Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Cb-6-2018.pdf
PDF · 128.82 KB
No categories available
5Cb/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom č.p. 816, 735 32 Rychvald, Česká republika, IČO: 278 50 994, vo veci organizačnej zložky: SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Černík 386/4, 038 53 Turany, IČO: 47 790 857, právne zastúpeného: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o zaplatenie 366,35 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 366,35 EUR spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 366,35 EUR od 24.02.2017 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 366,35 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 366,35 EUR od 24.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.05.2016 došlo v obci Z. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému E. C. na vozidle N. F., ev. č.XTXXXXX. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č.XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 13.06.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 16.06.2016, s dátumom splatnosti 30.06.2016 na celkovú sumu 650,- eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.02.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (z 5 dní uznal 4 dni), znížil sadzbu denného nájmu, znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla v sume 43,62 eur a odpočítal 20% DPH v sume 56,73 eur, čím priznal náklady vo výške 283,65 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 366,35 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 08.02.2017 v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP sa dostal od 24.02.2017 do omeškania. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Úrok z omeškania a náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky si žalobca nárokuje v zmysle § 369 ods.1, ods. 2 ObZ, § 1 ods.1, ods. 2, ods. 3 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 cit. nariadenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci podaného odporu (č.l. 31), pričom v rámci procesnej obrany uviedol, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii pri likvidácii poistnej udalosti E. XXXXXXXXXX, zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 13.06.2016 poškodený, ako nájomca a žalobca, ako prenajímateľ uzavreli zmluvu o nájme č. XXX, ktorou si poškodený od žalobcu prenajal motorové vozidlo N. F., EČV: XTXXXXX (ďalej aj „náhradné vozidlo“) na dobu od 13.06.2016 do 17.06.2016., t.j. na dobu 5 dni. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 130,- EUR za 1 deň nájmu. Faktúrou č. XXXXXXX, vyhotovenou dňa 16.06.2016, žalobca vyúčtoval poškodenému za nájom náhradného vozidla 650,- EUR bez DPH. Žalovaný dňa 08.02.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti E. XXXXXXXXXX a listom z toho istého dňa oznámil splnomocnenému zástupcovi poškodenému - SETCAR s.r.o., že mu bude poukázané plnenie vo výške 283,65 EUR. Z Oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti je zrejmé, že plnenie (náhradu) vo výške 384,- EUR žalovaný priznal poškodenému za 4 dni nájmu náhradného vozidla, čo pri dennom nájomnom t.j. 96,- EUR s DPH, je celkovo 384,- EUR. Sadzba nájomného za náhradné vozidlo bola modifikovaná na 96,- s DPH, z dôvodu neprimeranosti fakturovanej sadzby na hodnotu primeranú nájomnému za prenájom motorového vozidla danej triedy v príslušnom regióne. Dĺžka prenájmu bola priznaná v rozsahu 4 dní, nakoľko z faktúry za opravu vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. faktúry A. XXXXXX zo dňa 16.06.2016 vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo odovzdané poškodenému 16.06.2016. Nájomné 384,- EUR s DPH za 4 dni nájmu žalovaný znížil o 43,62 EUR, čo predstavuje výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles všeobecnej hodnoty poškodeného vozidla, ku ktorým by prišlo jeho používaním po dobu nájmu náhradného vozidla. Žalovanému sa poskytlo plnenie bez DPH vo výške 283,65 EUR. Plnenie poskytované poškodenému z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je náhradou škody, ktorú poisťovateľ uhrádza poškodenému za škodcu. Z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poškodenému sa uhrádza skutočná škoda. Za skutočnú škodu súdna prax všeobecne považuje majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného, ku ktorému došlo v súvislosti so škodovou udalosťou. Pokiaľ ide o škodu, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku poškodenia vlastného motorového vozidla si prenajal iné (náhradné) motorové vozidlo, Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí, ktoré bolo publikované pod č. 7/1992 vyslovil, že za skutočnú škodu je potrebné považovať škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na požičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky, táto čiastka totiž predstavuje hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na nápravu stavu spôsobeného škodovou udalosťou. Škoda spočívajúca v tom, že sú vyššie náklady vynaložené na požičanie veci, ktorá má nahradiť vec v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnú v porovnaní s nákladmi na užívanie poškodenej veci, je teda skutočnou škodou. Z cit. rozhodnutia vyplýva, že pri nájme náhradného vozidla poškodeným je skutočnou škodou čiastka, o ktorú náklady vynaložené za nájom vozidla prevyšujú výdavky, ktoré by boli spojené s užívaním vlastného vozidla. Povedané inak, skutočnou škodou je cena za nájom znížená o výdavky, ktoré by poškodený vynaložil na prevádzku svojho vozidla, ktoré pre poškodenie nemohol užívať. Predmetné tvrdenia vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalovaný postupoval správne, keď pri výpočte škody, ktorá poškodenému vznikla v súvislosti s nájmom náhradného vozidla vychádzal zo sadzby nájomného za náhradné vozidlo vo výške 96,- EUR s DPH, ktorá je cenou obvyklou pri prenájme motorových vozidiel v danom mieste a čase. Dĺžka prenájmu bola priznaná v rozsahu 4 dní, nakoľko z faktúry za opravu vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. faktúry A. XXXXXX zo dňa 16.06.2016 vyplýva, že vozidlo poškodeného bolo odovzdané poškodenému 16.06.2016. Žalovaný má v danom prípade za to, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu iba v rozsahu, v akom náklady poškodeného boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradného vozidla, t.j. po dobu trvania opravy motorového vozidla poškodeného. Od takto určenej ceny za prenájom náhradného vozidla žalovaný odpočítal náklady, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného, dočasne nepoužiteľného motorového vozidla t.j. poškodeného, ktoré žalovaný vyčíslil sumou 43,62 EUR. Skutočnou škodou, ktorá poškodenému vznikla tým, že v dôsledku poškodenia motorového vozidla poškodeného pri škodovej udalosti dňa 30.05.2016 si prenajal náhradné vozidlo, je škoda vo výške 283,65 EUR. Túto škodu žalovaný poškodenému nahradil, keď jej splnomocnenému zástupcovi poukázal na účet sumu 283,65 EUR. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalovaný taktiež za to, že po tom, ako poškodenému uhradil 283,65 EUR, ako náhradu za nájom náhradného vozidla, poškodený nemal voči žalovanému žiadnu pohľadávku titulom náhrady škody za nájom náhradného vozidla, ktoré si prenajal v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 30.05.2016 a vo vzťahu k žalovanému nebol preto veriteľom. Z ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpiť pohľadávku inému možno zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú ako postupca je oprávnený uzavrieť veriteľ, t.j. právnická alebo fyzická osoba, ktorá je majiteľkou existujúcej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi. Vzhľadom na vyššie uvedené, poškodený nebol oprávnený dňa 01.03.2017 uzavrieť ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je neexistujúca pohľadávka voči žalovanému. Pokiaľ tak urobil, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2017 je neplatná a žalobca touto zmluvou žalovanú pohľadávku voči žalovanému nenadobudol. Nakoľko k postúpeniu žalovanej pohľadávky na žalobcu nedošlo, žalobca nie je k podaniu žaloby v predmetnej veci aktívne legitimovaný.
3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca (čl. 45 spisu), ktorý uviedol, že náhrada škody má podľa jeho názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu brať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. Tu upozorňuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. (R7/1992) Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014) V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zároveň uvádza, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú, (rozsudok Okresného sudu Bratislava 1 sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaným a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V súvislosti s namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu a z toho vyplývajúci vznik škody je uviedol, že poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2016 z titulu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 780,- € (bez DPH 650,- €), spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností, poškodeného. Tvrdenia žalovaného sú preto neopodstatnené. Vo vzťahu k neuznanej dennej sadzbe prenájmu vo výške 130,- €, ktorá bola aj fakturovaná poškodenému a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 16.06.2016 ako konečná cena a to aj napriek tomu, že sa jedná o obvyklú sadzbu žalobca uviedol že po poškodenom z dopravnej nehody nemožno spravodlivo požadovať, aby prevádzal rozsiahle šetrenie týkajúce sa sadzieb požičovného zapožičaného vozidla tak, aby vyhovel poisťovni vinníka nehody. Nepovažuje za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Nepovažuje to za správne a ani zákonné. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za cenu obvyklú, s čím žalobca nesúhlasí a namieta to. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla a to v čase od 13.06.2016 do 17.06.2016, kedy žalovaný uvádza, že poškodený mal možnosť opravené vozidlo si prevziať 16.06.2016, treba uviesť, že servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ho poisťovni na vystavenie krycieho listu a až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Zároveň je treba uviesť, že pokiaľ už bolo vozidlo opravené poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov. Namietaný úrok z omeškania považuje za správny a zákonný v zmysle § 11 ods. 7 prvá časť vety PZP. Pokiaľ ide o predložené uznesenie Najvyššieho súdu SR žalovaným, toto len poukazuje na to, že v tam prejednávanej veci si poškodený zapožičal motorové vozidlo od fyzickej osoby, ktorá neposkytuje prenájom motorových vozidiel profesionálne a však v tomto prípade je zapožičiavanie motorových vozidiel žalobcom jeho reálna podnikateľská činnosť, o čom svedčí aj nespočet poistných udalostí, pri ktorých zapožičiava žalobca náhradné motorové vozidlo a nespočet súdnych rozhodnutí, v ktorých sú sadzby žalobcu uznávané ako obvyklá cena nájmu náhradného vozidla. Záverom uvádza, že všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody.
4. K vyjadreniu žalobcu podal dňa 15.06.2018 vyjadrenie žalovaný, pričom uviedol, že je toho názoru, že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné posudzovať, či náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie či nájom náhradného vozidla. Z predmetného vyplýva, že účelnými nákladmi za nájom náhradného vozidla sú náklady na dobu, keď poškodený nemohol užívať svoje motorové vozidlo, t.j. bolo v oprave. Pokiaľ by súdna prax pripustila iný názor, mohlo by dochádzať, a nepochybne by aj dochádzalo k situáciám, že poškodený by dal motorové vozidlo do autoservisu možno aj mesiac po vzniku škodovej udalosti a zatiaľ by užíval náhradné vozidlo. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalovaný postupoval správne, keď pri výpočte škody, ktorá poškodenému vznikla v súvislosti s nájmom náhradného vozidla vychádzal z dĺžky nájmu uvedenej vo faktúre za opravu vystavenej spoločnosťou GALIMEX s.r.o. č. faktúry A. XXXXXX zo dňa 16.06.2016. Žalovaný poukazuje aj na to, že dňa 16.06.2016 bol pracovný deň, t.j. poškodený si mohol prevziať svoje motorové vozidlo. Z ustanovenia § 11 ods. 6 ZoPZP taktiež vyplýva, že poisťovateľ je povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že žalovaný má lehotu 3 mesiace na skončenie prešetrovania a až následne má aj povinnosť poskytnúť poškodenému plnenie. Ak by sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že poškodenému patrí nárok na náhradu škody v súvislosti s prenajatím náhradného vozidla až do uhradenia krycieho listu alebo deň po dni, kedy bolo motorové vozidlo opravené, tak môžu nastať situácie, kedy v zmysle vyššie uvedeného bude mať poškodený prenajaté vozidlo tri mesiace, kým poisťovateľ neskončí prešetrovanie. Nakoľko zákon neukladá poisťovateľovi uhradiť náhradu škody poškodenému po predložení len faktúry na úhradu, ale v zmysle zákona poisťovateľ komplexne prešetruje vznik škodovej udalosti. Predmetné tvrdenia vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, na ktoré poukazoval žalovaný už v odpore. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 7 MCdo 15/2011 sa uvádza „Nemožno akceptovať názor, podľa ktorého by sa príslušenstvo pohľadávky posudzovalo podľa iného právneho režimu, než samotná pohľadávka; právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo.“ Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol, že na základe vyššie uvedeného namieta žalobcom uplatňované úroky z omeškania, keďže úroky z omeškania nie sú vyčíslené v správnej výške. Žalovaný má za to, že žalobca si má uplatniť úrok z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka, nakoľko svoj Žalobný nárok si uplatňuje v zmysle Občianskeho zákonníka o náhradu škody a preto na základe vyššie uvedených ustanovení platí, že veriteľ si môže od dlžníka nárokovať úroky z omeškania v sadzbe 5 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB, a nie 9 percentuálnych bodov, ako uvádza žalobca v žalobe. Žalovaný zároveň poukazuje aj nato, že žalobca nemá nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, nakoľko tieto si uplatnil v zmysle Obchodného zákonníka.
5. Na pojednávaní súdu v tejto veci vytýčené na termín 11.09.2018 sa zúčastnili právny zástupca žalobcu aj právny zástupca žalovaného, pričom súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Zmluva o nájme č. l. 5, faktúra č. l. 6, správa o nehode (rub) č. l. 6, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. l. 7, faktúra č. l. 8, 9, Dodatok č. 1 k Zmluva o nájme č. l. 10, Zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 11.
6. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
7. Podľa Článku 11 ods.4 CSP: Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
8. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
9. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
10. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
13. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon/:Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
14. Podľa § 15 ods. 1 Zákona: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.: Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
18. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. Podľa § 13 ods. 5 Obchodného zákonníka: Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.
22. Podľa § 21 ods. 1,2,3,4,5 Obchodného zákonníka: Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba.
23. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom v tejto veci je subjekt - obchodná spoločnosť so sídlom na území Českej republiky, zaoberal sa súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /EÚ/ č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach /Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis, pri zohľadnení začatia konania , súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Vo vzťahu k otázke rozhodného práva na právne posúdenie tejto veci aplikoval súd úpravu vyplývajúcu z Kapitoly II Článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky /Nariadenie Rím II/, všetko pri zohľadnení povahy uplatnenej pohľadávky, ktorou bolo právo žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti poškodenému subjektu práv a povinností - fyzickej osobe, bytom v Českej republike, ku ktorej poistnej udalosti, a teda ku vzniku škody došlo na území Slovenskej republiky. Po vyhodnotení týchto skutočností dospel súd k záveru o dôvodnosti právneho posúdenia žalovanej pohľadávky podľa právneho poriadku SR. Pri ustálení posúdenia rozhodného práva vo vzťahu k otázke, či má byť uplatnené právo posudzované ako právo vyplývajúce zo vzťahu zmluvného alebo mimozmluvného, skonštatoval súd absenciu zistenia dobrovoľného prevzatia záväzku niektorou zo strán sporu voči druhej strane, čím je odôvodnený záver o posúdení žalovanej pohľadávky ako práva z mimozmluvného vzťahu medzi stranami sporu /pri tomto konštatovaní poukazuje súd na závery podľa rozhodnutia ESD č. C- 27/02 vo veci Engler/.
24. Medzi stranami v tomto konaní neboli sporné nasledovné skutkové okolnosti:
25. Dňa 30.05.2016 došlo v obci Z. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému E. C. na vozidle N. F., ev. č.XTXXXXX. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, poistná udalosť č.XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 13.06.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 16.06.2016, s dátumom splatnosti 30.06.2016 na celkovú sumu 650,- €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 08.02.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal dĺžku opravy (z 5 dní uznal 4 dni),znížil sadzbu denného nájmu, znížil poistné plnenie o zmenu technickej hodnoty vozidla v sume 43,62 € a odpočítal 20% DPH v sume 56,73 €, čím priznal náklady vo výške 283,65 €. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 01.03.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2016 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 366,35 € spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými.
26. Vzhľadom na obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, zaoberal sa súd touto skutočnosťou. Žalobca svoje právo v konaní preukázal jednak zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.03.2017 ako aj oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré postupca adresoval žalovanému čl. 11. Podľa Oznámenia o postúpení pohľadávky / č.l. 11/ postupca p. E. C. žalovanému oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky subjektu SetCar, s.r.o., so sídlom Černík 386/4, Turany, IČO: 47 790 857. Skutočnosť, že sa uvedené Oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, a teda že mu bolo doručené, v konaní sporná nebola a zároveň toto Oznámenie bolo spolu so žalobou a jej prílohami žalovanému v tomto konaní riadne doručené (č.l. 29). Vo všeobecnej rovine súd konštatuje, že postúpením pohľadávky dochádza ku zmene jedného zo subjektov záväzkového vzťahu, a to konkrétne ku zmene subjektu veriteľa. Voči dlžníkovi /v prejednávanej voči žalovanému/, je postúpenie právne účinné až doručením oznámenia postupcu o tom, že ku postúpeniu došlo. Realizáciou oznámenia o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi zo strany postupcu berie na seba postupca riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník svoj záväzok tretej osobe - postupníkovi označenému v oznámení o postúpení pohľadávky. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku, než ku zmene v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávok bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa /v tejto časti poukazuje súd na publikáciu: Fekete, I: Občiansky zákonník, 2. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011. str. 1509/. Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo ku postúpeniu / tzv. notifikácia/ je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi /rovnaký záver vyplýva z rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo/4511/2009 z 15.12.2011/. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť a existenciu Zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávky postupník / R 119/2003 - Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk/. Na základe uvedeného súd ustálil, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní.
27. Po skonštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní sa súd zaoberal hodnotením zvyšnej časti procesnej obrany žalovaného. Súd posúdil, že medzi stranami nebolo sporné, že bolo zapožičané rovnaké vozidlo, keďže poškodené bolo vozidlo značky N. F. a požičané bolo vozidlo N. F.. Sporná bola výška denného nájmu, dĺžka nájmu a požadovaný úrok z omeškania.
28. Žalovaný namietal výšku nájomného, ktorá bola v danom prípade dojednaná zmluvou o nájme vo výške 130,- eur za deň. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Žalovaný posúdil ako obvyklú výšku nájomného 96,- eur, ničím relevantným nezdôvodnil určenie takejto ceny. Ide o jeho svojvoľné posúdenie, určenie bez relevantného základu. Poškodený mal preukázateľne dojednané denné nájomné zmluvou vo výške 130 eur/ denne, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne stanovil výšku nájomného. Ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal ním určenú a poistným plnením priznanú výšku. Dokonca nepredložil ani žiadny výpočet a dôvod, na základe čoho priznal iba 96,- eur denne a odpočítal zároveň sumu 43,62 eur ako náklady, ktoré by poškodenému vznikli užívaním vlastného, dočasne nepoužiteľného motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal, že by súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi ním a jeho poistencom, prevádzkou vozidla ktorého bola právnemu predchodcovi žalovaného spôsobená škoda, bolo dojednanie o spôsobe určenia výšky škody, a tak dôvodnosť určenia výšky zostala výlučne v rovine tvrdenia žalovaného. Súd preto musel skonštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia (žalovaný nepreukázal ceny nájomného iných autopožičovní).
29. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku doby prenájmu náhradného motorového vozidla, táto trvala odo dňa 13.06.2016 do dňa 17.06.2016, ktorý bol dňom nasledujúcim po vystavení faktúry za opravu motorového vozidla autorizovaným servisom (GALIMEX, s.r.o.), k vystaveniu ktorej došlo 16.06.2016. Súd považoval za primerané použitie prenajatého motorového vozidla poškodeným až do dňa 17.06.2016, nakoľko predmetnou faktúrou nemožno spochybniť prevzatie motorového vozidla poškodeným až dňa 17.06.2018. Tvrdenie žalovaného, že z faktúry vystavenej servisom vyplýva prevzatie vozidla poškodeným dňa 16.6.2016 je v rozpore s obsahom tejto faktúry, kde dátum 16.6.2016 je spomínaný iba ako deň jej vystavenia. Dátum odovzdania vozidla servisom poškodenému z obsahu faktúry žiadnym spôsobom nevyplýva. Súd tiež v tejto súvislosti prihliadol aj na to, že poškodený je českým občanom s miestom podnikania v obci Vedřyne, pričom oprava vozidla bola vykonaná v Žiline, preto od neho nemožno spravodlivo vyžadovať, aby sa ihneď po vykonaní opravy dostavil do Žiliny, prevzal svoje opravené vozidlo a vrátil prenajaté vozidlo. Súd sa okrem toho stotožnil s vyjadrením žalobcu o tom, že servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ho poisťovni na vystavenie krycieho listu až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému.
30. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd uvádza, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi škodu je žalovaný v omeškaní. V danom prípade sa jedná o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku, ktorý má povahu obchodnoprávneho záväzku, nakoľko škoda bola spôsobená právnemu predchodcovi žalobcu ako podnikateľovi fyzickej osobe na jeho firemnom aute, čo jednoznačne vyplýva z vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu (čl. 5), ktorý si vozidlo zapožičal za účelom vykonávania služobných ciest. Postúpením sa táto pohľadávka čo do jej povahy nezmenila. Pri absencii osobitnej dohody o sadzbe úroku z omeškania bol žalobcovi priznaný úrok z omeškania v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 24.02.2017, keďže poistné šetrenie bolo ukončené dňa 08.02.2017 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 23.02.2017. Žalovaný neodôvodnene poskytol nižšie poistné plnenie, preto nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.
31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP: Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol žalobou úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).