Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/36/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanej: E. B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., o zaplatenie 515,10 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 22.08.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba pôvodného žalobcu (VÚB a.s.), ktorou sa proti žalovanej domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 515,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 16.07.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.05.2007 so žalovanou uzatvoril zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., ďalej aj ako „Zmluva“, resp. „úverový zmluva“, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Úver na základe zmluvy bol poskytnutý za úrok 22,80 % ročne a schválený úverový rámec 597,49 eur. Výška štandardnej mesačnej splátky bola 19,92 eur. Každý mesiac banka vystaví a odošle klientovi výpis z bankovej knihy o obratoch, ktorá obsahuje okrem iného aj údaje o transakciách, rozpis poplatkov a úrokov, výšku povinnej splátky, dátum splatnosti. Klient automaticky potvrdzuje informáciu v obratoch, ak do 15 dní nedoručí písomnú reklamáciu. Dňom splatnosti je deň uvedený vo výpise. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch pôvodného žalobcu. Dňa 08.07.2016 pôvodný žalobca vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 30.06.2016. Z neho je zrejmý konečný zostatok na úhradu v sume 515,10 eur, čo predstavuje dlh žalovanej. Lehota splatnosti, t.j. do 15.07.2016 bola určená vo výpise z bankovej knihy. Preto si od 16.07.2016 uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

2. Podaním zo dňa 25.11.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.11.2016, pôvodný žalobca doplnil odôvodnenie žaloby. Z neho vyplýva, že žalovaná dňa 30.03.2007 vyplnila žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Žolík, pričom prijatím tejto žiadosti bankou došlo k uzatvoreniu Zmluvy. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaná kreditnú kartu dlhodobo využívala. V priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa menia údaje relevantné pre jej výpočet. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp.zn. 6Co/95/2010. V Zmluve však aj napriek tomu bol uvedený indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca pri použití úrokovej sadzby 22,80 %, výške úverového rámca 597,49 eur a výške splátky 19,92 eur. Žalovaná začala čerpať úverový rámec dňa 06.06.2007 použitím kreditnej karty, pričom spolu vyčerpala podľa

predloženého výpisu 18.900 Sk a 90 eur, teda spolu po prepočte na eur sumu 717,37 eur. Plnenie žalovanej v prospech účtu (kreditné operácie) vyplýva z výpisu z karty a je v sume 1.825,71 eur. Žalovaná suma predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov a poistného.

3. V priebehu konania, dňa 28.11.2016, bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu z pôvodného žalobcu na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 16.08.2017, nakoľko pôvodný žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 31.01.2018 v zmysle § 116 ods.2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná sa k doručenej žalobe nevyjadrila.

5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Vykonaného pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, resp. právny zástupca žalobcu.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 6 žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík, č. l. 7 obchodné podmienky, č. l. 8-13 výpis z pôžičkovej karty, č. l. 21 obchodné podmienky, č. l. 22 vyhlásenie okamžitej splatnosti, č. l. 24 cenník VÚB a.s., č. l. 32 oznámenie o postúpení pohľadávky. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

7.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

7.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

7.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

7.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7.6 Podľa § 340 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

7.7 Podľa § 1 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7.8 Podľa § 4 ods.1, ods.2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7.9 Podľa § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7.10 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

7.11 Podľa § 517 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

7.12 Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

8. Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie Zmluvy, resp. zmluvy o tzv. revolvingovom úvere, kedy žalovaná používaním kreditnej karty čerpala peňažné prostriedky do výšky úverového rámca od veriteľa, a nesplnila si svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Výšku čerpanej istiny úveru, úrokov a poplatkov preukazuje výpisom z Pôžičkovej karty Žolík.

9. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej (VÚB a.s.) v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou zo dňa 02.05.2007. Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia Zmluvy, ktorá je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

10. Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných prostriedkov poskytnutých na kreditnú kartu. Kreditnou kartou sa pritom rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom. Podľa Zmluvy išlo o tzv. Pôžičkovú kartu Žolík. Úverový rámec bol dohodnutý v sume 30.000, Sk, teda 995,82 eur. Z výpisu Pôžičkovej karty Žolík vyplýva, že žalovaná revolvingový úver čerpala prostredníctvom kreditnej platobnej karty v časovom období od 19.01.2009 do 30.06.2016, pričom vyčerpala celkom 90 eur a vykonala úhrady v celkovej sume 1.477,17 eur, naposledy dňa 09.05.2013 v sume 60 eur. Podľa žaloby a jej doplnenia žalovaná čerpala celkovo až 717,37 eur (teda aj za obdobie od 06.06.2007, čo ostalo iba v rovine tvrdenia žalobcu, pretože toto tvrdenie nepreukázal).

11. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, posúdil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu. Súd posudzoval uplatnené právo žalobcu na istinu úveru, úroky, úroky z omeškania a poplatky. V úverovej zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho dôsledkom je podľa § 4 ods.2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, to že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto považuje úver za bezúročný

a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len nevrátená istina skutočne poskytnutého úveru. V danom prípade však žalovaná vrátila titulom splácania úveru sumu vyššiu ako celkovo od veriteľa dostala. Zo zmluvy nevyplýva ani tvrdenie žalobcu, že úver bol poskytnutý za úrok 22,80 %. Tento údaj nie je uvedený v úverovej zmluve vôbec. Zo zmluvy vyplýva, že bol dohodnutý úverový rámec v sume 30.000 Sk a výška mesačnej splátky bola 1.000 Sk. V súvislosti s neuvedením tohto údaju súd uvádza, že podľa § 4 ods.5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Teda ani z tohto dôvodu žalobca nemôže úspešne požadovať od žalovanej žiadny úrok.

12.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Aj napriek tomu, že žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, v dôsledku čoho by jej patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že žalovanej v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.