Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-153-2020.pdf
PDF · 109.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/153/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Pozemková a lesná spoločnosť Rankovce, pozemkové spoločenstvo so sídlom v Rankovciach, IČO: 31 992 889, zastúpeného JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom so sídlom v Košiciach, Michalovská 43 proti žalovanej: Obec Rankovce, so sídlom v Rankovciach, IČO: 00 691 267, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23, o určenie neplatnosti právneho úkonu vykonaného notárskou zápisnicou a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 21.5.2018 č.k. 16C/264/2014-170 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu. Žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%, ktorá bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa po úprave petitu domáhal voči žalovanej určenia, že právny úkon vykonaný dňa 21.4.2010 notárom JUDr. A. Z. na notárskom úrade v Sečovciach notárskou zápisnicou č. Y. XXX/XXXX A. Y. XXXXX/XXXX, a v notárskom registri listín pod č. Y. XXXXX/XXXX, v ktorej bolo pojaté osvedčenie o prehlásení účastníčky (žalovanej) o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. je neplatný a pozemky v k.ú. B. zapísané na LV č. X všetky parcely registra C - poz. parc.č. XXX/X - ovocný sad o výmere 2603 m2, poz. parc.č. XXX/X - trval. trávnaté porasty o výmere 27500 m2, poz. parc.č. XX/X - trval. trávnaté porasty o výmere 725 m2, poz. parc.č. XX - zast. pl. o výmere 48 m2, poz. parc.č. XX - trval. trávnaté porasty o výmere 47 m2, poz. parc. č. XXX - zast. pl. o výmere 7209 m2, poz. parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 51 m2, poz. parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 54 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 73 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 96 m2, ktoré boli vytvorené z parcely č. XXX vedenej na LV č. XXX, k.ú. B., geometrickým plánom č. 308/10 zo dňa 24.3.2010 vyhotoviteľom N. A., geodetom, Košický Klečenov, IČO: 37 641 174, patria do vlastníctva podielnikov - členov združenia žalobcu.
3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že bol založený na ustanovujúcej schôdzi podielnikov dňa 6.9.1993 v Rankovciach. Dňa 29.3.2010 bolo vydané potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že žalobca prejednal otázku majetkoprávneho vysporiadania nehnuteľností - pozemkov zameraných GP č. XX/XXXX zo dňa 24.3.2010 v k.ú. B., ktoré sú zapísané na
LV č. XXX ako spoluvlastníctvo spolupodielnikov žalobcu a súhlasí z ich majetkoprávnym vysporiadaním v prospech žalovanej, ktorá ich užíva asi od ukončenia II. svetovej vojny, čiže asi od roku 1945. Podľa citovaného geometrického plánu sa jedná o novovytvorené pozemky parc.č. XXX/X - ovocný sad o výmere 2603 m2, poz. parc.č. XXX/X - ttp o výmere 27500 m2, poz. parc.č. XX/X - ttp o výmere 725 m2, poz. parc.č. XX - zast. pl. o výmere 48 m2, poz. parc.č. XX - ttp o výmere 47 m2, poz. parc. č. XXX - zast. pl. o výmere 7209 m2, poz. parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 51 m2, poz. parc.č. XXX/ X - zast. pl. o výmere 54 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 73 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 96 m2, spolu o výmere 38533 m2, ktoré ku dňu vydania potvrdenia užívala obec Rankovce. Zároveň v potvrdení sa konštatuje, že v prípade všetkých novovytvorených pozemkov s charakterom zastavanej plochy sa jedná o plochy, kde sú umiestnené rodinné domy, resp. aj chatrče rómskych občanov. Aj tieto sú užívané v dobrej viere obcou Rankovce, ktorá na týchto pozemkoch zabezpečuje prístupové komunikácie a po majetkoprávnom vysporiadaní zabezpečí aj kompletné inžinierske siete. Žalobca súhlasil po dohode so žalovanou obcou s nadobudnutím vlastníctva žalovanou bezodplatnou formou - ich vydržaním pri konštatovaní, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Uvedené potvrdenie za žalobcu podpísali Q.. N. G. - tajomník, E. K. - člen a X. J. - člen. Podľa názoru žalobcu takýto právny úkon tieto osoby neboli oprávnené urobiť, pretože v stanovách žalobcu v hlave VIII je uvedené, že takéto právomoci má iba Valné zhromaždenie žalobcu (členská schôdza), a tá môže rozhodovať o zvýšení alebo znížení základného majetku. Na základe vydaného potvrdenia na notárskom úrade v Sečovciach notárom JUDr. A. Z. dňa 21.4.2010 formou notárskej zápisnice bolo vydané osvedčenie o prehlásení žalovanej o nadobudnutí vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb. Podľa názoru žalobcu notár nedodržal zákonný postup a neboli ani splnené podmienky pre vydanie osvedčenia. Jeho vydaním sa nedostatok týchto podmienok nekonvaliduje, preto spochybnil oprávnenosť takéhoto osvedčenia a tým preukazuje naliehavý právny záujem na súdom deklarovanej neplatnosti predmetného osvedčenia.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca - Pozemková a lesná spoločnosť Rankovce bola podľa stanov založená dňa 6.9.1993 na ustanovujúcej schôdzi podielnikov ako združenie. Nové stanovy, ktoré nahradili pôvodné stanovy boli prijaté na Valnom zhromaždení dňa 23.2.2014. Podľa výpisu z registra pozemkových spoločenstiev vydaného Obvodným lesným úradom Košice dňa 12.6.2009 bol žalobca pod registračným číslom spoločenstva PS-PR 8/96 registrovaný od 3.7.1996 ako pozemkové spoločenstvo Rankovce, so sídlom Rankovce a išlo o spoločenstvo s právnou subjektivitou.
5. Z notárskej zápisnice napísanej notárom na Notárskom úrade v Sečovciach JUDr. A. Z. dňa 21.4.2010 č. Y. XXX/XXXX A. Y. XXXXX/XXXX, Y. XXXXX/XXXX a plnomocenstva udeleného starostkou obce Rankovce pre JUDr. K. X., advokáta z 29.3.2010 súd zistil, že advokát JUDr. X. ako splnomocnený zástupca obce Rankovce sa dňa 21.4.2010 dostavil k notárovi JUDr. Z. a požiadal o pojatie osvedčenia o prehlásení účastníčky o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. do notárskej zápisnice. Účastníčka (obec Rankovce) v zastúpení prehlásila k pozemkom v k.ú. B. s parc.č. XXX/X - ovocný sad o výmere 2603 m2, parc.č. XXX/X - ttp o výmere 27500 m2, parc.č. XX/X - ttp o výmere 725 m2, parc.č. XX - zast. pl. o výmere 48 m2, parc.č. XX - ttp o výmere 47 m2, parc. č. XXX - zast. pl. o výmere 7209 m2, parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 51 m2, parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 54 m2, parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 73 m2, parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 96 m2, vytvoreným z parcely č. XXX vedenej na LV č. XXX, k.ú. B., geometrickým plánom č. 308/10 zo dňa 24.3.2010 vyhotoviteľom N. A., geodetom, Košický Klečenov, IČO: 37 641 174, vedeným ako spoluvlastníctvo spolupodielnikov Pozemkového spoločenstva Rankovce, že medzi obcou a pozemkovým spoločenstvom došlo k majetkoprávnemu vyporiadaniu, podľa ktorého uvedené pozemky nadobudla obec Rankovce. K tomuto vyporiadaniu došlo pred viac ako 10 rokmi, a počínajúc od tohto obdobia sa obec považuje za vlastníčku týchto pozemkov. Do držby vstúpila najneskôr 1.1.2000, kedy jej začala plynúť 10-ročná vydržacia lehota a účinky vydržania s vlastníckymi následkami nastali dňa 1.1.2010. Notárovi boli predložené dôkazy: výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva v Rankovciach, potvrdenie pozemkovej a lesnej spoločnosti Rankovce - dotknutého vlastníka a výpis z registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 12.6.2009.
6. Geometrickým plánom č. 11/2010 z 24.3.2010 vyhotoveným N. A., geodetom boli z parc. EKN č. XXX zapísanej na LV č. XXX oddelené parcely CKN č. XXX/X - ovocný sad o výmere 2603 m2, poz. parc.č.
XXX/X - ttp o výmere 27500 m2, poz. parc.č. XX/X - ttp o výmere 725 m2, poz. parc.č. XX - zast. pl. o výmere 48 m2, poz. parc.č. XX - ttp o výmere 47 m2, poz. parc. č. XXX - zast. pl. o výmere 7209 m2, poz. parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 51 m2, poz. parc.č. XXX/X - zast. pl. o výmere 54 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 73 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 62 m2, poz. parc.č. XXX - zast. pl. o výmere 96 m2.
7. Z čiastkového výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva v Rankovciach zo dňa 29.3.2010 súdu prvej inštancie vyplynulo, že obecné zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 19.3.2010 prejednalo a uznesením č. 01/2010 súhlasilo a schválilo majetkoprávne vysporiadanie nehnuteľností - pozemkov zameraných geometrickým plánom č. 11/10 zo dňa 24.3.2010 vyhotoveným N. A., geodetom, Košický Klečenov, IČO: 37 641 174, v k.ú. B., ktoré sú zapísané na LV č. XXX ako spoluvlastníctvo spolupodielnikov PLS a súhlasí s ich majetkoprávnym vysporiadaním v prospech obce Rankovce, ktorá ich užíva asi od skončenia II. svetovej vojny, čiže asi od roku 1945, ktoré užívala a k dnešnému dňu užíva obec Rankovce. Obecné zastupiteľstvo súhlasilo s vysporiadaním týchto pozemkov formou vydržania, nakoľko obec ich užíva viac ako 10 rokov so starostlivosťou riadneho vlastníka a na ich údržbu vynakladá od uvedeného obdobia vlastné finančné prostriedky.
8. Z vyjadrení žalovanej vyplynulo, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu nadobudla v roku 2010 za účelom legalizácie domov - čiernych stavieb postavených pred rokom 1976, ktoré boli použité následne na výstavbu nových domov, zlepšenie, skultúrnenie bývania 80% obyvateľov obce, žijúcich koncentrovane v segregovanej osade. Územný plán obce Rankovce vypracovaný v roku 2003 zahŕňal na predmetných parcelách aj obytnú zástavbu a plánovanú výstavbu kanalizácie a vodovodu. Pozemky prešli reparcelizáciou geometrickým plánom č. 41/2012 a občanom, ktorí už mali postavené domy bola ponúknutá možnosť vysporiadania kúpou alebo nájomnou zmluvou. V roku 2013 obec vstúpila do partnerstva s neziskovou organizáciou ETP Slovensko, ktorá rozbehla projekt svojpomocnej výstavby domov, pričom obec zabezpečuje technickú infraštruktúru (voda, kanál, cesty, elektrické stĺpy). Projekt bol ocenený európskou radou pre integráciu v roku 2014.
9. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.5.2018 uznesením nepripustil do konania na strane žalovanej pristúpenie Q.F. J., C. R., A. L., Q. X. A. Y. X., Ľ. J., E. L. z dôvodu, že nebolo preukázané, že tieto osoby majú vlastnícky vzťah k sporným nehnuteľnostiam, navrhovaný petit nezasiahne do ich právneho postavenia a ani skutočnosť, že stavby - rodinné domy sú postavené na sporných parcelách nezakladá ich pasívnu legitimitu v spore.
10. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 137 C.s.p., § 9 ods. 1, 2, 9, § 16 ods. 2 zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v platnom znení, § 3 ods. 3, § 56 ods. 1 veta prvá zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom do 30.11.2015 dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a tiež pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.
11. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta.
12. Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sú podielnici
- členovia združenia žalobcu. Súd prvej inštancie preto skúmal, či žalobcovi, ktorý je pozemkovým spoločenstvom v zmysle zák. č. 97/2013 Z.z., z hmotnoprávneho vzťahu patrí právo domáhať sa takéhoto určenia. Vychádzajúc z ust. § 9 ods. 1, 2 a ods. 9 spomínaného zákona dospel k záveru, že podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva nepatrí medzi podnikanie, spoločné užívanie a ani to nemožno považovať za obstarávanie spoločných vecí. Nejde ani o zákonné zastúpenie členov spoločenstva výboru pozemkového spoločenstva vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti. V takom prípade by mohli podať žalobu len samotní členovia spoločenstva a ich zákonným zástupcom v konaní by bol výbor pozemkového spoločenstva. Zo žiadneho už spomínaného zákona nevyplýva oprávnenie pozemkového spoločenstva podávať určovaciu žalobu vo vlastnom mene.
13. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáha určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti podielnikov, dospel k záveru, že na strane žalobcu by mohli vystupovať len členovia pozemkového spoločenstva. Na podanie žaloby sú aktívne legitimovaní výlučne členovia spoločenstva, nie spoločenstvo samotné ako právnická osoba. Nakoľko aktívna legitimácia patrí výlučne členom spoločenstva, keďže spoločenstvo samotné nie je nositeľom všetkých spoluvlastníckych práv a oprávnení vzťahujúcich sa na spoločné nehnuteľnosti, z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech jednotlivých členov spoločenstva.
14. Pokiaľ sa žalobca domáhal v konaní určenia neplatnosti právneho úkonu vykonaného notárom, notárskou zápisnicou, v ktorej je pojaté osvedčenie o prehlásení žalovanej o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním, takáto žaloba nemá oporu v príslušných právnych predpisoch. Zo samotnej podstaty činnosti notára spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. Notársky poriadok nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. Na strane žalobcu tak chýba právny záujem na ním podanej žalobe, ako základného predpokladu poskytnutia právnej ochrany pred súdom.
15. Z týchto dôvodov nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť, preto žalobu zamietol.
16. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca bez uvedenia odvolacích dôvodov, pričom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Do rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca z vlastnej iniciatívy doplnil dôvody odvolania v podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.11.2018. Odvolanie zdôvodnil tým, že predmetom žaloby sú nehnuteľnosti - pozemky, ktoré boli zapísané na majetkovej podstate č. 1 ako spoločný pasienok s parc. č. XXX bývalí urbárnici a želiari obce Rankovce. V roku 1992 vlastníci týchto nehnuteľností v zmysle § 40 zák. č. 330/1991 Zb. založili pozemkovú a lesnú spoločnosť Rankovce a na Valnom zhromaždení prijali stanovy spoločnosti a zmluvu o založení spoločnosti, účelom ktorého bolo racionálne hospodáriť na spoločných nehnuteľnostiach a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva, hospodáriť podľa zásad, ktoré nesmú byť v rozpore s právnymi predpismi a záujmami spoločenstva. Spísaním napadnutej notárskej zápisnice dňa 29.3.2010 vtedajšia starostka obce Rankovce p. Z. R. s advokátom JUDr. K. X., ktorou došlo k zníženiu výmery pôvodných vlastníkov bez súhlasu valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu Pozemkovej a lesnej spoločnosti Rankovce, došlo k spáchaniu trestného činu falšovania a pozmeňovania dokladov. Podľa názoru žalobcu k prevedeniu týchto nehnuteľností došlo podvodným spôsobom. V notárskej zápisnici je uvedené, že do držby žalovaná obec vstúpila ešte v roku 2000, o čom nie je žiaden zápis. Čestné prehlásenie podpísal na Obecnom úrade Rankovce p. N., nar. X.X.XXXX, ktorý prehlásil, že Obec Rankovce užívala pozemok od roku 1945, kedy ešte nebol ani na svete. Žalobca je pohoršený vydaným rozsudkom a žiada o spravodlivosť. Je zaujímavé, že súd akceptoval notársku zápisnicu s klamstvom. Niet pochýb, že žalobca na Valnom zhromaždení neprejednal danú záležitosť. Súd ignoruje stanovy žalobcu, z ktorých vyplýva, že len do pôsobnosti Valného zhromaždenia patrí rozhodovať o nakladaní s majetkom spoločnosti. Takýto postup je aj v rozpore so zákonom. Pokiaľ súd uviedol, že právo domáhať sa určenia vlastníctva k nehnuteľnosti patrí výlučne členom spoločenstva, je podozrivé tvrdenie, keď v bode 2. rozsudku si sám súd odporuje, keď uznáva potvrdenie spoločnosti cestou troch podpísaných ako právnickej osoby. Žalobca je združením s právnou subjektivitou. Žalobca k odvolaniu pripojil dôkazy obsiahnuté v spise na č.l. 186-203.
18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že žalobca podal odvolanie, ktoré neobsahuje odvolacie dôvody. Stotožnila sa s názorom súdu
prvej inštancie, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie vlastníckej žaloby a tiež chýba naliehavý právny záujem na určení neplatnosti notárskej zápisnice.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
20. Odvolací súd k odvolaniu žalobcu, ktoré podal v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote udáva, že toto neobsahovalo žiadne odvolacie dôvody, o ktoré žalobca odvolanie oprel. V zmysle § 373 ods. 1 veta druhá C.s.p. pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva. Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia C.s.p. nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z ust. § 365 ods. 3 C.s.p., pretože toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho vyvodiť ani z ust. § 380 ods. 1 C.s.p. o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada, spočívajúca v ich absencii odstránená. Nakoľko žalobca odstránil vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov následným podaním a stalo sa tak do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.6.2019 sp.zn. 6Cdo/119/2018).
21. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo svojich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 378 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
22. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§387 ods. 2 C.s.p.).
23. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.3.2022 o 9,30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 17.3.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 2 C.s.p.
24. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že správne súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do vlastníctva podielnikov - členov združenia žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
25. Ako správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať.
26. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom, ktorého právne vzťahy upravuje zák. č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zák. č. 97/2013 Z.z.“).
27. V súvislosti s ust. § 9 ods. 1, 2 a 9, § 12 ods. 1, 2, § 16 ods. 2 a § 19 zák. č. 97/2013 Z.z. niet pochýb o tom, že žalobca (len) obhospodaruje a zveľaďuje už existujúci majetok v jeho správne, ktorý však aj naďalej ostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Vzhľadom na vyššie spomínané zákonné ustanovenia je potrebné diferencovať pojem slovné spojenie „majetok spoločenstva“, ktorého nadobudnutie je závislé od nakladania alebo od hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou (výnosy), pričom len tento majetok je vo vlastníctve spoločenstva, avšak „spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva“ ako taká nie je vlastníctvom spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, ktorí ju majú v nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve.
28. Žalobca odvodzuje svoje právo domáhať sa určovacou žalobou vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam len zo samotného postavenia ako pozemkového spoločenstva, preto správne súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie určovacej vlastníckej žaloby.
29. Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v druhej časti petitu o určenie neplatnosti notárskej zápisnice. K tomu odvolací súd dodáva, že žalobcom uplatnený žalobný petit je neprípustný v zmysle ust. § 137 písm. d/ C.s.p., nakoľko ide o určenie právnej skutočnosti a uplatniteľnosť takejto žaloby nevyplýva z osobitného predpisu.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny vrátane výroku o trovách konania.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).