
36. Po vyhodnotení dôvodov žaloby, písomných a ústnych vyjadrení strán sporu a listín predložených stranami sporu, dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie voči žalovanému v 1.rade a z dôvodu premlčania nároku na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (v zmysle ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka) založeného zmluvou o nájme voči žalovanému v 2.rade. Súd sa preto stotožnil s právnou argumentáciou žalovaných v časti nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného v 1.rade. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.
37. Nedostatok aktívnej či pasívnej legitimácie účastníkov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/197/2010 zo dňa 31.07.2010).
38. Čo sa týka nároku žalobcov voči žalovanému v 2.rade, na to aby bola žaloba voči tomuto subjektu úspešná, bolo potrebné, aby bola splnená podmienka, že žaloba je podaná na súde v lehote do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Výpoveď z nájmu bytu bola žalobcovi v 1.rade doručená dňa 14.12.2016 a žalobcovi v 2.rade doručená dňa 12.12.2016. Prekluzívna doba na uplatnenie práva neplatnosti výpovede z nájmu bytu tak žalobcovi v 1.rade uplynula dňa 14.03.2017 (čo bol posledný deň, kedy žalobca mohol a mal podať žalobu na súd) a žalobcovi v 2.rade dňa 12.03.2017 (čo bol posledný deň, kedy žalobca mohol a mal podať žalobu na súd), pričom návrh žalobcov na vstup žalovaného v 2.rade do konania bol súdu doručený dňa 02.05.2017, teda po uplynutí prekluzívnej doby na uplatnenie si práva podľa ustanovenia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka z dôvodu ktorého súd musel žalobu voči žalovanému v 2.rade zamietnuť, nakoľko právo domáhať sa neplatnosti výpovede zaniklo jeho neuplatnením v prekluzívnej trojmesačnej dobe. Podporne k tomuto súd uvádza, že hmotnoprávne
účinky začatia konania voči ďalšiemu subjektu sporu, ktorým je žalovaný v 2.rade, nastávajú dňom kedy bol súdu doručený návrh na vstup žalovaného v 2.rade do konania. Plynutie prekluzívnej doby sa preto voči ďalšiemu novému žalovanému zastavuje týmto dňom (02.05.2017) a nie dňom kedy bolo začaté konanie len so žalovaným v 1.rade. Hmotnoprávne a procesné účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania preto voči žalovanému v 2.rade nastávajú až podaním návrhu na jeho vstup do konania. Hmotnoprávne a procesné účinky podania návrhu preto vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nastali až podaním návrhu na jeho vstup do konania, teda dňa 02.05.2017. Dovtedy o zastavení plynutia prekluzívnej doby na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu bytu hovoriť nemožno (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu R36/1999, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29Odo/1387/2004, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5Cb/3/2010).
39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, kedy súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1.rade a z dôvodu premlčaného nároku na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu voči žalovanému v 2.rade, sa súd ďalej vecnou stránkou sporu nezaoberal.
40. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
41. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto týmto vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže však žalovaným v tomto konaní žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli, ani si žiadne trovy konania na súde voči žalobcom neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozsudok smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).