Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpená: GRABAN, TORMA & PARTNERS, advokátska kancelária so sídlom Kováčska 53, Košice, proti žalovanému: A. Z., nar. X. V. XXXX, bytom O. XX/X, Z., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Sládkovičova 80, P. O. BOX 9, Banská Bystrica, o zaplatenie 4.805,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. septembra 2017 č.k. 15C/60/2010-211, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 15C/60/2010-211 zo 14. septembra 2017 súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 2.821,37 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a druhým výrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 34 ods. 9, § 35 ods. 4, § 39 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnení a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“).

2.1 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázaný tento s k u t k o v ý s t a v :

2.2 Žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 4.805,37 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny odobratej elektrickej energie. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 15C/60/2010-102 zo dňa 15. marca 2011 ako i rozsudku odvolacieho súdu č.k. 11Co/169/2011-143 Najvyšším súdom SR a to uznesením č.k. 6 Mcdo/1/2014 zo dňa 26. mája 2016, Najvyšší súd SR vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.

2.3 Následne súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a to: protokolom o zistení neoprávneného odberu č. 1040/46/2008, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom, fotodokumentáciou, vyúčtovaním náhrady škody č. 2308001952, vyjadrením žalobcu k podanému odporu, zápisnicou z výsluchu odporcu v ÚVV Leopoldov, rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 3T/352/2009-611 zo dňa 16. júna 2010, ako aj ostatným spisovým materiálom.

2.4 Dňa 22. mája 2008 bola žalobkyňou vykonaná kontrola na odbernom mieste s číslom 4304273901 v rodinnom dome na adrese A. N. XXXX, Z., pri ktorej bolo zistené, že toto miesto je svojvoľne pripojené na prívod elektriny bez toho, aby mal žalobca so žalovaným uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny. Žalobca vykonal kontrolu opätovne, a to dňa 19. júna 2008 s tým istým výsledkom. O zistených skutočnostiach bol spísaný protokol, ako i fotodokumentácia, podpísané žalovaným. Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber elektriny v sume vo výške 4.508,60 eur (za neoprávnený odber zistený dňa 22. mája 2008) a tiež vo výške 296,77 eur (za neoprávnený odber zistený kontrolou dňa 198. júna 2008).

2.5 Z vyjadrení žalobcu vyplynulo, že žalovaný z prvej vystavenej faktúry uhradil čiastku 1.984 eur, z ktorého dôvodu žalobkyňa v tejto časti zobrala žalobu späť. Druhú faktúru žalovaný neuhradil.

2.6 Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 3T/352/2009-611 vyplýva, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby podanej na skutkovom základe, že v presne nezistenom čase od 22. mája 2008 do 19. júna 2008 v meste Z., na odbernom mieste č. 4304273901 neoprávnene odoberal elektrickú energiu mimo elektromeru č. 4781096, pretože nebolo dokázané, že tento skutok dokázal obžalovaný.

2.7 Na základy takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že v čase neoprávneného odberu elektrickej energie bol vlastníkom rodinného domu, ktorému vyplývali povinnosti vyplývajúce z § 34 a § 35 zákona o energetike a je to práve vlastník, kto objektívne zodpovedá za neoprávnený odber energií bez uzavretej zmluvy. Obrana žalovaného spočívala na tom tvrdení, že v rozhodnom období sa žalovaný nachádzal vo väzbe, preto nemôže znášať dôsledky neoprávneného odberu elektrickej energie. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých trestnoprávna zodpovednosť za neoprávnený odber energií nie je totožná s objektívnou zodpovednosťou za škodu vzniknutú dodávateľovi energií za neoprávnený odber, teda že oslobodenie žalovaného spod obžaloby nemôže zakladať dôvod na vylúčenie jeho zodpovednosti za neoprávnený odber energie.

2.8 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný ako vlastník rodinného domu zodpovedá vo forme objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber realizovaný v jeho nehnuteľnosti, v dôsledku ktorého došlo k vzniku škody.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 225 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p., tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na zrušenie napadnutého rozsudku. V odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už predostrel v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný trvá na tom, že v rozhodnom čase nebol ani vlastníkom ani nájomcom nehnuteľnosti na odbernom mieste, ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie. Taktiež uviedol, že uhradil sumu 5.000 eur, ktorú od neho žalobkyňa požadovala.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, ani sama odvolací návrh nepodala.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11. septembra 2018 (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/60/2010 je po čiastočnom späťvzatí zaplatenie sumy 2.821,37 eur a to z titulu náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie žalovaným.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav v namietanom rozsahu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

11. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného, ktorými len opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré už predtým predostrel súdu počas konania pred súdom prvej inštancie (v podanom odpore proti platobnému rozkazu na č.l. 41 spisu, zápisnice z výsluchu v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na č.l. 72 spisu, odpore na č.l. 88 spisu), nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Podľa § 39 ods. 1 písm. a/ zákona o energetike (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení účinnom v čase zistenia neoprávneného odberu energie, t.j. do 31. júla 2012), neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1/ pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2/ dodávke elektriny, 3/ zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4/ prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5/ distribúcii elektriny.

13. Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

14. Ako už správne uzavrel súd prvej inštancie, právna úprava náhrady zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere elektriny je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti odberateľa elektriny a to bez ohľadu na to, kto neoprávnený zásah do určeného meradla (elektromeru) vykonal. Za vniknutú škodu teda bez ďalšieho zodpovedá odberateľ. Stačí na to zistenie, že odberateľ odoberal elektrinu s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Zákon zveruje starostlivosť o riadny technický stav určeného meradla odberateľovi. Preto pri poškodení, resp. neoprávnenom zásahu do určeného meradla nerozhoduje to, kto tento zásah vykonal, resp. či odberateľ o tomto porušení vedel. Dôsledky tohto zásahu nesie odberateľ a jeho zavinenie nie je potrebné skúmať a nie je potrebné ani zisťovať, kto zásah do zariadenia skutočne spôsobil.

15. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo riadne preukázané, že k neoprávnenému odberu elektrickej energie došlo v období mesiaca 05/2008, a to na odbernom mieste s číslom 4304273901 v rodinnom dome na adrese Z., ul. A. N. XX/XX, kedy bola vykonaná prvá kontrola, z ktorej bol vyhotovený Protokol č. 1044/139/2008 a tiež vyhotovená fotodokumentácia. Pri tejto kontrole bol prítomný aj žalovaný, ktorý protokol podpísal. Druhou kontrolou v mesiaci 06/2008 bolo zistené, že na odbernom

mieste aj naďalej dochádza k neoprávnenému odberu elektrickej energie, o čom bol spísaný protokol č. 1040/56/2008 s príslušnom fotodokumentáciou. V nadväznosti na vykonané kontroly žalobkyňa vyúčtovala žalovanému náhradu škody vo výške 4.508,60 eur a 296,77 eur.

16. Obdobie neoprávneného odberu elektriny ( príslušné mesiace 2008 ) spadalo do obdobia účinností zákona č. 565/2004 Z.z. o energetike účinného do 31. júla 2012, ktorý upravoval práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike.

17. Obrana žalovaného spočívala v tvrdeniach, že v rozhodnom čase, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu elektrickej energie nebol vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej bolo zriadené odberné mieste, z ktorého dochádzalo k takémuto odberu energie. Na svoju obranu tiež uviedol, že v čase vykonania oboch kontrol (t.j. 05/2008-06/2008) sa zdržiaval na ulici M., na ktorej mal evidovaný i prechodný pobyt. Tiež uviedol, že žalovanej zaplatil sumu 5.000 eur.

18. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej k neoprávnenému odberu elektriny dochádzalo, pričom neskôr tvrdil, že túto nehnuteľnosť zdedil po svojom strýkovi, pričom v nej nikdy nebýval, odvolací súd len poukazuje na list vlastníctva č. XXX, kat. územie Z., z ktorého celkom nepochybne vyplýva, že žalovaný bol v rozhodnom čase vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Svedčí o tom Darovacia zmluva č. U3788/07 z 24. apríla 2007, na základe ktorej žalovaný nadobudol k nehnuteľnosti vlastnícke právo a až dňa 11. augusta 2008 na základe Darovacej zmluvy č. U 2718/08 prešlo vlastnícke právo na iný subjekt. Tieto skutočnosti vyplývajú z listu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti č. XXX, pričom súd vychádza z prezumpcie správnosti údajov uvedených v nich (list vlastníctva je súčasťou spisu).

19. Ďalším argumentom, ktorému nie je možné pripísať úspech je tvrdenie o tom, že v čase neoprávneného odberu sa žalovaný na tomto mieste nezdržiaval. Skutočnosť, že v rozhodnom období mal žalovaný evidovaný prechodný pobyt na inej adrese (v tomto prípade ul. M.) automatický neznamená, že neoprávnený odber elektriny nemohol vykonať žalovaný. Údaj o prechodnom pobyte subjektu má výlučne evidenčný charakter. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť odporcu za škodu ani nebolo podstatné, že v dňoch určených žalobkyňou ako obdobie neoprávneného odberu sa žalovaný a podľa jeho vyjadrenia nezdržiaval v predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorému patrilo odberné miesto elektriny, nakoľko v tomto prípade nebolo možné, aby sa žalovaný z objektívnej zodpovednosti vyvinil, ako to prichádza do úvahy výlučne pri subjektívnej zodpovednosti za škodu, pri ktorej sa vyžaduje úmysel.

20. Napokon, pokiaľ ide o argument žalovaného, že tento uhradil žalobkyni sumu 5.000 eur, táto skutočnosť v konaní nebola nijako preukázaná. Z obsahu spisu, ako i vyjadrení žalobkyne vyplynulo, že žalovaný uhradil čiastku 1.984 eur, pričom v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť. O späťvzatí žaloby v tejto časti bolo konanie právoplatne zastavené, a to rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/169/2011-143, ktorý je súčasťou spisu.

21. Ako už bolo vyššie spomenuté, nakoľko rozhodovacia prax súdov už ustálila, že v prípade zodpovednosti za neoprávnený odber elektriny ide „o zodpovednosť objektívnu“ bez ohľadu na zavinenie, táto objektívna zodpovednosť za neoprávnený odber správne bola správne konštatovaná súdom prvej inštancie práve o žalovaného ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom období.

22. Nad rámec odôvodnenia odvolací súd dodáva, že vlastnícke právo je realizáciou jedného zo základných ľudských práv zabezpečených a chránených ústavou (čl. 20 Ústavy SR). Obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka vec držať, užívať, nakladať s ňou. Výkon vlastníckych práv znamená nielen majetok mať (vlastniť) ale aj viazanosť vlastníka pri výkone vlastníckych oprávnení

- užívaní veci právnymi predpismi, vlastník totiž nesie zodpovednosť za to ak nevykonáva svoje oprávnenie vec užívať v súlade s právnymi predpismi.

23. Spôsob výpočtu odberu elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie, ktorý žalobkyňa vyvodila (a súd jej návrhu vyhovel) z § 61 ods.1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. odvolateľ (tu žalovaný) nenamietal, preto sa ním odvolací súd nezaoberal a nepreskúmaval jeho vecnú správnosť.

24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti žaloby potvrdil, a to vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania.

26. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol jej voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

27. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

29. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p. ).